Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/315/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209902
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek

senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: I. Y., P.. XX.X.XXXX, Y. L.
XXX, zastúpeného JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, so sídlom Rožňava, Nám. 1. mája 11, proti
žalovanému Š. Y., P.. X.X.XXXX, Y. Z. Y. X, Z., zastúpenému JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou,
so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 26, o určenie nadobudnutia práva cesty zodpovedajúce vecnému
bremenu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 27.6.2018 č.k. 5C/52/2017-95
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním
spočívajúceho v jeho práve cesty cez priľahlý pozemok žalovaného zapísaného na LV č. XX vedený
Okresným úradom, Katastrálny odbor Z., U.. Ú.. L., E.. Č.. XXX, vytýčený podľa geometrického plánu
na pozemok parc. č. XXX, zapísaný na LV č. XX, U.. Ú.V.. L., na ktorom sa nachádza rodinný dom súp.
č. XXX v prospech žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti, ako aj uloženia povinnosti strpieť právo cesty

v prospech žalobcu cez priľahlý pozemok zodpovedajúci vecnému bremenu. Ďalším výrokom rozhodol,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zap. na LV
č. XX U.. Ú.. L., E.. Č.. XXX N. E.. Č.. XXX s tým, že na parc. č. XXX je postavený rodinný dom
žalobcu. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zap. na LV č. XX U.. Ú.. L., E.. Č.. XXX. Obaja
nadobudli vlastnícke právo k pozemkom na základe dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa

XX.X.XXXX. Žalobca užíva prístupovú cestu cez pozemok žalovaného. Ohliadkou na mieste samom
súd prvej inštancie zistil, že parcela žalovaného je záhrada, oplotená z oboch strán, aj od železničnej
stanice. Od cesty pozemok nie je ohradený. Medzi parcelami je plot postavený žalobcom. Žalobca má
postavený dom na parc. č. XXX. Z cesty je vstup preto, lebo z oboch strán rodinného domu žalobcu
je voľný priestor asi v šírke 2m a garáž sa nachádza v rodinnom dome, pričom do nej sa dá vchádzať
len cez pozemok žalovaného. Žalobca sa vie dostať na svoj pozemok cez obecnú cestu, ktorá vedie k
železničnej stanici a túto cestu aj využíva.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) a podľa §
134 ods. 1 až 4 OZ. Posudzoval vydržanie z hľadiska jeho zákonných predpokladov, ktorými je to, že
nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu a nepretržitosť vydržacej doby, ktorouje neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania, pri nehnuteľnostiach desať rokov. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zriadenie vecného bremena na základe vydržania nie
je možné. Žalobca tvrdil, že prístupovú cestu užíval so súhlasom rodičov, pričom rodičia nikdy neboli

vlastníkmi pozemku, na ktorom žiadal zriadiť prístupovú cestu ako vecné bremeno. Pozemok nadobudol
žalovaný najprv do užívania a neskôr do vlastníctva. Je sporné tvrdenie žalobcu čo mal užívať on a
čo žalovaný. Svedkovia zhodne potvrdili, že žalobca mal užívať prednú časť oboch parciel a žalovaný
zadnú časť oboch parciel. K takému užívaniu nikdy nedošlo, pretože žalobca začal užívať celú parcelu
EN č. XXX N. XXX a tieto parcely ohradil aj zo zadnej časti od železničnej stanice. Zo stavebného

povolenia vyplýva, že žalobca pravdepodobne postavil rodinný dom v rozpore s ním, pretože ho postavil
tak, že sa od cesty na svoj pozemok nevie dostať motorovým vozidlom. O tom, že prípadná držba
nemohla byť oprávnená, svedčí aj to, že už v roku 2008 sa obrátil na advokáta pri riešení prístupovej
cesty, pričom navrhol buď odkúpenie časti pozemku od žalovaného alebo výmenu. Preto nemá titul pre
nadobudnutie držby, a nebol ani dobromyseľný pri držbe. Zriadenie prístupovej cesty by nebolo možné
aj z toho dôvodu, že na svoj pozemok má možnosť sa dostať od železničnej stanice, kde vedie obecná

cesta. Z toho dôvodu žalobu zamietol a výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

5. Odvolateľ považuje rozsudok za nezákonný, nespravodlivý, neobjektívny, nepreskúmateľný a
odôvodneniezazmätočné.Žalobcažiadalurčenievydržaniaprávazodpovedajúcehovecnémubremenu
cez pozemok parc. č. XXX, ktorého rozsah mal byť vymedzený geometrickým plánom, ktorý žalobca
žiadal vyhotoviť po umožnení zamerania cesty. S týmto návrhom sa súd nevyrovnal a bez ingerencie

súdu za účelom umožnenia zamerania tento návrh zamietol. Žalobca mal naliehavý právny záujem na
určení, pretože je obmedzený vo svojich právach užívať prístupovú cestu. Naviac verejná cesta nie
je zabezpečená ani chodníkmi pre peších a žalobcovi bráni státiu vozidla na komunikácii. Žalobca sa
domnieva, že splnil zákonné podmienky vydržania práva, pričom žalobca deklaroval, že ešte rodičia mali
záujem, aby v blízkosti rodičovského domu mali synovia pozemky. Ďalej odvolateľ zvýrazňuje, že zákon

pripúšťal vydržanie vlastníckeho práva aj práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemkom
určeným na výstavbu rodinného domu, preto je možné započítať v prospech žalobcu aj držbu pred
1.1.1992, pretože tu šlo o výkon práva najmenej od r. 1970. Rozhodnutie o povolení výstavby rodinného
domu žalobcu bolo vydané XX.X.XXXX. Prístupová cesta bola vyriešená tak, ako sa dlhé roky užívala
a iný spôsob nebol realizovaný. Potrebná doba vydržania vysoko presahuje dobu vydržania. Žalovaný

sám mal potvrdiť, že časť prístupovej cesty na pozemok existoval už v čase užívania pozemku rodičmi.
Bez dohody so žalovaným by žalobca nemohol od výstavby domu realizovať prejazd vozidlami k svojmu
majetku,anipostaviťgaráž,aniužívaťcestuviacako38rokov.Počasvydržacejdobyneexistovaližiadne
spory a žalovaný nebránil užívaniu. Užívanie cesty potvrdila aj obec L.. Sám žalobca postavil dom v
súlade so stavebným povolením. Žiadna iná cesta k jeho domu nie je možná, pričom záver súdu o tom,

že prístup je možný zo zadnej časti zo záhrady a od stanice nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Pozemok žalobcu zo zadnej časti záhrady je totiž vo vzdialenosti 20m od koľaje, pričom ide o ochranné
pásmo. Žalobca bol nútený sa dovolať ochrany, pretože jeho práva sú poškodzované a jeho rokmi
využívané právo mu bolo zmarené schválnosťami zo strany žalovaného. V závere opakuje, že právny
titul na začatie výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vykonáva najmenej od roku 1970

nerušene a v dobrej viere, že mu patrí a nemal pochybnosti o oprávnenosti držby.

6. K odvolaniu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správne a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že nedošlo k
naplneniu ani jedného citovaného odvolacieho dôvodu. K vykonaniu dôkazu zameraním práva prejazdu

žalovanýuvádza,žetakýtodôkazbybolnehospodárnyaneúčelnýsohľadomnaneuneseniedôkazného
bremena žalobcom. Samotný žalobný petit bol pritom neurčitý, nejasný a nevykonateľný. Žalobca vo
svojom odvolaní, ani v konaní pred súdom neoznačil právny dôvod (titul) na základe ktorého sa mal
ujať tzv. oprávnenej držby. O takomto právnom nároku sa ani nezmieňuje. V podaní z 23.3.2017
sa domáha nároku podľa § 151o ods. 3 OZ, teda práva cesty cez priľahlý pozemok. Žalovaný sa

domnieva,žeažpripodanížalobnéhonávrhužalobcaúčelovozmenilargumentáciu.Žalobcaopakovane
uvádza akýsi konkludentný súhlas, ktorý žalovaný k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom
vylučuje. To, že nebránil bratovi v stavbe domu, predstavuje formu slušného správania a nie súhlasu s
obmedzovaním vlastných práv. Žalobca neosvedčil ani naliehavý právny záujem na určení. Ten nemôžebyť daný v situácii, keď je pozemok žalovaného na predaj, dlhodobo označený zjavnou formou. K vzniku
vecného bremena vydržaním uvádza, že žalobca nedokáže pomenovať právny titul nadobudnutia držby,
špecifikovať podmienky tejto dohody a určiť charakter vecného bremena. Predpokladom vydržania je

skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí.
Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti
mal alebo mohol mať pochybnosti o oprávnenosti držby. Medzi základné okolnosti patrí aj to, ako vec
nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. V tejto súvislosti poukazuje na viacero rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR. Podľa názoru žalovaného žalobca zvolil irelevantnú právnu argumentáciu, pokiaľ

dôvodil uzatvorenie údajnej dohody o použití prejazdu s rodičmi účastníkov. Zo samotného prejavu
žalobcu je zrejmé, že rodičia v rozhodnom čase takýmito právami nedisponovali. Súd prvej inštancie
zvolil správny postup, keď zrealizoval ohliadku na mieste samom, z ktorej bolo evidentné, že žalobca má
prístup k svojej nehnuteľnosti a to priamo z hlavnej cesty, aj zo zadnej časti. V čase podania odvolania
bola už zrealizovaná a dokončená výstavba chodníka vedľa prístupu k pozemku žalobcu na cestnú
komunikáciu. Žalovaný ďalej dáva do pozornosti súdu, že žalobca právo prejazdu nevykonáva od r. 2008

dobromyseľne.

7. K vyjadreniu žalovaného predložil žalobca repliku, v ktorej uvádza, že trvá na podanom odvolaní
a tvrdí, že zo strany žalovaného ide o nekvalifikované popretie skutkové tvrdení protistrany. Žalobca
mal a má naliehavý právny záujem na určení, dobromyseľnosti držby, deklaruje spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva a tvrdí, že už právoplatným pridelením pozemkov do užívania začal reálne vykonávať
právo cesty, ktoré nebolo ničí narušované. To vyvodzuje aj z rozhodnutia o povolení výstavby rodinného
domu žalobcu z r. 1970, z ktorého vyvodzuje, že ak bola povolená výstavby, bola nevyhnutne vyriešená
aj prístupová cesta. Využívanie prístupovej cesty mali potvrdiť aj svedkovia na pojednávaní, ako aj obec
L. v potvrdení. Žiaden iný prístup neexistuje. Oprávnenosť držby vyvodzuje z toho, že vykonával právo

zodpovedajúce vecnému bremenu v dobrej viere, že mu toto právo patrí a nebol vyrušovaný vlastníkom
pozemku.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po posúdení podmienok prípustnosti odvolacieho konania
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal

napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určenie, že
nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, pričom vecné bremeno má spočívať v

jeho práve cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného k rodinnému domu žalobcu a zároveň
žiadal, aby súd uložil žalovanému strpieť právo cesty v prospech žalobcu.

10. Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu na základe jeho skutkových tvrdení tak, že skúmal, či
mohlo dôjsť ku vzniku vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu jeho vydržaním na základe

výkonu práva.

11. Odvolací súd konštatuje, že tento postup súdu prvej inštancie bol vecne správny, aj keď žalobca v
žalobe svoj nárok právne opiera o ust. § 151o ods. 3 OZ, pričom si zrejme neuvedomil, že z hľadiska
skutkového i právneho ide o úplne iný nárok, než je nárok na vydržanie práva vecného bremena. Ust.

§ 151o ods. 3 OZ totiž umožňuje, aby súd zriadil vecné bremeno svojím rozhodnutím v prípade, ak
vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku a jeho prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
Týmto ustanovením je možné, aby súd zriadil tzv. právo cesty cez priľahlý pozemok. Je však potrebné
skonštatovať, že žalobca v žalobe nie je povinný právne kvalifikovať žalovaný nárok, jeho povinnosťou
je iba uviesť skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje existenciu nároku, o ktorého právnu ochranu žiada

a zároveň predložiť dôkazy na ich preukázanie.

12. Zo skutkového obsahu žaloby vyplýva, ako to správne hodnotil súd prvej inštancie, že v minulosti mal
žalobca zriadiť so súhlasom žalovaného prístupovú cestu na svoje náklady cez pozemok žalovaného a
keďže uplynula doba pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecného bremenu navrhuje, aby súd určil,

že toto právo vecného bremena žalobca vydržal.

13. Základná námietka odvolateľa spočíva v tom, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na
rozsah práva cesty, ktorú žalobca žiada priznať. K tomu uvádza odvolací súd, že postup súdu prvejinštancie bol správny a v súlade so zásadou hospodárnosti konania, ktorá je vyjadrená v čl. 17
Základných princípov CSP. Súd prvej inštancie správne konal, ak najskôr skúmal, či vôbec sú naplnené
zákonné predpoklady pre vydržanie práva vecného bremena. Nariadenie znaleckého dokazovania by

bolo z hľadiska hospodárnosti možné vykonať až vtedy, ak by žalobca preukázal odôvodnenosť základu
svojho nároku, následne by bolo možné dokazovaním vymedziť jeho rozsah.

14. Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu podľa § 134 OZ, ktorý upravuje inštitút vydržania a
predpoklady pre vydržanie.

15.Inštitútdržbyjeupravenývust.§129ods.1,2OZ,podľaktoréhodržiteľomjeten,ktosvecounakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú
trvalý alebo opätovný výkon.

16. Inštitút vydržania sa teda vzťahuje nielen na držbu veci, ale aj na držbu práva, ktoré je možné

trvalo alebo opätovne vykonávať. Jedným z takýchto práv je aj právo prechodu, ktoré patrí medzi vecné
bremená.

17. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným

bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

18. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva

(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

19. Podmienkami pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú existencia nehnuteľnosti,
ku ktorej môže vecné bremeno vzniknúť, oprávnená držba práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

a uplynutie 10-ročnej vydržacej lehoty.

20. Základnou podmienkou pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je však oprávnená
držba tohto práva. Pre vydržanie nestačí iba správanie, ktoré by mohlo byť obsahom takéhoto práva,
napr. prechod cez cudzí pozemok, takéto konanie musí byť vykonávané ako právo a ten kto sa určitým

spôsobom správa musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je subjektom vykonaného
práva.

21. Je potrebné uviesť, že cez cudzí pozemok je možné prechádzať na základe rôznych právnych
dôvodov, môže ísť napr. o záväzkový vzťah, o jednoduchý súhlas vlastníka pozemku, ktorý právo

prechodu trpí bez toho, aby na prechod existovalo konkrétne právo. Skutočnosť, že niekto fakticky
koná takým spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, napr.
prechodom cez pozemok, však neznamená, že je aj skutočným držiteľom vecného práva.

22. Na vydržanie práva prechodu je potrebné, aby ten, kto sa považuje za držiteľa vykonával právo

prechodu v tzv. ospravedlniteľnom omyle, že mu patrí oprávnenie z vecného bremena.

23. Podstata držby spočíva v tom, že oprávnený držiteľ musí mať vôľu vec držať, resp. vykonať právo
pre seba, ktoré však musí vychádzať z určitého konkrétneho skutkového základu. Hovoríme o tzv. titule
držby, alebo o právnom dôvode oprávnenej držby. Posúdenie okolnosti, či držiteľ je so zreteľom na

všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí nemôže vychádzať iba z posudzovania
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá vôľa držiteľa sa musí vzťahovať k okolnostiam, za ktorých mohlo
vecné právo vzniknúť, teda predovšetkým k právnemu dôvodu (titulu), ktorý mohol mať za následok
vznik určitého práva. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné
usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosti svedčiace o existencie dobrej vôli sú

spravidla okolnosti, ktoré sa týkajú právneho dôvodu nadobudnutia práva a uchopenia sa držby.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca v skutkových
tvrdeniach žaloby nijakým spôsobom nešpecifikoval, čo má byť právnym dôvodom vzniku oprávnenejdržby, tzv. právnym titulom, ktorý mu umožnil oprávnenie vykonávať právo prechodu cez pozemok
žalovaného. Tvrdenie, že takouto skutočnosťou bol prechod stavebných mechanizmov pri stavbe
rodinného domu takýmto titulom nemôže byť. Rovnako nemôže byť právnym dôvodom pre vstup do

oprávnenej držby, tvrdená skutočnosť, že cez pozemok žalovaného sa prechádzalo ešte so súhlasom
rodičov pred nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemkom. Takéto tvrdenie nemá oporu v skutkovom
stave, pretože z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že právo osobného užívania
pozemkov, ktoré sa následne zo zákona zmenilo na vlastnícke právo, bolo zriadené priamo žalobcovi a
žalovanému, to znamená, že rodičia sporových strán nemali žiadne práva k týmto pozemkom.

25. Odvolací súd teda konštatuje, že už samotná pochybnosť o dobromyseľnosti žalobcu spočívajúca
v neexistencii právneho titulu vstupu do držby je dôvodom pre zamietnutie žaloby a to vzhľadom na
to, či žalobca dlhodobo, dokonca po dobu viac ako 10 rokov vykonával právo prechodu cez pozemok
žalovaného.

26. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že ak súd prvej inštancie vykonal obhliadku na
mieste samom za účelom zistenia možností vstupu na pozemok žalobcu, tento dôkaz je možné použiť
iba ako podporný pri rozhodovaní o žalobe na vydržanie práva prechodu. Naopak, tento dôkaz by bol
rozhodujúcim pre prípad rozhodovania o zriadení vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ.

27. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne a preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP:

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní
mal plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému

žalobcovi.

29.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.