Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114234094
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114234094.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka, Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31575951, proti žalovanej: C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.,
N. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 3.567,31eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 07. 2016, č. k. 18C/697/2015-55 v spojení s jeho opravným uznesením

zo dňa 28. 02. 2017, č. k. 18C/697/2015-78 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 260,74 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 21. 04. 2015 do zaplatenia, v časti týkajúcej
sa plnenia v splátkach a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho opravným uznesením (opravené IČO žalobcu v záhlaví

rozsudku), súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.569,92 eura s 5 %
úrokom z omeškania ročne od 21. 11. 2014 do zaplatenia, ktorú povolil žalovanej splácať v splátkach
po 30 eur mesačne, so splatnosťou splátok vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou
nasledujúcoupoprávoplatnostirozhodnutia,podstratouvýhodysplátok. Vozvyškusúdžalobuzamietol.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %. Ďalším výrokom konanie v časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 64,92 eura zastavil a zároveň vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že dňa 17. 07. 2013 strany sporu uzavreli úverovú zmluvu č.
62260,nazákladektorejposkytolžalobcažalovanejúvervovýške3.700eur,ktorýsažalovanázaviazala
splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach vo výške 67,03 eura, úroková sadzba pri poskytnutí
úveru bola 17,9 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavovala 19,75

%, priemerná hodnota RPMN predstavovala 19,47% a celkovo mala žalovaná vrátiť žalobcovi sumu
8.043,60 eura. Právne vec oprel o ust. § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, 6 až 9, § 11 ods. 1 a 2, § 24 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2 a 4, § 53 ods. 5. 6, 9 a 11, § 53a ods. 1 a 2, § 53b ods.
1, § 53d, § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Konštatoval, že predmetná zmluva
je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pretože došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov a

v konaní žalobca preukázal, že žalovaná po poskytnutí úveru vo výške 3.700 eur úver v dohodnutých
splátkach nesplácala. Žalobe preto v časti zaplatenia sumy 3.569,92 eura vyhovel a zaviazal žalovanú
na jej zaplatenie (nezaplatená istina vo výške 3567,31 eura + vyčíslený úrok z omeškania 2,61 eura).
Dlžnú sumu povolil žalovanej splácať v splátkach po 30 eur mesačne (§ 232 ods.4 Civilného sporového
poriadku) s ohľadom na jej zárobkové a majetkové pomery žalovanej, ktorá je zamestnaná, má príjem
575,92 eura, býva s manželom, ktorý je nezamestnaný, v podnájme a majú mal. dieťa. S poukazom

na ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení priznal žalobcovi
z nezaplatenej úverovej istiny úrok z omeškania od 21. 11. 2014 do zaplatenia, keď žalovaná bolavyzvaná na zaplatenie sumy do 07. 11. 2014. Dôvodil, že žalobu zamietol ako nedôvodne podanú
a to v časti úroku 17,9 % z nezaplatenej istiny od 21. 11. 2014 do zaplatenia, vyčíslených úrokov
a vyčíslených úrokov z omeškania. Uviedol, že žalobca sa domáhal úrokov z meškania vo výške

8,46 eura, úrokov vo výške 280,25 eura, pričom v podaní zo dňa 18. 02. 2016 žiadal opraviť žalobu
v časti vyčíslených úrokov z omeškania na sumu 2,61 eura a v časti úrokov na sumu 260,74 eura,
pričom v týchto častiach žalobu nezobral späť a preto žalobu nad uplatnenú sumu 2,61 eura zamietol
a žalobu v časti vyčíslených úrokov nepovažoval za dôvodne podanú. Argumentoval, že v danej veci
ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí.

Vychádzal pritom z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18. 09. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril
názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu,
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (4Obo 143/1998). V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. O
zastavení konania rozhodol podľa ust. § 144 CSP, keď žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia poplatkov

za upomienky vo výške 64,92 eura späť, a preto konanie v tejto časti zastavil. V časti, v ktorej bolo
konanie zastavené, súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania s poukazom na ust. § 255 ods.1 CSP. Vo vzťahu k zaplateniu sumy 3.569,92 eura postupoval
podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil a určil, že žalobca má právo
na náhradu trov konania v rozsahu 86%, pričom úspech žalobcu v konaní predstavuje 93% a úspech

žalovanej 7%, čiže čistý úspech žalobcu je 86 %.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca len v časti, týkajúcej
sa zamietnutia vyčíslených úrokov vo výške 260,74 eura, zamietnutého úroku z omeškania vo výške
5 % p. a. z nezaplatených úrokov (vyčíslených ku dňu zosplatnenia) vo výške 260,74 eura od 21.

04. 2015 do zaplatenia, v časti povolenia žalovanej splácať priznanú sumu v splátkach a vo výroku o
trovách konania. Navrhol rozsudok v týchto častiach zmeniť a priznať mu úroky vo výške 260,74 eura,
úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 260,74 eura od 21. 04. 2015 do zaplatenia, zaviazať
žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu náhradu trov konania
za zaplatené súdne poplatky. Nespochybňoval argumentáciu súdu prvej inštancie, že nemá nárok na

zmluvný úrok po zosplatnení úveru, avšak v prípade uplatneného úroku vo výške 260,74 eura ide o
zmluvný úrok do zosplatnenia úveru, a teda tento nárok bol zamietnutý nedôvodne. K uplatňovanému
úroku 5 % z nezaplatených úrokov vyčíslených ku dňu zosplatnenia vo výške 260,74 eura od 21. 04.
2015 do zaplatenia uviedol, že o tejto časti súd prvej inštancie vôbec nerozhodol a v tejto časti je
rozhodnutie neodôvodnené, nejasné a neurčité, keď nebolo podložené žiadnou právnou argumentáciou.

Vytkol prvoinštančnému súdu i nesprávny postup pri povolení žalovanej splatiť dlh v splátkach, keď
v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP môže súd v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie
ako 3 dni. Mal za to, že prvoinštančný súd v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav, týkajúci
sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku a kompletne sa nezaoberal majetkovými pomermi
žalovanej. Priznaním splátok vo výške 30 eur mesačne zapríčinil, že žalovaná bude dlžnú sumu splácať

takmer 10 rokov, čím ju bezdôvodne zvýhodnil a táto bude dlžnú sumu splácať v splátke o viac než
polovicu nižšej ako bola dohodnutá v zmluve. Za nesprávne považoval rozhodnutie aj v časti trov
konania, o ktorých bolo rozhodnuté dvoma výrokmi, ktorý postup označil za nepodložený, prekvapivý a
nad rámec zákona, keď o trovách konania sa rozhoduje jediným výrokom na základe zásady úspechu
v konaní.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. V prejednávanej veci sa žalobca svojou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia úrokovej istiny
vo výške 3.567,31 eura, úrokov ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 280,25 eura, úrokov z omeškania

ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 8,46 eura, poplatkov vo výške 64,92 eura, úroku 17,90% zo sumy
3.567,31 eura od 21. 11. 2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 3.567,31 eura
a zo sumy 280,25 eura od 21. 11. 2011 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru. Preskúmavaným
rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.569,92 eura s 5%úrokom z omeškania od 21. 11. 2014 do zaplatenia v splátkach po 30 eur mesačne, konanie v časti
týkajúcej sa sumy 64,92 eura zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Pre absenciu odvolania strán sporu a
s ohľadom na rozsah odvolania žalobcu, predmetom odvolacieho konania je zamietajúca časť rozsudku

týkajúca sa zaplatenia sumy 260,74 eura (zmluvný úrok do zosplatnenia úveru) s 5% ročným úrokom
z omeškania od 21. 04. 2015 do zaplatenia, povolenie prisúdeného plnenia žalovanou v splátkach a
súvisiace výroky o náhrade trov konania. V ostatných častiach rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť.

7. Žalobca vo svojom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
ako i nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti preto odvolací súd poukazuje
na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

9. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane sporu spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces
a odnímajú jej možnosť konať pred súdom. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje
právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou
garantovaného práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na

spravodlivýprocestrebarozumieťtakýzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmstranevkonaníznemožní
realizáciujejprocesnýchpráv,priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolacieho
dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má
za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným

spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým

doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutia.

10. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci niet sporu o tom, že žalobcom a žalovanou bola
dňa 17. 07. 2013 uzavretá Úverová zmluva č. 62260, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej

úver vo výške 3.700 eur, s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,9 % ročne, pri výške RPMN 19,75 %,
priemernej RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 19,47 %, s počtom mesačných anuitných splátok
120 po 67,03 eura a splatnosť úveru dňa 17. 07. 2023. Celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť
z titulu poskytnutého úveru žalobcovi, vrátane celkových nákladov spojených s úverom, bola 8.043,60
eura. Žalobca pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy žalovanou vyhlásil predčasnú splatnosť úveru,

čo oznámil žalovanej písomne listom zo dňa 16. 10. 2014 a zároveň ju vyzval na úhradu celého dlhu vo
výške 3.850,31 eura s príslušenstvom najneskôr do 07. 11. 2014.

11. Je nepochybné, že predmetná úverová zmluva uzatvorená stranami sporu je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri

uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Za danej situácie na
ňu dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, ale tiež pri jej posudzovaní treba aplikovať normyspotrebiteľského práva, a to zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/
EH z 05. 04. 1993, Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

12. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie vo vzťahu k žalobcom požadovanej sume 260,74
eura, predstavujúcej vyčíslený zmluvný úrok 17,90 % ročne z nezaplatených splátok úveru do jeho
zosplatnenia, založil na konštatácii o nedôvodnosti tohto nároku. V tejto súvislosti akcentoval, že
zmluvný úrok žalobcovi odo dňa účinkov zosplatnenia úveru nepatrí, čo podporil i úvahami v tomto

smere. Odvolací súd rovnako, ako i samotný žalobca, správnosť tohto záveru nespochybňuje. Ušlo však
pozornosti prvoinštančného súdu, na čo dôvodne v odvolaní poukazuje i žalobca, že uvedený záver
nedopadá na žalovanú sumu 260,74 eura, keď táto predstavuje nie úrok po zosplatnení úveru, ale práve
naopak výlučne zmluvný úrok do zosplatnenia úveru, ako to nepochybne vyplýva z písomnej špecifikácie
nároku zo dňa 16. 02. 2016, predloženej žalobcom v konaní (čl. 28-30 spisu). Z tohto hľadiska sa však
súd prvej inštancie vecou nezaoberal a dôvodnosť tohto nároku nehodnotil, keď svoj úsudok založil na

nesprávnom právnom posúdení veci, z ktorého dôvodu nemôže obstáť v tejto časti jeho zamietajúce
rozhodnutie ani po stránke jeho vecnej správnosti. Rovnaké zistenie dopadá i na zamietajúcu časť
preskúmavaného rozsudku týkajúcu sa úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 260,74 eura od
21. 04. 2015 do zaplatenia a to pre absenciu akéhokoľvek zdôvodnenia poskytnutého prvoinštančným
súdom v smere skutkovom i právnom. Odôvodnenie rozhodnutia tak nespĺňa požiadavku, aby bolo

vnútorne konzistentné, presvedčivé a jeho obsah umožňoval uskutočniť odvolací prieskum. Za danej
situácie sa tak súd prvej inštancie dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené,
ako už bolo vyššie uvedené, nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v dôsledku
čoho bola strane sporu odňatá možnosť konať pred súdom, čo žalobca vo svojom odvolaní dôvodne
prvoinštančnému súdu vytýka. K naplneniu práva na spravodlivý proces tak mohlo dôjsť len kasačným

rozhodnutím odvolacieho súdu v týchto častiach. Povinnosť súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude
posúdiť dôvodnosť zhora označených nárokov žalobcu zo všetkých právne a skutkovo významných
hľadísk, pričom určujúcim bude prioritne v tejto súvislosti osvetliť deň, kedy došlo zo strany žalobcu k
zosplatneniu úveru, ako podstatným i pre samotnú výšku nároku.

13. Žalobca preskúmavaný rozsudok napadol odvolaním aj v časti, v ktorej bolo žalovanej povolené
priznané plnenie zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci pod stratou
výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku, majúc za to, že tým došlo k zvýhodneniu žalovanej
na jeho úkor.

14. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

15. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

16. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehota na plnenie je 3-dňová a len v
odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu alebo že sa povolí plnenie v splátkach. Ak má

súd za to, že je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu, alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť
v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných
skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili takýto záver súdu. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má
žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného
plnenia, platobná schopnosť žalovaného a aj v konaní prejavená jeho snaha o plnenie záväzku, možnosť

žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, povaha prejednávanej veci,
osobné pomery strán sporu a pod.

17.Pokiaľsúdprvejinštanciesvojimrozhodnutímpovolilžalovanejzaplatiťdlhvsplátkach,ktorýchvýšku
a podmienky zároveň určil, musel tak v zmysle vyššie podaného výkladu svoje úvahy v odôvodnení

osvetliť zákonom zodpovedajúcim spôsobom. V tomto smere však len vágne skonštatoval existenčné
ohrozenie žalovanej s poukazom na jej plat, nepracujúceho manžela a jedno dieťa, čo je nepostačujúce
pre prijatý záver, keď tento postráda komplexné posúdenie všetkých, pre vec významných okolností.
Odôvodnenie rozhodnutia ani v tejto časti tak nespĺňa náležitosti požadované v ust. § 220 CSP, vdôsledku čoho ho bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd
tiež dodáva, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu
a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Za tým účelom bude úlohou súdu prvej inštancie

v ďalšom konaní zhodnotiť všetky atribúty rozhodné pre povolenie a výšku splátok priznaného plnenia
žalovanou a v tejto súvislosti sa vysporiadať i s námietkami žalobcu vznášanými v jeho odvolaní.

18. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje i nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o
trováchkonania,keďneprípustnerozhodolotrováchkonaniadvomivýrokmi,atojednakvovzťahukveci

samej, ako i vo vzťahu k zastavujúcemu výroku časti konania, ako na to dôvodne v odvolaní poukázal
žalobca. V zhode s ním odvolací súd zastáva názor, že s ohľadom na skutočnosť, že preskúmavaným
rozhodnutím sa konanie vo veci končilo, bolo namieste o trovách konania rozhodnúť jediným výrokom v
intenciách § 262 ods. 1 v spojení s § 255 a nasl. CSP, v ktorom súd zohľadní pomer úspech strán sporu
vo veci, vrátane ich procesného zavinenia na zastavení konania v časti týkajúcej sa sumy 64,92 eura.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
podľa§ 389ods.1písm.b/CSPzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie(§391ods.1CSP),vktoromsúd
prvej inštancie po prejednaní veci a prípadnom doplnení dokazovania opätovne rozhodne o nárokoch
žalobcu špecifikovaných v enunciáte tohto rozhodnutia v smere naznačenom odvolacím súdom, pričom
svoje rozhodnutie odôvodní zákonu zodpovedajúcim požiadavkám, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými

námietkami žalobcu uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane
trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).