Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/149/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617205869
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617205869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. Š. XXX, o zaplatenie: 1.477,58 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky č. k. 31Csp/32/2017-140 zo dňa 25. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 1.477,58 €. Vo zvyšku, t.j. v časti úroku vo výške 28 % zo sumy 1.477,58 € od 20.5.2017 do
zaplatenia súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 708 ods. 1 a 2, § 709 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1
Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 26.10.2012, úrokovými sadzbami produktov účinným

od 1.4.2017, Sadzobníkom poplatkov Prima banka Slovensko, a.s., účinným od 1.1.2017, Všeobecnými
obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s., účinnými od 15.1.2017 a od 15.9.2012, výpismi
z účtu Prima banka Slovensko, a.s., zmluvou o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 6.6.2013. Zo
zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 26.10.2012 uzatvorenou
medzi žalobcom a žalovanou súd prvej inštancie zistil, že obsahom zmluvy bolo zriadenie osobného
účtu, pričom žalovanej bola vydaná aj platobná karta D. s denným limitom 1.000,- €. Zo zmluvy o
povolenom prečerpaní zo dňa 6.6.2013 mal súd preukázané, že žalovaná sa so žalobcom dohodla

na službe povolené prečerpanie limitu do výšky 500,- € s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 %. Z
predloženýchvýpisovzúčtuvyplývalo,žežalovanásadostaladonepovolenéhoprečerpaniavžalovanej
výške. Žalobca predložil súdu tlačivo - úrokové sadzby produktov účinné od 1.4.2017, ktoré nebolo
podpísané žalovanou. V predmetnom tlačive je uvedený úrok pri nepovolenom prečerpaní vo výške 28
% bez žiadnej ďalšej špecifikácie jeho uplatnenia. V bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok
žalobcu účinných k 15.1.2017 bolo uvedené, že po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu
povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby úrok pri nepovolenom

prečerpaní účtu. Výšku sadzby úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu môže banka znížiť alebo zvýšiť.

1.2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť
len sčasti a to vo výške uplatnenej istiny 1.477,58 €. Žalovaná uzatvorila so žalobcom jednak zmluvuo spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou jej žalobca zriadil osobný účet a
poskytol debetnú platobnú kartu a jednak zmluvu o povolenom prečerpaní na účte. Predmetné zmluvy
uzatvorila žalovaná ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a adresy trvalého bydliska. Išlo o

zriadenie osobného účtu a nie účtu podnikateľského. Zo žiadnych skutočností nemožno vyvodiť, že by
žalovaná uzatvorila zmluvu na účely podnikania, ale je zrejmé, že predmetom vzťahu bol bežný účet
fyzickej osoby spotrebiteľky. Žalobca je bankou - právnickou osobou poskytujúcou okrem iného službu
vedenia účtu a taktiež poskytujúcou úvery aj formou povoleného prečerpania na účte. Prvoinštančný
súd preto vec právne posúdil ako spotrebiteľský spor a priznal žalovanej postavenie spotrebiteľky. V

konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca viedol pre žalovanú bežný účet, pričom prečerpanie
finančných prostriedkov na účte vyplýva z predložených výpisov z účtu. Žalobca úver zosplatnil k
19.5.2017,súčasneúčetžalovanejuzatvorilapreviedolhointernouúčtovnouoperáciounasvojvnútorný
pohľadávkový účet. Ako vyplýva z predložených výpisov z účtu, k uvedenému dňu žalobca evidoval
pohľadávku ku dňu zosplatnenia 1.477,58 €, ktorú súd žalobcovi ako dôvodne uplatnenú priznal.

1.3. V prípade nepovoleného prečerpania pri kapitalizácii žalobca uplatnil k zosplatnenej istine úrok
v sadzbe 28 % ročne zo sumy 1.477,58 € od 20.5.2017 do zaplatenia. Svoj nárok odvodzoval od
všeobecných obchodných podmienok. Zo žaloby vyplynulo, že žalobca účet žalovanej uzatvoril ku
dňu 19.5.2017. Z uvedeného možno konštatovať, že žalobca tým určil splatnosť dlhu - nepovoleného
prečerpania. Ak teda žalobca požadoval od žalovanej úroky z úveru odo dňa 20.5.2017 išlo o

úroky po splatnosti úveru. Súd bol toho názoru, že takto určený úrok žalobcovi nepatrí, vychádzal
pritom z uznesenia Ústavného súdu sp. zn. IV 476/2012 zo dňa 18.9.2012. Keďže jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru a počnúc
prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ

je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Žalobca si v spore neuplatnil úroky z omeškania po zosplatnení
pohľadávky voči žalovanej. Z hľadiska právnej istoty súd prvej inštancie poukázal na aktuálne
rozhodnutia odvolacích súdov v oblasti zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru,
ktoré jednoznačne potvrdili rozhodnutia súdov prvého stupňa, ktorými zamietli nárok na zmluvný úrok
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Napríklad rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Co

347/2017 - 64 zo dňa 14.2.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 12/2017 zo dňa
14.12.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10 Co 136/17 zo dňa 13.7.2017, rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 125/2017 zo dňa 7.12.2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 25 Co 251/2016 zo dňa 4.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22 Co 35/2017 zo
dňa 22.2.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Co 80/2017 zo dňa 19.2.2018, rozsudok

Krajského súdu v Prešove č. k. 18 Co 138/2017 zo dňa 13.2.2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.
k. 25 Co 183/2017 zo dňa 21.2.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16 Co 255/2017
zo dňa 21.12.2017. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti taktiež citoval z rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 7 Co 347/2017 - 64 zo dňa 14.2.2018.

1.4. Žalobca podľa súdu prvej inštancie taktiež nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku
uplatneného za nepovolené prečerpanie vo výške 28 %, nakoľko nepreukázal jeho dojednanie priamo
v spotrebiteľskej zmluve. V konaní len predložil úrokové sadzby produktov, z ktorých vyplýva, že
sadzba úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu predstavuje 28 %. Listina nazvaná úrokové sadzby
produktov nie je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a je nepochybné, že nebola so žalovanou

ako spotrebiteľkou individuálne dojednaná. Tak dôležitý údaj, akým je úroková sadzba pri nepovolenom
prečerpaní, nemôže byť považovaný za náležite, platne dojednaný za stavu, kedy nie je uvedený
priamo v zmluve, ale len v Sadzobníku poplatkov, resp. v listine nazvanej úrokové sadzby produktov. V
spotrebiteľských právnych vzťahoch sa uplatňuje zásada transparentnosti a poctivosti, ktorá dopadá i na
aplikáciuVšeobecnýchobchodnýchpodmienokaSadzobníkapoplatkov,úrokovýchsadziebproduktov.I

v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia
má nielen formálne obmedzenie, ale aj obmedzenie obsahové. Sadzobník poplatkov a iné listiny,
ako už uvádzaný sadzobník úrokov, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, malým
písmom písanej forme skryl dodávateľ popri iných dojednaniach aj podstatné dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, resp. im

nebude venovať náležitú pozornosť. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom
vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Nemožno mať pochybnosti o tom,
že listinu úrokové sadzby produktov koncipoval žalobca a spotrebiteľka - žalovaná nemohla jeho obsah
ovplyvniť. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na konštatovanie neprijateľnosti obdobnej zmluvnejpodmienky uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky, a.s.. bod 3.12. V danom
prípade napríklad Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 15.10.2015 č. k. 9C/113/2015 - 51 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2016 č. k. 21 Co 10/2016 - 72 určil, že zmluvná

podmienka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 3.12. je pre svoju neprijateľnosť
neplatná (Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu). V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 53a
ods.1Občianskehozákonníka,podľaktorého,aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ bol povinný
zdržať sa používania takejto podmienky. Tento rozsudok bol pre žalobcu záväzný, a preto bolo jeho
povinnosťou jednak zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprimeranej zmluvnej podmienky, ako aj
nárokov z nej vychádzajúcich. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky odvolacích súdov a to

Krajského súdu v Žiline č. k. 11 Co 181/2017 zo dňa 25.7.2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.
k. 3 Co 83/2017 zo dňa 7.11.2017. Prvoinštančný súd konštatoval, že zmluvné ustanovenie uvedené v
bode 3.12 VOP žalobcu, podľa ktorého po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť
z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Žalobcom požadovaný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28 % ročne,
ktorý má povahu sankčného úroku, predstavuje neprípustné obchádzanie kogentného ustanovenia §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje právo veriteľa požadovať pri omeškaní s plnením
peňažnéhodlhupopriplneníiúrokyzomeškania.Výškaúrokovzomeškaniajeupravená§3nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z. z. a je vzhľadom na jej naviazanie na základnú úrokovú sadzbu ECB variabilná.

V každom období je však rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný sankčný úrok vo výške 28 % ročne.
Sankčný úrok vo výške 28 % ročne je vo výške zjavne neprimeranej zabezpečenému záväzku a zásadne
znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky klienta na jeho bežnom účte sú bankou úročené len
minimálne prípadne vôbec, avšak od klienta banka požaduje v prípade prečerpania úrok vo výške
blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne. Žalobca tým zneužíva nepriaznivú finančnú situáciu klienta,

jeho ľahkomyseľnosť a neskúsenosť. Možno teda uzatvoriť, že sankčný úrok za nepovolené prečerpanie
bol žalobcom stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, pričom je odôvodnené
predpokladať, že pokiaľ by žalovaný ako spotrebiteľ nebol v zložitej finančnej situácií, nedostal by sa do
nepovoleného prečerpania a nezaviazal by sa tým platiť takto neprimerane vysoký úrok z požičaných

peňazí (obdobne uviedol taktiež Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č. k. 9 Co 92/2017 zo
dňa 14.12.2017). Súd z uvedených dôvodov žalobu v časti uplatneného úroku vo výške 28 % ročne zo
sumy 1.477,58€ od 20.5.2017 do zaplatenia zamietol.

1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Pri určovaní pomeru

úspechu neúspechu strán v konaní súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu
žalobcovi priznaná, a tak je možné konštatovať, že mal plný úspech vo veci. Vznikol mu tak nárok na plnú
náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

2.Protitomutorozsudkuvjehozamietajúcejčastipodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že žalobca si daný nárok uplatnil
z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o

spotrebiteľských úveroch“). Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom
prekročenia bude úročený. Zmluva o účte ani zmluva o povolenom prečerpaní pre prípad prekročenia
nemusia ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak
podľa § 18 ods. 1 postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe.
Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, čím si plní povinnosť

podľa § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

2.1. Žalobca vo svojom odvolaní tiež nesúhlasil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 VOP,
ktorá upravuje nárok na úrok 28 % ročne z titulu nepovoleného prečerpania, je neprijateľnou zmluvnoupodmienkou. Žalovaná mala možnosť kedykoľvek dlh vyrovnať a nepovolené prečerpanie tak ukončiť.
To, že tak žalovaná neurobila, je sankcionované uplatnením úroku 19,9 % ročne počas trvania otvorenia
osobného účtu a 28 % ročne po uzatvorení účtu. Zároveň keďže žalobca po určitú dobu viedol ešte

žalovanej účet a poskytoval služby vedenia účtu (bez ohľadu na rozhodnutie žalovanej účet nevyužívať
a dlh u žalobcu nevyrovnať), účtoval si žalobca poplatky za poskytovanie služieb bežného účtu.
Zodpovednosť za vznik dlhu nemožno prenášať na žalobcu, ktorý si plnil svoje záväzky zo zmluvného
vzťahu so žalovanou, ktorá si ich naopak neplnila. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odlišné
stanovisko G.. D. Ľ. pripojené k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012 zo dňa 24.10.2013.

Ohľadom nároku na úrok 28 % ročne žalobca odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 43Co 4/2018-54 zo dňa 27.3.2018.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila.

4. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu

podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav
v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým
spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný dňa 26.10.2012 uzavreli Zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, pričom práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným
spôsobom v tejto zmluve upravené, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt alebo
službu. Na základe tejto zmluvy žalobca viedol žalovanej bežný účet. Dňa 6.6.2013 uzatvorili strany

sporu Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte a žalobca zriadil na účte žalovanej povolené prečerpanie
vo výške 500,- € s variabilnou úrokovou sadzbou, v danom čase vo výške 19,9 % ročne. Z
dôvodu prekračovania povoleného limitu znížil žalobca limit povoleného prečerpania dňa 1.8.2016
na 0,- €. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy začal žalobca považovať
záporný zostatok na bežnom účte žalovanej za nepovolené prečerpanie. Nakoľko žalovaná nepovolené

prečerpanie neuhradila, došlo zo strany žalobcu k uzatvoreniu bežného účtu. Podľa bodu 3.12
VOP žalobcu účinných od 15.1.2017 ak nastane nepovolené prečerpanie, musí ho majiteľ účtu bez
zbytočného dokladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z
prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“. Obdobné oprávnenie vyplývalo pre žalobcu z čl. III. bod 23 VOP účinných od 15.9.2012. Tento

úrok bol žalobcom stanovený vo výške 28 % ročne a vyplýva z dokumentu Úrokové sadzby produktov,
ktorý žalobca predložil súdu v znení účinnom od 1.3.2016.

6. V konaní nebolo sporné a súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetná zmluva uzavretá
medzižalobcomvpostavenídodávateľaažalovanouvpostaveníspotrebiteľamáspotrebiteľskúpovahu,

preto sa i na vzájomné vzťahy strán sporu z nej vzniknuté použijú normy spotrebiteľského práva.
Rovnako správny bol postup súdu prvej inštancie, keď na základe § 53 Občianskeho zákonníka
z úradnej povinnosti skúmal, či spotrebiteľská zmluvy neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

7. Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od svojho právneho názoru, ktorý zastal v obdobných
veciach, v ktorých vystupoval v postavení žalobcu totožný subjekt, pričom na skoršie rozhodnutie
tohto senátu odvolacieho súdu výslovne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal i súd prvej
inštancie. Konkrétne odvolací súd zotrváva na svojom názore, že zmluvné ustanovenie uvedené v bode

3.12 VOP žalobcu, podľa ktorého po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z
prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Žalobcom požadovaný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28 % ročne,
ktorý má povahu sankčného úroku, predstavuje neprípustné obchádzanie ustanovenia § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje právo veriteľa požadovať pri omeškaní s plnením peňažného
dlhu popri plnení i úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je upravená § 3 nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z. z. a je vzhľadom na jej naviazanie na základnú úrokovú sadzbu ECB variabilná. V každom
období je však rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný sankčný úrok vo výške 28 % ročne. Rovnakoodvolací súd zotrváva na svojom názore, že sankčný úrok vo výške 28 % ročne je vo výške zjavne
neprimeranej zabezpečenému záväzku a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky
klienta na jeho bežnom účet sú bankou úročené len minimálne prípadne vôbec, avšak od klienta banka

požaduje v prípade prečerpania úrok vo výške blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne. Z údajov
zverejňovaných Národnou bankou Slovenska na jej internetovom sídle vyplýva, že priemerná úroková
sadzba spotrebiteľských úverov (1-5 rokov) bola v mesiac máj 2017, kedy došlo k uzatvoreniu účtu
žalovanej, 6,84 % ročne. Žalobca požaduje úrok viac než štvornásobne vyšší. Hoci v tomto prípade
ide o nepovolené prečerpanie, takto veľký rozdiel nie je ničím odôvodnený. Žalobca tým zneužíva

nepriaznivú finančnú situáciu klienta, jeho ľahkomyseľnosť a neskúsenosť. Možno teda uzavrieť, že
sankčný úrok za nepovolené prečerpanie bol žalobcom stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, pričom je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by žalovaná ako spotrebiteľka nebola v zložitej
finančnej situácií, nedostala by sa do nepovoleného prečerpania a nezaviazala by sa tým platiť takto
neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí.

8. Okrajom odvolací súd poznamenáva, že pri dôslednej aplikácií vyššie uvedených právnych záverov
nemala byť žalobcovi priznaná v celom uplatnenom rozsahu ani žalovaná istina, pretože je v podstatnej
miere tvorená práve úrokmi z nepovoleného prečerpania. Nakoľko sa však voči rozsudku súdu prvej
inštancie odvolal iba žalobca a to iba voči jeho zamietajúcemu výroku, odvolací súd viazaný rozsahom

odvolania a súčasne zásadou zákazu reformatio in peius (čl. 16 ods. 3 C.s.p.) nemohol preskúmať a
zmeniť napadnutý rozsudok i v jeho vyhovujúcej časti.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie aj pokiaľ išlo o ním vytýkanú
netransparentnosť VOP žalobcu. Samotné použitie odkazu na obchodné podmienky síce nie je

v spotrebiteľských zmluvách zakázané, ale takáto zmluva musí obsahovať tzv. transparentnú
inkorporačnú doložku, ktorá musí byť dostatočne jasná a zrozumiteľná (musí z nej byť možné presne
identifikovať dokument, na ktorý odkazuje) a nesmie byť v zmluve skrytá medzi menej významné
zmluvné dojednania. Dokonca ani pri zachovaní transparentnosti inkorporačnej doložky nie je prípustné,
aby do obchodných podmienok (prípadne ďalších častí zmluvnej dokumentácie) v neprehľadnej, zložito

formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skrýval pre spotrebiteľa dôležité a podstatné
zmluvné dojednania alebo také, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a dodávateľ dúfa, že si ich
nevšimne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11
zo dňa 11.11.2013. Zahrnutie ustanovenia ukladajúceho spotrebiteľovi platiť úrok z nepovoleného
prečerpania v tak značne vysokej výške (28 % ročne) do všeobecných obchodných podmienok sa

nedá hodnotiť inak ako snaha ukryť pred spotrebiteľom pre neho podstatné zmluvné ustanovenie,
ktorého uplatnenie môže mať veľký negatívny dopad na jeho finančnú situáciu. Vzhľadom na neplatnosť
dotknutého bodu 3.12 VOP konštatovanú vyššie je však netransparentnosť tohto ustanovenia už len
druhoradá.

10.Odvolacienámietkyžalobcuniesúspôsobiléprivodiťinérozhodnutievoveci.Zanesprávnypovažuje
odvolací súd argument žalobcu, podľa ktorého mu sankčný úrok za sumu nepovoleného prečerpania
účtu umožňuje požadovať ustanovenie § 18 zákona o spotrebiteľských úveroch. Predovšetkým
dané ustanovenie upravuje výlučne informačnú povinnosť banky vo vzťahu ku klientovi pre prípad
vzniku prekročenia (prečerpania) bežného účtu, neustanovuje akékoľvek práva banky v súvislosti s

prekročením (prečerpaním) bežného účtu. Predmetné ustanovenie nerozlišuje medzi povoleným a
nepovoleným prečerpaním bežného účtu, vzťahuje sa na oba tieto inštitúty, pričom neustanovuje,
že banka má voči klientovi pri nepovolenom prečerpaní nárok na všetky plnenia, o ktorých jej toto
ustanovenie ukladá klienta informovať. Subjektívne práva banky na tieto plnenia v konkrétnom právnom
vzťahu musia vyplývať z osobitých zákonných prípadne zmluvných ustanovení. Pokiaľ ide o rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co 4/2018-54 zo dňa 27.3.2018, na ktoré poukázal žalobca,
odvolací súd po oboznámení sa s ním konštatuje, že nie je viazaný rozhodnutím iných krajských súdov
alebo iných senátov tohto krajského súdu v obdobných veciach. S otázkami riešenými v predmetnom
rozhodnutí sa odvolací súd podrobne vysporiadal, pričom dospel k odlišným právnym záverom, ktoré
dostatočne odôvodnil vyššie v tomto rozhodnutí.

11. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §

262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).