Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by Mgr. Zuzana Belanová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114202401
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1114202401.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v právnej veci žalobcu: B. Y.,
G..XX.XX.XXXX, K.: E. G. Z. Č.. XX, XXX XX M. zastúpeného: JUDr. Lubomírem Müllerom, advokátom,
so sídlom Symfonická 1496/9, 158 00 Praha 5, Česká republika proti žalovanej: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č.13, 813 11
Bratislava o náhradu časti nákladov obhajoby 662,80 EUR, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2014 sa žalobca domáha od žalovaného náhrady časti nákladov
obhajoby vo výške 662,80 Eur.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov
zo dňa 11.06.1987, sp. zn. 3T 81/87 bol žalobca odsúdený za trestný čin nenastúpenia služby v
ozbrojených silách podľa ust. § 269 ods. 1 Trestného zákona k nepodmienenému trestu odňatia slobody
v trvaní 18 mesiacov. Vo väzbe bol od dňa 04.05.1987 do 02.06.1987, vo výkone trestu potom od
17.07.1987 do 28.10.1988. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 09.01.1991 sp. zn. 2Rtv 134/90
v spojení s uznesením vojenského súdu Trenčín z 29.01.1991 sp. zn 1Rto 4/91 bol predmetný rozsudok
zrušený. Následným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 21.02.1991 sp. zn.
2Rtv 134/90 bol žalobca odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne.
Menovaný bol stanoviskom Federálneho ministerstva obrany č. k. Rtr 109/1992 z 30.11.1992 čiastočne
odškodnený v celkovej sume 11.815,- Kčs. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 33TV/1/2013-9 zo
dňa 20.05.2013 (na základe povolenia obnovy konania právoplatným uznesením vyššie uvedeného
súdu sp. zn. 4Nt/21/2012-65 z 24.01.2013, ktorým uznesením došlo aj k zrušeniu výroku o vine a treste,
uloženého, rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. zn. 3T 81/87 z 11.06.1987
pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách, vrátane zrušenia všetkých ďalších rozhodnutí
na tento rozsudok obsahovo nadväzujúcich), trestné stíhanie vedené proti B. Y., G..XX.XX.XXXX, pre
trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v
spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, zastavil, pretože tento skutok nie je trestným činom
a nie je dôvod na postúpenie veci. Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 23.9.2013 žiadal
pre navrhovateľa odškodnenie podľa zákona číslo 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii. Rozhodnutím
o odškodnení č. 42952/2013-1531/13 bolo žalobcovi poukázané odškodnenie poštovou poukážkou v
celkovej sume 1.243,73 Eur. Ministerstvo spravodlivosti SR priznalo žalobcovi (v rámci rozhodnutia o
odškodnení č. 42952/2013-1531/13) náhradu za trovy konania za dva úkony právnej služby vo výške
140,22 Eur, teda o 662,80 Eur menej oproti požadovanej sume nákladov vyčíslených na 803,02 Eur,
a to za 10 úkonov právnej služby. Rozdiel medzi priznanou a požadovanou náhradou trov konaniažalobca požaduje od žalovaného cestou tejto žaloby, nakoľko má zato že všetky úkony boli účelné a
smerovali k dosiahnutiu cieľa žalobcu, obnovy konania, i keď tento cieľ nebol dosiahnutý ihneď.
3. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 19.02.2014, 27.09.2017 a
uviedla že s žalobou nesúhlasí a žiada ju ako neodôvodnené zamietnuť, nakoľko ma za to, že pre
priznanie nároku na náhradu škody titulom trov obhajoby je nutné preukázať, že jednotlivé úkony právnej
služby zahrnuté do vyúčtovania (za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na odškodnenie) boli skutočne
realizované, že prebehli v tvrdenom časovom rozsahu, že je správne určená výška odmeny za jednotlivé
úkony a že boli vykonané účelne a smerovali k účinnej obhajobe práv žalobcu. Podľa názoru žalovanej
je zrejmé, že právny zástupca žalobcu v danej veci nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď
od roku 2004 sa podarilo dosiahnuť očistenia žalobcu až na základe návrhu na povolenie obnovy
konania zo dňa 12.10.2012, ktorému predchádzal neúspešný podnet k sťažnosti pre porušenie zákona,
dva návrhy na povolenie obnovy konania a ústavná sťažnosť. Podľa žalovanej je nepochybné, že
úkony právnej služby, ktorých náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha, nemožno považovať za
účelne vynaložené, nakoľko pokiaľ by právny zástupca žalobcu postupoval s odbornou starostlivosťou,
nezvolil by ako prvý z možných spôsobov dosiahnutia odstránenia protiprávneho stavu podnet ku
sťažnosti na porušenie zákona, nakoľko mu malo byť zrejmé, že podnet ku sťažnosti na porušenie
zákona nebude úspešný a nedosiahne sa ním sledovaný cieľ. Taktiež podľa výsledkov konaní vedených
na Okresnom súde Prešov pod sp, zn. 5Nt/13/2009 a 2Nt/21/2011, je zrejmé, že právny zástupca
opätovne nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou. Ak takto postupoval právny zástupca
žalobcu na základe pokynu žalobcu, musí niesť žalobca sám náklady za takéto úkony. Ministerstvo
spravodlivosti SR v rámci predbežného prerokovania nároku priznalo žalobcovi náhradu za úkon právnej
služby "prevzatie veci" zo dňa 13.04.2004 a "návrh na povolenie obnovy konania" zo dňa 12.10.2012,
nakoľko až na podklade tohto úkonu právnej služby došlo k zastaveniu trestného stíhania žalobcu na
základe uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 20,05.2013, sp. zn. 33Tv/l/2013. Žalovaná teda v
rámci predbežného prerokovania nároku nepriznala žalobcovi náhradu za "návrh na povolenie obnovy
konania" zo dňa 25.10.2011. Uvedené vychádza aj zo samotnej logiky rozhodnutia o odškodnení zo dňa
16.01.2014, č. 42952/2013-1531/13, kedy Ministerstvo spravodlivosti SR nepriznalo uplatnené cestovné
náhrady za roky 2009 a 2011 ale až náhradu za použitie vozidla dňa 24.01.2013, teda opätovne až v
konaní, v ktorom bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené. Teda priznalo žalobcovi odškodnenie
za trovy obhajoby vynaložené na účelné a účinné bránenie práva. Žalovaná spochybnila relevanciu
žalobcom predloženého dôkazu na uplatnenie nároku, a to konkrétne príjmového dokladu č. 16/2013-
E zo dňa 16.09.2013. Žalovaná má za to, že tento nie je možné považovať za dostatočný dôkaz o
skutočnej úhrade predmetnej čiastky, nakoľko na príjmovom doklade chyba potvrdenie o zaúčtovaní
pokladničného dokladu v peňažnom denníku v pokladničnej knihe právneho zástupcu a podpisový
záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, a teda tento nespĺňa náležitosti účtovného dokladu
podľa § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na
uvedenéježalovanátohonázoru,že bezpredloženiariadnehodokladuozaevidovanísumyvpeňažnom
denníku a pokladničnej knihe právneho zástupcu nie je možné v prípade nárokov na náhradu trov
konania dospieť k záveru o ich reálnej úhrade.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - uznesením Okresného súdu
Prešov sp. zn. 2Nt 21/11-12, uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2Tos/10/2012, uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Nt/21/2012, uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 33Tv1/13-9,
uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Nt 13/2009, uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
23Tos/16/2010 žiadosťou o odškodnenie zo dňa 20.02.2012, vyčíslením trov obhajoby z 16.09.2013,
príjmovým dokladom E č.16/2013, obsahom fotokópie spisu 2Rtv134/90 Vojenského obvodového súdu
Prešov ako aj ostatným obsahom súdneho spisu, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:
5. Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 21.02.1991 sp. zn. 2Rtv 134/90 bol žalobca
odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne. Žalobca bol stanoviskom
Federálneho ministerstva obrany č. k. Rtr 109/1992 z 30.11.1992 čiastočne odškodnený v celkovej sume
11.815,- Kčs. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 33TV/1/2013-9 zo dňa 20.05.2013 (na základe
povolenia obnovy konania právoplatným uznesením vyššie uvedeného súdu sp. zn. 4Nt/21/2012-65
z 24.01.2013, ktorým uznesením došlo aj k zrušeniu výroku o vine a treste, uloženého, rozsudkom
bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. zn. 3T 81/87 z 11.06.1987 pre trestný čin
nenastúpenia služby v ozbrojených silách, vrátane zrušenia všetkých ďalších rozhodnutí na tento
rozsudokobsahovonadväzujúcich),trestnéstíhanievedenéprotižalobcovi,pretrestnýčinnenastúpenia
služby v ozbrojených silách podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods.1 písm. b) Trestného poriadku, zastavil, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci. Rozhodnutím o odškodnení č. 42952/2013-1531/ 13 z 16.01.2014 bolo žalobcovi
priznanéodškodnenievovýške1.243,73Eur rámciktoréhocelkovásumapriznanýchtrovpredstavovala
140,22 Eur.
6. Z príjmového dokladu E č. 16/2013 zo dňa 16.09.2013 súd zistil, že dňa 16.09.2013 právny zástupca
žalobcu prijal od žalobcu sumu 803,02 Eur za právne služby -zrušenie rozsudku z roku 1987.
7. Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. (ďalej len "zákon č. 58/1969 Zb."), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym
notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom
konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej
organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
treste má voči štátu ten, na kom bol úplne alebo čiastočne vykonaný trest, ak v neskoršom konaní bol
spod žaloby oslobodený alebo ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené. Právo na náhradu škody
má i ten, kto bol v neskoršom konaní odsúdený na miernejší trest, než ktorý bol na ňom vykonaný na
podklade zrušeného rozsudku. Právo na náhradu škody podľa predchádzajúcich odsekov nemá ten,
a) kto si privodil svoje odsúdenie úmyselne alebo
b) proti komu bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené len preto, že mu bola udelená milosť alebo že po
právoplatnosti pôvodného rozsudku bola udelená amnestia vzťahujúca sa na čin, za ktorý bol pôvodný
trest uložený.
Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 27 zákona č. 58/1969 Zb., zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na náhradu škody
spôsobenejrozhodnutiami,ktorébudúvydanépodninadobudnutiaúčinnostitohtozákona,ananáhradu
škody spôsobenej po tomto dni nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 19 ods.3 písm. b) zákona č. 119/1990 Zb o súdnych rehabilitáciách, trovy obhajoby uhrádza
štát: ak sa zistilo, že návrh je aspoň čiastočne dôvodný.
Podľa ust. § 18 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z o advokácii odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri
ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
Podľa ust. § 556 Trestného poriadku , kto podal celkom bezvýsledne dovolanie alebo návrh na obnovu
konania, je povinný nahradiť štátu trovy konania o tomto dovolaní alebo návrhu na obnovu konania, a to
paušálnou sumou, ktorú ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom.
Ďalej je povinný nahradiť štátu odmenu a náhradu obhajcovi, ak bol v súvislosti s týmto konaním
ustanovený, ak obvinený nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu.
Podľa ust. § 10 ods.1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, účtovný doklad je preukázateľný účtovný
záznam, ktorý musí obsahovať a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový
záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,
g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.
8. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu
Prešov zo dňa 21.02.1991 sp. zn. 2Rtv 134/90 odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka
nepodmienečne. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 33TV/1/2013-9 zo dňa 20.05.2013 (na základe
povolenia obnovy konania právoplatným uznesením vyššie uvedeného súdu sp. zn. 4Nt/21/2012-65 z
24.01.2013, trestné stíhanie vedené proti žalobcovi, pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojenýchsilách podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, zastavil, pretože tento skutok nie je trestným činom.
9. Rovnako nebolo sporné, že rozhodnutím o odškodnení č. 42952/2013-1531/ 13 z 16.01.2014 bolo
žalobcovi priznané odškodnenie vo výške 1.243,73 Eur vrátane náhrady účelne vynaložených nákladov
právneho zastúpenia podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 119/1990 Zb. vo výške 140,22 Eur, a to za
náhradu za prevzatie veci z 13.04.2004 vo výške 69,01 Eur a náhrada za návrh na povolenie obnovy
konania z 12.10.2012 vo výške 71,21 Eur. Žalobca namietal výšku priznanej sumy nákladov obhajoby
poukazujúc na to, že nepriznaním celej ním právnemu zástupcovi zaplatenej sumy obhajoby za právne
služby, zaplatené vo výške 803,22 Eur mu v rozdiele 662,80 Eur, konaním žalovanej, ktorá vyúčtované
trovy konania vyhodnotila ako účelné len v sume 140,22 Eur, vznikla škoda. Podľa názoru žalovanej
žalobca nepreukázal bez akejkoľvek pochybnosti, žeby svojmu právnemu zástupcovi trovy uhradil.
Žalovaná poukazovala na to, že na príjmovom doklade chýba potvrdenie o zaúčtovaní pokladničného
dokladu v peňažnom denníku v pokladničnej knihe právneho zástupcu a podpisový záznam osoby
zodpovednej za jeho zaúčtovanie, a teda tento nespĺňa náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods.
1 zákona č. 431/2002 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Preto žiadala predložiť riadny
doklad o zaevidovaní sumy v peňažnom denníku a pokladničnej knihe právneho zástupcu. Právny
zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.12.2017 pripustil, že príjmový doklad mohol mať nedostatky,
rovnako aj to, že pri zaúčtovaní sumy mohol spraviť chybu, ale jeho pochybenie, by nemalo byť na
príťaž žalobcovi. Výpis z účtovnej knihy, resp. jej kópiu na zdokladovanie zaúčtovania žalovanej sumy
však právny zástupca žalobcu nepredložil, i keď podľa mienky súdu, v prípade ak ňou disponuje
nemalo byť zdokladovanie tejto skutočnosti pre právneho zástupcu žalobcu žiadnym problémom. Po
preštudovaní príjmového dokladu E č. 16/2013 súd konštatuje, že tento obsahuje v zmysle zákona
o účtovníctve predpísané náležitosti, i keď nemá na predtlači zaznačené kto a kedy danú sumu do
účtovníctva právneho zástupcu žalobcu zaúčtoval. K tejto skutočnosti je potrebné podotknúť, že aj keď
príjmovédokladyresp.ichpredtlačeobsahujúajinformáciuotom,ktodanúúčtovnúoperáciuzaúčtovala
aké číslo jej priradil v účtovnom denníky, táto informácia sa však obvykle dopisuje na príjmový doklad až
bezprostredne potom ako reálne prijatú sumu účtovník zaúčtuje a nie už v čase, keď platiteľovi vystavuje
doklad o prevzatí zaplatenej čiastky. Žalovanou namietaná skutočnosť, že má vážne podozrenie, že
trovy konania žalobcom reálne uhradené neboli, nakoľko nie sú zdokladované v účtovnom denníku
právneho zástupcu žalobcu, nebola v konaní vyvrátená, v konečnom dôsledku však nemohla vyústiť do
záveru súdu, že trovy konania žalobca svojmu zástupcovi neuhradil, nakoľko absencia zápisu o prijatej
platbe v účtovníctve právneho zástupcu samo osebe dokazuje len nedodržanie zákonných povinností zo
strany právneho zástupcu žalobcu, čo by mohlo byť nanajvýš podkladom pre závery daňových orgánov
vykonávajúcich prípadnú daňovú kontrolu u právneho zástupcu žalobcu ako daňového subjektu. Po
zvážení argumentácie oboch sporových strán má súd preto za to, že žalobca náklady obhajoby uhradil.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu napokon zamietol, z nasledovných dôvodov. Pokiaľ
ide o existenciu škody súd ustálil, že tú za preukázanú má, v zmysle vyššie uvedenej argumentácie,
keď z príjmového dokladu E č. 16/2013 vyplývalo, že dňa 16.09.2013 zaplatil žalobca svojmu právnemu
zástupcovi trovy obhajoby v sume 803,02 Eur za 10 úkonov právnej služby (podľa vyúčtovania
z 16.09.2013 č. l. 30 spisu) - za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 13.04.2004, za napísanie
podnetu k sťažnosti pre porušenie zákona adresovaný Generálnej prokuratúre SR zo dňa 13.04.2004,
za podanie ústavnej sťažnosti zo dňa 05.10.2010 adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
za písomnú doplnenie sťažnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.10.2010, za spísanie
a podanie návrhu na povolenie obnovy konania adresovaný Okresnému súdu Prešov z 02.07.2009, za
účasť na verejnom zasadnutí vedenom Okresným súdom Prešov 20.11.2009, za spísanie a podanie
návrhu na povolenie obnovy konania adresovaný Okresnému súdu Prešov z 25.10.2011, za účasť na
verejnom zasadnutí vedenom Okresným súdom Prešov 01.12.2011, vyjadrenie k sťažnosti prokurátora
z 23.01.2012.
11. Pokiaľ však ide o splnenie podmienky porušenia právnej povinnosti žalovanou v príčinnej súvislosti
so vznikom škody, splnenie ktorej je požiadavkou priznania nároku na náhradu škody podľa úvahy
súdu splnená nebola, pričom keďže kritéria pre vznik nároku na náhradu škody musia byť splnené
kumulatívne a v prípade, že jeden z predpokladov splnený nie je, čo je aj prípad tohto konania, nemôže
byť žalobca v konaní o náhradu škody úspešný.
12. Žalovaná v konaní argumentovala, že priznala žalobcovi len tie trovy obhajoby, ktoré boli účelne
vynaložené, nakoľko pri určovaní náhrady trov konania je potrebné posudzovať účelnosť vynaloženýchtrov a priznať náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva. Trestné
stíhanie bolo voči žalobcovi zastavené až uznesením Okresného súdu Prešov pod č.k.33Tv/1/2013-9
zo dňa 20.05.2013, ktorému vydaniu predchádzalo konanie o návrhu žalobcu na obnovu konania,
ktorá bola právoplatne povolená uznesením 4Nt/21/21/2012-65 z 24.03.2013. Žalovaná teda priznala
žalobcovi trovy konania za úkony právnej služby bezprostredne spojené s týmto konaní za dva úkony
právnej služby, za prevzatie veci z 13.04.2004 a za povolenie obnovy konania z 12.10.2012.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že úkonmi právnej služby a to
spísanie sťažnosti pre porušenie zákona adresovaný Generálnej prokuratúre SR zo dňa 13.04.2004,
za podanie ústavnej sťažnosti zo dňa 05.10.2010 adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
za písomnú doplnenie sťažnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.10.2010, za spísanie
a podanie návrhu na povolenie obnovy konania adresovaný Okresnému súdu Prešov z 02.07.2009, za
účasť na verejnom zasadnutí vedenom Okresným súdom Prešov 20.11.2009, za spísanie a podanie
návrhu na povolenie obnovy konania adresovaný Okresnému súdu Prešov z 25.10.2011, za účasť na
verejnom zasadnutí vedenom Okresným súdom Prešov 01.12.2011, vyjadrenie k sťažnosti prokurátora
z 23.01.2012 nebola splnená zákonná podmienka vzniku nároku na náhradu škody, nakoľko na základe
žiadneho z uvedených úkonov právnej služby žalobca nedosiahol to, že by trestné stíhanie voči
nemu bolo zastavené /§ 6 zákona č. 58/1969 Zb. Zároveň takto vykonané a vyúčtované úkony právnej
služby neboli účelné vo vzťahu k povoleniu obnovy konania v zmysle v poradí tretieho návrhu
žalobcu z roku 2012 teda bezprostredne neviedli k povoleniu obnovy konania a následnému zastaveniu
trestného stíhania žalobcu. Žalobca bol zastúpený advokátom, ktorý posudzoval, ktorým z úkonov
právnej služby dosiahne zastavenie trestného stíhania žalobcu. Právny zástupca žalobcu samozrejme
k dosiahnutiu cieľa - teda v konečnom dôsledku obnovy konania mohol použiť prostriedky, ktoré
považoval za pre klienta najúčelnejšie, ak ich mal na výber viac. Pri následnom hodnotení účelnosti
takto zvolených úkonov súd zohľadniť aj samotný úspech jednotlivých krokov žalobcu v ceste za
stanoveným cieľom. V tomto bode je potrebné podotknúť, že žalobca podal cestou svojho právneho
zástupcu spolu 3 samostatné obsahovo netotožné návrhy na povolenie obnovy konania. Návrh v
poradí prvom a druhom (z roku 2009 a 2011) bol neúspešný, keď ho prejedávajúce súdy druhej
inštancie napokon svojím rozhodnutím právoplatne zamietli v zmysle § 399 ods. 2 Trestného poriadku.
Takto podané návrhy, čiže úkony právneho zástupcu žalobcu návrhy boli preto vyhodnotené súdmi
vyšších inštancií ako nedôvodné. Trestný poriadok má ustanovenie § 556, podľa ktorého obžalovaný
povinný nahradiť štátu odmenu a náhradu obhajcovi, ak bol v súvislosti s týmto konaním ustanovený.
Analogicky môžeme odvodiť, že v prípade ak si žalobca zvolil advokáta, ktorý podal v jeho záujme
celkom bezvýsledne návrh (teda taký, ktorý bol právoplatne zamietnutý podľa § 399 ods. 2 Trestného
poriadku), nie je oprávnený takto vniknuté trovy následne žiadať od štátu, ale naopak je obžalovaný
povinný tieto trovy uhradiť právnemu zástupcovi sám. Neobstojí argument právneho zástupcu žalobcu,
ktorý poukazoval na množstvo príbuzných káuz, kde súdy rozhodli v obdobných prípadoch v prospech
jeho klientov, že nie je jeho zavinením, že v tomto konkrétnom prípade rozhodli príslušné orgány
v neprospech žalobcu, že docieliť želaný ciel sa v podarilo až na tretí pokus a nie skôr ako tomu
bolo v iných prípadoch. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci išlo o špecifický prípad, o ktorom
rozhodli nezávislé a nestranné súdy spôsobom, ktorý nemal súd pre potreby tohto konania žiadnu
kompetenciu posudzovať. Presne z tohto dôvodu na pojednávaní dňa 18.12.2017 nepripustil súd ani
návrh žalobcu na dokazovanie preskúmavaním už rozhodnutých káuz klientov právneho zástupcu
žalovaného a posudzovanie jednotlivých konaní týkajúcich rozhodovania žalovanej vo veciach súdnych
rehabilitácii v týchto obdobných prípadoch, nakoľko mal za to že aj ak malo isť o skutkovo podobné
kauzy, nemohol súd porovnávať tieto prípady, keďže stále išlo o samostatné konania o ktorých bolo
právoplatne rozhodnuté. Súd ustálil, že za škodu nemožno považovať absolútne náklady, ktoré žalobca
vynaložil v súvislosti so všetkými vyššie uvedenými úkonmi právnej služby od roku 2004, resp. s
jednotlivými samostatnými návrhmi na povolenie obnovy konania a s nimi súvisiacimi úkonmi právnej
služby, nakoľko len za základe dvoch úkonov právnej služby vykonaných v súvislosti s konaním pred
Okresným súdom Prešov (v spojení s úspešným návrhom na povolenie obnovy konania v roku 2012)
bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené. Náhradu týchto trov konania, žalovaná žalobcovi už
priznala a zaplatila. Nakoľko žalovaná nijako pri rozhodovaní nepochybila, nemohla v príčinnej súvislosti
s jej konaním ani žalobcovi vzniknúť jej konaním škoda. Taktiež nebola splnená ani podmienka vzniku
nároku na náhradu škody, nakoľko na základe žiadneho z požadovaných úkonov právnej služby, nad
rámec tých, ktoré žalovaná žalobcovi priznala, žalobca nedosiahol to, že by trestné stíhanie voči nemu
bolo zastavené /§ 6 zákona č. 58/1969 Zb.14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Súd žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi z
dôvodu, že jej v koní jednak trovy konania nevznikli a zároveň si ich ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods. 1
CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.