Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/253/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713215475
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5713215475.19

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky: I. Y., T..
XX.XX.XXXX, H. N.. I. X, XXX XX, I., B.Z. G. M., proti domnelému otcovi: N. T., T.. XX.X.XXXX, T. H. H.
XX, XXXX X. Z., R. Y., B. K. a maloletému dieťaťu: M. Y., T.. XX.X.XXXX, H. N.. I. X, XXX XX, I., B.Č. G.
M., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, v konaní o
určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, Ž. N. T., T.. XX.X.XXXX, je otcom maloletého dieťaťa: M. Y., T.. XX.X.XXXX z matky I. Y.,
T.. XX.XX.XXXX.

II. Maloletý M. Y., T.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec N. T. je povinný s účinnosťou od 21.10.2013 prispievať na výživu maloletého M. Y. výživným
v sume 200 € mesačne, zročným vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k
rukám matky.

IV.Dlhnavýživnomzaobdobieod21.10.2013do31.7.2019vsume14.064,52€jeotecpovinnýsplácaťv

mesačných splátkach po 100 €, zročných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom po právoplatnosti
tohto rozsudku a stým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh.

V. Navrhovateľke a štátu sa proti maloletému dieťaťu a otcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.10.2013 sa navrhovateľka proti domnelému otcovi a
maloletému dieťaťu domáhala určenia, že N. T. je biologickým ocom maloletého dieťaťa M. Y., ktorý sa

jej narodil XX.X.XXXX. Súčasne navrhovala, aby bol maloletý M. zverený do jej osobnej starostlivosti a
otec aby bol povinný prispievať na neho výživným v sume 200 € mesačne.

2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tou skutočnosťou, že s dieťaťom žije na Slovensku u svojej matky v
3-izbovom byte, kde majú k dispozícii jednu izbu. Na bývanie matke v čase podávania návrhu prispievala
sumou 100 € a pracovala ako šička v spoločnosti Trim Leader v Košťanoch nad Turcom na dve smeny.

Maloletý M. v tom čase navštevoval materskú školu na ul. Lettricha v Martine. Navrhovateľka mala si
ročný intímny vzťah s domnelým otcom a potom, čo otehotnela, vzťah ukončila, pretože plánovala návrat
naSlovensko.Domnelémuotcovioznámila,žejetehotná,onvšakzáujemodieťanemalanavrhovateľku
posielal na interrupciu. Tá s touto možnosťou nesúhlasila a rozhodla sa, že dieťa vychová bez otcovej
účasti. Po jej návrate na Slovensko, kde porodila, sa s otcom dieťaťa kontaktovala len párkrát, ale o
dieťa sa nezaujímal. O dieťa sa od narodenia stará sama za pomoci svojej matky. Keď malo dieťa

dva roky, vrátila sa do Holandska, kde si našla zamestnanie a dieťa tam navštevovalo predškolské
zariadenie. Keďže dieťa bolo chorľavé a ona nemala prácu, ktorá by jej zabezpečila dostatok financií,rozhodla sa kontaktovať otca dieťaťa opätovne, stretla sa s ním a dohodli sa na tom, že bude na syna
prispievať mesačne sumou 200 €. Túto sumu jej otec posielal približne 7 mesiacov, posledný mesiac tak
urobil po jej opätovnom návrate na Slovensko. Prostredníctvom právnika v Holandsku riešila s otcom

uznanie otcovstva, o ktoré mal spočiatku záujem, avšak neskôr s navrhovateľkou kontakty prerušil.
Navrhovateľka preto bola nútená obrátiť sa návrhom na súd.

3. V priebehu konania navrhovateľka na návrhu zotrvala a vo svojich ďalších výpovediach pred súdom
sa vyjadrovala najmä k svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom.

4. Vzhľadom na absenciu medzinárodnej právnej úpravy pre určovanie rodičovstva v prípade, ak
domnelý otec je občanom Ghany, súd posudzoval svoju právomoc a rozhodné právo v tomto spore podľa
ust. § 40 a § 43 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

5. Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Zb. návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať

na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný
súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov, alebo dieťa
je slovenským občanom, možno návrh podať návrh na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

6. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona určenie (zistenie, alebo zapretie) otcovstva sa spravuje právnym

poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

7. Podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských
procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.

8. Okresný súd Martin preto dospel k presvedčeniu, že na prejednanie tohto konania napriek cudzej
štátnej príslušnosti domnelého otca má právomoc napokon navrhovateľka i maloleté dieťa, sú občanmi
Slovenskej republiky a majú na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt. Domnelý otec bol súdom
kontaktovaný pri doručovaní žaloby a následne bol prostredníctvom dožiadaného súdu v Holandskom
kráľovstve vypočutý. Vo svojom výsluchu pred dožiadaným okresným súdom Midden-Nederland (viď

č.l. 229), sa otec z Holandského kráľovstva vysťahoval a jeho pobyt odvtedy nie je známy. Domnelému
otcovi boli pri jeho výsluchu pred dožiadaným súdom Holandského kráľovstva dňa 24.3.2016 doručené
aj písomnosti súdu ako žalobný návrh, rodný list dieťaťa a uznesenie súdu o ustanovení kolízneho
opatrovníka.Domnelýotecprisvojomvýsluchupotvrdil,ževroku2009-2011 pracovalsnavrhovateľkou
v reštaurácii Vapiano v Amsterdame a boli kolegovia. Priznal, že s ňou mal intímny styk a koncom roku

2013 od nej dostal mail, v ktorom mu uviedla, že je tehotná. V roku 2013 potom prišla navrhovateľka
opätovne do Holandska a dostal list od jej advokáta a neskôr mu ešte niekoľkokrát volala, že by
potrebovala peniaze. Jeden kamarát domnelého otca jej vtedy dva, alebo trikrát previedol nejakú sumu
na účet. Otec priznal, že už v roku 2009 - 2011 pracoval v reštaurácii Vapiano a vtedy tam navrhovateľka
pracovala tiež. Domnelý otec pri svojom výsluchu pred súdom otcovstvo neuznal. Uviedol však, že dieťa

nikdy nevidel a uznať otcovstvo by mohol uznať až vtedy, ak by dieťa videl. Najprv by sa rád spojil s
navrhovateľkou. Potvrdil, že 300 dní pred narodením dieťaťa (dňa 30.1.2011) mal intímny styk s matkou,
presný čas však uviesť nevedel. Uviedol, že matke výživné neposielal. Chcel, aby navrhovateľka najskôr
zistila, kto je otcom. Tvrdil, že nie je totiž jedinou osobou, s ktorou navrhovateľka mala pomer v období,
keď otehotnela. Peniaze ne účet navrhovateľky prevádzal jeden jeho kamarát, pretože ho I. žiadala o

pomoc. Otec uviedol, že v čase výsluchu, teda v marci 2016 pracovala pre spoločnosť Kannibaal (viď
č.l. 230), ktorá je vlastníkom niekoľkých reštaurácií, pracoval v kuchyni týchto reštaurácií u rôznych
zamestnávateľov a jeho priemerný hrubý príjem v období od roku 2011 do dňa výsluchu bol okolo 1.500
€ mesačne. Otec je ženatý a v čase výsluchu mal dve maloleté deti vo veku XX Z. X rokov. Na živobytie a
potreby svojej rodiny mesačne míňal sumu okolo 200 €, na nájomné, živobytie a náklady na deti. Naviac

splácal mesačne pôžičku sumou 100 €, čiže spolu míňal okolo 1.300 €.

9. Následne súd otcovi doručoval predvolanie na pojednávanie spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 106
ods. 3 C.s.p., čiže zverejnením predvolania ne pojednávaní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu s tým, že tieto predvolania sa po 15 dňoch od zverejnenia považovali za doručené, aj keď sa o

nich adresát nedozvedel.

10. Ako súd konštatoval, koncom roku 2016 podľa oznámenia dotazovaných úradov Holandského
kráľovstva otec opustil územie Holandského kráľovstva a jeho pobyt sa stal neznámym. Súd vychádzalzo skutočnosti, že otec napriek tomu, že vedel, že sa vedie voči nemu súdne konanie pred súdom
Slovenskej republiky o uznanie otcovstva a vzhľadom na doručené preložené listiny súdu Okresného
súduMartin,malpríslušnýkontaktnasúdtým,žeopustilsvojedovtedyznámebydliskoasúduneoznámil

svoj ďalší pobyt, úmyselne sa vyhýbal konaniu, v ktorom by bolo možné zistiť skutočnosti, ktoré by
jeho otcovstvo k dieťaťu buď potvrdili, alebo vyvrátili. Vzhľadom na neznámy pobyt otca nebolo množné
vykonať ani skúšku, ani dokazovanie znalcom z oblasti genetiky. Preto súd svoje skutkové zistenia
založil na faktoch, ktoré sa mu podarilo získať súhlasnou výpoveďou navrhovateľky a domnelého otca
a na listinných dôkazoch, ktoré boli navrhovateľkou pripojené do súdneho spisu. Súhlasnou výpoveďou

navrhovateľky a domnelého otca mal súd preukázané, že s domnelým otcom mala navrhovateľka
v Holandskom kráľovstve 300 dní pred narodením dieťaťa intímny styk, po ktorom navrhovateľka
otehotnela a z tohto vzťahu sa XX.X.XXXX navrhovateľke I. narodilo maloleté dieťa M. Y.. Viac ako dva
roky po narodení dieťaťa navrhovateľka žiadala určiť otcovstvo návrhom podaným na Okresnom súde
Martin. Z výpovede navrhovateľky a predložených listín súd zistil, že v čase rozhodnom pre určenie
vyživovacej povinnosti, teda v čase od podania návrhu na súd, navrhovateľka bola v období od 3.6.2013

až do 31.5.2014 zamestnankyňou obchodnej spoločnosti Trim Leader, a.s. v Košťanoch nad Turcom,
kde sa jej hrubý príjem pohyboval od sumy 482 € do 520 €. V období od 10.7.2014 do 3.10.2014 bola
zamestnankyňou Allianz Slovenskej poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave a jej hrubý príjem v tomto
období sa pohyboval od 382,61 € do 550 €, pričom v mesiaci august a september 2014 dosiahol takmer
550 €. Niekoľko dní v októbri 2014 bola zamestnankyňou firmy VOLZ Filters SK s.r.o. (viď č.l. 522),

potom od septembra 2017 do marca 2018 bola zamestnankyňou firmy RAAN upratovanie s.r.o., so
sídlom vo Vrútkach, kde dosahovala hrubý príjem v rozpätí od necelých 540 € do 570 € mesačne, v máji
až júni 2018 bola zamestnankyňou firmy Fresh & Tasty SK s.r.o. (viď č.l. 510), so sídlom v Žiline a v
tom období dosahovala príjem 396 € a 457 € a od 1.7.2019 je samostatne zárobkovo činnou osobou.
V roku 2013 navrhovateľka poberala v období júna až decembra 2013 rodičovský príspevok spolu vo

výške 199,60 €, v januári 2014 v sume 203,20 €, v roku 2014 v júli dostala dávku v hmotnej núdzi vo
výške 117,20 € a následne túto dávku v rovnakej výške poberala v roku 2015 v období júla až decembra
2015 a potom tiež v roku 2016 v období januára až decembra. V roku 2017 poberala dávku v hmotnej
núdzi vo výške 117,20 € v mesiaci január a február, následne ju poberala v období mesiaca marec až
august 2017 vo výške od 30,50 € po 55,60 € a v septembri 2017 ju dostala vo výške 119,40 €. V období

od 17.10.2014 do 16.4.2015 mala vyplácanú tiež v nezamestnanosti a to v týchto mesiacoch, celkovej
spolu vo výške 1.609,80 €. Na dieťa poberala prídavok na dieťa 23,10 € v roku 2013 až 24,34 € v roku
2019, pričom suma prídavku na dieťa sa postupne zvyšovala v každom roku poberania. K pravidelným
výdavkom navrhovateľky v rokoch 2013 - 2014 patrili výdavky na bývanie približne vo výške 100 €
mesačne, poplatky za škôlku navštevovanú dieťaťom, spolu vo výške 45 € mesačne, poplatky za výučbu

angličtiny 50 € za rok, poistka 25 € mesačne, poplatky za komunálny odpad okolo 26 € ročne, pričom
tieto výdavky existovali v podobnej výške aj v rokoch 2015 - 2016 a v roku 2017 s tým však, že v roku
2017 sa zvýšili, keďže dieťa začalo navštevovať základnú školu a navrhovateľka platila aj 20 € do ZRPŠ,
poplatky za školskú družinu 17 € mesačne, poplatky za obedy 25 € mesačne, poplatky za mestskú
hromadnú dopravu používanú dieťaťom 12 € mesačne a za návštevu výtvarnej Základnej umeleckej

školy 51 € mesačne. Navrhovateľke pribudli splátky úverov a pôžičiek. V súčasnosti už navrhovateľka
býva v prenajatom byte a to od 1.4.2017, za ktorý platí sumu 320 € mesačne. Spoločnosti CEPTRA A.G.
(viď č.l. 561) navrhovateľka za uskladnenie pupočníkovej krvi dieťaťa ročne platí poplatok 61 €.

11. Kolízny opatrovník navrhol návrhu vyhovieť, navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky,

ktorá má zabezpečené podmienky zodpovedajúce nárokom maloletého a tieto nároky dieťaťa matka
adekvátne pokrýva. Kolízny opatrovník tiež navrhol, aby súd určil výživné otcovi v závislosti od jeho
majetkových a zárobkových pomerov a možností.

12. Práva a povinnosti účastníkov súd posudzoval podľa zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platného na

území Slovenskej republiky, teda podľa hmotného práva Slovenskej republiky.

13. Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

14. Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.15.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú
primerane.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

19.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča,
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

22. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

24. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 76 ods. 2 zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných

pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

26. Podľa § 76 ods. 3 zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného
rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

27. Podľa § 76 ods. 4 zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až
po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

28. Podľa § 110 C.m.p. (zákon č. 161/2015 Z.z.) s konaním o určenie rodičovstva je spojené konanie o

úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu pobyt otca nebol známy, ten o dieťa
neprejavil záujem a v konaní neprodukoval dôkazy preukazujúce, že by jeho otcovstvo k maloletémuvylučovali závažné okolnosti, súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu určil, že N. T. je
biologickým otcom maloletého M. Y., narodeného navrhovateľke dňa XX.X.XXXX a to vzhľadom na
skutočnosť, že s matkou dieťaťa súložil v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, teda nie viac ako 300 dní

pred narodením dieťaťa a v konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by jeho otcovstvo vylučovali. Keďže
otec dieťaťa neprejavil záujem o maloleté dieťa, jeho výchovné pomery sa zistiť vzhľadom na vyhýbanie
sa otca súdnemu konaniu zistiť nepodarilo, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, s
ktorou dieťa od narodenia žije a ktorá mu vytvára primerané výchovné prostredie tak, ako to zistil kolízny
opatrovník. Matka si od narodenia dieťaťa plní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu úhradou všetkých

jeho životných nákladov a potrieb, doposiaľ bez finančného prispenia otca, starostlivosťou o domácnosť,
ktorú s dieťaťom vedie a úhradou nákladov tejto domácnosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti
otca súd vychádzal len zo skutočností, ktoré otec uviedol pri svojom výsluchu, kde súd zistil, že je v
možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem minimálne 1.500 € mesačne a aj pri existencii
deklarovaných dvoch vyživovacích povinností k deťom pochádzajúcim z manželstva otca, je za takýchto
okolností podľa presvedčenia súdu v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého

M. požadovaným výživným v sume 200 € mesačne. Súd preto otca zaviazal, aby s účinnosťou od
21.10.2013 prispieval na výživu maloletého M. Y. výživným v sume 200 € mesačne, ktoré má otec platiť
k rukám matky. Vzhľadom na skutočnosť, že otec vyživovaciu povinnosť určoval za obdobie od podania
návrhu na súd a rozhodoval 15.8.2019, keď už bolo zročné aj výživné na august 2019, súd určil za toto
obdobie aj dlh na výživnom za 10 dní októbra 2013, potom za celé roky 2014 až 2018 a za mesiace

január až august 2019. To spolu predstavovalo 70 mesiacov a 10 dní a v prepočte potom 14.064,52 €
(64,52 € pripadlo na október 2013). Dlh na výživnom súd určil, že otec je oprávnený splácať toto výživné
v mesačných splátkach po 100 €, ktoré sú zročné spolu s bežným výživným a to počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva celý dlh.

30. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 53 a § 57 zákona o rodine.

31. Podľa § 53 zákona o rodine, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach o veciach
notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti
účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

32. Podľa § 57 zákona a rodine o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.

33. V tomto prípade bola navrhovateľka úspešná v konaní proti otcovi a proti maloletému dieťaťu.

Súčasne v tomto konaní vznikli trovy štátu Slovenskej republike a to platením trov prekladateľa pri
prekladaní listín súdu, ktoré boli doručované otcovi na územie Holandského kráľovstva. Navrhovateľka
si však proti otcovi, ani proti dieťaťu, náhradu trov konania neuplatnila. Navyše dieťa vzhľadom na
skutočnosť, že je výživou odkázané na navrhovateľku, by vzhľadom na svoj vek navrhovateľke nemalo z
čoho trovy konania nahradiť. Otec sa zdržiava na neznámom mieste, avšak táto skutočnosť sama o sebe

nevylučuje jeho prípadnú zodpovednosť za vznik trov v konaní, avšak pre otca platilo ust. § 155 ods.
1 C.s.p., podľa ktorého každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím
na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

34. Podľa § 155 ods. 3 C.s.p., trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát. V tomto prípade, aj keď štát

vynaložil trovy na platenie tlmočníka, ktorý prekladal listiny súdu adresované zahraničným orgánom v
súlade s týmto ustanovením rozhodol, že štátu sa proti otcovi, ale aj voči maloletému dieťaťu, náhrada
týchto trov nepriznáva. U otca šlo totiž o realizáciu jeho práva konať pred súdom v jazyku, ktorému
rozumie a v prípade maloletého dieťaťa súd zohľadnil skutočnosť, že dieťa je a ešte roky bude bez
vlastných finančných prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.