Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218690
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116218690.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: D. O., H..

XX.XX.XXXX, R. C. Š. XX, XXX XX Ľ., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.003,45 EUR
a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.003,45 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z
omeškania od 12.10.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby
je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/
revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti

odkladusplatnostisplátokúveruvovýške173,84EURab)zaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnosti
odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 105,36 EUR v prípade, ak bude dlžníkovi revolving
poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu
dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

III. určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok
úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči
dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej
výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia

revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky
dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.
8.1. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia
revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet
dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy“., je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,IV. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 19.09.2016 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 1.003,45 EUR s prísl. a taktiež určiť, že zmluvné podmienky uvedené vo výroku rozsudku sú
neprijateľné zmluvné podmienky.
Vrámcižalobyžalobcapoukázalnato,žedňa26.01.2011uzavrelsožalovanýmzmluvuorevolvingovom
úvere, na základe ktorej mu bola schválená výška úveru 840 EUR so splatnosťou 36 mesiacov a ročnou

úrokovou sadzbou 70,02 %, pričom žalovaný si zároveň započítal poplatok vo výške 124,74 EUR, ktorý
vyplýva zo služby, ktorou je možnosť odkladu splátok. Zo žaloby vyplýva, že dohoda o poskytnutí služby
je zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná a zámerom žalobcu nebolo ísť do zmluvného
vzťahu so žalovaným kvôli nej, pričom žiadaný úver bol hneď po pripísaní na účet znížený o sumu
uvedenú v tejto dohode a aj keď ju žalobca ako klient nevyužil, nemá nárok na jej vrátenie. Zo žaloby

zároveňvyplýva,žezmluvaneobsahujeobligatórnezákonnénáležitosti,atoúdajeofinančnomagentovi
v rozsahu údajov ako u veriteľa (§ 9 ods. 2, písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.), termín konečnej splatnosti
(§ 9 ods. 2 písm. f)), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm.
k)) a z týchto dôvodov je preto úver bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je povinný vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 1.003,45 EUR, ktoré predstavuje rozdiel medzi platbami žalobcu a

žalovaným poskytnutou istinou.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 21.10.2016 k žalobe poukázal, že namieta existenciu
naliehavého právneho záujmu v súvislosti s podanou žalobou. Žalovaný taktiež vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku z pohľadu uplynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty.

Uviedol, že subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že poškodený subjekt má k dispozícii skutkové
okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajne nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom
zákonodarcom prijatej právnej úpravy § 107 Občianskeho zákonníka nie je to, aby sa lehoty týkajúce
sa premlčania počítali svojvoľne. Premlčacia doba nie je viazaná na všeobecne uvádzané skutočnosti,
ale posudzuje sa z hľadiska plynutia od momentu zistenia takejto skutočnosti. Tvrdenia žalobcu nie

sú schopné objektívnym spôsobom podporiť uplatnený nárok, nakoľko takto všeobecne uvádzaná
skutočnosť by mohla určiť začiatok aj koniec premlčacej doby v podstate kedykoľvek. Žalovaný poprel
tvrdenia žalobcu o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor, pričom žalobca zakladá
svoje vyjadrenia na domnienkách, ktoré nemajú oporu v žiadnej objektívnej skutočnosti. Žalovaný
poukázal na rozpor tvrdení žalobcu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení nie len so zákonom (§

107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka), ale napríklad aj s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, č. k.
9Co/516/2015, z ktorého vyplýva: Súd nezdôvodnil, prečo je premlčacia doba objektívna desaťročná, len
všeobecne poukazuje na to, že odporca má poznať zákon. Nebol však preukázaný úmysel. Zo záverov
súdu by potom vyplynulo, že každá zmluva neplatne uzatvorená, bola takto uzatvorená úmyselne
neplatne. Pokiaľ prvostupňový súd poukazuje len na znalosť zákonov, v tomto prípade aj navrhovateľ

pozná zákony (fikcia) a mohol vedieť, že neplatí splátky v správnej výške. Vzťah bezdôvodného
obohatenia medzi účastníkmi je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. V tomto prípade zmluva bola
uzatváraná v roku 2010 a súd, pokiaľ konštatoval, že u odporcu išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
mohol poukázať na konkrétny prípad, kedy už, či rozsudkom alebo iným spôsobom, mu takéto konanie
v tej dobe bolo vytknuté.

Ďalej žalovaný uviedol, že aj bežný občan má totiž v akomkoľvek vzťahu (vrátane spotrebiteľského)
poznať zákony, a teda vedieť, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Úvaha žalobcu a všeobecné
tvrdenia o bezdôvodnom obohatení vedú k záveru, že každý, kto sa obohacuje, tak robí úmyselne
(keďže platí pravidlo ignoratia iuris non excusat). Na základe toho je potom ustanovenie § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka obsolétnym, pretože každé bezdôvodné obohatenie musí byť získané

úmyselne.

3. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 20.01.2011 zmluvu č.
XXXXXXXXXX označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere.4. Z prehľadu splácania úveru (čl. 15 spisu vyplýva), že žalovaný úver splácal v období od 28.02.2011
do 31.03.2014 a celkovo zaplatil žalovanému sumu 1.718,71 EUR a reálne mu bola poskytnutá suma
715,26 EUR, čo žalovaný nerozporoval.

5. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov zo dňa 25.08.2016 vyplýva,
že žalobca dňa 24.08.2016 osobne navštívil sídlo združenia, kde predložil podklady, ako sú zmluvy o
úvere,zmluvnépodmienkyaprehľadyplatieb,pričompooboznámenísaspodkladmispoločnostiPROFI
CREDIT Slovakia a.s. ho združenie informovalo o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, neprimeraných

odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

6. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

7. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

8. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súduvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo

v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

11. Podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona 129/2010, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona 129/2010, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové
použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti

spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

12. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.02.2018 tak, že žalobu
zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 13.11.2018 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že:

„Nesprávne postupoval súd prvej inštancie, ak považoval nárok žalobcu za premlčaný z dôvodov
uvedených v napadnutom rozsudku.
Vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu vznesenej námietky premlčania odvolací súd poukazuje na to, že
žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému

poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo.
V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V

zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.12.2011, sp.
zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2013, sp. zn. 2Co 9/2012),
zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou
dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). Žalovaný sa opakovane
dopúšťa recidívy v používaní nečestných úrokov a používa neprijateľné zmluvné podmienky. Je ťažko

predstaviteľné, aby tak konal len z nedbanlivosti.
Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby, odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že táto začala plynúť dňom, keď žalobca zaplatil celý úver (28. 01. 2014).
Občiansky zákonník v ust. § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia,
pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 ods. 1) a objektívnou premlčacou dobou (§ 107 ods. 2).

Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.

Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je

pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986)
Pre začiatok plynutia 3 ročnej príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne
(fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným
prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie NS ČR z 14.08.2007,
sp. zn. 30 Cdo 2758/2006)
Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému

poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo.
V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o
všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym

každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov
je nevyvrátiteľná (od 01.01.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe
právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky).
Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením tak podstatného údaja,
akým sú údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZOSÚ priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane

zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobcu) žiadať úrok
z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený
(nepriamy úmysel). Odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo
súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľskýchúveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie
preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti

prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu bol daný už od
uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobcovi, a teda bol daný
aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného (porov. rozsudok Krajského
súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z
21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012)

Priúmyselnombezdôvodnomobohatenísauplatňujeust.§107ods.2Občianskehozákonníka,vzmysle
ktorého je premlčacia doba desaťročná a plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia. V danom prípade
táto desaťročná premlčacia doba začala plynúť 26. 01. 2011, t. j. od uzavretia zmluvy.

Úlohou súdu prvej inštancie bude:
• priznať princípu ochrany slabšej zmluvnej strany právnu silu ústavného princípu (Ústavní

soud připomíná, že v jeho judikatuře již byla ochrana slabší smluvní strany shledána principem
ústavněprávního významu, jímž se orgány veřejné moci mají v aplikační praxi povinnost řídit.
Tento princip je obzvláště akcentován v oblasti právních vztahů specifického charakteru, jako jsou
spotřebitelské smlouvy, vztahy vyplývající z pracovního, směnečného či nájemního práva, apod. [srov.
např. nález sp. zn. II. ÚS 2164/10 ze dne 1. 11. 2011 (N 187/63 SbNU 171), usnesení sp. zn. III. ÚS

3436/12 ze dne 19. 3. 2013, dále např. nálezy sp. zn. I. ÚS 3512/11 ze dne 11. 11. 2013, sp. zn. III. ÚS
562/12 ze dne 24. 10. 2013 a sp. zn. II. ÚS 1774/14 ze dne 9. 12. 2014 (N 221/75 SbNU 485)]. Cílem je
nahradit formální rovnost smluvních stran rovností materiální. Od vstupu České republiky do Evropské
unie se zásada účinné ochrany spotřebitele promítá do českého právního řádu také prostřednictvím
evropského práva, v němž jsou jejím právním základem ustanovení Smlouvy o fungování Evropské unie

a článek 38 Listiny základních práv Evropské unie, prováděné celou řadou směrnic).
• považovať úverovú zmluvu za uzavretú,
• považovať úroky 70,02 % za úžerné plnenie, odporujúce dobrým mravom,
• zaoberať sa nepriamym úmyslom žalovaného nadobudnúť od žalobcu predmetné úžerné úroky (vedel,
že dojednáva spoločensky neprijateľné úroky a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený) aj

vo svetle rozhodnutí súdov k neprimeranosti úrokov, a teda vytvoriť najmä pre žalovaného priestor na
procesnú obranu,
• umožniť stranám procesné práva v súvislosti s novým názorom na začiatok premlčacej doby,
novo posúdiť subjektívnu premlčaciu dobu od momentu, kedy sa žalobca dozvedel o relevantných
skutkových okolnostiach pre podanie žaloby, a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia

práva, a teda o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia (neprijateľnosť klauzuly
o úrokoch, výšku do úvahy prichádzajúceho bezdôvodného obohatenia a príčinnú súvislosť) tak,
aby mohol podať žalobu (napr. rozsudok NS SSR sp. zn. Cpj 37/98 - R 1/1979, NS ČR sp. zn.
33Odo306/2005, NS ČR sp. zn. 25Cdo 3306/2007, mutatis mutandis NS ČR sp. zn. 33Cdo 83/2004).
Teda nielen o pochybnostiach o tom, čo žalobca tušil, ale o skutočnej, nie predpokladanej vedomosti

o skutku z porušenia práva. Bude dôležitý výsluch žalobcu na tvrdenie o čase, kedy sa o skutkových
okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedel. V rámci aplikačnej praxe súdov sa vyskytli prípady,
žesaupozornenie združenia antidatovalo,pričomrelevanciumá časskutočnéhočasu,kedysažalobca
dozvedel o bezdôvodnom obohatení. Bude preto dôležité vytvoriť procesný priestor aj pre procesnú
obranu žalovaného k tvrdeniu žalobcu a predloženým dôkazom.

• súd prvej inštancie vykoná výsluch obchodného zástupcu, ktorý dojednával predmetnú zmluvu. V
prípade zistenia, že pri uzatváraní zmluvy žalobca konal v tiesni a v rámci kontraktácie o úžerné
protiplnenie, obchodný zástupca alebo iná osoba konajúca za žalovaného poznali túto tieseň, súd prvej
inštancie posúdi neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (§39 OZ).“
13. V súvislosti s rozhodnutím odvolacieho súdu súd prvej inštancie poukazuje na to, že tento sa

jednoznačne vyjadril k otázke platnosti zmluvy, úžerným úrokom, k otázke premlčania a k záveru, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, preto súd žalobe v časti vydania bezdôvodného obohatenia v celom
rozsahu vyhovel.

14. V súvislosti s určením neprijateľných zmluvných podmienok súd poukazuje na to, že aj keď sa

odvolacísúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiatoutočasťoužalobynezaoberal,zrušilcelýrozsudoksúdu
prvej inštancie, preto súd rozhodoval aj o nároku týkajúcom sa neprijateľných zmluvných podmienok,
pričom napriek tomu, že mal pôvodne za to, že v tejto časti je žaloba nedôvodná z dôvodu, že úverová
zmluva medzi stranami sporu už bola ukončená plnením, a takýto nárok je možno uplatniť iba vtedy,pokiaľ zmluvný vzťah trvá, súd v tomto rozhodnutí vychádzal z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu, z
ktorej vyplýva, že z ustanovenia § 298 CSP nevyplýva, aby bol súd obmedzený dobou trvania úverovej
zmluvy, pokiaľ ide o možnosť vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak sú inak splnené zákonné

podmienky (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/5/2019), preto súd aj v tejto časti žalobe
vyhovel.

15. S poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, súd prvej inštancie, v súvislosti s argumentáciou
žalobcu ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, navyše poukazuje na to, že zmluva, ktorá je

predmetom tohto konania neobsahuje údaj týkajúci sa miesta podnikania alebo adresy trvalého pobytu
viazaného finančného agenta, ako aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti, keďže údaj uvedený v zmluve „42/27 - počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci“, nemôže
nahrádzať uvedenie konečnej splatnosti úveru, ktorá má byť vyjadrená konkrétnym dňom, mesiacom
a rokom.
Súd má zároveň za to, že zmluva neobsahuje uvedenie druhu spotrebiteľského úveru, ako aj

predpoklady použité pre výpočet RPMN, čo má taktiež za následok, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

16. Na základe pokynu odvolacieho súdu, súd dopočul samotného žalobcu ohľadom skutočnosti, kedy
sa prvý krát dozvedel o možnosti uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, k čomu sa

žalobca, tak ako to už uviedol v rámci svojho výsluchu zo dňa 21.02.2018, vyjadril, že o tejto skutočnosti
sa prvý krát dozvedel v august r. 2016, kedy prvý krát navštívil Združenie HOOS.
Súd vypočul ako svedkyňu obchodnú zástupkyňu, ktorá dojednávala predmetnú zmluvu Z.. Z. Z., ktorá v
rámcivýsluchupredsúdomvypovedala,ženažalobcuaninažiadnehozklientovnikdynevyvíjalažiaden
nátlak, preto nemohol konať v tiesni. V súvislosti s úrokovou sadzbou uviedla, že v roku 2011 mohla

byť úroková sadzba cca 38 % ročne, pričom pokiaľ sa niektorý klient spýtal, koľko preplatí na úvere, tak
mu to samozrejme povedala. Svedkyňa taktiež vypovedala, že pri dojednávaní zmluvy bola povinnosť
uzavrieť aj zmluvné dojednanie týkajúce sa odkladu splátok. Teda, keď sa dojednávala zmluva, spolu
s tým sa dojednávala aj služba odkladu splátok.

17. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z prvotného výsluchu žalobcu realizovaného dňa
21.02.2018nevyplynulo,žebymaltentokonaťvtiesni,resp.žebymalbyťprístupobchodnejzástupkyne
nejakýmspôsobomnekorektný,pričomtátosavyjadrila,žeklientiichnavštevovalisamiapeniazechceli,
preto aj pristúpili na podmienky zmluvy.

18. Súd zároveň poukazuje na to, že úroková sadzba, tak ako to vyplýva zo samotnej zmluvy predstavuje
70,02 % ročne, čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko priemerná úroková sadzba poskytovaná bankovými subjektmi v čase uzavretia zmluvy, t.j.
v januári r. 2011, predstavovala 15,07 % ročne, pričom pokiaľ by súd pripustil argumentáciu, že pri
poskytovaníúverovnebankovýmisubjektmijepotrebnéakceptovaťvyššiumierurizika,atedaajpripustiť

vyššie úroky (podľa názoru Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013, nie viac
ako 100 %), tak v danom prípade je zmluvný úrok vyšší o cca 460 %, teda je nepochybné, že dohoda o
úrokoch v predmetnej zmluve je neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, čo by taktiež zakladalo
povinnosť žalobkyne vrátiť iba poskytnuté plnenie.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. neplatnosti
zmluvy v časti dojednaného úroku z dôvodu v rozporu s dobrými mravmi, je teda dôvodné vyhovieť
žalobe v časti vydania bezdôvodného obohatenia.

20. Žalovaný vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania, preto sa súd zaoberal aj jej posúdením,

avšak dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. V danej veci žalovaný nevyplatil žalobcovi sumu
dohodnutého úveru, ale sám si bez akejkoľvek konzultácie so samotným dlžníkom, v podstate
jednostranne, v zmluve dojednal poplatok za odklad splátok a žalobcovi nevyplatil úver vo výške 840
EUR, ale iba sumu 715,26 EUR, čo nepochybne vyplýva aj z prehľadu platieb úveru (čl. 15 spisu). Tieto
okolnosti podľa názoru súdu nepochybne svedčia o tom, že žalovaný konal minimálne v nepriamom

úmysle bezdôvodne sa obohatiť. Preto v danom prípade platí 10 ročná premlčacia objektívna lehota,
pričom samotná zmluva bola uzavretá 26.01.2011 a žaloba bola súdu podaná 19.06.2016, preto nárok
niejepremlčaný,čotýkaplynutiaobjektívnejpremlčacejlehoty.Súdmátaktiežzato,ževdanomprípade
sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie aj z dôvodu, že pokiaľ žalovaný dojednal v zmluve úrok,ktorý o 460 %, teda viac ako 4 a pol krát, prevyšuje úrok poskytovaný bankovými subjektami, tak takéto
konanie podľa názoru súdu potrebné považovať ako úmyselné.
Čo sa týka subjektívnej premlčacej lehoty, žalobca sa v rámci pojednávania vyjadril, že, prvýkrát sa o

možnosti vydania bezdôvodného obohatenia dozvedel v auguste roku 2016, čo je v súlade s potvrdením
tohto združenia. S poukazom na uvedené teda bol nárok uplatnený aj v rámci plynutia v dvojročnej
subjektívnej lehote, keďže táto začala najskôr plynúť v mesiaci august roku 2016 a žaloba v tejto veci
bola podaná 19.09.2016.

21. V súvislosti s výškou bezdôvodného obohatenia súd poukazuje na to, že žalovaný žiadnym
spôsobomtútovýškunerozporovalatátojevsúladespredloženýmilistinnýmidôkazmi,pretosúdžalobe
v celom rozsahu vyhovel a istinu vo výške 1.003,45 EUR priznal spolu s príslušným zákonným úrokom z
omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku, keďže od tohto dňa už bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho dlhu.

22.Súdvyhovelžalobeajvčastiourčenieneprijateľnejzmluvnejpodmienky,nakoľkopoplatokzaodklad
splátok, vo výške 14,85 % z celkovej výšky poskytnutého úveru, predstavuje platbu za „potencionálnu
službu“, ktorú spotrebiteľ ani nemusí využiť, pričom ju žalovaný dokonca podmieňuje splnením určitých
podmienok, čo v podstate navodzuje dojem, že táto „služba“, za ktorú si spotrebiteľ vopred zaplatí,
je seriózna a poskytuje sa iba z objektívnych dôvodov, ktoré musí spotrebiteľ zdokladovať, čo ale

diskriminuje ostatných spotrebiteľov, pričom pri serióznom prístupe veriteľa je samozrejme možné
odložiť splatnosť splátok z dôležitých dôvodov, bez akéhokoľvek poplatku. Takáto zmluvná podmienka,
podľa názoru súdu jednoznačne spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov spornej
dohody v neprospech spotrebiteľa a v podstate z nej profituje výlučne dodávateľ. Podľa názoru súdu je
úplne nelogické, aby mal nejaký spotrebiteľ, aj po náležitom vysvetlení tohto „inštitútu“, súhlasiť s tým,

že dopredu zaplatí tri splátky úveru za to, že do budúcna bude môcť, po splnení určitých podmienok,
požiadať o odklad maximálne 3 splátok úveru (v podstate posun splatnosti o 3 mesiace), bez toho,
aby mu bolo poskytnuté nejaké protiplnenie, resp. aby už v čase, keď uzatvára zmluvu si bol istý, že
v budúcnosti bude žiadať odklad splátok, čo by nekorešpondovalo ani s povinnosťou žalovaného ako
dodávateľa skúmať bonitu spotrebiteľa.

23. Súd zároveň poukazuje na to, že pri úverovej zmluve je hlavným predmetom poskytnutie peňažných
prostriedkov veriteľom a záväzok dlžníka vrátiť tieto prostriedky a zaplatiť úroky. Toto sú teda dojednania
o hlavnom predmete plnenia a nemožno ich skúmať z hľadiska prijateľnosti resp. neprijateľnosti, ale
poplatok za odklad splátok je jednoznačne vedľajším dojednaním, ktoré možno preskúmať z vyššie

uvedeného hľadiska.

24. Pokiaľ žalovaný poukazoval na neexistenciu naliehavého právneho záujmu, tak v časti vydania
bezdôvodného obohatenia sa jedná o žalobu na plnenie a v časti určenia neprijateľných zmluvných
podmienok takýto postup vyplýva priamo zo zákona, t.j. z citovaných ustanovení § 298 CSP.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
ktorom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).