Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111217133
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111217133.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: G. A., H.. XX.X.XXXX,
C. Š. XXXX/XX, Z., zast. JUDr. Anna Janáčová, advokátka, so sídlom Wilsonova 3, Bratislava, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441, o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3

470,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k.
15C/90/2011-242 zo dňa 14. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobca má právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Uviedol,
že súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.4.2016, č. k. 15C/90/2011-227, tak, že uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.735,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.735,20 € od 5.3.2011 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo
zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Rozsudok nadobudol
právoplatnosťdňa20.6.2016.Zospisuvyplýva,žežalobcasasvojoužalobouprotižalovanémudomáhal
zaplatenia sumy 3.470,- € spolu s príslušenstvom titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.735,20 € s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 1.735,20 € od 5.3.2011 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Z toho
vyplýva, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 1.735,20 € a neúspech mal v rozsahu 1.734,80 €.
Naopak žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 1.734,80 € a neúspech v rozsahu 1.735,20 €. V konaní
bol žalobca úspešný v percentuálnom vyjadrení 50 % a neúspešný v rozsahu 50 %. Súd teda posúdil
pomer úspechu a neúspechu v konaní a dospel k záveru, že pomer úspechu oboch strán je rovnaký a
preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho
zmeny tak, že odvolací súd zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.258,80
€. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobou zo dňa 26.5.2011 sa žalobca domáhal zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej aj
ako „SSU“) v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o 30 %. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol

rozsudkomtak,žežalobcovipriznalzvýšenieSSUo15%vovýške1.735,20€.Zároveňpriznalžalobcovi
z tejto sumy i úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 15 ods. 3 O.s.p. Podľa tohtoustanovenia sa rozhodovalo o trovách konania do 30 dní v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, čo v žiadnom prípade nebol
tento prípad. Dňa 31.5.2016 žalobca súdu prvej inštancie doručil vyčíslené trovy konania v celkovej

výške 1.209,92 €, ktoré zahŕňali preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške
259,63 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 949,92 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
16.6.2016. Ak by súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania do 30.6.2016, tak by automaticky
žalobcovi priznal trovy konania v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., pretože výška plnenia je závislá od úvahy
súdu. Súd prvej inštancie uznesením až dňa 14.9.2016 rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna

zo strán nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu pomeru úspechu a neúspechu v konaní. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na komentár k ust. § 255 C.s.p., podľa ktorého možno priznať náhradu trov
konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške.
Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. V tomto prípade rozhodol súd prvej inštancie
prísne formalisticky bez ohľadu na účel zákona, ako aj bez ohľadu na princíp spravodlivosti v prípadoch,
kedy výška súdom priznaného nároku nie je objektívne určiteľná a nezávisí iba od hmotnoprávnych či

procesných podmienok na strane sporovej strany. Týmto reštriktívnym výkladom by všetky obdobné
spory končili nepriznaním trov konania, čo by viedlo k obmedzovaniu práv poškodených subjektov, ako aj
v konečnom dôsledku k obmedzeniu práva na spravodlivý proces. Konanie začalo v čase, kedy žalobca
mohol legitímne očakávať, že v prípade priznania základu jeho nároku, bude vo veci náhrady trov
konania úspešný. Výklad príslušných ustanovení C.s.p. je v rozpore s čl. 3 ods. 1 C.s.p.. Žalobca preto

navrhol aplikovať čl. 4 ods. 2 C.s.p. s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a rozhodnúť
spôsobom, akým bola náhrada trov rozhodovaná do 30.6.2016.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadril.

5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu

podaného odvolania (t .j. pokiaľ ide o náhradu trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zmeniť.

7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.5.2011
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.470,- € titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 15C/90/2011-227 zo dňa 25.4.2016 tak, že
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.735,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1.735,20 € od 5.3.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania mal

rozhodnúť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 16.6.2016. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania uznesením, ktoré je
predmetom tohto odvolacieho konania dňa 14.9.2016.

9. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zvýšenie sťaženia SSU. Na základe tohto titulu sa domáhal

voči žalovanému zaplatenia peňažnej čiastky. Žalobca sa domáhal zvýšenia SSU o 30 %, na základe
čoho určil žalovanú sumu. Súd prvej inštancie po vykonaní znaleckého dokazovania rozhodol, že
žalobcom uplatnený nárok na zvýšenie SSU je dôvodný, pričom úvahou dospel k záveru, že žalobcovi
patrí zvýšenie SSU o 15 %.

10. V posudzovanej veci ide o prípad, kedy rozhodnutie závisí od znaleckého dokazovania, resp. od
úvahy súdu. Presné peňažné vyjadrenie výšky nároku v spore o zvýšenie SSU je možné len uplatnením
odborných znalostí, pričom sa za týmto účelom spravidla vykonáva znalecké dokazovanie. Od žalobcu
v takomto spore nemožno očakávať, že sám bude disponovať takými odbornými vedomosťami a
zručnosťami, aby vedel presne peňažne vyčísliť výšku svojho nároku.

11. Civilný sporový poriadok neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré by bolo obdobou § 142 ods. 3
O.s.p., a ktoré by výslovne upravovalo spôsob rozhodovania o náhrade trov konania v situácií, keď
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Odvolací súd všakzastáva názor, že aj ustanovenie § 255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci, umožňuje v takýchto veciach priznať strane plnú náhradu trov
konania.

12. V prípade uplatňovania nároku, ktorý žalobca objektívne nie je schopný presne vyčísliť (nakoľko
jeho konkrétna výška závisí od odborných znalostí alebo od úvahy súdu), je potrebné posudzovať
úspech strán sporu v konaní podľa toho, či žalobca preukázal danosť svojho nároku čo do základu.
V posudzovanej veci preto úspech žalobcu nemožno hodnotiť porovnaním výšky súdom priznaného

plnenia a žalobcom nárokovanej sumy. Žalobca bol v konaní plne úspešný, nakoľko preukázal, že
mu vznikol nárok na zvýšenie SSU. Pokiaľ aj percento zvýšenia SSU a teda tiež konkrétne peňažné
vyjadrenie tohto nároku boli nižšie ako žalobcom vyčíslená suma, tento rozdiel nemožno považovať za
neúspech žalobcu a úspech žalovaného, ako nesprávne dôvodil súd prvej inštancie.

13. Vzťah medzi náhradou trov konania a výškou nároku žalobcu vyjadrenou v peniazoch sa prejavuje

iba pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o výške náhrady trov konania v prípadoch, kedy zahŕňajú aj náhradu
trov právneho zastúpenia. Výška náhrady trov právneho zastúpenia musí vychádzať zo súdom priznanej
peňažnej čiastky a nie zo sumy, ktorej sa žalobca domáhal, nakoľko nie je spravodlivo možné od
žalovaného požadovať, aby nahradil trovy právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej žalobcom
subjektívne určenej žalovanej sume.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie
tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262

ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto
mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).