Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209902
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Janečková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817209902.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v právnej veci žalobcu I. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, zastúpeného JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou Advokátskej kancelárie
so sídlom Nám. 1. mája 12, Rožňava, proti žalovanému Š. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Y. X, XXX XX
Z., o určenie nadobudnutia práva cesty zodpovedajúcemu vecnému bremenu takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žiaden zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že nadobudol právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vydržaním spočívajúceho v jeho práve cesty cez priľahlý pozemok žalovaného zapísaného

na LV č. XX v k.ú. L., E.. Č.. XXX, vytýčenej trasy podľa geometrického plánu - na pozemok parc. č.
XXX, zapísaného na LV č. XX, na ktorom sa nachádza jeho rodinný dom s. č. XXX v prospech žalobcu,
uložilžalovanémustrpieťprávocestyvprospechžalobcucezpriľahlýpozemokzodpovedajúcevecnému
bremenu a nahradiť trovy tohto konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XX J. U..Ú.. L., parc. č. XXX N. XXX. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XX, E.. Č.. XXX.

2. Na parcele č. XXX na základe stavebného povolenia postavil rodinný dom. Už v tom čase bola medzi
nimi dohoda, že si oplotia pozemok medzi parcelami č. XXX N. XXX spoločne, k čomu aj reálne došlo.
Žalovanýtiežplánoval,výstavburodinnéhodomunaparc.č.XXXvzadnejčasti.Výsledkomtejtodohody
bolo, že on zriadil so súhlasom žalovaného prístupovú cestu na svoje náklady, smerom od štátnej cesty
dodvorakjehorodinnémudomu.Mázato,žesplnilpodmienkynavydržanieprávacestyzodpovedajúce
vecnému bremenu.

3. Má naliehavý právny záujem na určení práva cesty zodpovedajúce vecnému bremenu na základe
vydržania.Ideospôsobilýpredmetaobsahvydržaniaprávacesty,nakoľkouplynulazákonomstanovená
lehota vydržania, je dobromyseľný so zreteľom na všetky okolnosti. Takýto stav bol legitímny, nakoľko
nemá inú prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti ani zo zdanej časti parcely, pretože je tam vedená
železnica, ktorá prístup zo zákona neumožňuje.

4.Po36rokochpokojnéhoužívaniaaposmrtimatky,došlozostranyžalovanéhokprisvojeniusipodielov

z G. J. C. E. po matke, začal žalovaný účelovo vyvolávať nezhody, búral oplotenie, poškodzoval auto,
narúšalsúrodeneckévzťahy,vdôsledkučohodošloksvojvoľnémuzbúraniuoplotenia,zúženiapozemku
a rodinný dom a dvor zostal bez prístupovej cesty. On so súhlasom žalovaného 36 rokov užíval cestu
cez jeho pozemok. Žalovaný bezdôvodne zatarasil prístup, čím účelovo mu bráni v jeho práve.5. Žalobca pri výsluchu uviedol, že ešte ich rodičia sa dohodli, že jeden pozemok bude jeho a druhý
žalovaného s tým, že v tom čase pozemky ešte neboli ohradené. Prístupová cesta mala byť na druhej

strane pozemku žalovaného, ktorá susedí s ďalším pozemkom. Túto spoločne užívali a potom sa
rozhodol, že svoj pozemok ohradí. Prístupová cesta bola zriadená z toho dôvodu, že jeho pozemok je
užší, cez ktorý sa na jeho pozemok nedalo vchádzať motorovým vozidlom. On nemá možnosť iného
prístupu, pretože zo zadnej strany pozemku je železničná trať. Potvrdil, že on schody postavil na
pozemku žalovaného z dôvodu, že bola vykopaná spoločná studňa a aby aj v zime bol prístup k studni.

6. Žalovaný nesúhlasil so žalobou žalobcu, ale túto žiadal zamietnuť. Uviedol, že na parcele č. XXX
nikdy neplánoval výstavbu rodinného domu, pretože železnica vymedzovala ochranné pásmo od trate.
Podľa výkazu plôch stavebný pozemok parc. č. XXX/X mal byť v predmetnej časti pozemku, resp. bližšie
k štátnej ceste. Aj z toho dôvodu k žiadnej dohode so žalobcom nedošlo. Na parcelách č. XXX N.
XXX v minulosti označovaných ako XXX/X a XXX/X bola plánovaná výstavba dvoch rodinných domov,

tzv. dvojdomu, ktoré by boli umiestnené pri štátnej ceste so spoločnou stenou na hranici. Prístupové
cesty mali byť vybudované z pravej a ľavej strany dvojdomu. S výstavbou dvojdomu žalobca nesúhlasil
a postavil si len vlastný rodinný dom. Žalobca bez jeho súhlasu si zriadil prístupovú cestu ku garáži.
Žalobca si svojvoľne postavil schodisko na jeho pozemku a začal jeho pozemok prehrádzať oplotením.

7. Žalobca bol upozornený na nutnosť zabezpečenia vchodu do dvora znížením šírky budovy a napriek
tomu jednal v rozpore s týmto nariadením a budovu postavil v maximálnom rozsahu, t.j. v tesnej blízkosti
s hranicou pozemku parc. č. XXX, čím si sám vedome znemožnil prístup na svoj pozemok. Garáž,
ktorá je len ručne zakreslená do katastrálneho plánu v prílohe jeho žaloby, bola k rodinnému domu
pristavaná neskôr a je orientovaná smerom k jeho pozemku. On viackrát vyzval žalobcu na odkúpenie

jeho pozemku, čo bolo bezvýsledné.

8. Ako vlastník pozemku parc. č. XXX je proti zriadeniu vecného bremena na jeho pozemku, nakoľko
podľa § 130 OZ žalobca nebol dobromyseľný a mohol mať dôvodné pochybnosti, že mu toto právo patrí,
čím nie je držiteľom oprávneným.

9.Obajavlastníckeprávokpozemkomnadobudlinazákladedohodyozriadeníprávaosobnéhoužívania
zo dňa 14.02.1969 a vlastne tieto pozemky im kúpili rodičia. Zo začiatku žalobca užíval prístupovú cestu
na jeho pozemku až do tej doby, kým sa nepohádali, čo bolo asi pred 14 rokmi. On v žiadnom prípade
nesúhlasí s tým, aby na jeho pozemku bola zriadená prístupová cesta, pretože on svoj pozemok chce

predať.

10. Z výpisu z LV č. XX, k. ú. L. vyplýva, že vlastníkom parc. č. XXX - záhrady je Š. Y..

11. Z výpisu z LV č. XX, k. ú. L. vyplýva, že vlastníkom parciel č. XXX - zastavané plochy a nádvoria a

č. XXX - záhrady a rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXX je I. Y..

12. Z rozhodnutia Okresného národného výboru v Z. - odbor výstavby zo dňa 19.03.1970 vyplýva, že I.
Y. povolili v obci L. na pozemku parc. č. XXX/X postaviť novostavbu pozostávajúcu z 2 izieb s kuchyňou.
Rozhodnutie o námietkach účastníkov komisionálneho jednania: je potrebné namontovať na strechu

zachytávače snehu a znížiť šírku budovy.

13. Žalovaný predložil dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku uzavretú medzi
spravujúcou organizáciou Rada miestneho národného výboru v L. a Š. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej
vyplýva, že bolo zriadené právo osobného užívania k pozemku parc. č. T. XXX/X, XXX/XX spolu vo

výmere 1.224 m2 v k. ú. L., a to za úhradu 809,60 Kčs. Uvedený stavebný pozemok vo výmere 800
m2, záhrada o výmere 424 m2 vlastnícky patriaci Československému štátu, bol menovanému pridelený
do osobného užívania právoplatným rozhodnutím Finančného odboru ONV v Z.Ž.. Vklad bol povolený
Štátnym notárstvom v Z. dňa XX.XX.XXXX pod Z..XX/XX.

14. Takú istú dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku predložil aj žalobca, a to k parcelám
č. T. XXX/X N. XXX/XX spolu vo výmere 1.137 m2.15. Súd vykonal ohliadku na mieste samom, kde bolo zistené, že parcela T. XXX patriaca žalovanému
je záhrada, ktorá je oplotená z oboch strán ako aj od železničnej stanice. Od cesty pozemok nie je
ohradený. Plot medzi parcelami postavil žalobca. Na parcele EN č. XXX má žalobca postavený rodinný

dom. Z cesty je vstup len preto, lebo z oboch strán rodinného domu žalobcu je voľný priestor asi v šírke
2 m. Garáž sa nachádza v rodinnom dome, pričom do nej sa dá vchádzať len cez pozemok žalovaného.
Žalobca sa vie dostať na svoj pozemok cez obecnú cestu, ktorá vedie k železničnej stanici a túto cestu aj
využíva. Na pozemok žalovaného vedie prudký svah, ktorý by bolo potrebné upraviť v prípade zriadenia
vecného bremena.

16. Vypočutý svedok G. N. - švagor žalobcu uviedol, že on žalobcu navštevoval asi dvakrát do roka a
vtedy parkoval na vedľajšom pozemku pri garáži žalobcu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či žalovaný užíval
zadnú časť parcely T. XXX alebo T. XXX. On takto parkoval stále až do tej doby, kým sa nezačali spory
medzi nimi, a to asi pred rokom a pol. On tam parkoval aj potom, ako zomreli rodičia účastníkov. Iné
auto on tam nevidel parkovať.

17. Vypočutá svedkyňa D. Y. - manželka žalobcu uviedla, že ona má také vedomosti, že rodičia
účastníkov rozhodli tak, že predná časť oboch parciel bude patriť im a zadná časť bude patriť
žalovanému. Žalovaný tam mal stavať rodinný dom, ale sa rozhodol, že stavať nebude. Parcela T. XXX
mala slúžiť ako prístupová cesta k ich domu ako aj k domu žalovaného. Ona v tom čase tam ešte

nebývala a vie to jedine od manžela a jeho rodičov. Žalovaný im nikdy nebránil, aby prechádzali cez jeho
pozemok. Oni pozemok od železničnej stanice postavili plot ako aj bránu napriek tomu, že ona tvrdí, že
zadná časť pozemkov mala patriť žalovanému. Plot a bránu postavili asi pred 8 rokmi.

18. Vypočutá svedkyňa D. B. - švagriná žalobcu uviedla, že ona žalobcu navštevovala jedine spolu

so švagrom, ktorý už bol vypočutý. Vtedy stále parkovali na pozemku žalovaného. Po nahliadnutí do
laického náčrtu svedkyňa uviedla, že žalovaný mal stavať rodinný dom v zadnej časti parcely T. XXX a
parcelaT.XXXmalaslúžiťakoprístupovácestakrodinnémudomužalobcuažalovaného.Tietookolnosti
uviedol aj vypočutý svedok I. Y. - syn žalobcu.

19. Žalovaný predložil list od advokáta G.. I. zo dňa 29.05.2008, ktorým ho vyzval na podnet žalobcu
na riešenie sporov susediacich pozemkov.

20. Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho
zákonníka s prihliadnutím k ust. § 134 Občianskeho zákonníka a to tak, ako je o uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

21. V zmysle ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

22. V zmysle ust. § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť.

23. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo
k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).

24. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

25. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

26. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom.27. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov),
ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr. sporný pruh

pozemku, priechod a pod.).

28. K zákonným predpokladom vydržania patria:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas

zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je
pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

29. Primerané použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na začiatok a trvanie doby

potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva dokazuje, že vydržacia doba je doplnením pravidiel o
premlčaní. Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale
uplynutie rovnakej doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho
práva u doterajšieho vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí
vydržacejdobysaoprávnenýdržiteľstávavlastníkomvecibezsplneniaakýchkoľvekďalšíchpodmienok.

Podľa ustanovení katastrálneho zákona sa však vyžaduje aspoň deklarácia tohto nového právneho
stavu. V praxi je to notárske osvedčenie o vydržaní alebo deklaratórny rozsudok občianskoprávneho
súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním.

30. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené

konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné.

31. Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú
a) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí;
b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba pri hnuteľných
veciach, desaťročná doba pri nehnuteľných veciach);
c) spôsobilosť predmetu vydržania.

32. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama osebe na vydržanie
nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne;
preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.

33. Súd v zmysle vyššie uvedených dospel k záveru, že zriadenie vecného bremena na základe
vydržania nie je možné. Žalobca tvrdil, že prístupovú cestu užíval so súhlasom rodičov, pričom rodičia
nikdy neboli vlastníkmi pozemku, na ktorom žiadal zriadiť prístupovú cestu ako vecné bremeno.
Pozemok nadobudol žalovaný najprv do užívania a neskôr do vlastníctva. Je sporné aj tvrdenie žalobcu
čo mal užívať on a čo žalovaný. Svedkovia zhodne potvrdili, že žalobca mal užívať prednú časť oboch

parciel a žalovaný zadnú časť oboch parciel. K takému užívaniu nikdy nedošlo, pretože žalobca začal
užívať celú parcelu T. Č.. XXX /na ktorom má postavený rodinný dom /a XXX a tieto parcely ohradil aj
zo zadnej časti - od železničnej stanice. V tej časti má ja postavenú bránu a tak má prístup na svoje
parcely aj z tejto časti a dostať sa aj autom do garáže. Zo stavebného povolenia vyplýva, že žalobca
pravdepodobne postavil rodinný dom v rozpore s týmto povolením, pretože rodinný dom postavil tak, že

od cesty sa na svoj pozemok nevie dostať motorovým vozidlom. O tom, že prípadná držba nemohla byť
oprávnená,svedčíajto,žeužvroku2008saobrátilnaadvokátapririešenítejtoprístupovejcesty,pričom
ako spôsob navrhol buď odkúpenie časti pozemku žalovaného alebo výmenu. Dokonca aj v konaní
sám tvrdil, že by ochotný časť pozemku žalovaného odkúpiť. Teda jednak nemá titul pre nadobudnutie
prípadnej držby, ale nebol ani dobromyseľný pri držbe a nemá ani lehotu na vydržanie.

34. Zriadenie prístupovej cesty by nebolo možné aj z toho dôvodu, že na svoj pozemok má možnosť sa
dostať aj od železničnej stanice, kde vedie obecná cesta.35. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP a vyslovil, že žiaden zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný si žiadne
trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 389 ods. 1, písm. c)/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 370 ods. 1 CMP/.