Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/33/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110010792
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110010792.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov
JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného T. Q., pre zločin znásilnenia
podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp.
zn. 6T/81/2010 z 08.11.2013, na verejnom zasadnutí konanom 04. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. Q., nar. XX.XX.XXXX v P. sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T/81/2010 z 08.11.2013 bol obžalovaný T. Q. uznaný
za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 09.08.2009 v presne nezistenom čase od 02:30 hod. do 06:30 hod. na doposiaľ presne nezistenom
mieste v Q., pričom skutok vyšiel najavo v Q. na Nábreží arm. gen. C. P. na zastávke električiek, po
tom, čo aplikovaním látky obsahujúcej ketamín bola poškodená P. F. uvedená do stavu omámenia a
bezbrannosti, toto využil a vykonal na nej bez jej plného vedomia a súhlasu súlož,

Za to mu bol uložený podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 5 ( päť ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená P. F., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., K. XX, s
nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný T. Q., a to priamo do zápisnice o
hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava I dňa 08.11.2013 (č.l. 1007) a to čo do
výroku o vine a následne čo do výroku o treste. Zahlásené odvolanie odôvodnil obžalovaný písomným
podaním z 29.01.2014 (č. l. 1044-1045) jednak sám a jednak prostredníctvom splnomocneného obhajcu
podaním z 05.02.2014 (č.l . 1041-1013).

Vo svojom odôvodnenom odvolaní uviedol, že výsluchom svedkov L. Q. a R. B. a dôkaznými materiálmi
je úplne vyvrátené miesto aj čas, kedy bola poškodená omámená, teda sa nevie, či bola ním omámená
alebo to bolo inak. Lekárka, ktorá poškodenú vyšetrovala v deň, ako sa prípad stal, konštatovala, že
táto mala na pravej ruke čerstvé vpichy po injekčnej striekačke medzi prstami a inde. K tomuto sa
poškodená nevyjadrila. Namietal, že poškodenej bolo urobené vyšetrenie na alkohol a ketamín v tele len
tak, aby sa zistilo množstvo látky v jej tele. Podľa jeho vyjadrenia, súdny znalec z odboru anestéziológie
a resuscitácie sa vyjadril pri výsluchu na súde v tom smere, že je vysoko nepravdepodobné, aby
poškodená po tak vysokom alkohole a ketamíne v krvi, dokázala písať smsky, chodila po ulici. U svedka

L. M. bol vypátraný telefón poškodenej, avšak uvedený svedok vypovedal rozdielne, pričom polícia
nepreverovala uvedeného svedka a to napriek tomu, že mal pri sebe vec pochádzajúcu z lúpežného
prepadnutia, mobilný telefón.

Vyšetrovanie celého prípadu sa nedá posudzovať ako dôveryhodné, pretože počas vyšetrovania sa
stratil dôkazový materiál a to vlas zo skúmavky. Namietal skutočnosť, že by menil výpovede, pretože
po zadržaní políciou dňa 26.01.2010, bol prekvapený, keď mu bolo oznámené, že niekoho omámil
ketamínom, znásilnil a lúpežne prepadol. Policajti ho žiadali, aby sa priznal. Považuje za porušenie jeho
práva na obhajobu, keď mu bolo umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu až koncom apríla 2010,
pričom v tom čase bola urobená aj konfrontácia.

Za účelové považuje vypočutie svedkyne R. A., ktorú nevidel viac ako dvadsaťpäť rokov a s prípadom
nemá nič spoločné.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
dokazovanie o vine, či nevine.

Obhajca obžalovaného v odvolaní uviedol, že skutkové zistenia ako aj rozhodnutie súdu o vine
obžalovaného považuje z hľadiska vykonaných dôkazov za nesprávne a v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. je úmyselným trestným činom, kde z
hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje preukázanie úmyslu páchateľa vo vzťahu ku konaniu s tým,
že podľa zaužívanej súdnej praxe, takýto úmysel páchateľa musí byť preukázaný od samého začiatku
jeho protiprávneho konania, teda najneskôr v okamihu, keď začne určité konanie, ktoré má smerovať
ku konaniu a následkom uvedeným v ustanovení § 199 ods. 1 Tr. zák..

Nie je možné stotožniť sa so záverom súdu, že obžalovaný zneužil bezbrannosť poškodenej. V rámci
dokazovania v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný dôkaz o tom, od
akého časového úseku mala byť poškodená v stave bezbrannosti a dokedy. Jednoznačnú odpoveď
na túto základnú otázku sa nepodarilo získať ani výsluchom poškodenej ani svedkami Q., B. a inými
svedkami. Zastáva názor, že aj napriek skutočnosti, že súd vykonal podrobné dokazovanie vo vzťahu
k tejto skutočnosti, jednoznačný záver sa nepodarilo vyvodiť. V prípravnom konaní, ako aj v konaní
pred súdom nebol vykonaný ani jeden priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného. Poukázal na
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., kedy orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V rámci trestného konania boli v prípravnom konaní zaistené dôkazy - biologické stopy. Konkrétne
sa jedná o zaistenie výteru z pošvy poškodenej, ktorý v rámci vyšetrenia konaného dňa 09.08.2009
odobrala L.. Y., ktorá okrem iného skonštatovala, že v pošve poškodenej je prítomný dlhší vlas. V rámci
záveru lekárskeho vyšetrenia, lekárka uviedla, že znásilnenie nemožno vylúčiť ani potvrdiť s tým, že
bola odobratá vzorka hlienu z pošvy a vlas do sterilnej skúmavky. Takto odobratý biologický materiál bol
odoslaný na skúmanie, ktoré bolo vykonané znalcom KEÚ PZ Bratislava, z odvetvia biológie a genetickej
analýzy. Samotné skúmanie vykonával znalec I.. V. P., ktorý v znaleckom posudku okrem iných záverov
konštatoval, že v odobratom biologickom materiály sa nenachádza žiaden vlas.

Je potrebné uviesť, že takýto dôkaz aj napriek takejto kvalitnej vade bol podrobený skúmaniu, čo
považuje za neprípustné. Trestný poriadok určuje, čo sa považuje za dôkaz, ale najmä ako má byť
získaný a zaistený. Zastáva názor, že v konkrétnom prípade zaistený dôkaz je nezákonný a v ďalšom
konaní nepoužiteľný. Je neakceptovateľné, aby OČTK alebo iná osoba znehodnotila dôkaz, ktorý má
slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní.

V neposlednom rade poukázal na výpoveď znalca L.. L. Q., ktorý k otázke pôsobenia látky ketamín
na človeka uviedol, že ketamín je halucinogén. Intoxikovaná osoba vníma určité podnety svojimi
zmyslami, avšak tento prežívaný dej aj napriek reálnemu prežitiu sa nestal. Intoxikovaná osoba môže
normálne komunikovať, môže javiť známky akoby mala vypité. S poukazom na takéto zistenie nebolo
preukázané, že poškodená sa nachádzala v stave bezbrannosti, keďže nebola vykonaná v prípravnom

konaní analýza na prítomnosť ketamínu v krvi poškodenej, ktorá skutočnosť by mohla bližšie určiť čas
intoxikácie, čo by malo dôležitý dopad na zistenie presnejšieho času, kedy sa mal skutok stať.

Poukázal na znalecký posudok U.. B. F., K.. Znalkyne z odvetvia psychiatria, ktorá v závere znaleckého
posudku konštatuje, že ak bola poškodená pod vplyvom ketamínu a alkoholu, z psychologického
hľadiska v stave kombinovanej intoxikácie, kedy nebola schopná vnímať a interpretovať dianie okolo
seba, možno spochybniť presnosť jej výpovedí.

S poukazom na závery vyššie uvedeného znaleckého posudku je toho názoru, že sa nepodarilo
preukázať, že obžalovaný klame, pretože skutočnosť, že poškodená si nepamätá na priebeh udalostí,
ešte neznamená, že sa tak nestali. Okrem toho poukázal na priznanie poškodenej vo vzťahu k jej
promiskuitnému správaniu, pretože udržiavala v rovnakom čase intímny pomer s ďalším mužom (C. S.)
ako so svojím priateľom (U. L.). Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného
súdu podľa§ 321 ods. 1 písm. a, b, c, d a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie,
alternatívne, aby sám po zrušení rozsudku v zmysle § 323 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci a obžalovaného
spod obžaloby oslobodil.

Okresný prokurátor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Poškodená P. F. sa k odvolaniu
obžalovaného písomne vyjadrila podaním z 28.02.2014 (č. l. 1046) a uviedla v ňom, že s vyjadrením
obžalovaného v jeho odvolaní nesúhlasí, pretože sa nezakladá na pravde. Trvá na svojej výpovedi, ktorú
uviedla na súdnom pojednávaní, ako aj pred vyšetrujúcimi orgánmi.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržal písomne
vypracovaného odvolania ako aj dôvodov tam uvedených a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a
obžalovaného spod obžaloby v súlade so svojim návrhom oslobodiť. Opakovane zdôraznil, že dôkaz,
ktorým boli zaistené DNA z pošvy poškodenej a na jej nohavičkách a následne vyhodnotený, považuje
za nezákonný, keďže KEÚ bol predložený aj vlas z pošvy poškodenej, ktorý však skúmaniu podrobený
nebol. Orgány činné v trestnom konaní si nemôžu vyberať, ktorý dôkaz podrobia skúmaniu a ktorý nie
a preto z jeho pohľadu, ide o dôkaz nezákonný s tým, že dal do pozornosti odvolacieho súdu, že ide o
dovolací dôvod. V ďalšom namietal bezbrannosť poškodenej ako aj ustálenie času skutku.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava písomne vypracovaného
odvolania a nad jeho rámec uviedol, že počas trestného konania boli vypočutí svedkovia, ktorí popierajú,
že by poškodená bola omámená. Namietal nevykonanie dôkazu v predsúdnom konaní a to v akom čase
a v akom rozsahu bol poškodenej podávaný ketamín, v čom polícia pochybila, rovnako pochybila aj v
tom, že sa stratil dôkazový materiál.

Poškodená P. F. sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavila a to napriek riadne a včas
vykázanému doručeniu dňom 07.05.2014 nedostavila a preto bolo verejné zasadnutie vykonané v jej
neprítomnosti v súlade s ustanovením § 294 ods. 2 Tr. por..

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu ako i správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že
odvolanie obžalovaného T. Q. nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por.,
voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por.
odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom
procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný T. Q. na hlavnom
pojednávaní vyhlásil v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo spáchania skutku,

ktorý sa mu kladie za vinu a obhajoval sa tým, že poškodenú stretol na P. ulici na zastávke, kde mu
nastúpila do auta a požiadala ho o odvoz do R.. Za Rybárskym cechom na nábreží na nábreží mu
povracala auto, v dôsledku čoho pri ceste zastavil a požiadal ju, aby z auta vystúpila. Poškodená s
ním komunikovala, odmietala vystúpiť, dokonca sa s ňou naťahoval, keďže sa zaprela ľavou rukou o
stĺpik medzi prednými a zadnými dverami a nebolo ju možné vytiahnuť z auta. Stále mu tvrdila, že chce
ísť domov, plakala. Opätovne ju požiadal, aby vystúpila z auta, aby ho mohol vyčistiť, avšak ona to
odmietla z dôvodu, že by jej znemožnil, aby do auta nastúpila. Potom šiel dozadu, zobral nejaké čistiace
prostriedky a snažil sa očistiť od zvratkov dvere, prah, sedadlo. Videl, že aj poškodená bola od zvratkov
znečistená. Keď čistil auto, poškodená sa mu ponúkala, hladkala ho, prosila ho, aby ju odviezol domov,
že je unavená. On to stále odmietal a keď jej povedal, že zavolá na políciu a chcel obísť auto, lebo
telefón mal položený na prístrojovej doske, chytila ho, nechcela ho pustiť a prosila ho, aby to nerobil a
odviezol ju domov. Napokon ho obmäkčila a ďalej čistil svoje auto. Po tom, čo si vzal zozadu vodu a
nejaké čistiace prostriedky a vrátil sa, všimol si, že poškodená bola vyzlečená, stiahla si krátke nohavice
aj s nohavičkami a keď sa jej spýtal, prečo to spravila, povedala mu, že si ich chce očistiť, aby mu ďalej
auto neznečisťovala. Nohavice mala tak stiahnuté, že boli v podstate na zemi vonku, pretože sedela
na zadnom sedadle, dvere na pravej strane boli otvorené a poškodená mala nohy vonku. Ťahala ho na
seba, prosila ho, aby ju odviezol domov, že sa nejako dohodnú. Videl, že poškodená prestala zvracať,
bola normálna, rozprávala sa s ním, tak jej povedal, že ju domov odvezie. Stále ho ťahala na seba,
aby si sadli vedľa seba a porozprávali sa, čo on odmietal, lebo stáli v blízkosti cesty a hocikedy tam
niekto mohol prísť. Následne ho začala hladkať, rozopínať mu zips na nohaviciach a potom došlo k
akémusi zblíženiu, nebol tam však žiadny sexuálny kontakt z dôvodu, že mal strach, lebo nevedel, o
koho sa jedná, nepoznal ju, takže sexuálny kontakt odmietol. Poškodená mu masírovala penis, hladkala
ho, pričom dosiahol vrchol. Následne auto dočistil, povedal jej, aby sa obliekla a nastúpila do auta,
pričom jej pomáhal. Otočil sa na parkovisku, vyšiel na hlavnú cestu a keď prešiel asi 200 metrov (pri
tuneli), poškodenú opäť začalo napínať a vracala. Pribrzdil a išiel pomalšie, pričom sama poškodená mu
povedala, že vystúpi na zastávke autobusu, s čím veľmi rád súhlasil a vyložil ju pred hlavným vchodom
do PKO. Poškodená vybehla z auta a sadla si tam pod prístrešok. Následne vypol motor a išiel si pozrieť
auto z druhej strany, či nie je zas nejako znečistené. Sadol si k poškodenej, požiadal ju nech si zavolá
nejakého kamaráta, aby ju odviezol, pretože on ju ďalej odmietal odviezť. Všetky jeho ponuky odmietla,
povedala mu, že si počká na autobus. Pýtal sa jej, či jej nie je zle, či niečo nepotrebuje, či nezavolá
sanitku. Povedala mu, že má vypité a že je unavená. Následne sa spolu v dobrom rozišli, podal jej ruku,
ponúkol jej aj svoju vizitku, čo odmietla. S poškodenou bol v čase asi od 03:15 hod. do 03:45 hod.,
presne to však uviesť nevedel.

Obžalovaný na otázky uviedol, že k priamemu pohlavnému styku s poškodenou nedošlo. Ku ketamínu
uviedol, že nikdy takúto látku nevidel. Pripustil, že za dobu, čo robil taxikára, sa mu stalo, že namiesto
platby mu bol ponúkaný sex, ako aj to, že mal s nejakou inou zákazníčkou pohlavný styk alebo iné
sexuálne praktiky vo svojom taxíku. K osobe poškodenej uviedol, že na nej bolo vidieť, že má vypité,
ale nie v tom zmysle, že by bola omámená, ako to uviedla, nebola v bezvedomí, komunikovala s ním,
naťahovala sa s ním. V čase, keď poškodená nastupovala do auta, ako aj keď z neho vystupovala, mala
u seba všetky veci, kabelku len videl, že si ju držala, čo však mala v nej, to povedať nevedel.

Vzhľadom k rozporom vo výpovediach obžalovaného v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní
boli na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. tieto prečítané, pričom obžalovaný
tieto vysvetlil tým, že na polícii do neho „hučali“ štyria policajti, aby sa priznal, pričom on sa nemal k
čomu priznať, nikoho neprepadol a ani neznásilnil.

Poškodená P. F. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, zhodne
vypovedala, že v inkriminovaný deň sa bola zabávať v bratislavskom P., kde pila víno. Pred tým ešte
vypila 4 malé poháriky hruškovice, pričom nebola opitá, normálne vnímala, čo sa okolo nej deje.
Následne šla tancovať, pohár s vínom nechala položený pri bare. Nepamätala si, že by v bare do nej
niekto vrazil, strčil a ani necítila, že by ju niekto pichol alebo udrel. Z klubu odchádzala spolu s kamarátmi
niekedy okolo 01:00 až 02:00 hod., pričom to, čo sa dialo asi do 07:00 hod. si nepamätala. Pamätala si
už len to, že bola v nejakom aute, hovoril na ňu starší muž (mal cca 10 cm dlhé vlasy tmavej farby, akoby
bol zarastený, auto bolo čiernej farby, skôr veľké ako malé), ktorý mal chrapľavý hlas, kázal jej vypadnúť
z auta a cítila, ako ju vyhadzoval a ťahal z auta a ako potom sedela na chodníku a bola jej zima. Zdalo
sa jej, že je v Prahe, tak chcela volať svojím kamarátom. Vtedy však zistila, že jej chýba telefón. Potom
si pamätala, ako vystúpila z električky, pričom však cestu si nepamätala. Následne si sadla na lavičku a

ujali sa jej dvaja jej neznámi chalani. Tí po tom, čo zistili, že nemá mobil, jej tento zablokovali, zavolali
jej priateľovi a kamarátke L.. Po tom, ako sa postavila z lavičky, spadli jej nohavice a až vtedy zistila,
že má na nich odtrhnuté, vyšklbnuté, tri gombíky, pričom chalani jej povedali, že má na nich divné fľaky.
Vyzeralo to ako sliny alebo zasušené semeno. Počas toho, ako sa s nimi rozprávala, zistila, že jej chýba
iPod zn. Mac, mobilný telefón zn. LG, peňaženka, v ktorej mala aj Visa kartu, Grid kartu, kartu zákazníka
a recept na lieky. Po príchode jej priateľa šli spolu ku gynekológovi, ktorý nevylúčil, ale ani nepotvrdil,
že bola v ten večer znásilnená. Na chrbte však mala modrinu a pravý bok mala odretý. Následne bola
ponechaná v nemocnici na pozorovanie. Z vecí, ktoré jej boli v inkriminovaný večer odcudzené, jej bol
vrátený najskôr telefón (vyšetrovateľom PZ), peňaženka (magistrou z lekárne nachádzajúcej sa na M.
P.), druhá peňaženka spolu s občianskym preukazom, kartou poistenca a platobnou kartou, patriace Q.
B., ktoré jej mala vrátiť, pričom tieto boli nájdené v podchode nachádzajúcom sa na S. ulici.

Na hlavnom pojednávaní okrem iného dodala, že pri odchode zo P. clubu jej nebolo zle, pamätala si len
to, že postupne strácala vedomie. Zle jej bolo až po prebratí na chodníku. Bol to úplne iný stav ako pri
opitosti, nevedela koordinovať svoje telo, hýbať rukami, nevedela sa postaviť, všetko sa jej strašne točilo.
K osobe obžalovaného uviedla, že ho nepozná, ale spoznala ho podľa hlasu, i keď v prípravnom konaní
si ho poplietla s iným pánom, ktorého poznala, išlo o R. P.. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný prečítal
časť textu, aby sa poškodená mohla vyjadriť k jeho hlasu, pričom uviedla, že to nevie na 100% povedať,
lebo nebola pri zmysloch, povedala to tak, ako to vtedy vnímala. Dodala, že išlo o taký chrapľavý hlas.
Poprela, že by zvracala, nebolo jej zle na zvracanie, avšak pripustila, že keď sa prebrala a sedela na
zastávke po vystúpení z električky, keď za ňou prišli tí chalani po chvíľke jej prišlo zle a asi vtedy trochu
zvracala. Vôbec si nespomínala na to, že by si volala taxík, ani to,, že by sa s nejakým taxikárom
rozprávala. Poprela, že by niekedy užívala ketamín, nevedela o takej látke, že existuje a taktiež uviedla,
že neužívala nijaké drogy. Žiadny vpich na svojom tele nenašla.

Svedok U. L., na hlavnom pojednávaní, zhodne vypovedal, že v inkriminovaný večer s poškodenou
nebol a o skutku sa dozvedel až po tom, čo ráno prišiel pre ňu, keď mu predtým telefonoval okolo 08:30
hod. kamarát L., že jeho priateľku našli v meste pod Novým mostom. Po príchode na miesto tam našiel
priateľku špinavú, strapatú a mĺkvu, následkom čoho šiel s ňou na vyšetrenia ku gynekológovi. Postupne
zistili, aké veci jej chýbajú. Vylúčil, že by jeho priateľka experimentovala s drogami, nakoľko k drogám
mala zásadne odmietavý postoj.

Svedok L. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď šiel z „H.“, videl poškodenú na zastávke,
mala hlavu medzi kolenami. Spýtal sa jej, či je všetko v pohode, na čo povedala, že áno. Už si na to
veľmi nespomínal, povedal len, že plakala, niečo mu splietala, že bola v Prahe, že tam stopovala, že
do Prahy a späť sa dostala v priebehu hodiny a pol. Potom zistila, že nemá telefón a mp3. Potom sa
šiel s ňou prechádzať, videl, že niečo má na sebe, ako keby od semena. Následne volal jej frajerovi,
aby pre ňu prišiel a ešte zablokovali jej telefón. Predtým poškodenú nepoznal. Pôsobila na neho dosť
dezorientovane, najprv si myslel, že je opitá, potom mu napísala sms správu, že niečo mala v pití.

Vzhľadom k tomu, že si svedok už na podrobnosti nespomínal, podľa § 264 ods. 1 Tr. por. bola na
hlavnom pojednávaní prečítané jeho výpovede z prípravného konania, v ktorých okrem iného uviedol, že
v inkriminované ráno sa vracal domov, pričom na zastávke stretol poškodenú. Zdalo sa mu, že plakala
alebo vracala, tak sa jej spýtal, či je všetko v poriadku, či nepotrebuje pomoc. Spočiatku akoby bola
mimo, hovorila mu, že bola v Prahe, že ju tam niekto odniesol, hovorila blbosti. Po chvíli sa postavila,
podopieral ju, lebo bola ešte malátna. Všimol si, že na nohaviciach asi na ľavom boku mala fľak a na
mikine vzadu mala zaschnuté fľaky bielej farby - akoby sliny alebo zaschnuté semeno. Poškodená chcela
telefonovať svojej kamarátke L., avšak v kabelke nenašla telefón. Preto zavolal zo svojho mobilu najskôr
na políciu, potom do spoločnosti Orange, aby jej zablokovali telefón, potom kamarátke L. a nakoniec aj
priateľovi poškodenej. Tento prišiel za nimi, povedal mu, v akom stave našiel poškodenú, že má fľaky
na oblečení, že volal aj jej kamarátke L., ktorá mu hneď povedala, že poškodená nie je ten typ človeka,
ktorý by si vymýšľal alebo hovoril z cesty.

Svedkyňa L. Q., kamarátka poškodenej, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, ako aj prípravnom
konaní, v podstate zhodne uviedla, že v inkriminovaný deň bola spoločne s poškodenou v P. clube,
kde sa zabávali ma tancovali. Poškodená tam bola aj s kamarátkou S., pričom do klubu prišli niečo po
01:00 hod. Kúpili si pohár vína, položili na blízky múrik a od tohto sa vzdialili. S poškodenou sa mierne
pochytili, lebo táto chcela z klubu odísť a ísť niekam inam. Okolo 03:00 hod. sa s poškodenou rozišli.

Išla smerom na S. ulicu popod most po schodoch na S. a poškodená šla kúsok za ňou. Naposledy ju
videla pre R. sv. L.. O tom, čo sa jej stalo, sa dozvedela na druhý deň. Poškodená v P. clube vypila
len jeden pohár vína, ani ho nedopila, lebo už nevládala a bolo jej nejako zle. Domov šli asi okolo
03.00 hod. až o 04:00 hod., zdržali sa tam asi tri hodiny. S poškodenou sa tam pohádali, lebo táto
mala viac vypité. Pri odchode zo P. clubu sa poškodená nechtiac potkla o nejakého chlapca, ktorý tam
sedel a spadla na zadok tak, že si buchla kostrč alebo chrbát. Poškodenej sa dotklo, že sa tomuto
chlapcovi ospravedlnila, že to bola jej chyba a urazila s, že mu držala stranu, že to bola jeho chyba.
Ponúkla sa jej, že zavolá taxík, čo poškodená odmietla a povedala, že ona ide ešte ďalej, že domov ísť
nechce. Zbytočne sa s ňou nehádala, rozlúčili sa pred tým klubom a išla domov, pričom poškodenú videla
naposledy pri tom „veľkom“ kostole. Pri odchode poškodená vyzerala unavene, opito, avšak artikulovala,
rozprávala, dokonca aj chodila normálne, netackala sa, nebolo jej zle na zvracanie, bola normálne bežne
opitá, nebola „na mol“. Svedkyňa taktiež uviedla, že s poškodenou sa poznala asi 4 roky a domnieva
sa, že nemala sklony k užívaniu drog. S poškodenou sa o skutku neskôr rozprávali, pričom sa na nič
nepamätala. Spolu telefonovali hneď ráno, keď ju v meste našiel nejaký chlapec, pričom jej hovorila, že ju
zobral P. (šéf z práce) do U. a potom ju viezol späť, pričom ju vyhodil niekde na diaľnici, niekde pri ceste,
kde to nepoznala. Avšak časovo to vôbec nedávalo žiadnu súvislosť. Hovorila jej aj to, že ju všetko bolí
a že je jej strašne zle. Keď sa neskôr o tom bavili, na tento telefonát si poškodená vôbec nespomínala.

Svedkyňa B. B. sa k samotnému skutku vyjadriť nevedela, uviedla len, že v inkriminovaný deň v ranných
hodinách našla skoro pri zastávke MHD na S. ulici smerom na L. dolinu peňaženku, ktorá bola otvorená
a bol v nej občiansky preukaz s fotografiou poškodenej. V peňaženke bola aj nejaká platobná karta a aj
nejaké papiere. Následne zavolali priateľovi poškodenej a tento im povedal, čo sa stalo a že poškodená
je v nemocnici.

Svedkyňa S. B. sa k samotnému skutku vyjadriť nevedela a potvrdila len skutočnosť, že v inkriminovaný
večer sa s poškodenou stretla asi o 19.00 hod. v byte na B. ulici č. 7, kde spolu so sestrou, kamarátom
T. Y. a expriateľom, vypili jednu fľašu Absintu. Potom sa presunuli do P. clubu, pričom odchádzali asi o
21:30 hod. V P. clube poškodená pila víno aj s jej sestrou, pričom pili z jedného pohára. Poškodenej sa
nikto neprihováral, bavila sa len s jej sestrou. Poškodená sa chovala veselo, cítila sa príjemne. Poprela,
že by poškodená skúšala brať drogy. Naposledy ju videla v P. clube asi o 23:00 hod., kedy oni štyria
odišli. V podstate zhodne vypovedala aj v prípravnom konaní s tým rozdielom, že uviedla, že v byte pili
nejakú hruškovicu a zo P. clubu odchádzali okolo 01:00 hod., avšak je zrejmé, že tieto nepresnosti boli
spôsobené väčším časovým odstupom od skutku. Rovnako vypovedala aj svedkyňa R. B..

Svedkyňa R. A., bývalá partnerka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s
obžalovaným má deti, ku vzájomnému spolunažívaniu uviedla len toľko, že to bolo dosť divoké, stále sa
hádali, obžalovaný bol veľmi žiarlivý, sem tam jej dal aj facku, vynucoval si od nej sex, bolo to však už
dávno, preto si už na to bližšie nepamätala.

Svedkyňa T. Y., ktorej služobný preukaz sa našiel pri prehliadke motorového vozidla patriaceho a
užívaného obžalovaným, na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, vo svojich výpovediach
v podstate zhodne uviedla, že pokiaľ ide o tento služobný preukaz, domnievala sa, že jej bol odcudzený v
električke. Bolo to 09.12. - 10.12.2009, kedy mali v robote Mikulášsky večierok, okolo 22:00 hod. všetko
pospratávali a porozchádzali sa domov. V ten deň vypila asi 2 - 3 poháre vína, ale zabudla, že si poobede
dala Lexaurin. Idúc z práce bola v pohode, čo jej potvrdila aj jej kolegyňa. Nevedela povedať, ako sa
dostala do taxíka, keďže pôvodne chcela ísť električkou. Zrazu vodič taxíka šiel niekam na Devín, pričom
na jej otázku, kam ide, keď majú ísť do B., jej odpovedal, že si tam ide niečo vybaviť. Zrazu zastavil
pri nejakej plytčine, s niekým telefonoval a následne ju obťažoval - bozkával ju na ústa, ohmatával ju,
zobral jej ruku a túto jej položil na jeho obnažený penis. Nebol však násilný, ani sa jej nevyhrážal.

Svedok L. M. sa ku skutku vyjadriť nevedel, vyjadroval sa len k mobilnému telefónu značky LG, ktorý
patril poškodenej s tý, že ho kúpil pred herňou nachádzajúcou sa pri B. bare od jemu neznámej ženy,
následne však uviedol, že mobil našiel pri mladom chlapcovi na lavičke, ktorý spal a mal ho pri sebe
položený, pričom neskôr telefón predal D. L.. Rozpory vo svojich výpovediach vysvetlil tým, že nechcel
mať nič spoločné s policajtami.

Svedkyňa L.. J. Y., ktorá dňa 09.08.2009 o 11,33 hod. vyšetrila poškodenú, na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že si na vyšetrenie poškodenej už vôbec nespomína, a potvrdila, že odobraté vzorky vždy

odovzdáva príslušníkom PZ do ruky, ktorí čakajú s pacientom. Potvrdila aj okolnosť, že v závere lekárskej
správy uviedla, že znásilnenie poškodenej nemožno vylúčiť ani potvrdiť a že bola odobratá vzorka hlienu
z pošvy a vlas do sterilnej skúmavky. Na otázku prokurátora na hlavnom pojednávaní upresnila, že
nebola to tkanina ale bol to vlas alebo chlp.

Svedkyňa L.. B. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je lekárkou, preto nie je schopná vyjadriť sa k
miere ovplyvnenia poškodenej ketamínom. Ako laboratórny pracovník sa môže ku ketamínu vyjadrovať
len z chemického hľadiska. K množstvu zisteného ketamínu u poškodenej označeného ako „++++“ sa
vyjadrila, že je to len otázka kvantity, čo to spraví s pacientom, to povedať nevedela. Odporučila však,
že by to vedel posúdiť znalec - anesteziológ. Ku škále kvantitatívneho vyjadrenia množstva ketamínu
uviedla, že „++++“ je maximum, nad štyri krížiky už táto škála nepokračuje.

So súhlasom strán boli na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítané svedecké výpovede
C. F., D. L., Q. B., L. Q., R. Q., Ing. T. Y., G. J., A. S., L. W., Q. W., C. T. a I. Y. z prípravného konania,
ktorí svedkovia sa však ku skutku nevyjadrovali.

Znalec Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava z odvetvia kriminalistickej biológie a
genetickej analýzy Ing. V. P. na hlavnom pojednávaní v zhode s písomne vypracovaným znaleckým
posudkom uviedol okrem iného, že:
- žiaden vlas sa vo výtere z pošvy poškodenej nenachádzal, preto nebolo možné vykonať jeho skúmanie,
či sa na ňom nachádza biologický materiál vhodný na analýzu DNA,
- skúmaním oblečenia zaisteného od poškodenej nebola zistená prítomnosť trichologického materiálu
vhodného na vykonanie analýzy DNA a z toho dôvodu nebolo možné ani vykonať porovnanie s bukálnym
výterom zaisteným od poškodenej, ako aj porovnanie v zbierke známych páchateľov a v zbierke s
neobjasnených trestných činov,
- z biologickej stopy označenej ako „vzorka z pošvy P. F., nar. XX.XX.XXXX“ bola vykonaná izolácia a
analýza DNA, pričom kvantifikáciou izolovanej DNA bola dokázaná prítomnosť biologického materiálu
osoby mužského pohlavia a následne zistený DNA profil bol porovnaný v indexoch DNA profilov
stôp zaistených z miest trestných činov, podozrivých, obvinených a právoplatne odsúdených osôb a
porovnaním bola zistená zhoda s DNA profilom bukálneho výteru označeného „T. Q., XXXXXX/XXXX,
Q., B. XX“, ktorý bol skúmaný na KEÚ PZ v trestnej veci vedenej na OR PZ Bratislava II pod ČVS:
ORP-527/1-OVK-B2-2007,
- biele nohavičky - v oblasti rozkroku bola vizuálne zistená biologická stopa (sekrét), ktorá pozitívne
reagovala na prítomnosť kyslých fosfatáz (pošvový sekrét a sperma), ďalším skúmaním bola dokázaná
prítomnosť spermy a následne bola vykonaná izolácia a analýza DNA, kvantifikáciou izolovanej DNA
bola dokázaná prítomnosť biologického materiálu osoby mužského pohlavia, pričom zistený DNA profil
je zhodný s DNA profilom bukálneho výteru označeného „T. Q., XXXXXX/XXXX, Q., B. XX“,
- pokiaľ ide o biologické stopy zaistené na oblečení poškodenej (zelené nohavice, zelený sveter a žlté
tielko), ich skúmaním nebola zistená prítomnosť spermy, pokiaľ sa podarilo zistiť DNA profil z týchto
biologických stôp, ich pôvodcom bola osoba, od ktorej bol zaistený bukálny výter označený „P. F., nar.
XX.XX.XXXX/XXXX, bytom Q., K. XX“,
- osoby, od ktorých boli predložené bukálne výtery označené „U. L. r. č. XXXXXX/XXXX“ a „C. S. r. č.
XXXXXX/XXXX, boli vylúčené ako pôvodcovia skúmaných biologických stôp.

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo odvetvia psychiatrie a sexuológie L.. Q. K. na hlavnom pojednávaní
v zhode s písomne vypracovaným znaleckým posudkom, ktorý vypracovala spoločne so znalkyňou L..
V. L., uviedla okrem iného, že u obžalovaného ide o zmiešanú poruchu osobnosti s defektom v oblasti
emócií, správania a medziľudských vzťahov, čo je stav trvalý, terapeuticky len minimálne ovplyvniteľný,
aj to len v obdobiach dekompenzácií. Nejde u neho o sexuálnu deviáciu, ani poruchu, ale o sporadické
sexuálne násilné správanie v rámci osobnostnej štruktúry. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
boli v čase skutku plne zachované, teda vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť
a mohol toto svoje konanie ovládať. V súčasnosti je obžalovaný schopný chápať zmysel trestného
konania. Znalci nenavrhli uloženie ochranného liečenia obžalovanému aj keď jedinci s poruchami
osobnosti sú vo všeobecnosti nebezpeční pre spoločnosť, nakoľko títo sú terapeuticky len minimálne
ovplyvniteľní iba v obdobiach dekompenzácií a navyše u obžalovaného nejde o sexuálnu deviáciu.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia odvetvia klinická psychológia dospelých
U.r. V. W., PhD., ako aj z jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný je intelektovo

priemerne disponovaný, ale uplatnenie svojich schopností nedokáže vždy naplno a uspokojivo
zrealizovať. Do jeho mentálnej výkonnosti výrazne vstupujú emócie, zvýraznené sú u neho tendencie
ku katatýmnenu mysleniu a následne aj správaniu. Známky poškodenia intelektových schopností alebo
úbytku intelektových schopností na báze organického poškodenia mozgu, t. j. trvalejšieho charakteru, sa
nepreukázali. Aktuálny mentálny vývoj je kolísavý, v niektorých zložkách, ako je koncentrácia pozornosti,
vizuálna pamäť, je výkon podpriemerný, v ostatných zložkách, ako je schopnosť logicky myslieť a chápať
súvislosti, je výkon na priemernej úrovni.

Z rozboru výsledkov psychodiagnostického vyšetrenia osobnosti obžalovaného znalkyňa usúdila, že
ide o jedinca, ktorý v priebehu svojho doterajšieho žitia nedosiahol spokojnosť, pohodu, uspokojivé
sebauplatnenie v celej šírke životných oblastí. Žije viac situačne, prevažne v závislosti na okolnostiach
a prostredí, v ktorom sa momentálne nachádza, bez vytvárania si plánu, programu, ambícií. Napriek
svojmu veku sa obžalovaný javí ako psychicky, najmä emocionálne a sexuálne nevyjasnený, nezrelý,
podliehajúci svojím pudovým tendenciám, bez primeraných sebaregulačných mechanizmov. V jeho
obranných mechanizmoch prevláda kumulovanie afektov, potláčanie, vytesnenie, popieranie, čím
dochádza k narastaniu vnútorného napätia, v dôsledku čoho sa zvyšuje riziko impulzívno-výbušných
prejavov správania. Ide v podstate o neurotické obranné mechanizmy, ktoré sú zodpovedné za zvýšený
sklon k maladaptívnym prejavom. Z hľadiska štruktúry osobnosti znalkyňa považovala za potrebné
upozorniť na psychastenické rysy osobnosti obžalovaného, ktoré sa prejavujú hlbokými vnútornými
neistotami, nerozhodnosťou, nízkou toleranciou na záťaž a frustráciu. V jeho psychike akoby sa často
objavovali ženské prvky, ženský typ prežívania (je zvýšene senzitívny, ľahko zraniteľný, má nízku
toleranciu na záťaž a frustráciu, magické myšlienkové pochody, intuitívny spôsob poznávania, je labilný,
má impulzívnu reaktibilitu, má potrebu zvýšenej nežnosti, je náladový, v záťaži má sklon k panikám),
ktoré ho zneisťujú a vyvolávajú pocit insuficiencie - mužskej nedostatočnosti. Čím silnejšie sa prejaví
ženská identifikácia v psyché muža, tým kŕčovitejšie musí tieto tendencie v sebe zatláčať, aby mohol
byť mužom. V dôsledku toho vzniká u neho podvedomá nenávisť voči žene v sebe a táto zakladá
podvedomú nenávisť voči ženám v okolí, čo sa môže prejavovať ambivalentným postojom k ženám
(aj po nich túži, po ich nežnosti, aj ich zároveň neznáša a odmieta ich) alebo sexuálnou úzkosťou v
sexuálnych aktivitách. Tento predpoklad podporujú aj informácie zistené z osobnej a rodinnej anamnézy,
resp. informácie z jeho osobnostného vývoja a z rodinného prostredia (obžalovaný vyrastal ako jediné
dieťa v širšom rodinnom kruhu, pričom mužský element nebol podľa všetkého dostatočne zastúpený v
jeho osobnostnom vývoji, rodičia sa rozviedli, hoci dodnes nechápe prečo, najbližší vzťah mal ku svojej
tete v Devíne, kam chodil veľmi rád, od rozvodu rodičov s otcom neudržiava kontakt, ani predtým mu
otec neslúžil ako vzor). V dôsledku takýchto rodinných konštelácií mal obžalovaný pravdepodobne v
priebehu svojho vývinu problém so svojou vlastnou identifikáciou vrátane sexuality. Dodnes sa prejavuje
v oblasti sexuálnej identifikácie ako neujasnený, ambivalentný, vo vzťahu k ženám i k ostatným ľuďom.
Objavuje sa u neho aj tendencia k adualizmu, nedostatočne rozlišuje, čo je jeho predstava, dojem, vnem
a čo je realita. S tým súvisí subjektivistická orientácia, podliehanie subjektívnym dojmom.

Patologické rysy osobnosti v zmysle prejavov duševného ochorenia u obžalovaného zistené neboli.
Jeho nezrelé emocionálne uvedomenie - nízka emocionálna inteligencia, tendencia ku kumulovaniu
potláčanej agresivity, nepokojnosť, frustrácia potrieb, sexuálna nespokojnosť, vytvárajú predpoklady pre
vznik maladaptívnych prejavov správania.

Dominantným motívom konania obžalovaného z hľadiska trestných činov, pre ktoré je stíhaný, bola
snaha uspokojiť svoje biologické potreby, sexuálne, ale aj psychologické, v ktorých je frustrovaný. V
danom prípade však môže ísť o veľkú časť neuvedomených pohnútok vzhľadom na to, že obžalovaný je
jedinec s nízkou úrovňou sebapoznania. V pozadí týchto motívov môže byť z psychologického hľadiska
vnútorná neistota vo svojej mužskej sexuálnej pozícii, neukončená sexuálna identifikácia, vnútorná
rozporuplnosť a ambivalentnosť k ženám a k iným ľuďom, ako aj nízka schopnosť spracovávať vnútorné
napätie a agresivitu. V jeho osobnostných obranných mechanizmoch sú v popredí nevedomé neurotické
obranné mechanizmy, ako je potláčanie, popieranie a vytesňovanie, ktoré mu v konečnom dôsledku
sťažujú adekvátnu adaptáciu a uspokojovanie potrieb a vedú k maladaptívnym prejavom správania.

U obžalovaného bola zaznamenaná výrazná snaha o vedomú sebakontrolu, o tendenciu nedávať
najavo, čo pociťuje, pričom v dôsledku maladaptívnych neurotických obranných mechanizmov dochádza
u neho ku kumulovaniu agresivity, následne k inhibícii mentálnej činnosti a teda aj k inhibícii kognitívno-
percepčných schopností, čím sa oslabuje a znižuje schopnosť správne vnímať a vyhodnocovať

vnímané.. Jeho myslenie, vnímanie, je katatýmne, emočne sýtené najmä strachom, úzkosťami, ale
aj potláčaným napätím, potláčanou agresivitou, pričom navonok sa snaží prejavovať nenápadne,
usmievavo, bez problémov. Sám však vypovedá, že je vyčerpaný, že nie je schopný adekvátneho
výkonu. Zohľadnením uvedených zistení výpoveď obžalovaného nie je z psychologického hľadiska
vierohodná.

K možnostiam resocializácie obžalovaného znalkyňa uviedla, že v prípade, ak obžalovaný spáchal
trestné činy a bude ochotný si ich uvedomiť, má šancu na zmenu postojov k sebe aj k svojmu správaniu
a resocializácia vtedy môže byť úspešná.

Znalec z odboru psychológia odvetvia klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality L..
R. B. na hlavnom pojednávaní v zhode so závermi písomne vypracovaného znaleckého posudku
uviedol, že jeho úlohou bolo vykonať PPG (falopletyzmografické) vyšetrenie obžalovaného, pričom
vychádzajúc z nálezu z tohto vyšetrenia ide o záznam reprezentujúci priemernú tumescenčnú aktivitu
heterosexuálne orientovaného jedinca s prítomnosťou možných prvkov násilného správania sa v
spôsobe uspokojovania pohlavného pudu, pričom kvantitatívne charakteristiky nenaznačujú významnú
prevahu násilných spôsobov nad nenásilnými spôsobmi sexuálnych praktík, resp. nevyhnutnú nutnosť
prítomnosti násilia pri uspokojovaní pohlavného pudu sexuálnymi aktivitami vyšetreného. K stúpajúcemu
trendu krivky prispievajú výrazné reakcie po prezentácii prakticky všetkých heterosexuálnych, tak
násilných, ako aj nenásilných foriem obsahov podnetov s jedincami dospelého veku, bez kvantitatívne
významného rozdielu medzi nimi. PPG nález je charakteristický pre sexuálne aktívneho jedinca bez
výlučnej preferencie násilného sexuálneho správania sa v heterosexuálnych aktivitách, pričom násilné
sexuálne správanie nie je vylúčené ako súčasť sexuálneho života, obzvlášť v situáciách frustrujúcich
jedinca v uspokojovaní pohlavného pudu.

Znalec z odboru zdravotníctvo odvetvia anesteziológia a resuscitácia L.. L. Q. na hlavnom pojednávaní
potvrdil závery svojho písomne vypracovaného znaleckého posudku s tým, že,
- ketamín je látka, ktorá sa radí medzi halucinogény, používa sa ako anestetikum (látka na uspávanie) s
výrazným analgetickým účinkom (tlmí bolesť), v humánnej medicíne sa používa ako súčasť vnútrožilovej
anestetickej zmesi pre menšie chirurgické výkony, špecifickú úlohu zohráva v urgentnej medicíne, hlavne
v neodkladnej prednemocničnej starostlivosti pri nešťastiach s hromadným postihnutím osôb a taktiež
sa používa aj vo veterinárnom lekárstve na anestéziu pri chirurgických zákrokoch u domácich zvierat,
vyrába sa v injekčnej forme,
- ketamín sa štandardne aplikuje injekčne vnútrožilovou, vnútrosvalovou alebo podkožnou cestou,
alternatívne ho možno podávať cez sliznicu nosa, dýchacích ciest alebo ústnej dutiny a perorálnym
požitím (cez tráviaci trakt),
- ketamín navodzuje tzv. disociatívnu anestéziu, je to druh kataleptického stavu, v ktorom sa pacient
javí ako by úplne odpojený od svojho okolia bez nástupu stavu normálneho spánku, stav sa vyznačuje
výrazným tlmením bolesti a stratou pamäte na obdobie podania a účinku preparátu, po podaní osoba
najčastejšie pociťuje úvodné zvukové oddelenie od okolia, ale vnímanie dotykových podnetov je v tejto
dobe ešte zachované, postupne vnímanie bolesti vymizne, časté sú znepokojujúce zmeny vnímania
vlastnej telesnej celistvosti, zvláštne pocity a nálady ako je napr. v znášanie sa v priestore (beztiažový
stav) alebo účasť na panoramatických farebných scénach,
- asi za 20 až 60 sekúnd po vnútrožilovej injekcii dochádza k strate vedomia, začiatok straty vedomia
sprevádza široké otvorenie očí a mimovoľné pohyby očných gúľ, po ďalších sekundách sa pohyby očí
zastavia a bulby sa fixujú v strednom postavení, mrkací, viečkový a rohovkový reflex, ako aj hrtanové
reflexy, sú väčšinou utlmené, svalové napätie je zvýšené, podnety prijímané zmyslovými orgánmi sú síce
bez zmien vedené ďalej svojimi nervovými dráhami, ale nie sú v mozgu primerane spracovávané, pacient
je takto úplne odpojený od svojho okolia, nezriedka sa objavia mimovoľné svalové pohyby, grimasovanie,
hlasové zvukové prejavy, predovšetkým pri bolestivých podnetoch, pôsobenie ketamínu často navodzuje
bizarné sny vyvolávajúce des a hrôzu, ako aj optické halucinácie,
- po vnútrožilovom podaní jednotlivej dávky okolo 2 mg/kg sa väčšina pacientov prebudí za 10 - 15 minút,
ale je veľmi obtiažne stanoviť, kedy odoznie pôsobenie tejto dávky v plnej miere, opakované podanie
ďalších dávok predlžuje trvanie účinku,
- približne 30% všetkých osôb prežíva vo fáze prebúdzania sny a halucinácie, ktoré na nich nezriedka
pôsobia extrémne ohrozujúcim dojmom, takže môžu vyústiť až do náhleho stavu nepokoja až
neovládateľného jednania, nepríjemné sú aj ďalšie vnemy v priebehu prebúdzania ako dvojité videnie
a iné poruchy videnia,

- srdcová frekvencia a krvný tlak sa v priebehu 2 - 4 minút po vnútrožilovom podaní zvyšuje a v
nasledujúcich 10 až 20 minútach opäť normalizuje, u väčšiny osôb sa približne na 2 - 3 minúty dychová
frekvencia zvýši, podľa veľkosti dávky a podľa rýchlosti injekčného podania môže ketamín vyvolať
aj prechodnú zástavu dýchania, napätie priečne pruhovaného kostrového svalstva je zvýšené, môže
sa dokonca vyvinúť stuhnutie svalstva celého tela so stuhnutím svalov dolnej čeľuste, ďalej sa môže
vyskytnúť aj nevoľnosť a zvracanie, rýchlosť nástupu účinku a jeho trvanie je závislé na použitej dávke a
spôsobe jej podania, asi 10 minút po vnútrožilovom podaní jednorazovej dávky je v mozgu už len veľmi
malá koncentrácia, zatiaľ čo v ostatných dobre prekrvených tkanivách sa vychytá asi 70% podaného
množstva látky, koncentrácia ketamínu vykazuje úvodné stúpanie s polčasom 10 až 15 minút,
- po vnútrosvalovej injekcii sa ketamín rýchlo vstrebáva, maximálnu plazmatickú koncentráciu dosiahne
u dospelého za 20 minút, analgetická koncentrácia sa udržuje pomerne stabilne po dobu 2 - 3 hodín,
odbúravanie ketamínu prebieha v pečeni, eliminačný polčas je 2,5 - 4 hodiny,
- pri alternatívnom podaní ketamínu sa využíva injekčné subkutánne (podkožné) podanie, ako aj
schopnosť ketamínu vstrebávať sa dobre prekrvenou sliznicou - predovšetkým nazálne (nosom),
bukálne (ústna dutina), rektálne (konečník), ale aj nebulizáciou (vdýchnutím rozprášenej účinnej dávky)
do dýchacích ciest, rýchlosť nástupu a doba účinku ketamínu je podobná ako pri vnútrosvalovom
injekčnom podaní, nástup účinku sa uvádza do cca 5 minút, analgetický účinok pretrváva dlhšie a končí
pozvoľne,
- pri perorálnom podaní ketamínu sa uvádza nástup analgetického účinku za cca 30 minút, pričom
absorpcia takto podanej látky je slabá a metabolická využiteľnosť dosahuje iba 20% podanej dávky v
porovnaní s ostatnými spôsobmi podania, účinok pretrváva 2 - 3 hodiny, pričom ústup je pozvoľný,
- obdobne ako sedatíva, hypnotiká alebo iné analgetiká, aj alkohol znižuje dávky ketamínu nutné k
navodeniu jeho účinku na organizmus a zároveň prehlbuje vyššie popísané účinky na organizmus a
predlžuje jeho pôsobenie,
- ketamín v moči poškodenej bol zistený z odberu vzorky v čase vyšetrenia na ambulancii centrálneho
príjmu v nemocnici na Kramároch v dopoludňajších hodinách nasledujúceho dňa po inkriminovanej
noci, pričom ketamín bol preukázaný kvalitatívnou chemickou analýzou, ktorá sa zameriava výlučne
na preukázanie prítomnosti látky vo vzorke a nestanovuje jej množstvo presnou číselnou hodnotou,
vo všeobecnosti možno povedať, že výsledky kvalitatívnej analýzy sa interpretujú v škále od
„negatívny“ (žiadna prítomnosť látky), cez „stopy“ (minimálny záchyt), až po „pozitívny“ na 1+ až 4+,
pričom počet krížikov od 1 do 4 sa interpretuje slabá až vysoká koncentrácia. Pozitivita na 4+ sa zvykne
označovať aj ako masívna prítomnosť, preto zistenie prítomnosti ketamínu v moči poškodenej možno
označiť za vysokú koncentráciu,
- na exaktné stanovenie množstva látky sa používajú metódy kvantitatívnej analýzy a keďže tento druh
analýzy u predmetnej vzorky vykonaný nebol, nie je možné sa vyjadriť k presnej hladine ketamínu v tele
poškodenej, ako v čase vyšetrenia, tak aj spätne v časovej osi predchádzajúcich udalostí a teda nie
je ani možné popísať účinky ketamínu na poškodenú, ako sa navonok prejavili a ani časovo ohraničiť,
kedy tieto účinky nastali a kedy odozneli.

Znalec z odboru zdravotníctvo odvetvia psychiatrie L.. A. T., ktorý vykonal klinické psychiatrické
vyšetrenie poškodenej P. F., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi v súlade so závermi písomne
vypracovaného znaleckého posudku vypovedal, že u poškodenej v aktuálnom priereze a ani v minulosti
nebola zistená vážna duševná porucha v zmysle psychózy, depresie, alebo organického narušenia
mozgu. V čase skutku trpela prechodnou duševnou poruchou - kombinovanou intoxikáciou alkoholom
a ketamínom, pričom došlo k narušeniu jej viacerých psychických funkcií, následkom čoho nebola
schopná správne vnímať a hodnotiť okolie a úlohu svojej osoby v prežitých udalostiach, nebola teda
schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. U poškodenej bolo zistené škodlivé užívanie
alkoholu. Na podklade dostupných údajov u nej nebol zistený konzum ilegálnych látok v minulosti,
vrátane ketamínu. Presná hladina ketamínu u poškodenej nebola zistená, na základe toxikologického
vyšetrenia šlo orientačne o masívnu prítomnosť ketamínu v tele poškodenej. Pri spätnom prepočte
alkoholu v krvi poškodenej v kritickom čase možno hovoriť o hranici stredne ťažkého až ťažkého stupňa
alkoholového opojenia. Vzhľadom na kombinovanú intoxikáciu uvedenými látkami možno predpokladať,
že u poškodenej došlo k narušeniu psychických funkcií v takej miere, že nebola schopná správne
chápať situáciu, v ktorej sa ocitla, pričom následne došlo k poruche pamäti na prebehnuté udalosti, teda
nebola schopná adekvátne reprodukovať prežitú udalosť. U poškodenej nebola zistená taká duševná
porucha, ktorá by mimo uvedeného stavu intoxikácie, narúšala schopnosť správne vnímať, interpretovať,
zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Na hlavnom pojednávaní znalec okrem iného dodal, že v
stave, v akom sa poškodená nachádzala, nebola schopná brániť sa, odporovať, lebo v dôsledku ťažkej

formy kombinovanej intoxikácie došlo k narušeniu jej psychických funkcií v takej miere, že nevedela
kontrolovať svoje konanie.

Znalkyňa z odboru psychológie odvetvia klinickej psychológie dospelých U.. B. F., K.., ktorá vykonala
psychologické vyšetrenie poškodenej P. F., na hlavnom pojednávaní vypovedala v zhode so závermi
písomne vypracovaného znaleckého posudku.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým
vykonaným dôkazom. Podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom
prípade vyznávajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov,
s ktorých možno vyvodiť bezpečný zaver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je tento uvedený vo
výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa skutkovej vety uvedenej v obžalobe sa mal obžalovaný okrem zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zák. dopustiť aj zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák.. Treba konštatovať, že prokuratúre sa
nepodarilo na hlavnom pojednávaní preukázať, mimo akékoľvek rozumné pochybnosti, že obžalovaný
T. Q. participoval aj na zločine lúpeže a preto správne postupoval okresný súd, keď citovanú právnu
kvalifikáciu pominul a upravil skutkovú vetu tak, že z nej vypustil skutočnosti ohľadne odcudzenia vecí
patriacich poškodenej. Právna kvalifikácia skutku ako zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák.
zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie
prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Pokiaľ ide o obhajobné
námietky uvádzané v odvolaní obžalovaného ako aj jeho obhajcu, že poškodená sa nenachádzala v
stave bezbrannosti, k týmto je potrebné uviesť, že tieto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Bolo
nesporne preukázané, že v krvi obžalovanej bolo zistené 1,97 promile alkoholu v krvi, čo zodpovedá
strednému stupňu opilosti a súčasne v moči obžalovanej sa nachádzal ketamín v množstve ++++ čo
možno považovať za najvyššiu možnú hranicu množstva ketamínu, ktorý je považovaný za halucinogén.
Je síce pravdou, že ketamín nebol zisťovaný z krvi obžalovanej ale len v jej moči, ktorý nedostatok možno
pričítať na vrub orgánov činných v trestnom konaní, pričom v súčasnej dobe nie je možné uvedený
nedostatok nahradiť. Vzhľadom na vyjadrenia znalcov sa v čase skutku, ktorý bol upravený na čas
od 02,30 hod. až do 06,30 hod. poškodená nesporne nachádzala v stave bezbrannosti, keďže bola
nielen pod vplyvom alkoholu ale aj pod vplyvom ketamínu. Obžalovanému vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by látku ketamín - halucinogén podal poškodenej a vykonaným dokazovaním sa
ani nepodarilo preukázať, kto túto látku poškodenej podal a akým spôsobom. Obžalovanému obžaloba
kládla za vinu len spáchanie zločinu znásilnenia tým, že donútil poškodenú k súloži zneužijúc jej
bezbrannosti.

Stav bezbrannosti osoby je vo všeobecnosti taký fyzický alebo psychický, alebo psychicko-fyzický stav
tela, v ktorom nie je osoba spôsobilá klásť odpor buď fyzický, alebo psychický, alebo psychický i fyzický,
resp. jej spôsobilosť klásť odpor je značne oslabená. V kontexte uznania viny pre zločin znásilnenia za
bezbrannosť je možno považovať stav ženy, ktorá hoci nie je v bezvedomí, je pôsobením omamných
látok v stave takého oblúznenia, že nemôže hodnotiť situáciu, v ktorej má byť jej stav zneužitý k súloži.
Nie je rozhodujúce, či sa žena dostala do stavu bezbrannosti v dôsledku svojho telesného stavu,
alebo zásahom inej osoby než je páchateľ bez dorozumenia s ním. V danom konkrétnom prípade bolo
preukázané vykonaným dokazovaním, že poškodená bola jednak pod vplyvom alkoholických nápojov,
jednak pod vplyvom ketamínu, do ktorého stavu sa dostala bez pričinenia obžalovaného a v ktorom
stave nebola vzhľadom na okolnosti činu schopná prejaviť svoju vôľu, pokiaľ ide o pohlavný styk
s obžalovaným. Proti obžalovanému bol produkovaný nezvratný dôkaz a to zhoda DNA, keďže vo
výtere z pošvy poškodenej sa nachádzal biologický materiál, z ktorého bola izolovaná DNA, pričom jej
porovnaním s DNA obžalovaného bola zistená zhoda. Takáto zhoda bola zistená aj na nohavičkách
poškodenej, kde bola zistená prítomnosť spermií. Obžalovaný od počiatku trestného stíhania popieral, že
by došlo k sexuálnemu zblíženiu s poškodenou, ktorá skutočnosť je však vykonaným dôkazom nesporne
preukázaná a jeho obhajoba vyvrátená. Pokiaľ obžalovaný spochybňuje zákonnosť takto vykonaného
dôkazu a akcentuje, že dôkaz je nezákonný vzhľadom na to, že sa stratil vlas z pošvy poškodenej,
ktorý odovzdala ošetrujúca lekárka do sterilnej skúmavky polície treba uviesť, že jeho tvrdenie, že
skúmaniu nebol predložený vlas je pravdivé, keďže tento sa stratil, avšak na skúmanie predložený
nebol. Z uznesenia KEÚ na podanie posudku z odboru kriminalistickej techniky - kriminalistická biológia
a kriminalistická chémia vyplýva, že na skúmanie bola predložená len vzorka z pošvy poškodenej P.

F., pričom vlas ku skúmaniu predložený nebol. Z uvedeného teda nemožno vyvodiť, že ide o dôkaz
nezákonný.

Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a
čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými
prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka
výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre
trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo
prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Pokiaľ obhajca obžalovaného tvrdí, že takýto usvedčujúci dôkaz získaný od poškodenej a následne
vyhodnotený nie je zákonným dôkazom, tak sa mýli a jeho argumentácia je krajským súdom
neakceptovateľná. Rovnako neakceptovateľná je námietka obžalovaného, že nebola preverovaná
osoba svedka M., u ktorého sa mal nájsť mobilný telefón patriaci poškodenej, keďže obžalovaný nebol
postihnutý pre zločin lúpeže. Vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že v kritickom
čase sa poškodená nachádzala v taxíku s obžalovaným, došlo medzi nimi k pohlavnému styku ako aj
okolnosť, že poškodená bola intoxikovaná alkoholom a halucinogénom - ketamínom. Neakceptovateľná
je aj námietka obhajcu obžalovaného, že poškodená vypovedala v prípravnom konaní, že jej to mal
spraviť muž menom R. P.. Vo vzťahu k uvedenej osobe treba uviesť, že znaleckým dokazovaním bolo
preukázané, že k styku došlo medzi ňou a obžalovaným, pričom R. P. sa nenachádzal podľa výpovedí
svedkov ani v klube, kde sa poškodená zabávala. Okrem toho v neprospech obžalovaného svedčí aj
okolnosť, že táto mala odtrhnuté všetky gombíky na nohaviciach, ktoré mala oblečené, čo vyplýva z
fotodokumentácie odevných zvrškov. Uvedená okolnosť svedčí o tom, že poškodená sa nachádzala v
takom stave, že pravdepodobne nebola schopná si nohavice sama vyzliecť tak, ako to tvrdí obžalovaný
a tieto jej boli vyzlečené obžalovaným. Svedčí to o manipulácii s telom poškodenej, ktorá sa nachádzala
v stave bezbrannosti.

Vo vzťahu k zločinu znásilnenia preto správne okresný súd posúdil zavinenie obžalovaného ako priamy
úmysel v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný mal vedomosť o tom, že poškodená sa
nachádza v stave, v akom nie je schopná prejaviť svoju vôľu, pokiaľ ide o pohlavný styk a teda vykonaním
súlože celkom zjavne chcel porušiť záujem chránený trestným zákonom.

Krajský súd nezistil pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa pri
ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade
s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
priťažujúcu okolnosť, aj odvolací súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu,
a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný
vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade
je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 1899 ods. 1) v rozpätí na päť až desať rokov. Súd
u obžalovaného nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť a ani jednu priťažujúcu okolnosť. Následne
prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že trestná sadzba u obžalovaného je
pri použití ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. od päť do desať rokov. Súd následne dospel k názoru, že pre
nápravu obžalovaného postačí aj uloženie trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
vo výmere päť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uložený
trest považuje aj krajský súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu za primeraný a
zodpovedajúci zákonu.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie
obžalovaného Jozefa Bajnociho ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.