Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225055
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114225055.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: V. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom X. XXX, podnikajúci pod obchodným menom V. A., s miestom podnikania X. XXX, D.: XX XXX
XXX, právne zastúpený: doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., advokát so sídlom Kýčerského 5, Bratislava,
proti žalovanému: Alimenta Natur, a.s., so sídlom Dolné Dubové 98, IČO: 36 226 564, právne zastúpený
Moravčík a spol. s.r.o., so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 47 258 047, o zaplatenie sumy
140.244,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 47.995 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 19.150 eur od 15.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 22.000 eur od 29.11.2010 do zaplatenia a

zo sumy 6.845 eur od 31.12.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.370,42 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 5.370,42 eur od 29.09.2011 do zaplatenia k rukám právneho zástupcu
žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

V. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.09.2014, doručenou súdu dňa 01.10.2014, domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 81.055 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania na základe toho, že poskytol

žalovanému služby a vykonal pre žalovaného práce, ktoré boli vyfakturované faktúrou č. 1110 na sumu
60.095 eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 40.945 eur, faktúrou č. 1310 na sumu 40.460 eur, z ktorej
žalovaný uhradil sumu 8.400 eur a faktúrou č. 1610 na sumu 29.845 eur. Napriek výzvam žalovaný
dlžnú sumu neuhradil.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 23Cb/141/2014-25 zo dňa 08.04.2016, ktorým žalobnému
návrhu v celom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný podal proti predmetnému platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že
žalobca tvrdí, že žalovanému „poskytol služby“ a „vykonal práce“, ktoré v žalobe vôbec nešpecifikoval,
pričom tieto nie sú vyšpecifikované ani v samotných faktúrach. Na faktúrach navyše absentuje podpisžalovaného (a nie je na nich ani žiaden podpis osoby preberajúcej tovar). Na faktúrach č. 1110 a č. 1310
navyše absentuje podpis aj samotného žalobcu. Okrem faktúr žalobca nepredložil k žalobe žiadne iné
dôkazy odôvodňujúce uplatňovaný nárok. Žalobca nepreukázal, že by došlo k uzatvoreniu akejkoľvek

dohody so žalovaným, z ktorej by vznikol uplatnený nárok. Žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že by
došlo k dodaniu služieb resp. prác. Podstatnou skutočnosťou však je, že žalovaný žalobcovi všetky
tri faktúry predložené žalobcom v celom rozsahu zaplatil, a to nasledovne: faktúru č. 1110 zaplatil
žalovaný (pričom prvé 3 platby spolu v sume 40.945 eur nie sú sporné) platbou sumy 4.400 eur dňa
03.11.2011 vkladom v hotovosti na bankový účet žalobcu) s označením variabilného symbolu 1110

(teda číslo faktúry), platbou sumy 6.545 eur dňa 09.11.2010 vkladom v hotovosti na bankový účet
žalobcu s označením variabilného symbolu 1110 (teda číslo faktúry), platbou sumy 30.000 eur dňa
16.11.2010, ktorú preukazuje výpis z účtu žalovaného, kde je uvedená platená suma 30.000 eur s
označením variabilného symbolu 1110 (teda číslo faktúry), platbou sumy 4.150 eur dňa 30.06.2011,
ktorú preukazuje výpis z účtu žalovaného s označením variabilného symbolu 1110 (teda číslo faktúry),
platbou sumy 5.000 eur dňa 22.08.2011 vkladom v hotovosti na bankový účet žalobcu s označením

variabilného symbolu 1110 (teda číslo faktúry), platbou sumy 10.000, eur dňa 31.08.2011 vkladom
v hotovosti na bankový účet žalobcu s označením variabilného symbolu 1110 (teda číslo faktúry);
faktúru č. 1310 (pričom prvá platba v sume 8.400 eur nie je sporná) platbou sumy 8.400 eur dňa
07.12.2010 vkladom v hotovosti na bankový účet žalobcu s označením variabilného symbolu 1310 (teda
číslo faktúry), platbou sumy 10.000 eur dňa 26.01.2011, ktorú preukazuje výpis z účtu žalovaného s

označením variabilného symbolu 1310 (teda číslo faktúry), platbou sumy 6.000 eur dňa 19.04.2011,
ktorú preukazuje výpis z účtu žalovaného s označením variabilného symbolu 1310 (teda číslo faktúry),
platbou sumy 5.000 eur dňa 23.08.2011 vkladom v hotovosti na bankový účet žalobcu s označením
variabilného symbolu 1110, platbou sumy 1.000 eur dňa 23.12.2011, ktorú preukazuje výpis z účtu
žalovaného s označením variabilného symbolu 1310 (teda číslo faktúry), platbou sumy 10.060 eur dňa

23.12.2011, ktorú preukazuje „príjmový pokladničný doklad“ vystavený žalobcom dňa 23.12.2011, na
ktorom je podpis žalobcu, a v ktorom žalobca potvrdzuje prijatie sumy 10.060 eur od žalovaného na účel
„úhrada fa 1310“; faktúru č. 1610 platbou sumy 6.845,20 eur dňa 26.05.2011, ktorú preukazuje výpis z
účtu žalovaného s označením variabilného symbolu 1610 (teda číslo faktúry), platbou sumy 23.000 eur
dňa 23.12.2011, ktorú preukazuje „príjmový pokladničný doklad“ vystavený žalobcom dňa 23.12.2011,

na ktorom je podpis žalobcu, a v ktorom žalobca potvrdzuje prijatie sumy 23.000 eur od žalovaného
na účel „úhrada fa 1610“. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi celú pohľadávku
ešte v roku 2011.

4. Žalobca dňa 22.03.2017 pred otvorením pojednávania ústne do zápisnice uviedol, že berie žalobu

späť v časti o zaplatenie sumy 47.995 eur a žiada konanie v tejto časti zastaviť. Čiastočné späťvzatie
žaloby zdôvodnil tým, že žalobca pred pojednávaním nahliadol do spisu a zistil nové skutočnosti, na
základe ktorých dospel k záveru, že je potrebné vziať žalobu v časti späť. Na základe toho žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 33.060 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 10.060 eur od 29.11.2010 do zaplatenia a zo sumy 23.000 eur od 31.12.2010 do

zaplatenia. Žalovaný tiež žiadal v tejto časti zastaviť konanie.

5. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

6. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať
ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný
dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto
konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

7. Vzhľadom na to, že žalobca vzal v uvedenej časti svoju žalobu späť, pričom žalovaný s týmto
späťvzatím súhlasil (keďže tiež žiadal konanie v predmetnej časti zastaviť), súd rešpektoval vôľu žalobcu
a v ňou požadovanej časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

8. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pôvodne pod sp. zn. 23Cb/322/2015 sa žalobca
žalobou zo dňa 15.06.2015, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 59.189,86 eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania. Zo žaloby vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému služby, vykonal prežalovaného práce a dodal zariadenia, ktoré boli vyfakturované faktúrou č. 1112 na sumu 13.709,86 eur
a faktúrou č. 1110 na sumu 45.480 eur. Napriek výzvam žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

9. Súd v uvedenej veci vydal platobný rozkaz č.k. 23Cb/322/2015-41 zo dňa 05.02.2016, ktorým
žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

10. Žalovaný podal proti predmetnému platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol,
že žalobca tvrdí, že žalovanému „poskytol služby“, „vykonal práce“ a „dodal zariadenia“, ktoré v

žalobe vôbec nešpecifikoval. Vo faktúre č. 1112 pritom nie je žiaden tovar ani práce rozpísané. V
oboch žalovaných faktúrach absentuje podpis žalovaného (a nie je na nich ani žiaden podpis osoby
preberajúcej tovar). Na faktúre č. 1110 navyše absentuje podpis aj samotného žalobcu. V danom prípade
žalobca nepreukázal, že by došlo k dohode o konkrétnom tovare, pretože doklady (dve faktúry), ktoré
žalobca predložil, nie sú podpísané žalovaným. Žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že by došlo k
dodaniu tovaru resp. služieb. Ak nedošlo k dohode o dodaní konkrétneho tovaru, ani k dohode o kúpnej

cene, nemohlo dôjsť ani k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Podstatnou skutočnosťou však je, že žalovaný
žalobcovi obe faktúry zaplatil, a to nasledovne: faktúru č. 1110 (fakturovaná suma 45.480 eur) zaplatil
žalovaný dvoma platbami, a to platbou sumy 5.900 eur dňa 01.08.2011, ktorú preukazuje výpis z účtu
žalovaného, platbou sumy 39.580 eur dňa 09.12.2011, ktorú preukazuje príjmový pokladničný doklad
vystavený žalobcom dňa 09.12.2011, na ktorom je podpis žalobcu, a v ktorom žalobca potvrdzuje prijatie

sumy 39.580 eur od žalovaného na účel „úhrada fa 1110“. Faktúru č. 1112 (fakturovaná suma 13.709,86
eur) zaplatil žalovaný dvoma platbami, a to platbou sumy 5.370,42 eur dňa 12.10.2011, ktorú preukazuje
„výdavkový pokladničný doklad“ vystavený žalovaným dňa 12.10.2011, na ktorom je podpis žalobcu, a v
ktorom žalobca potvrdzuje prijatie sumy 5.370,42 eur od žalovaného na účel „čiastočná úhrada fa 1112“,
platbou sumy 8.339,44 eur dňa 16.12.2011, ktorú preukazuje „príjmový pokladničný doklad“ vystavený

žalobcom dňa 16.12.2011, na ktorom je podpis žalobcu, a v ktorom žalobca potvrdzuje prijatie sumy
8.339,44 eur od žalovaného na účel „úhrada fa 1112“. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný uhradil
žalobcovi celú pohľadávku ešte v roku 2011.

11. Uznesením č.k. 23Cb/141/2014-190 zo dňa 12.02.2018 súd spojil na spoločné konanie veci vedené

na Okresnom súde Trnava pod spisovými značkami 23Cb/141/2014 a 23Cb/322/2015 s tým, že vec
bude ďalej vedená pod spoločnou spisovou značkou 23Cb/141/2014.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného D.,
výsluchom svedkov P. A., F. E. a J. V., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s

faktúrami č. 1110, 1112, 1310, 1610, 1110, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 09.12.2011,
16.12.2011,23.12.2011,výdavkovýmipokladničnýmidokladmizodňa12.10.2011,31.12.2011,výpismiz
bankového účtu žalovaného, potvrdeniami o vkladoch hotovosti na bankový účet, znaleckým posudkom
č. 23/2017, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:

13. Žalobca v konaní uviedol, že zmluvu o dielo s pánom O. uzatvoril medzi AgroEnergo, s.r.o. v roku
2007, potom sa zmluva stratila a nová zmluva bola v roku 2008. Príjmové pokladničné doklady, ktoré
boli doložené takto vyplnené nikdy nepodpísal. Financovanie Penziónu malo byť zabezpečené z peňazí,
ktoré mal pán O. z predaja firmy F. a čiastočne aj z výhodnej zmluvy, ktorú mal s elektrárňami. Po čase
žalobcazistil,žefinancie,ktorémalpánO.kdispozíciizpredajafirmyF.saminulinavýstavbubenzínovej

pumpy, ktorá je v tom istom objekte. Zo začiatku boli vzťahy korektné, navštevovali sa. Neskôr, keď
nastali problémy s prácami na elektrárňach u pána O., začali prvé problémy s platením za prácu.
Výstavbudielafinancovalzväčšejčastižalobca,časťfinancovalajpánO..Dokoncaroka2009bolpodiel
žalobcu na financovaní stavby diela okolo 100.000 eur. V roku 2010 sa do zvýšilo už na 200.000 eur, v tej
dobe žalobca zistil, že si pán O. kúpil auto, dve lode a motorku. Vytkol mu, že peniaze na penzión nemá

a že si kupuje také veci. Vtedy mu pán O. sľúbil, že všetky peniaze vráti a ukazoval doklady, že dostane
dotáciu. Podmienkou dotácie bolo prefinancovať 1 mil. eur. Žalobca financoval výstavbu diela najmä z
toho dôvodu, že vzťahy boli ešte vtedy dobré, išlo mu o vnuka, že mohol chodiť pravidelne ku nemu a
ďalší dôvod bol aj prefinancovať 1 mil. eur, aby sa dostala dotácia, aby mohol žalobca prefinancovať dlh.
V roku 2011 dlh narástol na 450 000 eur. Keď apeloval na pána O., tak ho zoznámil s jeho advokátom

pánom F., aby vyriešili zaplatenie dlhu a dal mu aj prvý splátkový kalendár, ktorý žalobca navrhol a ktorý
mal pán O. minimálne 2 - 3 mesiace. S pánom F. sa stretol viackrát, zo začiatku boli jednania seriózne,
až kým mu nepovedal, že po dohode s pánom O. navrhuje splátkový kalendár, že to bude naťahovať
na 30 rokov. V tej dome mu aj pán O., resp. jeho bývalá družka a žalobcova bývalá nevesta vytkla,že prečo stále potrebuje peniaze, že však vie, že to budem mať zaplatené, doslova mu v prítomnosti
pána O. povedala, že ak bude tie peniaze pýtať hneď, tak viac nevpustí vnuka ku nemu ani k otcovi.
Keď žalobca apeloval zaplatiť aspoň časť, tak to aj dodržala a dva roky nevpustila vnuka ku nemu a

ani k otcovi. Vyjadrila sa, že to bolo z dôvodu pána O., že nesúhlasil, aby k nemu vnuk chodil. Všetky
príjmové pokladničné doklady, ktoré žalobca podpísal a dal pánovi O. vyplňoval on, nikdy nepodpisoval
vyplnený príjmový pokladničný doklad, keď by ho vyplnil niekto iný. Orazené a podpísané príjmové
pokladničné doklady boli v spoločnej kancelárii v L. L. a takisto aj v taške a u žalobcu, dokonca ho
raz pán O. upozornil, že sú na stole, aby si ich išiel zobrať, aby ich niekto nezneužil. Neskôr zistil, že

z kancelárie sa stratili ďalšie príjmové pokladničné doklady aj zo zmluvou. Až po nahliadnutí do spisu
zistil, že existujú aj originály, ale nie vypísané jeho rukou. Predmetom zmlúv o dielo bol Penzión v L.
L.. V jednej zo žalovaných faktúr je uvedené, „účtujeme vám dodávku a práce za ZD A.“, tento zberný
dvor A. robil žalobca v podstate pred stavbou penziónu, súťaž vyhrala spoločnosť Cesty Z., od nich to
prebrala spoločnosť žalovaného a žalobca to dielo vykonal. S Penziónom v L. L. to nemalo vôbec nič
spoločné, bola to samostatná stavba. Dielo sa odovzdalo asi v roku 2010, keďže ukončenie diela bolo

15.07.2010. Žalobca vedel, že sa mu stratili príjmové pokladničné doklady, predpokladal a spýtal sa
vnuka, či niečo o tom nevie a ten potom povedal, že ich zobral, lebo si myslel, že je to k stavbe, že si
to neuvedomil. Približne pred dvoma rokmi k nim opäť začal chodiť vnuk P. A. a približne po pol roku sa
žalobca dozvedel o strate zmluvy a príjmových pokladničných dokladoch. Pýtal sa na to aj iných členov
rodiny, ale už dlhšiu dobu sa snažia o tom nediskutovať. Väčšina platieb od žalovaného išla cez účet

a to, čo platil žalovaný v hotovosti, to žalobca doložil. Keď pán O. náhodou v žalobcovej neprítomnosti
zaplatil subdodávateľovi nejakú sumu, tak žalobca mu dal príjmový pokladničný doklad, že to vyplatil
jemu, pretože pán O. nemohol subdodávateľa vyplatiť, nakoľko subdodávateľ nebol jeho dodávateľom,
ale bol žalobcovým dodávateľom. Faktúry vždy vystavoval žalobca. Pán O. s jeho spoločníkom pánom
V., so žalobcom a jeho synom dva dni v žalobcovej kancelárii prešli všetky výpisy z banky, a doniesli

všetky príjmové pokladničné doklady, ktoré žalobca vypísal, a došli k sume, ktorá je uvedená na danom
papieri,žetobolonejakých240.000eurcezúčetapribližne140.000eurvhotovosti,čopotvrdilipodpismi
pán O. aj pán V..

14. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca riadne dodal žalovanému služby a vykonal

pre žalovaného práce podľa Dohody (objednávky), konkrétne realizoval prestavbu na Penzióne v L.
L. s výkazom výmer priloženými k Zmluve o dielo zo dňa 1.10.2008 a dodal aj dohodnuté zariadenia.
Žalovaný doteraz odovzdanie diela nereklamoval, ani nijako nespochybnil, je teda zrejmé, že žalobca
si splnil všetky svoje povinnosti, ktoré vyplývali zo Zmluvy. Žalobca predložil faktúry, ktoré sa týkajú
dodania tovaru, prác a montáže na stavbe resp. prestavbe Penziónu v L. L.. Žalobca bol generálnym

dodávateľom stavby, čo dokazujú výpovede svedkov a aj oznámenie o začatí kolaudačného konania zo
dňa 19.05.2011, doručované jedinému dodávateľovi stavby a teda žalobcovi. Žalovaný si bol vedomý
svojho dlhu a preto obe strany spolu rokovali o možnosti splátkového kalendára za vykonané práce.
Návrh splátkového kalendára bol vypracovaný, k jeho podpísaniu však nedošlo. Žalobca trvá na svojom
žalobnom návrhu na základe predložených faktúr č. 1310 v sume 10.060 eur, č. 1610 v sume 23.000

eur, č. 1100 na sumu 45.480 eur, č. 1112 na sumu 13.709,26 eur. Žalobca nikdy tak vyplnené príjmové
pokladničné doklady, ako sú predložené žalovaným nepodpísal a nevystavil. O existencií originálov
predložených PPD sa presvedčil nahliadnutím do spisu až zo znaleckého posudku, nakoľko v odporoch
žalovaného sa nachádzali len kópie týchto dokladov. Až do okamihu nahliadania do spisu bol žalobca
v presvedčení, že žalovaný nemôže predložiť doklady o zaplatení, lebo žalobca takéto doklady nikdy

predtým nevidel. Predložené príjmové pokladničné doklady nemajú obsahové náležitosti, ako ich ukladá
zákon o účtovníctve. Čo sa týka platby 5.900 eur, ktorú žalovaný preukazuje výpisom z účtu žalovaného
zo dňa 01.08.2011, tak táto platba sa síce týka faktúry č. 1110, ale faktúry z roku 2010, a teda ide
o úplne inú platbu. Ide o inú faktúru, ktorú žalovaný uhradil. Zároveň je zrejmé, že na výdavkom
pokladničnom doklade č. 10 zo dňa 12.10.2011 na sumu 5.310,42 eur, nie je podpis žalobcu, a

doklad ani nebol vyplnený jeho rukou. Znalecký posudok, ktorý bol predložený znalkyňou, určenou
na základe rozhodnutia súdu, hodnotí iba podpisy na dokladoch. Znalecký posudok s ohľadom na
zadanie neobsahuje vyjadrenie k náležitostiam predložených PPD. Predložené príjmové pokladničné
doklady sú vyplnené inou osobou než by svedčal podpis na nich, pričom túto skutočnosť priznal samotný
žalovaný. Tieto doklady boli vyplnené dodatočne a žalobca nikdy takto vyplnené doklady nepodpísal a

neprevzal. Svedok P. A. vo svojej výpovedi vysvetlil akým spôsobom sa príjmové pokladničné doklady
dostali do rúk žalovaného a prečo na niektorých z nich môže byť podpis žalobcu. Vo svojej výpovedi
svedok uviedol, že na požiadanie žalovaného z pracovne žalobcu v jeho dome vzal (odcudzil) niekoľko
podpísaných, ale ešte v tom čase nevyplnených príjmových pokladničných dokladov a Zmluvu o dielo atieto odovzdal žalobcovi. Spochybňovanie svedka a vyhrážanie sa mu trestným stíhaním, ba dokonca
priamy tlak na zamestnávateľa svedka, aby jeho pracovný pomer ukončil len svedčia o tom, že jeho
výpoveď žalovaný považuje za dôležitú a preto naliehal na neho aby ju zmenil. Žalovaný pred súdom

vyhlásil, že príjmové pokladničné doklady vyplnil on, alebo jeho asistentka, čo dokazuje, že žalobca
hovorí pravdu, keď uvádza, že tak ako sú súdu predložené príjmové pokladničné doklady ich nikdy
nevyplnil a ani nepodpísal. Tvrdenia žalovaného o zaplatení dlhu sú nepravdivé čoho nepriamymi
dôkazmi sú viaceré rozporuplné tvrdenia prednesené žalovaným v tomto konaní, ktoré sa menili pod
tlakom dôkazov žalobcu. Nepriamym dôkazom je napr. rozpor žalovaného v tvrdeniach ohľadne zmluvy,

na základe ktorej sa malo plniť, ohľadne rokovaní o splátkovom kalendári, o tom, kto bol generálny
dodávateľ stavby a pod. Žalobca zotrváva vo vyjadrení, že s protistranou boli uzatvorené dve písomné
zmluvy, po vyjadrení štatutárneho zástupcu žalovaného, tri zmluvy, jedna, ktorá bola uzatvorená s
AgroEnergo s.r.o. v roku 2007, táto zmluva bola neskôr nahradená novou zmluvou z októbra 2008, tieto
zmluvy boli vypracované v súvislosti s výstavbou a prestavbou Penziónu, teda predmetom sporu. V
zmluve z roku 2008 je presne popísaný predmet plnenia, ktorý okrem prestavby a výstavby zahrňuje

aj zariadenia, prestavovanej a dostavovanej nehnuteľnosti. Predmet plnenia a podmienky realizácie
diela sa riadili pôvodnou písomnou zmluvou, ale fakturovalo sa na základe ústnej dohody na spoločnosť
žalovaného. Zmluva o dielo predložená súdu nie je uzavretá so žalovaným, ale s AgroEnergo, s.r.o.
Je síce fakt, že žalobca žaluje žalovaného, ale z dôvodu fakturácie na túto spoločnosť. Plnilo sa však
podľa zmluvy so spoločnosťou AgroEnergo a to do obsahu i podmienok. Štatutárnym zástupcom a

spoločníkom v spoločnosti AgroEnergo, s.r.o. bol do 14.03.2017 D.. X. O., X.. teda ten istý štatutárny
zástupca ako u žalovaného. Je nepochybné, že Zmluva o dielo zo dňa 01.10.2008 slúžila ako základ
pre uplatnenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ale súčasne aj na realizáciu diela. Nik iný
ako žalobca totiž dielo nerealizoval. Ústna dohoda o fakturovaní prác na spoločnosť žalovaného sa
realizovala preto, lebo nehnuteľnosť bola vo vlastníctve tejto spoločnosti a následne bola prevedená na

spoločnosť Alimenta Natur Property, s.r.o,, kde je spoločník a štatutárny orgán opäť takisto ten istý D..
X. O., teda štatutárny orgán žalovaného. Bolo preto bez problémov na základe ústnej dohody fakturovať
vykonané práce do ktorejkoľvek zo spoločností, ktoré vlastní ten istý p. O.. Vyššie uvedené prepojenie
potvrdzujenajmäZmluvaoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevkuanásledneZmluvaozriadení
záložného práva č. 2781/11 a ich dodatky, ktoré boli predložené súdu, nakoľko Zmluva o príspevku je

uzatvorená medzi Pôdohospodárskou platobnou agentúrou ako poskytovateľom a AgroEnergo s.r.o.
ako konečným prijímateľom a Zmluva o zriadení záložného práva č. 2781/11 je uzatvorená medzi PPA
ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom, ktorej predmetom bola dohoda zmluvných strán na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa teda PPA, ktorá by mohla v budúcnosti vzniknúť zo Zmluvy
o príspevku. Predmetom záložného práva bol ako potvrdzuje Zmluva o záložnom práve rozostavaný

Penzión v L. L., teda tá istá nehnuteľnosť ako v Zmluve. Ďalší nepriamy dôkaz nepravdivých tvrdení
žalovaného je rozpor ohľadne existencie a obsahu rokovaní o urovnaní, resp. o splátkovom kalendári na
pojednávaniach dňa 13.12.2017, 12.01.2018 a 06.04.2018. Dňa 13.12.2017 žalobca ústami právneho
zástupcuvyhlasuje,žesnímnebolorokovanéosplátkovomkalendári,aledňa12.01.2018užpriznávajú,
že k stretnutiam ohľadne rekonštrukcie a stavby Penziónu došlo, ba dokonca predmetom bolo rokovanie

o splátkovom kalendári, ktorý navrhoval žalobca. Na pojednávaní dňa 06.04.2018 však už žalovaný
uvádza, že sa malo jednať o rokovania o zúčtovaní záloh. Rozpory v tvrdeniach na strane žalovaného
nepriamo potvrdzujú nepravdivé výroky. Podstatná je otázka, že ak bolo v čase konania rokovaní
o splátkovom kalendári už všetko zaplatené, načo sa konali tieto rokovania. Je nepochybné, že sa
konali, čo súčasne potvrdzuje, že nebolo za vykonané práce zaplatené. Ďalší nepriamy dôkaz svedčiaci

nevieryhodnosti vyhlásení žalovaného je rozpor vo vyjadreniach žalovaného ohľadom dotácie. Žalobca
bol počas celého obdobia realizácie diela (prác na Penzióne) ubezpečovaný, že mu budú za práce
odvedené podľa zmluvy zaplatené faktúry, keď príde na účet spoločnosti nenávratná finančná pomoc,
o ktorú sa žalovaný uchádzal prostredníctvom spoločnosti AgroEnergo s.r.o. AgroEnergo s.r.o. dostala
dotáciu v roku 2011, teda v čase, v ktorom mala byť stavba dokončená a podľa tvrdenia žalovaného

už na nej údajne nemal pracovať žalobca. Výrok o tom, že AgroEnergo s.r.o. nedostalo dotáciu nie je
pravdivý a rovnako ako aj výrok o tom, že žalovaný v tom čase už práce ukončil. V inkriminovanom čase
žalobca na stavbe pracoval, čo dokazujú súdu predložené faktúry subdodávateľov a výpovede svedkov.
Ak žalobca preinvestoval stavbu vo výške cca 1 mil. eur, a až následne bola na túto stavbu poskytnutá
dotácia, z ktorej nebolo za práce na stavbe Penziónu vyplatené nič, je otázne, na čo boli použité finančné

prostriedky z NFP. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný svoje tvrdenia neustále menil a upravoval, tak ako
mu to v danom momente vyhovovalo. Žalovaný dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že reálne za
vykonané práce zaplatil. V konaní žalovaný nedoložil napríklad, že vybral z banky peniaze, ktoré potom
na základe príjmových pokladničných dokladov odovzdal žalobcovi. Tvrdeniu, že 31.12.2009, teda naSilvestra počas večernej návštevy prevzal žalobca celkom 256.540 eur nemôže uveriť nikto. Viacero
nepriamych dôkazov preukazuje nevierohodnosť tvrdení žalovaného.

15. Štatutárny zástupca žalovaného D.. J. O. v konaní uviedol, že so žalobcom podpísal zmluvu,
ktorú predložil súdu na sumu 45 mil. Sk, kde sa rátalo s kompletnou rekonštrukciou priestorov starej
pekárne, nakoľko v časti asi 30 m2 boli priestory čerpacej stanice. Následne začali podnikať aj kroky
k tomu, aby získali eurofondy, začali s rekonštrukciou objektu a počas výstavby, keď už boli určité veci
prefinancované, zrealizované, sa zmenili podmienky, zrušila sa výzva, došlo k výmene ministra. V rámci

objektuzrekonštruovalispodnúčasť,pravékrídlo,kdebolareštauráciaskuchyňou,čorealizovalžalobca
so svojimi dodávateľmi. Z tej doby vystavené faktúry a ich úhrady sú rozporované. Celé financovanie
výstavby a spornej časti bola ukončená v septembri 2011 poslednou faktúrou, ktorá bola žalovaná
žalobcom a bola zaplatená v plnej výške na účet žalobcu. Čo sa týka svedectva P., chlapca vychovával
od 3,5 roku života, v spoločnej domácnosti žil s jeho matkou až do roku 2013, kedy ju požiadal, aby sa
rozišli. P. aj dcéra Z. išli s mamou. Konateľ žalovaného vidím jasný dôvod v tom, že ho chlapec (P. A.)

začal nenávidieť. V septembri minulého roka ho videl poslednýkrát, kedy sa chlapec došiel pýtať, či mu
nekúpi nové auto, že už bude mať ten vodičák hotový. Ohľadom obmedzovania komunikácie maloletého
so žalobcom uviedol, že prvýkrát to bolo v roku 2012 mal P. A. vážne problémy s alkoholom, 3 dni bol
hospitalizovaný na otravu alkoholom v K. nemocnici, kde za ním ani raz neprišla mama, bol tam s ním
tri dni on a po troch dňoch ho doviezol domov. Až pokutu uloženú matke za zanedbávanie starostlivosti

znášala matka A. A., čo on odmietol zaplatiť, nakoľko ani jeden deň nebola za synom v nemocnici,
hoci jej rodičia boli doma a mali dať naňho pozor. Keď ho doviezli policajti, dával mu resuscitáciu, kým
nedošla sanitka, skoro zomrel vtedy, preto mal zákazy stretávať sa s kamarátmi, chodiť na facebook,
telefón, bolo to všetko kvôli alkoholu, stretával sa v zlej spoločnosti. Do dovŕšenia jeho 18 rokov to
nebolo raz, bolo to viackrát kedy mal problém. Čo sa týka zberného dvoru A. žalobca bol dodávateľom

tejto stavby, táto stavba bola zo strany žalovaného žalobcovi v plnej miere uhradená. Jedna z faktúr
priložená k žalobe je práve za zberný dvor A. a ide o zaplatenú faktúru. Je to však vec, ktorá sa netýka
penziónu. Čo sa týka subdodávateľov alebo ďalších dodávateľov pri stavbe Penziónu v L. L., jedna
bola generálna firma, ktorá vyhrala verejné obstarávanie a bolo tam X ďalších subdodávateľov, medzi
nimi bol aj pán A., pán E., pán V., pani F., a niekoľko ďalších firiem, ale generálnym dodávateľom

bol výherca verejného obstarávania. Podľa prvej zmluvy o dielo s AgroEnergo, s.r.o., kde mal byť
na základe tej zmluvy žalobca generálnym dodávateľom, prvé výberové konanie a celá výzva bola
zrušená, došlo na rad druhé kolo podpôr z Ministerstva hospodárstva SR, kde sa zúčastnili 3 alebo
4 záujemcovia. Žalobca však nebol víťazom a nebol generálnym dodávateľom, dodával na reštauráciu
veci ako priamy dodávateľ, dodával okná, fasádu, veci do kuchyne, všetko do roku 2009. Pokiaľ priamo

robil, potiaľ priamo fakturoval, pokiaľ priamo nerobil, tak žalovanému nefakturoval. Táto druhá zmluva
je obsahom výberového konania každej jednej firmy, ktorá sa tam zúčastnila. Rekonštrukciu penziónu
realizoval so žalobcom prostredníctvom spoločnosti žalovaného, keď spoločnosť Agro Energo s.r.o.
nedostalodotáciu,tedanerealizovalostavbu,pokiaľnemalopodpísanúzmluvu.Dovtedyvšetkydodávky
sa realizovali na spoločnosť žalovaného. Predmetom tohto sporu je zaplatenie faktúr žalovaného a tie

boli zaplatené všetky. Na základe prvej zmluvy o dielo z roku 2007 sa činnosť nevykonávala. Druhá
zmluva o dielo vznikla o rok neskôr, keď už bolo jasné, že rozsah prác bude iný, aj za iných podmienok.
Pokiaľ ide o hospodársku zmluvu z roku 2013, nemalo žiaden význam, aby niekto v roku 2012 bral
zmluvu o dielo z roku 2007, pretože, čo sa týka spoločnosti žalovaného zmluva so žalobcom nebola
podpísaná, so žalobcom sa dohodli len ústne na vykonávaných prácach. Žalobca robil pre konateľa

žalovaného viacero vecí, dodával mu okná na čerpaciu stanicu, robil zberný dvor A., robil v O. H., majú
spolu 3 alebo 4 hospodárske zmluvy. Faktúry a pokladničné doklady, ktorých sa týka žalobný návrh
žalobcu ohľadom Penziónu v L. L. sa týkajú zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou žalovaného, ktorá
bola medzi nimi uzatvorená ústne. Až do vyhodnotenia výberového konania, ktoré bolo niekedy v roku
2010 - 2011, sa všetky vykonané práce na Penzióne účtovali pre spoločnosť žalovaného, pretože

nechceli,abyprácedovtedynepokračovaliaažnásledne,keďdošlokvyhodnoteniuvýberovéhokonania
sa vykonané práce účtovali na spoločnosť Agro Energo s.r.o., s tým, že práce ktoré už boli vykonané
dovtedy pre spoločnosť žalovaného sa zo zmluvy vylúčili. Čo sa týka poskytnutia dotácie, tak v roku
2010 bola vyhlásená nová výzva, na základe ktorej bola podpísaná zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, to znamená, že táto vôbec nesúvisí so zmluvou o dielo z roku 2008. Na druhej

strane tejto zmluvy o poskytnutí finančného príspevku je napísané číslo výzvy a rok kedy tá výzva bola,
tá výzva bola v roku z 2010 a na základe tejto výzvy sa realizovala výstavba Penziónu. Kým túto zmluvu
nemali,žalobcarealizovalvýstavbuvčastireštaurácii,kuchyne,vroku2009sareštauráciaotvárala,čiže
faktúry, ktoré boli na spoločnosť žalovaného nemajú žiaden súvis s predloženou zmluvou o poskytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevku.Existovalitrirôznezmluvy,ktorémali,atiesaplatiliažpoodovzdaní
diela, a to z toho dôvodu, že ich neplatila len spoločnosť žalovaného, ale aj iní zákazníci (O. zberný
dvor). Keby neboli vyplatené, neboli by ani protokoly, ale pokiaľ neboli peniaze, ani protokoly sa nedali

z ruky. Žalobca zobral peniaze a aj dva týždne trvalo, kým vyplnil doklady. Nebolo pravidlom, že bol
ochotný spraviť ihneď (vyplniť príjmový pokladničný doklad), pretože sa stále ponáhľal.

16. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepreukázal že by jeho údajná pohľadávka existovala. Žalobca má zjavne neporiadok vo svojom

účtovníctve, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že pôvodný rozsah uplatnený oboma žalobami zúžil, keď
na pojednávaní dňa 22.03.2017 zobral žalobu v časti 47.995 eur späť po tom, ako z dokladov, ktoré
predložil žalovaný k podaným odporom voči platobným rozkazom, zistil, že tieto peniaze mu naozaj
žalovaný aj zaplatil (išlo o výpisy z bankových účtov a potvrdenia o vložení hotovosti na účet žalobcu).
Čiže žalobca pri podávaní žalôb ani nevedel, čo mu zaplatené bolo a čo mu zaplatené nebolo. Žalobca
následne trval len na tej časti žalôb, ktorá zodpovedá rozsahu toho nároku, ktorý mu bol vyplatený

v hotovosti. Iba pri príjmových pokladničných dokladoch totiž žalobcovi vznikol priestor na to, aby
si vymyslel príbeh o tom, ako sú doklady údajne sfalšované a nič zaplatené nebolo. Zo znaleckého
dokazovania je preukázané, že podpisy na týchto dokladoch patria s najväčšou pravdepodobnosťou
žalobcovi. Žalobca pri preberaní hotovosti podpísal doklady, na ktorých boli uvedené sumy, účely úhrady
súm, a z ktorých jasne vyplýva, že túto sumu žalobca prijal. Príjmové pokladničné doklady ako vyplýva

z dokazovania predvyplnil žalovaný, pričom žalobca následne potom pri preberaní peňazí podpísal tieto
doklady, čím jednoznačne potvrdil to, že peniaze prevzal. V týchto príjmových pokladničných dokladoch
je pre účely konania právne bezvýznamné, či sú tieto dokumenty v súlade so zákonom o účtovníctve.
Týmito príjmovými pokladničnými dokladmi sa preukazuje fakt, že došlo k zaplateniu, a k odovzdaniu
peňazí. Žalobca sa v konaní (po späťvzatí časti žaloby) domáha aj zaplatenia čiastky 5.900 eur, ktorá

bolazaplatenánabankovýúčetžalobcudňa01.08.2011,atonaúhradufaktúryč.1110.Žalobcavkonaní
tvrdil (a to najmä na pojednávaní 07.10.2016), že túto platbu zaúčtoval na inú faktúru č. 1110 z roku
2010. Toto tvrdenie neobstojí, keďže úhradu tejto inej faktúry žalovaný v celom rozsahu preukázal inými
platbami na účet žalobcu a to v podaní zo dňa 20.10.2016, pričom tieto úhrady žalobca uznal sám, keď
zobral aj v tejto časti žalobu späť, a to dňa 22.03.2017. Žalobca v konaní viackrát poukazoval na zmluvu

o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou AgroEnergo, s.r.o., ktorú označil ako pôvodný vzťah
medzi stranami sporu, ktorý mal byť „nováciou“ zmenený do dnešnej podoby. Žiaden dôkaz tomu však
nenasvedčuje. Ide o zmluvu s úplne iným subjektom. Spoločnosť AgroEnergo, s.r.o. nie je stranou sporu
v tomto konaní. Ak si teda chcel žalobca uplatniť z tejto zmluvy nejaké nároky, mal žalovať taký subjekt,
ktorý je na to procesne legitimovaný. Takisto predložená zmluva o nenávratný finančný príspevok (NFP)

je podpísaná so spoločnosťou AgroEnergo, s.r.o., teda s iným subjektom, navyše účel financovania bol
v tejto zmluve o NFP dohodnutý úplne iným, ako boli výkony, za ktoré si žalobca uplatňuje pohľadávky
v tomto konaní. Išlo o úplne iné dielo. Faktúry, ktoré žiada žalobca zaplatiť boli za vytvorenie diela - v
reštauračnejčasti,kuchynirekonštruovanéhopenziónu.ProstredníctvomzmluvyoNFPbolifinancované
úplne iné časti penziónu - najmä ubytovanie. Žalobca nebol generálnym dodávateľom rekonštrukcie

penziónu. Opäť zo žiadneho dôkazu to nevyplýva. Žalobca bol len dodávateľom tých prác, ktoré
vyfakturoval a uplatnil si v tomto konaní. Generálnym dodávateľom rekonštrukcie bola iná firma, pričom
táto iná firma dodávala práve práce súvisiace s rekonštrukciou penziónu, ktoré boli financované cez
zmluvu o NFP, teda išlo o iné práce. Žalobca sa v konaní snažil vymyslieť si príbeh o tom, ako príjmové
pokladničné doklady mal pre žalovaného odcudziť svedok P. priamo z kancelárie žalobcu. Mal o tom

svedčiť aj fakt, že štatutár žalovaného pán O. mal P. A. následne zakázať komunikovať a stretávať
sa so žalobcom. Svedok P. A. mal vtedy 11-12 rokov. Žalovaný mal následne doplniť do „bianko“
dokladov, ktoré boli prázdne a podpísané žalobcom, sumy a dátumy jednotlivých úhrad. Napriek snahe
žalobcu preukázať takýto výmysel, nepodarilo sa mu to. Výpoveď svedka P. A. bola celkom zjavne
vopred pripravená. Pri jeho výpovedi je zaujímavé, že si presne pamätal výlučne tie detaily, ktoré

chcel pri výsluchu počuť žalobca. A to okolnosti týkajúce sa príjmových pokladničných dokladov, keď
presne vedel, kde sa nachádzali, ako vyzerajú, vedel presne, ktorú zmluvu mal údajne zobrať, a pod.
Ale ostatné okolnosti, resp. detaily si už presne nepamätal, čo iné bolo na stole, odkiaľ mal údajne
príjmové pokladničné doklady zobrať, kto bol vtedy doma, spôsob, ako ho mal pán O. požiadať o takúto
„láskavosť“. V tom čase mal svedok 11 alebo 12 rokov, teda je nepravdepodobné, aby mal prehľad o

tom, čo to je príjmový pokladničný doklad, čo je obsahom zmluvy o dielo, ktorú mal zobrať, ako vyzerá tá
zmluva o dielo a podobne. Je tiež zaujímavé, že na otázku právneho zástupcu žalobcu (na pojednávaní
dňa 13.12.2017), ktorá mala veľmi všeobecný charakter - či svedka niekto z účastníkov konania pred cca
5 - 6 rokmi požiadal, aby niečo urobil v súvislosti s rozostavanou stavbou. Svedka na takúto všeobecnúotázku mohlo napadnúť čokoľvek, ale napadlo ho presne to, čo chcel počuť žalobca. Išlo zjavne o vopred
pripravené svedectvo. Svedok mal navyše motív k tomu, aby sa takýmto spôsobom pomstil pánovi O. a
to najmä vzhľadom na rodinné pomery, ktoré nastali následne až po týchto udalostiach, teda že pán O.

sa s jeho matkou rozišiel a svedok sa so svojou matkou museli vysťahovať z domu, ktorý patril pánovi
O.. Žalobca tiež tvrdil, že svedok A. dokonca mal z dôvodu, že ho žalovaný údajne zneužil na ukradnutie
príjmových pokladničných dokladov, zakázané kontaktovať sa so žalobcom. Je to zavádzanie. Svedok
A. mal presne v tom čase problém s alkoholom, bol kvôli tomu hospitalizovaný tri dni v nemocnici. Túto
skutočnosť žalobca nerozporoval. O svedka sa vtedy staral pán O. a to aj počas pobytu v nemocnici, a

potom ako svedka prepustili z nemocnice, pán O. uňho v dome urobil opatrenia, z titulu autority človeka,
ktorý sa stará o dieťa, za účelom, aby sa nestýkal s ľuďmi, ktorí ho do toho alkoholu „namočili“, a to
tak, že zakázal chlapcovi akúkoľvek komunikáciu cez telefón a sociálne siete, a to absolútne. Svedecké
výpovede E. a V. sú neopodstatnené, nič pre spor nepriniesli. Potvrdili len skutočnosť, že ich práca
bola zaplatená v celom rozsahu, a to aj v hotovosti. Toto nasvedčuje tomu, že platby v hotovosti boli u
žalobcu bežná záležitosť. Takáto zavedená prax existovala aj medzi stranami sporu, teda bolo bežné,

že pohľadávky boli zaplatené aj v hotovosti. Žalobca viackrát ako nepriamy dôkaz v jeho prospech
uviedol, že žalobca sa so žalovaným, alebo s jeho právnym zástupcom stretol, pričom na stretnutiach
sa mali rozoberať splátkové kalendáre, v tomto konaní uplatneného nároku. Ide o absolútny nezmyslel.
Zo žiadneho dôkazu alebo výpovede toto nevyplýva. V skutočnosti sa žalobca niekoľkokrát stretol,
vrátaneprávnehozástupcužalovaného,pričomžalobcanatýchtostretnutiachibachcelhovoriťoakomsi

splátkovom kalendári jeho údajného nároku, čo ale bolo na tých stretnutiach ihneď zo strany žalovaného
odmietnuté. Naopak žalovaný sa so žalobcom chcel baviť o splátkových kalendároch na zaplatenie dlhu,
ktorý má žalobca voči žalovanému, pretože mu boli okrem platieb zdokladovaných v konaní, vyplatené
aj iné zálohy, preddavky za práce, ktoré ale žalobca nikdy nezúčtoval, a práce za tieto platby nikdy
nevykonal. Žiadna komunikácia o splátkovom kalendári, ako údajne nepriamy dôkaz toho, že existuje

uplatnený nárok v tomto konaní neexistuje. Žalobca viackrát tvrdil, že mal prázdne a vopred podpísané
príjmové pokladničné doklady voľne položené na stole u seba v kancelárii, dokonca aj v kancelárii u
žalovaného. Je pritom krajne nepravdepodobné, aby tak skúsený podnikateľ, ako je žalobca mal voľne
pohodené po rôznych kanceláriách podpísané bianko doklady potvrdzujúce prijatie vopred neuvedených
platieb. Ide o výmysel žalobcu, ničím nepreukázaný. Ak by to aj bola pravda, žalobca by sa tým sám

dobrovoľnevystavovalveľkémunebezpečenstvuvznikuškodynajehomajetku,čobyalebolovpriamom
rozpore s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka. Ak by bol príbeh o ukradnutých príjmových
pokladničných dokladoch z kancelárie žalobcu pravdivý, žalobca by sa zjavne už dávno bránil hneď, ako
by sa o tom dozvedel. Celkom logické a prirodzené kroky by v takejto situácii boli také, že by žalobca
okamžite obvinil pána O. z podvodu, podal by trestné oznámenie a pod. Žalobca nič také neurobil. Až po

vykonanom znaleckom dokazovaní (v septembri 2017, teda rok a pol po predložení PPD), keď žalobca
videl, že jeho dôkazná situácia je pre neho nepriaznivá, predniesol vymyslený príbeh o ukradnutých
PPD. Teda ani zo správania žalobcu počas súdneho konania nevyplýva, že by jeho vymyslený príbeh bol
pravdivý. Faktúra č. 1112 zo dňa 14.09.2011 na sumu 13.709,86 eur je za práce na ZD A., pričom tieto
práce nemali nič spoločné s rekonštrukciou penziónu v L. L.. Žalobca podal žalobu až v júni 2015, takže

z dôvodu právnej istoty vznáša žalovaný námietku premlčania ohľadom tejto faktúry, hoci táto faktúra
bola zaplatená. Hoci žalobca tvrdí, že neexistuje dôkaz o tom, že by žalovaný napr. vybral z banky
peniaze, ktoré zaplatil v hotovosti žalobcovi, tak takýto dôkaz existuje a žalovaný ho môže predložiť.

17. Svedok P. A. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca je jeho dedo a s pánom O. býval 10 rokov, je to

jeho nevlastný otec. Vzťahy medzi žalobcom a pán O. boli dobré, vychádzali spolu, až pokiaľ neprišiel
tento spor. So žalobcom v minulosti o spore s pánom O. nehovorili, ale teraz o tom hovorili. Pán O.
od svedka žiadal, aby priniesol príjmové doklady a zmluvu. Bolo to 5 - 6 rokov dozadu. Tieto veci sa
nachádzali u žalobcu v kancelárii. Svedok mal prístup do tejto kancelárie, chodieval sa tam hrávať na
počítači. Vedel, akú vec má zobrať, lebo pán O. mu ukázal, ako to vyzerá. Príjmový pokladničný doklad

je malý, tenký, červeno-modrý papierik. Tieto doklady neboli vyplnené. Tieto doklady boli podpísané
aj orazené, ale neboli vyplnené, bola tam pečiatka dedovej (žalobcovej) firmy a jeho podpis. Týchto
dokladov vzal viacej, pričom nevedel koľko presne. Tieto doklady a zmluvu odovzdal potom pánovi O..
Potom už nenavštevoval žalobcu, lebo mu to pán O. zakázal. Žalobca sa ho pýtal sa na to, potom si
svedokspomenul,žepánO.toodonehopýtal,svedoksimyslel,žetojektejstavbe.Predmetnépríjmové

pokladničné doklady sa nachádzali v kancelárii žalobcu na drevenom stole pri stene. Na stole boli aj
iné pracovné veci. Išlo o nejaké papiere. O zmluve vedel, ktorá to je. Zo stola vzal niekoľko príjmových
pokladničných dokladov, ale nie všetky. V tom čase bola doma babka. Svedok najprv uviedol, že možno
bol doma aj dedo (žalobca), následne uviedol, že dedo bol doma, lebo ho stretol. V tom čase bolo leto,mohli byť vtedy prázdniny. Bolo to 5-6 rokov dozadu. Predmetné papiere si dal svedok do kabele a hral
sa na počítači. Keď potom prišiel do L. dal ich pánovi O.. Presný čas svedok nevedel, ale šiel potom
domov autom, viezol ho jeho otec priamo domov do L. k pánovi O., keď tam ešte býval. Papiere odovzdal

v ten deň pánovi O. v obývačke. Pán O. si vzal papiere a išiel do kancelárie. O túto „službu“ ho pán O.
poprosil predtým ako ku dedovi svedok išiel, takže to v ten deň ani nemohol urobiť, ale svedok nevedel
uviesť, kedy predtým to presne bolo. O iné ho pán O. nepožiadal. Žalobca svedka po tomto momente
nekontaktoval, lebo nemohol. Pán O. mu vyhodil kartu, dal mu druhé telefónne číslo, zakázal svedkovi
telefonovať, kontroloval mu facebook. O tom, že žalobca namietal, že mu zmizli predmetné príjmové

pokladničné doklady sa svedok dozvedel asi rok dozadu, keď sa ho na to dedo (žalobca) pýtal, že či to
nezobral, vtedy si svedok spomenul, že tie veci od neho pán O. chcel. S dedom sa o tom rozprávali u
neho doma, keď tam boli na návšteve. Nespomínal si, aké bolo vtedy ročné obdobie, následne doplnil,
že keď k dedovi prišiel bola jeseň alebo zima. S dedom (žalobcom) je svedok opäť v kontakte približne
2 roky, lebo pán O. ich vyhodil z domu približne 3 roky dozadu. V tom čase bývali s pánom O. a matkou
svedka na dome v L. Dubovom.

XX. Svedok J. V. vo svojej výpovedi uviedol, že na vykonanie prác na stavbe X. v L. L. si svedka objednal
žalobca. Všetky vykonané práce odovzdávali žalobcovi, aj faktúry mu odovzdávali, takže dodávateľom
prác na Penzióne bol zrejme žalobca. Svedok dodával klimatizácie K., vzduchotechnické zariadenie
Remak a tepelné čerpadlá Daikin. Vykonané práce fakturoval žalobcovi, a potom nejaké peniaze prišli

cez príjmove pokladničné doklady a niečo cez bankový účet. Platby chodili s omeškaním. Žalobca občas
povedal, že aby chvíľu počkali a potom im to vyplatí. Žalobca občas spomenul, že keď niekedy meškali
platby, že si to medzi sebou vyriešia so žalovaným. Žalobca spomínal, že má výdavky, že nemá niečo
vyplatené. Raz tiež spomínal, že pokiaľ mu to nevyjde, tak si musí zobrať pôžičku. Všetky technológie,
ktoré boli dodané, boli svedkovi zaplatené.

19. Svedok F. E. vo svojej výpovedi uviedol, že ako živnostník robil som na Penzióne, vykonával tam
práce - voda, kúrenie. Informácie o vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemá žiadne. Na stavbe
penziónu pracoval svedok ako subdodávateľ. Na vykonanie prác si ho objednal žalobca, takže zrejme
bol hlavným dodávateľom stavby on. Účtovalo sa tak, že faktúra zaplatená prevodom alebo niekedy

aj v hotovosti. Za vykonané práce zaplatené dostal, ale platilo sa všelijako, niekedy aj oneskorene.
Omeškanie s platbami vysvetlil žalobca tak, že pán O. nemá peniaze, že musí čakať. Raz mu žalobca
spomínal, že si musí zobrať pôžičku na vyplatenie faktúr.

20. Faktúrou č. 1112 zo dňa 14.09.2011 fakturoval žalobca žalovanému sumu 13.709,86 eur za dodávku

a práce na ZD A..

21. Faktúrou č. 1110 zo dňa 20.06.2011 fakturoval žalobca žalovanému sumu 45.480 eur za dodanie
a montáž zariadení.

22. Z výpisu bankového účtu žalovaného, vyplýva, že dňa 01.08.2011 vykonaná úhrada sumy 5.900 eur
na účet s poznámkou „A. čiastočná úhrada“ a variabilný symbol 1110.

23. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 09.12.2011 vyplýva, že žalobca prijal hotovosť v sume
39.580 eur od žalovaného, pričom ako účel je uvedené - úhrada fa 1110.

24. Z výdavkového pokladničného dokladu č. VV-121377 zo dňa 31.12.2011 vyplýva, že žalovaný vydal
hotovosť v sume 39.580 eur žalobcovi, pričom ako účel je uvedené - úhrada došlej faktúry.

25. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 12.10.2011 vyplýva, že žalovaný vydal hotovosť v

sume 5.370,42 eur žalobcovi, pričom ako účel je uvedené - čiastočná úhrada fa 1112.

26. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.12.2011 vyplýva, že žalobca prijal hotovosť v sume
8.339,44 eur od žalovaného, pričom ako účel je uvedené - úhrada faktúry 1112.

27. Z výdavkového pokladničného dokladu č. VV-121376 zo dňa 31.12.2011 vyplýva, že žalovaný vydal
hotovosť v sume 8.339,44 eur žalobcovi, pričom ako účel je uvedené - úhrada došlej faktúry.28. Zo znaleckého posudku č. 17/2017 zo dňa 26.06.2017 vyplýva, že podpisy na príjmovom
pokladničnom doklade zo dňa 23.12.2011 vystavenom na sumu 10.060 eur a na príjmovom
pokladničnom doklade zo dňa 23.12.2011 vystavenom na sumu 23.000 eur vykazujú zhodné znaky

s predloženými vzorkami podpisov žalobcu a žalobca je s najväčšou pravdepodobnosťou pisateľom
uvedených podpisov.

29. Faktúrou č. 1310 zo dňa 30.10.2010 fakturoval žalobca žalovanému sumu 40.460 eur za
sprostredkovanie nákupu stolárskych a drevospracujúcich strojov.

30. Faktúrou č. 1610 zo dňa 10.12.2010 fakturoval žalobca žalovanému sumu 29.845,20 eur za
demontáž a montáž plášťa, hydroizoláciu, ochranu proti vtákom, opravu a doplnenie oplechovania.

31. Faktúrou č. 1110 zo dňa 30.09.2010 fakturoval žalobca žalovanému sumu 60.095 eur za poradenskú
činnosť za obdobie od 01.01.2010 do 30.09.2010.

32. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.12.2011 vyplýva, že žalobca prijal hotovosť v sume
10.060 eur od žalovaného, pričom ako účel je uvedené - úhrada fa 1310.

33. Z výdavkového pokladničného dokladu č. VV-121378 zo dňa 31.12.2011 vyplýva, že žalovaný vydal

hotovosť v sume 10.060 eur žalobcovi, pričom ako účel je uvedené - úhrada došlej faktúry.

34. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.12.2011 vyplýva, že žalobca prijal hotovosť v sume
23.000 eur od žalovaného, pričom ako účel je uvedené - úhrada fa 1610.

35. Z výdavkového pokladničného dokladu č. VV-121379 zo dňa 31.12.2011 vyplýva, že žalovaný vydal
hotovosť v sume 23.000 eur žalobcovi, pričom ako účel je uvedené - úhrada došlej faktúry.

36. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
„Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich

vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

37. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

38. Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný
zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

39. Podľa ustanovenia § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ
zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu

s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

40. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že právne vzťahy medzi žalobcom a
žalovaným spadajú pod právny režim Obchodného zákonníka v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1. Po
čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania v tejto časti, zostal predmetom konania nárok žalobu

na zaplatenie sumy 47.995 eur s príslušenstvom. Žalobca vymedzil svoj zostávajúci žalobný nárok voči
žalovanému v sume 92.249,86 eur s príslušenstvom, ktorý má vyplývať z predložených faktúr č. 1310 v
sume 10.060 eur, č. 1610 v sume 23.000 eur, č. 1110 v sume 45.480 eur, č. 1112 v sume 13.709,26 eur.

41. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že predmetom konania sú štyri faktúry. Faktúrou

č. 1112 žalobca fakturoval žalovanému dodávku za práce na ZD Kátlovce, faktúrou č. 1110 z roku
2011 žalobca fakturoval žalovanému dodávky zariadení do kuchyne, faktúrou č. 1610 žalobca fakturoval
žalovanému dodávku materiálu, opravu strešného plášťa, opravu plechovej strechy. Faktúrou č. 1310
žalobca fakturoval žalovanému sprostredkovanie nákupu stolárskych a drevospracujúcich strojov, čo
nesúvisí so stavebnou činnosťou. Z listinných dôkazov vyplýva (a medzi stranami ani nebolo sporné), že

žiadna z týchto činností nebola predmetom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a
na žiadnu z týchto činností nebola poskytnutá dotácia. Žalobca sám potvrdil, že okrem písomnej zmluvy
o dielo z roku 2007 a písomnej zmluvy o dielo z roku 2008, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a
spoločnosťou Agro Energo, s.r.o. bola medzi ním a spoločnosťou žalovaného uzavretá ústna zmluvao dielo. Pričom podľa tvrdenia konateľa žalovaného predmetom tejto zmluvy bolo vykonanie prác na
penzióne v L. v čase, kým sa riešilo poskytnutie dotácie spoločnosti Agro Energo, s.r.o. na prestavbu
Penziónu v L. L..

42. Posudzovanie obsahu zmluvy o dielo z roku 2007, zmluvy o dielo z roku 2008, ktorej zmluvnou
stranou bola spoločnosť Agro Energo, s.r.o. resp. posudzovanie otázky, na základe ktorej z týchto
písomných zmlúv o dielo bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok z ministerstva hospodárstva, a
otázka toho, kto bol generálnym dodávateľom stavby penziónu v L. na základe týchto písomných zmlúv

o dielo, nie je relevantná pre posúdenie predmetu sporu.

43. V prejednávanej veci nie je sporná oprávnenosť fakturácie, ale zaplatenie fakturovaných vykonaných
prác a dodaných zariadení. Žalovaný nerozporoval nárok žalobcu za fakturované služby, preto nebolo
pre vec podstatné riešiť komplexnosť zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, resp. žalobcom
a spoločnosťou Agro Energo s.r.o. Takisto žalovaný nerozporoval, že bola spoločnosti AgroEnergo, s.r.o.

poskytnutá dotácia, ale tá sa netýkala predmetu sporu. Zmluva o nenávratnom finančnom príspevku
bola uzatvorená so spoločnosťou Agro Energo s.r.o., nie so spoločnosťou žalovaného.

44. Žalobca si v podaných žalobách uplatňoval žalované nároky na základe neuhradených faktúr bez
toho, aby svoj nárok odvodzoval od akejkoľvek písomnej zmluvy o dielo, resp. akokoľvek poukazoval na

viazanosť so zmluvami so spoločnosťou AgroEnergo s.r.o.

45. Na základe faktúry č. 1112, č. 1310 a č. 1110 vznikol medzi stranami záväzkovo-právny vzťah na
základe ústnej zmluvy o dielo uzatvorenej podľa § 536 Obchodného zákonníka. Z obsahu žalovaných
faktúr je súčasne zrejmé, že sa netýkajú len vykonania diela, ale aj iných právnych vzťahov medzi

žalobcom a žalovaným. Vo faktúre č. 1310 zo dňa 30.10.2010 fakturuje žalobca žalovanému napríklad
sprostredkovanie kúpy strojov, čo nasvedčuje, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva
o sprostredkovaní v zmysle § 642 Obchodného zákonníka. Vo faktúre č. 1110 zo dňa 30.09.2010
fakturuje žalobca žalovanému poradenskú činnosť, čo možno považovať za zmluvný vzťah vyplývajúci
z inominátnej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (táto faktúra však už nie je predmetom

konania, nakoľko žaloba bola v tejto časti vzatá späť). Takisto vo faktúre č. 1112 zo dňa 14.09.2011 je
ako účel uvedený „za dodávku a práce na ZD A.“, pričom žalobca v konaní sám uviedol, že zberný dvor
Kátlovce bola samostatná stavba a s Penziónom v L. to nemalo vôbec nič spoločné.

46. Aby si mohol žalobca nárokovať úhradu žalovaných faktúr, musel preukázať právny základ nároku.

Hoci žalovaný v podaných odporoch spochybňoval existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom,
a teda samotný právny základ nárokov žalobcu, súčasne v konaní existenciu zmluvného vzťahu
so žalobcom potvrdil a tento vyplynul aj z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na to, že žalobca
nepreukázal opak, súd dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o nároky z faktúr č. 1110 zo dňa 20.06.2011 a
č 1610 zo dňa 10.12.2010 medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva o dielo (čo žalobca

sám potvrdil), pričom predmetom zmluvy bolo vykonávanie jednotlivých čiastkových stavebných činností
na nehnuteľnosti - Penzióne v L. L..

47. Súd nespochybňuje, že určitá súvislosť, resp. prípadná nadväznosť medzi prácami vykonávanými
žalobcom na diele - penzióne v L. L. pre spoločnosť žalovaného a pre spoločnosť Agro Energo, s.r.o.

existuje, ale pre účely posúdenia nároku žalobcu na vyplatenie fakturovaných súm (v zmysle žalovaných
faktúr) nie je podstatná.

48. Pokiaľ žalobca v konaní zdôvodňoval, že by si neuplatňoval voči žalovanému zaplatenie vyčíslenej
sumy, ak by mu ju žalovaný nedlhoval, je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že samotný

žalobca si voči nemu uplatnil žalobou nárok aj na zaplatenie faktúr, pri ktorých neskôr v konaní zistil, že
mu boli v skutočnosti už uhradené na bankový účet. Spornými tak zostali len úhrady faktúr, ktoré mali byť
žalobcovi vyplatené v hotovosti. Ich úhradu žalovaný preukazoval príjmovými pokladničnými dokladmi.

49. Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikli

záväzkovoprávne vzťahy - a to zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka na základe
faktúr č. 1110, 1112, 1610 a zmluva o sprostredkovaní v zmysle § 642 a nasl. Obchodného zákonníka.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného dielo vykonal a odovzdal ho žalovanému,
ktorý vykonané dielo prevzal (a nereklamoval žiadne vady diela), resp. že žalobcovi vzniklo právo navyplatenie provízie za sprostredkovanie nákupu strojov. Sporné bolo, či žalovaný uhradil žalobcovi
dohodnutú cenu diela, resp. dohodnutú províziu. V tomto smere súd dodáva, že cena diela (resp.
jednotlivýchfakturovanýchstavebnýchčinností)anivýškaprovízienebolažiadnouzostránrozporovaná.

Dôkaznou povinnosťou žalovaného pre prípadný úspech v konaní bolo preukázať úhradu ceny diela,
resp. provízie za sprostredkovanie nákupu strojov, t.j. v danom prípade úhradu faktúr č. 1110, 1112,
1310, 1610 (v časti, v ktorej nebola žaloba vzatá späť). Naproti tomu dôkaznou povinnosťou žalobcu
pre prípadný úspech v konaní bolo vyvrátiť dôkazy žalovaného o úhrade sporných faktúr.

50. Žalovaný preukázal úhradu faktúry č. 1110 zo dňa 20.06.2011 výpisom z bankového účtu, z ktorého
vyplýva, že dňa 01.08.2011 bola vykonaná úhrada sumy 5.900 eur na účet žalobcu s poznámkou „Kriško
čiastočná úhrada“ a variabilný symbol 1110 a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 09.12.2011, z
ktorého vyplýva, že žalobca prijal hotovosť v sume 39.580 eur od žalovaného za účelom úhrady faktúry
č. 1110.

51. Žalovaný preukázal úhradu faktúry č. 1310 zo dňa 30.10.2010 v žalovanej výške 10.060 eur
príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 23.12.2011, z ktorého vyplýva, že žalobca prijal hotovosť v
sume 10.060 eur od žalovaného za účelom úhrady faktúry č. 1310.

52. Žalovaný preukázal úhradu faktúry č. 1610 zo dňa 10.12.2010 v žalovanej výške 23.000 eur

príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 23.12.2011, z ktorého vyplýva, že žalobca prijal hotovosť v
sume 23.000 eur od žalovaného za účelom úhrady faktúry č. 1610.

53. Žalovaný preukázal úhradu časti faktúry č. 1112 zo dňa 14.09.2011 príjmovým pokladničným
dokladom zo dňa 16.12.2011, z ktorého vyplýva, že žalobca prijal hotovosť v sume 8.339,44 eur od

žalovaného za účelom úhrady faktúry č. 1112.

54. Hoci žalobca v konaní spochybňoval pravosť podpisu na predmetných príjmových pokladničných
dokladoch, zo záverov znaleckého posudku č. 17/2017 vyplýva, že podpis na nich patrí žalobcovi.
Žalobca následne rozporoval, že nepodpisoval príjmové pokladničné doklady s takým obsahom, ako

ich predložil žalovaný. Konateľ žalovaného v konaní potvrdil, že vyplnil príjmový pokladničný doklad
zo dňa 09.12.2011 na sumu 39.580 eur (účel „úhrada fa 1110“), príjmový pokladničný doklad zo
dňa 16.12.2011 na sumu 8.339,44 eur (účel „úhrada fa 1112“), príjmový pokladničný doklad zo dňa
23.12.2011 na sumu 10.060 eur (účel „úhrada fa 1310“) a rovnako tak aj príjmový pokladničný doklad zo
dňa 23.12.2011 na sumu 23.000 eur (účel „úhrada fa 1610“) s tým že pokiaľ ide o výdavkový pokladničný

doklad zo dňa 12.10.2011 ten vyplnila asistentka konateľa žalovaného pani Vitteková. Svedok P. mal
potvrdiť, že na podnet konateľa žalovaného vzal z kancelárie svojho dedka - žalobcu, nevyplnené
opečiatkované príjmové pokladničné doklady, ktoré boli podpísané žalobcom. Pokiaľ ide o svedeckú
výpoveď svedka P. súd uvádza, že tento síce mohol vážne spochybniť dôkazy žalovaného o zaplatení
sporných faktúr žalobcovi, avšak aj pokiaľ by súd dospel k záveru, že svedok na podnet konateľa

žalobcu „bianko“ príjmové pokladničné doklady skutočne odcudzil a poskytol ich konateľovi žalovanému,
nepreukazuje to súčasne, že konateľ takto vopred podpísané doklady vyplnil v rozpore so skutočnosťou
(teda, že by konateľ žalovaného vyplnil v takto neoprávnene získaných dokladoch fiktívne sumy, ktoré
žalobcovi v skutočnosti nezaplatil). Inými slovami ani prípadné odcudzenie nevyplnených podpísaných
príjmových pokladničných dokladoch nie je súčasne dôkazom o tom, že tieto odcudzené doklady boli

aj reálne vyplnené. Zo svedeckej výpovede P. A. (ani z iného vykonaného dôkazu) nevyplýva, že
konateľ žalovaného v rozpore so skutočným stavom veci vyplnil sporné príjmové pokladničné doklady.
Vo vzťahu k svedeckej výpovedi svedka P. súd dodáva, že túto nepovažoval za dostatočne vierohodnú.
Z výpovede svedka, ako aj z výpovedí žalobcu a konateľa žalovaného je zrejmé, že ide o vnuka žalobcu,
a nevlastného syna konateľa žalovaného. Ako uviedol sám svedok, konateľ žalovaného „vyhodil“

jeho a aj jeho matku z ich vtedajšieho spoločného obydlia a je pochopiteľné, že vzťah svedka ku
konateľovi žalovaného je na základe toho značne negatívny. Súd sa nemieni stavať do pozície mentora
medziľudskýchvzťahov,avšakprihodnotenídokazovaniamuselprihliadnuťajnatútookolnosťavziaťpri
hodnotení výpovede svedka aj jeho vtedajší vek a súčasný negatívny vzťah ku konateľovi žalovaného. Aj
keby konateľ žalovaného inštruoval svedka, aké doklady má vziať zo stola v kancelárii žalobcu, možno

síce uznať, že žalobca si nemusel v danom čase všimnúť, že sa mu z pracovného stola v kancelárii
stratilo niekoľko kusov nevyplnených príjmových pokladničných dokladov, avšak pokiaľ ide aj o stratu
zmluvy o dielo z roku 2008, v tomto smere neznie tvrdenie žalobcu o tom, že sa o existencii sporných
príjmových pokladničných dokladoch dozvedel až po podaní odporu žalovaným presvedčivo. Podľanázoru súdu by pri postupnosti skutkového deja, ako ho načrtol žalobca, zodpovedalo také konanie
žalobcu, keď by po zmiznutí zmluvy o dielo zo stola v pracovnej kancelárii žalobcu, tento po nej pátral
hneď v danom období a mohol súčasne zistiť aj stratu nevyplnených pokladničných dokladov. (Ak aj

nie hneď v danom období, minimálne v čase, keď sa znova začal stýkať s vnukom - svedkom P. A.).
Mieru presvedčivosti svedeckej výpovede svedka znižuje aj tvrdenie žalobcu o tom, že sa o sporných
veciachnebavídomasrodinnýmipríslušníkmi,avšakbavilsaopredmetnejveciprávesosvojimvnukom,
ktorý mal mať v rozhodnom čase približne 11-12 rokov. Svedok si pritom spomínal, ako bol inštruovaný
konateľom žalovaného, teda pamätal si, ako mali vyzerať predmetné príjmové pokladničné doklady,

ale nepamätal si presne, kedy k tejto udalosti malo dôjsť. Svedok si detailne spomínal, že predmetné
doklady boli podpísané aj „orazené“, ale nevyplnené, a že na nich bola pečiatka žalobcovej firmy a
jeho podpis. Súd má za to, že pri 11-12ročnom dieťati je značne nepravdepodobné, aby si s odstupom
5-6 rokov tak detailne spomínalo na obsahové náležitosti účtovného dokumentu, a to aj s ohľadom na
to, že si svedok súčasne nespomínal na iné všeobecnejšie okolnosti celej udalosti, napríklad, či bol v
tom čase doma aj žalobca, a najmä kedy k danej udalosti malo dôjsť (vedel uviesť iba približne ročné

obdobie). Uvedené nasvedčuje tomu, že k určitej nápovede svedkovi, akým spôsobom má vypovedať
mohlo dôjsť. Takisto preukazovanie úhrady faktúry č. 1112 iba výdavkovým pokladničným dokladom a
nie aj príjmovým pokladničným dokladom, nenasvedčuje tomu, že by na podnet konateľa žalovaného
došlo k odcudzeniu podpísaných príjmových pokladničných dokladov a ich neoprávnenému vyplneniu,
pretože v takom prípade nič nebránilo konateľovi žalovaného v tom, aby aj úhradu faktúry č. 1112

preukazoval takýmto „odcudzeným“ a neoprávnene vyplneným príjmovým pokladničným dokladom. Ani
prípadné formálne nedostatky sporných príjmových pokladničných dokladov ako účtovných dokladov
v zmysle zákona o účtovníctve nie sú dôkazom o tom, že by k úhrade dlžných čiastok zo strany
žalovaného nedošlo. Zaplatenie dlžnej sumy je možné aj neformálnym spôsobom, a je teda podstatné
len to, či dlžník v konaní dostatočne preukáže spôsob, čas a miesto úhrady dlžnej sumy. Z predložených

príjmovýchpokladničnýchdokladovpritomdostatočnejasneazrozumiteľnevyplývakto(žalovaný),kedy
(09.12.2011, 16.12.2011, 23.12.2011), komu (žalobcovi) a za čo (úhrada faktúr č. 1110, 1112, 1310,
1610) akú sumu v hotovosti zaplatil.

55. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný v konaní preukázal úhradu faktúr č. 1110,

1310,1610,pretosúdvžalovanejsumevyplývajúcejzuvedenýchfaktúrvovýške78.540eur(10.060eur
+ 23.000 eur + 45.480 eur). Pokiaľ ide o faktúru č. 1112, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný
z fakturovanej sumy uhradil žalobcovi sumu 8.339,44 eur. Preto súd žalobu v časti sumy 86.879,44 eur
zamietol.

56. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovaný preukazoval úhradu časti faktúry č. 1112 zo dňa
14.09.2011vovýške5.370,42euribavýdavkovýmpokladničnýmdokladomč.10zodňa12.10.2011.Súd
sa stotožnil s argumentáciu žalobcu, ktorú žalovaný ani nerozporoval, že na predmetnom výdavkovom
pokladničnom doklade nie je podpis žalobcu a tento ani nebol vyplnený jeho rukou. Takýto dôkaz na
preukázanie zaplatenia časti fakturovanej sumy nepostačuje, a keďže iný dôkaz o úhrade žalovaný

nepredložil, má súd za to, že žaloba je v tejto časti dôvodná a nárok žalobcu preukázaný, preto súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.370,42 eur.

57. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení

istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti príslušnej faktúry č. 1112, preto súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.370,42
eur od 29.09.2011 do zaplatenia.

58. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, a to podanie podnetu na daňový úrad, na vykonanie

miestneho zisťovania u žalovaného a vyžiadanie si stanoviska daňového úradu, pretože tieto dôkazy
nie sú podstatné pre rozhodnutie v merite veci. Takisto súd nepripustil vznesenie námietky premlčania
žalovaným, pretože ju neuplatnil v konaní včas, napriek poučeniu v zmysle § 153 CSP.

59. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

60. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.61. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

63. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

64. Podľa článku 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej

spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

65. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k

tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je
tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre
správaniežalovanéhovzatásčastispäťžaloba,ktorábolapodanádôvodne,malžalobcaztohtopohľadu
vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania
z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný,

platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2008, sp.
zn. 3 M Cdo 1/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010)

66. Na základe uvedeného rozhodol súd o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
V danom prípade späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 47.995 eur s príslušenstvom procesne
zavinil žalobca čiastočné zastavenie konania (keď dôvodom čiastočného späťvzatia malo byť zistenie
bližšie nešpecifikovaných nových okolností) a v tejto časti možno pričítať úspech v konaní žalovanému.
V prejednávanej veci bol nárok žalobcu dôvodný v časti istiny 5.370,42 eur a nepreukázaný v časti

istiny 134.874,44 eur (47.995 eur + 86.879,44 eur). Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 3,8
% (5.370,42/140.244,86) a žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 96,2 % (134.874,44/140.244,86),
pomer úspechu žalovaného tak predstavoval 92,4 % (96,2 - 3,8). Vzhľadom na to, že miera úspechu
žalobcu bola v konaní zanedbateľná, preto súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

67. Uznesením súdu č.k. 23Cb/141/2014-133 zo dňa 19.06.2015 bolo znalkyni F.. T. Z. priznané
znalečné vo výške 483,69 eur, ktoré bolo poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov znalkyni,
čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

68. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že
ho nahradil nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto
rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP, keď priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, a to podľa
rozsahu jeho neúspechu v konaní, keď žalovaný bol v konaní neúspešný v zanedbateľnej miere, pričom
zároveň zohľadnil skutočnosť, že znalecké dokazovanie bolo vykonané v súvislosti s overením pravosti
podpisov žalobcu na príjmových pokladničných dokladoch, pri ktorých bola dokazovaním preukázaná
nedôvodnosť nároku žalobcu (teda v časti znaleckého dokazovania možno konštatovať procesný

neúspech žalobcu v konaní v plnom rozsahu).Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).