Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by Mgr. Bohuš Hruška

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17Csp/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716214959
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716214959.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu

Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti
žalovanému T. E., nar. XX. 2. XXXX, bytom Y., XXX XX Y. o zaplatenie 559,28 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet č. IBAN Y
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX sumu 559,28 €, spolu s úrokmi z omeškania 5,05
% ročne od 17. 9. 2015 do zaplatenia.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 5. 12. 2016 domáhal zaplatenia sumy 559,28 Eur s prísl. na tom

základe, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na
odbernom mieste Sebechleby, J. hora. M. faktúrou za neoprávnený odber elektriny si vyúčtoval 559,28
Eur, splatnú dňa 16. 9. 2015 a to podľa faktúry č. XXXXXXXXXX. Žalovaný však fakturovanú čiastku
neuhradil.

2. Žalovaný sa k predmetu veci nevyjadril.

3. Súd z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. XXXXXXX zo dňa 24. 8. 2015 zistil, že u
žalovaného na odbernom mieste Y., J. hora bol dňa 24. 8. 2015 o 10.45 hod. zistený neoprávnený odber
elektriny. na odbernom mieste bola zistená jednofázová odbočka zo sieti NN vodičom O. X x 2,5 mm,
napojená do inštalačnej časti domu. OM bez zmluvy a bez merania bolo odstránené. Uvedený protokol
podpísal tak pracovník žalobcu ako aj svedok pán J. N. a žalovaný. Súd z faktúry za neoprávnený odber
elektriny, č. faktúry 9151007393 zistil, že touto si žalobca voči žalovanému vyúčtoval sumu 559,28 Eur
so splatnosťou 16. 9. 2015 za neoprávnený odber.

4. Súd z listu žalobcu pre žalovaného zo dňa 31. 8. 2015 zistil, že žalovanému oznámili, že pri kontrole
odberného miesta dňa 24. 8. 2015 bol zistený neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy o
pripojení do prenosovej sústavy. Bol stanovený typ spotreby neoprávneného odberu od 17. 4. 2015 do
30. 6. 2015 za 75 dní a to 1 511 kWh a od 1. 7. 2015 do 24. 8. 2015 za 55 dní pri spotrebe 1 108 kWh.

5. Do spisu boli ďalej pripojené fotografie o tomto neoprávnenom odbere zo dňa 24. 8. 2015.

6. Z výpočtu škody zo dňa 4. 9. 2017 súd zistil, že ohľadom výpočtu škody voči žalovanému na
neoprávnený odber sa postupovalo v zmysle platnej vyhlášky MHSR č. 292/2012 Z.z. ktorá ustanovuje
spôsob výpočtu škody, spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. Denná spotreba bola vypočítanápodľa § 1 ods. 6 písm. b) podľa nameraných a zadokumentovaných hodnôt prúdu a na neoprávnene
pripojených elektrických vodičoch 7,30A. Výpočet príkonu 1 x 230 V x 7,30 A = 1,68 kW, denná spotreba
1,68 kW x 12 hodín = 20,15 kWh/deň. Doba trvania oprávneného odberu bola stanovená od 17. 4. 2015

do 24. 8. 2015, čo je spolu 130 dní. Spotreba za 130 dní 20,15 kWh x 130 dní je 2 619 kWh. Celková
škodaakosúčetjednotlivýchpoložiek,určovanýchpodľacenníkaavyhláškyMHSR292/2012Z.z.vroku
2015 pri spotrebe 2 619 kWh je 373,28 Eur. Vo faktúre bolo ďalej vyúčtované v zmysle vyhlášky MHSR
č. 292/2012 a to podľa § 1 ods. 7 náklady, spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny v
sume 186,-Eur. Celkový výpočet škody je teda 373,28 Eur + 186, Eur čo je 559,28 Eur.

7. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je
odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej
sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou; dodávke alebo združenej dodávke elektriny; zúčtovaní
odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo; prístupe do prenosovej sústavy a prenose
elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

8. Podľa § 46 ods. 2 hore citovaného zákona, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným

podľa § 95 ods. 1 písm. i).

9. Podľa § 1 ods. 6 písm. b) vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR, ktorým sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny denná spotreba pri neoprávnenom odbere
elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami

do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak: nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný
istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých
je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov
zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných
a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového

využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.

10. Podľa § 1 ods. 7 hore citovanej vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného
odberu elektriny.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a to z protokolu o zistení neoprávneného odberu
elektriny č. 309436 zo dňa 24. 8. 2015, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný
rozvodelektrickúenergiunaodbernommiesteSebechleby,Mladáhora.Protokolotomtozistenípodpísal
takzamestnanecžalobcuakoajsvedokRastislavRondík asamotnýžalovaný.Následnenatosižalobca

voči žalovanému faktúrou č. 9151007393 vyúčtoval sumu 559,28 Eur so splatnosťou 16. 9. 2015 za
neoprávnený odber. Táto čiastka pozostáva jednak z celkovej škody vo výške 373,28 Eur, ktorá bola
vypočítaná ako výpočet príkonu 1 x 230 V x 7,30A, čo je 1,68 kW. Denná spotreba potom 1,68 kW x
12 hod. = 20,15 kWh/deň. Neoprávnený odber trval spolu 130 dní, teda od 11. 4. 2015 do 24. 8. 2015.
Spotreba za 130 dní je teda 20,15 kWh x 130 dní , čo je 2 619 kWh. Cena za 2 619 kWh je spolu 373,28

Eur. ďalšia čiastka vo výške 186,- Eur potom predstavuje náklady žalobcu, spojené so zisťovaním a
odstraňovaním neoprávneného odberu a to podľa stanoveného cenníka ako administrácia zákaziek v
systéme MOO vo výške 4- Eur, riešenie OM „KOM“ NN-MOO vo výške 147,- Eur a osobná doprava pri
jazde 60 km vrátane čo je 35,- Eur, teda spolu 186,- Eur. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi celú žalovanú čiastku 559,28 Eur.

12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR, č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, s plnením peňažného
dlhu.14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so
zaplatením sumy 559,28 Eur, keďže túto sumu mal uhradiť podľa vystavenej faktúry dňa 16. 9. 2015.

Keďže žalovaný tak neurobil, súd zaviazal žalovaného zaplatiť zo sumy 559,28 Eur aj úroky z omeškania
a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, teda od 17. 9. 2015 do zaplatenia. Súd stanovil výšku
úroku z omeškania na 5,05 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB
vo výške 0,05 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5,05 %.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
O výške náhrady trov konania súd I. inštancie rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.