Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114234094
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114234094.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej v právnej veci žalobcu: Prima banka, Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31575951, proti žalovanej: C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., N.
XXXX/XX, o zaplatenie 3567,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 11. 10. 2018, č. k. 18C/697/2015-121, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 260,74 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 21. 04. 2015 do zaplatenia a sumu vo výške
3569,92 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 21. 01. 2014 do zaplatenia, ktorá bola priznaná
rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 18C/697/2015-55, zo dňa 28. 07. 2016 do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v
rozsahu 96,68 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy vo výške 3567,31eura, nezaplatených poplatkov vo výške 64,92 eura, úroku vo
výške 280,25 eura, úroku z omeškania vo výške 8,46 eura, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z
nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 21. 11. 2014 do zaplatenia a úroku 17,9 % z nezaplatenej
istiny od 21. 11. 2014 do zaplatenia. Vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 18C/697/2015-55 zo dňa 28. 07.
2016 tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3569,92 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne

od21.11.2014dozaplatenia,ktorúsumupovolilžalovanejsplácaťvsplátkachpo30eur mesačne,ktoré
bola žalovaná povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po
právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku žalobu zamietol a v časti zaplatenia
sumy 64,92 eura konanie zastavil. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86
%. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 13.12.2017 č. k.

6Co/95/2017-85 rozsudok prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
260,74 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 21.04.2015 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa plnenia
v splátkach a v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov a § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že strany sporu dňa 17. 07. 2013 uzavreli Úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorejžalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3700 eur, pri úrokovej sadzbe 17,9 % ročne,
výške RPMN 19,75 %, priemernej RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 19,47 % a pri počte splátok
120. Platba splátok bola dohodnutá mesačne vo výške 67,03 eura do 15-teho dňa v mesiaci. Celková

suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť vrátane všetkých nákladov klienta bola 8043,60 eura. Po rozhodnutí
odvolacieho súdu konštatoval, že žaloba žalobcu v časti zaplatenia sumy vo výške 260,74 eura (17,90
% úrok ročne z nezaplatených splátok do zosplatnenia úveru) bola podaná dôvodne, preto žalobe v tejto
časti vyhovel a predmetnú sumu priznal titulom vyčíslených úrokov do zosplatnenia a zároveň priznal
z predmetnej sumy i úroky z omeškania. Argumentova, že žalovanú zaviazal zaplatiť predmetnú sumu

ako i sumu právoplatne priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 18C/697/2015-55 zo dňa 28.
07. 2016 vo výške 3569,92 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21. 11. 2014 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia a to i s ohľadom na vyjadrenie žalovanej, ktorá ponechala rozhodnutie
na súd, nakoľko v jej schopnostiach a možnostiach nebolo zaplatiť priznanú sumu v splátkach tak, aby
bola uhradená do jedného roka ako žiadal žalobca.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) a náhradu trov konania pomerne rozdelil. Dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia
sumy 3569,92 eura, úrokov 280,25 eura a úrokov z omeškania 8,46 eura. Čiastočné späťvzatie žaloby
žalobcom v sume 64,92 eura vyhodnotil podľa § 256 ods. 1 CSP ako zavinenie žalobcu na čiastočnom
zastavení konania. Konštatoval, že žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 3856,02 eura (98,34

%) a úspech žalovanej v konaní bol 1,66 %, a teda čistý úspech žalobcu v konaní bol v rozsahu 96,68
%, v ktorom rozsahu mu preto priznal právo na náhradu trov konania. Dodal, že o výške trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§262 ods. 2 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie len proti výroku o náhrade trov konania podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, žiadal ho v tejto časti zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne pri určení hodnoty
sporu prihliadal na istinu i na príslušenstvo, pričom mal prihliadať iba na istinu, keďže poplatky vo
výške 64,92 eura neboli súčasťou uplatnenej istiny. Tarifnou hodnotou veci v danom prípade nie je

nárok na zaplatenie poplatkov, ale na zaplatenie istiny, preto je potrebné vychádzať výlučne z úspechu
strany sporu vo vzťahu k uplatňovanej istine. Svoje tvrdenie právne oprel o uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29. 10. 2015 sp. zn. 2MCdo/13/2014. Uzavrel, že v konaní tak mal vo veci
plný úspech, a preto mu patrí právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala strana v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané v
zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. V prejednávanej veci predmetom konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 3567,31 eura, nezaplatených poplatkov vo výške 64,92 eura, úroku vo výške 280,25
eura, úroku z omeškania vo výške 8,46 eura, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej

istiny a nezaplatených úrokov od 21. 11. 2014 do zaplatenia a úroku 17,9 % z nezaplatenej istiny od
21. 11. 2014 do zaplatenia. Žalobca si tak žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny v celkovej výške
3912,48 eura, okrem úrokov z omeškania (8,46 eura) a nevyčíslených úrokov z omeškania a úrokov
tvoriacich príslušenstvom pohľadávky uplatnenej. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.07.2016
č, j, 18C/697/2015-55 v spojení s rozsudkom zo dňa 11.10.2018 č. k. 18C/697/2015-121 právoplatne

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úhrnom sumu 3830,66 eura s 5% úrokom z omeškania zo
sumy 3569,92 eura od 21.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 260,74 eura od 21.04.2015 do zaplatenia
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti týkajúcej sa sumy 64,92 eura konanie zastavil a vo
zvyšku žalobu zamietol.

9. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých
procesných úkonov počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za
neúspech v konaní, alebo za chybné vedenie konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením
sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky,ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp., ktoré vznikli aj pred začatím konania,
ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.

10.Podľa§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).

11. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového procesu, je

zásada úspechu vo veci vyjadrená v ustanovení § 255 ods. 1 CSP. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech
vo veci vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je z časti úspešná a z

časti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne
rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov právo.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

13. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného
zavinenia.Akdôjdekzastaveniusporovéhokonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby,potomjepovinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na

oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „ procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré

vznikli po začatí sporu. Ide o sankčnú náhradu trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli
a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny
výsledok sporu.

14. Posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedenej právnej úpravy niet tak pochýb, že žalobca mal v

spore úspech v časti, ktorou bolo jeho žalobe vyhovené, t. j. v sume 3830,66 eura s príslušenstvom,
ktorá pohľadávka mu bola právoplatne priznaná. Jeho úspech v spore pomerujúc ho k uplatnenej
istine 3912,48 eura tak predstavoval 97,90%. Naproti tomu „úspech“ žalovanej v konaní sa premietol
v zastavujúcej časti, v ktorej žalobca zobral čiastočne žalobu späť, čím bezosporu procesne zavinil
zastavenie konania a v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovanej tak vzniklo právo na náhradu trov konania,

ako i v zamietajúcej časti a tento predstavoval 2,1%. Čistý úspech žalobcu v spore tak činil 95,80%
(97,90% - 2,10%), v ktorom mu vznikol nárok na náhradu trov. Tento záver odvolacieho súdu nie je
rozporný ani s rozhodnutím NS SR sp. zn. 2MCdo/13/2014, na ktoré sa žalobca odvolával, a ktoré riešilo
problematiku úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky v nadväznosti na určenie základnej
tarifnej hodnoty za úkon právnej služby. V tomto prípade však žalobca si okrem úrokov z omeškania

uplatnil i úroky a poplatky, ktorých výšku špecifikoval a žaloval ako samostatné nároky, z ktorého dôvodu
ich nemožno kvalifikovať ako príslušenstvo uplatnenej pohľadávky.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, keď pre absenciu

odvolania žalovanej nemohol pristúpiť k jeho zmene v neprospech žalobcu.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo na
mieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanej podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanej v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).