Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7902899904
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7902899904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra

Tutka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcov: v 1. rade: H. L., X.. XX.X.XXXX, L. H., E.. D. XXXX/
XX,v2.rade:J..E.Y.,X..X.X.XXXX,L.R.,Š.XXXX/XX,v3.rade:J..Ľ.E.F.,X..XX.X.XXXX,L.H.,E..C..
D. XXXX/XX, všetkých zastúpených JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom v Prešove, Jarková 59, proti žalovanej: Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave,
Dostojevského rad 4, IČO: XXXXXXXX, o plnenie z poistnej udalosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.01.2012, č.k. 6C 145/2002-283 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu
trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcov na zaplatenie sumy 2. 297,26 eur, spolu s úrokom z
omeškania, ktorého sa domáhali titulom plnenia z poistnej zmluvy uzavretej ich právnym predchodcom

JUDr. Jánom Borošom, keď mali za to, že žalovaná neodôvodnene krátila plnenie z poistnej udalosti.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že z podaní pôvodného žalobcu - právneho predchodcu
terajších žalovaných JUDr. Jána Boroša vyplýva, že tento ako poistenec nesúhlasil s postupom riešenia
poistnej udalosti žalovanou, ktorá pristúpila k zníženiu poistného plnenia o 50% pre požitie alkoholu,
keďže mal za to, že toto nebolo u neho preukázané zo strany žalovaného, ale ani zo strany príslušného
správneho orgánu. Poukázal na to, že Okresný dopravný inšpektorát v Michalovciach ako správny orgán

príslušný podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch rozhodol, že JUDr. Ján Boroš zavinil dopravnú
nehodu, ku ktorej došlo dňa 11.10.1999 tak, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu
v cestnej premávke.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 4D 129/2005 Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 4. 7. 2005,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. 7. 2005, zistil, že dedičmi po nebohom JUDr. Jánovi Borošovi, ktorý
zomrel 11. 1. 2005, sú Magdaléna Borošová, PaedDr. Jana Vološinová a PhDr. Ľubica Janoušková,

teda žalobcovia v tomto konaní.Spoukazomnaust.§809ods.1, 2Občianskehozákonníka, súdprvéhostupňauzavrel,ževychádzajúc
zo správy polície, v ktorej je evidentné, že žalobca požil alkoholické nápoje pred vznikom dopravnej
nehody, považoval nárok za nedôvodný. Konštatoval, že v priebehu dokazovania nebolo preukázané

žalobcamižiadnymspôsobom,abypôvodnýžalobcatedaJUDr.Boroš,nemaldychovouskúškouzistený
alkohol v krvi.

Z protokolu o nehode v cestnej premávke, vrátane správy Okresného riaditeľstva PZ Michalovce,
Okresného dopravného inšpektorátu považoval za zrejmé, že po dopravnej nehode bol vykonaný

závažný dôkaz, a to dychová skúška vykonaná u vodiča, v rámci ktorej boli zistené stopy alkoholu v jeho
dychu. Konštatoval, že aj keď takáto dychová skúška nenahrádza krvnú skúšku, súd ho hodnotil ako
dôkaz, keďže takýto výsledok bol zistený na základe konkrétneho technického zariadenia.

Ďalej uviedol, že aj z vypočutia svedka Ing. Bartolomeja Šándora, ako aj zo znaleckého posudku
znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, ktorý bol vypracovaný pre potreby Okresného riaditeľstva

PZ v Michalovciach vyplýva, že nebohý JUDr. Ján Boroš mal požitý alkohol v čase dopravnej nehody,
neuviedol, aby prítomnosť etylalkoholu u vodiča súvisela s požitím liekov tak, ako to bolo tvrdené jeho
príbuznými. Uzavrel, že žalobcovia nepreukázali, aby požité lieky mali vplyv na preukázanie prítomnosti
etylalkoholu u nebohého JUDr. Jána Boroša.

S poukazom na výpoveď svedka Jakubca, konštatoval, že na prvej strane protokolu o dopravnej nehode
v cestnej premávke, prvú stranu vyhodnocoval tento svedok a tam je aj použitý § 50a zákona č.
315/1996, čo predstavuje vážne porušenie a druhá strana protokolu, kde je citovaný § 50 písm. b/, ktorý
bol vyhotovený jeho kolegyňou na základe rozhodnutia správneho orgánu.
Správny orgán prejednal obidva dopravné nehody v spoločnom konaní a vyhodnotil, že pred dopravnou

nehodou, ani počas nehody nepožil alkoholické nápoje.

Súd prvého stupňa konštatoval, že z likvidačnej správy zo dňa 16.02.2000 vyplýva, že časová cena
vozidla predstavovala 145.700,- Sk, spolu účasť vo výške 5% predstavuje 7.285,- Sk, z čoho po
odpočítaní čiastky 69. 207,- Sk bolo poskytnuté plnenie vo výške 69.208,- Sk. Dôvod zníženia plnenia

o 50% bolo požitie alkoholu.

Na základe toho uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že pôvodný žalobca bol poistencom odporcu na
základe poistnej zmluvy č. 23863532/84 a k poistnej udalosti došlo.

Zo správy od Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zistil, že 11.10.1999 bolo o 16.17 hod.
nameraných pôvodnému žalobcovi 1,79 promile alkoholu pri dychovej skúške a tento odmietol podpísať
zápis. Z protokolu o nehode v cestnej premávke ďalej vyvodil, že žalobca riadil osobné motorové
vozidlo, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a došlo k dopravnej nehode. Keďže vodič
bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 1,79 promile alkoholu v dychu, súd vyhodnotil, že žalovaná

ako poistiteľ bola oprávnená plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť.

Ohľadne nároku žalobcu na príslušenstvo k tejto uplatnenej istine konštatoval, že tento bol uplatnený
až podaním zo dňa 18.11.2009, teda po márnom uplynutí lehoty na uplatnenie práva v zmysle ust. §
104 Občianskeho zákonníka a preto tento považoval za premlčaný a s poukazom na to, že žalovaný

vzniesol v konaní námietku premlčania, nárok aj v tejto časti ako premlčaný zamietol.

Ohľadne trov konania uviedol, že ich náhradu účastníkom nepriznal, keďže žalobcovia v konaní nemali
úspech a žalovanému trovy konania nepriznal a rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., že účastníkom
nepriznáva náhradu trov konania.

Proti rozsudku podali včas odvolanie tak žalobcovia ako aj žalovaná. Žalobcovia žiadali napadnutý
rozsudok zmeniť a ich žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania alternatívne
tento zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie zakladali na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní uviedli, že nepovažujú

za správne závery súdu prvého stupňa v tom, že zo správy polície je evidentné, že žalobca požil
alkoholické nápoje pred vznikom dopravnej nehody, keďže za takýto priestupok nikdy nebol na ODI
Michalovce uznaný vinným, čo vyplýva z karty vodiča ako aj výpovede svedka Jakubca. Rovnako
nebolo preukázané, aby tento viedol vozidlo v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, keďže zosprávy polície po meritórnom rozhodnutí vo veci správnym orgánom ako aj z výpovede svedka, ktorý
vec dokumentoval vyplýva, že uvedené konanie nebolo vo veci preukázané a nie je možné posúdiť
koncentráciu alkoholu v čase dopravnej nehody.

Mal za to, že pri vyvodzovaní záverov o požití alkoholu je potrebné rozlišovať, či bolo preukázané požitie
alkoholu JUDr. Borošom, v čase pred dopravnou nehodou, resp. v čase dopravnej nehody.

Za nesprávny považuje postup súdu prvého stupňa, ktorý neakceptoval výpoveď jediného priameho
svedka - policajta, ktorý vec dokumentoval a ktorý tvrdí, že „správny orgán prejednal obidve dopravné

nehody v spoločnom konaní a vyhodnotil, že pred dopravnou nehodou ani počas dopravnej nehody
nepožil alkoholické nápoje.
Je teda toho názoru, že žalovaný v konaní nepreukázal zmluvné podmienky, na základe ktorých by bolo
odôvodnené krátenie plnenia. Likvidácia poistného plnenia nebola vykonaná na základe právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu, resp. na základe vypracovaného znaleckého posudku, ale iba na
základe podozrenia likvidátora odporcu. Má za to, že žalovaná úmyselne nevyžiadala pre likvidáciu

poistného plnenia právoplatné rozhodnutie vo veci, ako aj znalecký posudok, ale vychádzala z listinného
dôkazu - zápisu o dychovej skúške, ktorý bol pred konaním správneho orgánu spochybnený a nepoužitý
pre rozhodnutie vo veci. Majú za to, že znalecký posudok z oboru zdravotníctva a farmácie ako aj ostatné
vykonané dôkazy v konaní absolútne jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že JUDr.
Ján Boroš, ak aj požil alkohol (bol mu nameraný v krvi o 16,17 hod., tento nepožil ani v čase pred ani

v čase dopravnej nehody.
S poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p. mal za to, že súd bol viazaný rozhodnutím príslušného orgánu a
z tohto dôvodu mal súd z tohto rozhodnutia aj vychádzať a nebol oprávnený uvedenú otázku posudzovať
sám.

Žalovaná žiadala zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a ako úspešnému
účastníkovi priznať jej ich náhradu. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa založil rozhodnutie
o trovách konania na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva zásada úspechu, teda právo
zodpovedajúce právu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech na náhradu trov konania voči
účastníkovi neúspešnému.

Z tohto dôvodu nepovažoval za správne rozhodnutie pokiaľ žalovanej ako úspešnej účastníčke nebola
náhrada trov konania priznaná. V odvolaní zároveň vyčíslila aj výšku svojho nároku na náhradu trov
konania.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia a uviedli, že vyúčtované trovy konania žalovanou
spočívajúce v nákladoch na použitie osobného motorového vozidla pri jazde na trase Košice - Trebišov
a späť nepovažuje za účelne vynaložené, keďže na tejto trase premáva pravidelná priama autobusová

aj železničná doprava a z tohto dôvodu použitie osobného motorového vozidla nebol vhodné zvolený
a primeraný spôsob dopravy.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p., na nariadenom odvolacom pojednávaní, doplnil dokazovanie správou od

Ministerstva vnútra SR, odboru dopravnej polície zo dňa 30.09.2013 a na základe toho dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a odvolanie žalovanej proti výroku o trovách konania je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a aj
správne vo veci rozhodol pokiaľ nárok žalobcov zamietol aj keď odvolací súd k záveru o správnosti

takéhoto výroku dospel na základe iných dôvodov.

Z obsahu pôvodnej žaloby vyplýva, že pôvodný žalobca JUDr. Ján Boroš v konaní uplatnil nárok na
plnenie z poistnej udalosti zo dňa 11.10.1999, pri ktorej došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k
poškodeniu jeho osobného motorového vozidla, ktoré mal v čase dopravnej nehody havarijne poistené

u žalovanej. S poukazom na to, že žalovaná neodôvodnene krátila plnenie vo výške 50% pre jej záver, že
v čase dopravnej nehody riadil sporné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, uplatnil nárok na úhradu
zvyšnej časti poistného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný žalobca svoj nárok odvodzoval od
obsahu poistnej zmluvy.Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela je povinná platiť poistné.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že poistná zmluva predstavuje typický príklad
dvojstranného odplatného právneho úkonu zakladajúceho záväzkovo-právny vzťah. Z tohto vzťahu
vzniká poisťovateľovi povinnosť poskytnúť poistenému v dojednanom rozsahu poistné plnenie ak

nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenému vzniká z tohto vzťahu povinnosť
platiť poistné.

Pod pojmom poistený je potrebné rozumieť účastníka tohto vzťahu, ktorému vzniklo právo na poistné
plnenie, resp. osobu na majetok, ktorej sa poistenie vzťahuje.

Z obsahu poistnej zmluvy je potrebné odvodzovať aj tzv. aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu na uplatnenie
nároku, ktorá pre pôvodného žalobcu ako účastníka zmluvy vyplývala z tohto záväzkovo právneho
vzťahu. Jemu ako účastníkovi zmluvy (poistencovi) svedčilo právo na uplatňovanie nárokov z poistného
vzťahu.

Pôvodný žalobca počas konania pred súdom prvého stupňa zomrel a súd v konaní pokračoval s
terajšími žalobcami v prvom až v treťom rade ako s jeho dedičmi, ktorí toto svoje právo odvodzovali od
právoplatného dedičského rozhodnutia. Títo právni nástupcovia pôvodného žalobcu zotrvali aj v ďalšej
fáze konania na jeho pôvodnom návrhu, keď žiadali, aby im žalovaná bola zaviazaná zaplatiť peňažný
nárok vyčíslený pôvodný žalobcom.

S poukazom na smrť pôvodného žalobcu, ku ktorej došlo počas konania je pre posúdenie
dôvodnosti nároku jeho procesných právnych nástupcov potrebné vyporiadať sa prioritne s otázkou
ich hmotnoprávnej vecnej legitimácie, teda či žalobcom z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu svedčí
právo, ktorého sa v konaní domáhajú. Na prechod, resp. prevod práva z pôvodného žalobcu z poistnej

zmluvy sú povinní žalobcovia preukázať konkrétny titul.

S poukazom na ustanovenie § 460 Obč. zákonníka je treba mať za to, že so smrťou fyzickej osoby
zákon spája zánik jej spôsobilosti mať práva a povinnosti a po smrti takejto osoby práva a povinnosti,
ktoré boli dovtedy viazané na uvedenú osobu, môžu mať rôzny osud. Niektoré z nich neprechádzajú

v dôsledku smrti nositeľa na iný subjekt, ale bez ďalšieho zanikajú. Ide o osobnostné práva, ktoré boli
viazané výlučne osobu poručiteľa a tieto smrťou tejto osoby zanikajú.

Ďalšiu skupinu práv tvoria práva, ktoré prechádzajú smrťou na nového nositeľa bez ohľadu na to, či ide o
dediča alebo nie a to na základe osobitného zákonného ustanovenia. Medzi takéto práva patrí napríklad

právo z nájmu bytu, ktorého prechod je upravený v ust. § 706 a § 707 Obč. zákonníka, mzdové nároky
zamestnanca z pracovného pomeru, nároky z nemocenského poistenia a podobne.
Medzi takéto práva patrí aj právo na plnenie z poistenia, avšak iba v prípade, ak poistnou udalosťou je
smrť poisteného (§ 817 Občianskeho zákonníka).

Iné majetkové práva a povinností, ktoré nemajú osobnú povahu prechádzajú na dedičov. Takýto prechod
v dôsledku smrti fyzickej osoby sa nazýva dedením. Ide o všeobecný prechod práv a povinností po
zomrelej osobe na iný subjekt, okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak.

Poistná zmluva, od ktorej je odvodzovaný nárok je zmluvou o poistení majetku a nejde o právo, ktoré by
na terajších žalobcov prešlo bez ohľadu na to, či títo sú alebo nie sú dedičmi.

Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobcovia mohli svoju hmotnoprávnu legitimáciu k uplatňovanému
nároku nadobudnúť výlučne titulom dedenia. Takéto ich právne postavenie by ich oprávňovalo domáhať

sa voči žalovanej peňažného plnenia iba za predpokladu pokiaľ by svoj nárok zároveň upravili tak, že
uplatnená suma patrí do dedičstva po ich nebohom poručiteľovi.Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa s touto otázkou nevyporiadal odvolací súd v snahe
predísť neočakávanému rozhodnutiu vyzval právneho zástupcu žalobcov na odvolacom pojednávaní na
vyjadrenie k otázke aktívnej hmotnoprávnej legitimácie, teda, aby tento konkretizoval od akého právneho

titulu žalobcovia odvodzujú svoju aktívnu legitimáciu priamo na peňažné plnenie, ktorého sa v konaní
domáhajú.
S názorom žalobcov, podľa ktorého smrťou pôvodného žalobcu jeho nárok priamo zo zákona prešiel
na žalobkyne ako na jeho dedičky a to bez potreby prejednania takejto pohľadávky v dedičskom konaní
sa odvolací súd nestotožňuje.

Na základe toho odvolací súd s poukazom na svoj právny záver, podľa ktorého žalobcovia nepreukázali
svoju hmotnoprávnu legitimáciu k nároku, ktorý v konaní uplatňujú považuje rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej, ktorým ich žalobu zamietol za vecne správny. Samotný tento nedostatok je
dostatočným dôvodom pre zamietnutie žaloby, a to bez potreby ďalšieho dokazovania, ktoré by s
poukazom na tento nedostatok už bolo právne bezvýznamné a teda aj nadbytočné.

Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovanej proti výroku o trovách konania. Tento výrok je

totiž pre úplnú zmätočnosť dôvodov nepreskúmateľný.
Súd prvého stupňa založil rozhodnutie o trovách konania na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré
zakladá právo úspešného účastníka na náhradu účelne vynaložených nákladov proti účastníkovi
neúspešnému.

Napriektejtocitáciivšakúčastníkomnáhradutrovkonanianepriznal,pričomkonštatoval,žežalobcoviav
konaní úspech nemali, na druhej strane však žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo nepriznal náhradu
trov konania úspešnému účastníkovi, teda žalovanej.

Spoukazomnanepreskúmateľnosťprvostupňovéhorozsudkuvtejtočastiodvolaciemusúduneostávalo

iné ako tento zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania
účastníkov ako aj o trovách odvolacieho konania a svoje rozhodnutie v tejto časti aj presvedčivo
zdôvodniť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.