Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/235/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118377941
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:6118377941.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu Q.. R. E., Y.. XX.X.XXXX, E. K. XX,
B., zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom Šafarikova 8, Rožňava, proti
žalovanému B.E. S., Y.. XX.X.XXXX, E. B. XX, B., zastúpeného JUDr. Jánom Halkom, advokátom so
sídlom Cyrila a Metoda 105/2, Rožňava, o zaplatenie 6.198 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.júna 2019, č.k. 12C/2/2019-87

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania.
P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením uvedeným v záhlaví I. výrokom zastavil
konanie o zaplatenie sumy 6.198 € s úrokmi z omeškania 5% ročne od 7. 11. 2018 do zaplatenia, a II.

výrokom priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie vychádzajúc z § 144, § 145, § 146 Civilného sporového poriadku (CSP) zastavil
konanie o uplatňovanej pohľadávke na základe procesného úkonu žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom
rozsahu späť bez bližšieho zdôvodnenia. Vychádzajúc z § 256 ods.1 CSP podľa ktorého, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, priznal žalovanému

náhradu trov prvoinštančného konania, nakoľko procesne za zastavenie konania zodpovedal žalobca,
a nebolo preukázané, aby takýto procesný úkon bol zavinený správaním žalovaného.

3. Proti výroku o nároku na náhradu trov konania podal včas odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP dôvodiac, že k späťvzatiu návrhu došlo na základe vzájomnej dohody strán sporu, keď
žalovaný dlžnú sumu uhradil po začatí konania a so žalobcom sa dohodol tak, že žiaden z nich si

nebude v konaní uplatňovať vzniknuté trovy. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil výrok rozhodnutia tak,
že neprizná náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poprel, aby žalobcovi uhradil v súdnom konaní uplatňovanú
pohľadávku, a aby došlo k akejkoľvek dohode o náhrade trov konania. Poukázal na to, že od začiatku
súdneho konania so žalobou nesúhlasil, k tvrdeniam žalobcu uvádzal vlastné skutkové tvrdenia, ku

ktorým predkladal dôkazy. Zdôraznil, že žalobca prvýkrát až v odvolaní voči výroku, ktorým mu nebola
priznaná náhrada trov uviedol, že údajne malo dôjsť k úhrade žalobou uplatneného nároku, čo považuje
len za účelový postup žalobcu.

5. Žalobca v odvolacej replike tvrdil, že dňa 24.6.2019 žalovaný svoj záväzok splnil, keď pri zaplatení
bola prítomná jeho manželka A. E.. Uviedol, že žalovaný mu odmietol o zaplatení peňažnej sumy vydať

písomný doklad. Z dôvodu úhrady dlhu, nemal ďalej dôvod trvať na žalobe, a preto pristúpil k späťvzatiu.Žalovaný teda zapríčinil zastavenie konania, preto by žalobca mal nárok na náhradu vzniknutých trov,
nakoľko však medzi stranami sporu došlo k dohode, tieto trovy konania si neuplatňuje.

6. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval svoju obranu o tom, že žalovanú pohľadávku žalobcovi
nezaplatil a dňa 24.6.2019 sa so žalobcom a ani s jeho manželkou nestretol. Tvrdenia žalobcu označil
za nepravdivé a uskutočnené len v snahe vyhnúť sa povinnosti nahradiť trovy vzniknuté žalovanému.
Dôkazné bremeno ohľadom žalobcom tvrdených skutočností zaťažujú práve žalobcu, a ten skutočnosti
významné pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov uviedol až v odvolaní. V zmysle § 153 CSP o

koncentrácii konania, na skutkové tvrdenia, ktoré neboli predložené včas, sa neprihliada. Podľa § 366
CSP na nové skutkové tvrdenia žalobcu nemožno prihliadať ani v odvolacom konaní.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP spočívajúci v nesprávnom
právnom posúdení veci je naplnený chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej
dochádza vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

9. Tento odvolací dôvod nebol naplnený. Súd prvej inštancie na vzniknutú procesnú situáciu použil
správnu právnu normu a túto aj správne interpretoval, nebolo zistené ani žiadne porušenie procesných

práv, preto odvolací súd napadnutý výrok o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

10. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového konania sa spravuje zásadou zodpovednosti

za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade zastavenia
konania súd posudzuje zodpovednosť za procesné zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zisťovanie tejto
procesnej zodpovednosti pri rozhodovaní o trovách konania, nie je rozhodovaním meritórnym, preto sa
v tomto štádiu konania neaplikujú princípy platné na rozhodovanie o veci samej. Ak nie je preukázané
nepochybne niečo iné, v zásade platí, že za zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby vždy nesie

procesnú zodpovednosť žalobca.

13. V predmetnom spore vzal žalobca žalobu späť podaním zo dňa 24. 6. 2019 bez toho, aby tvrdil a
preukázal, že v dôsledku správania sa žalovaného bol nútený vziať žalobu späť. Obsahom späťvzatia
nebolo tvrdenie, že za zastavenie konania zodpovedá žalovaný, pretože pohľadávka uplatnená v konaní

bola žalovaným uhradená až po začatí súdneho sporu, ani žalobca nepripojil ani neoznačil žiadne
dôkazy,ktorébymohlisvedčiťpreprocesnúzodpovednosťžalovanéhozazastaveniekonania. Vzásade
sa žalobca dovoláva aplikácie § 257 CSP ako výnimky z rozhodovania o náhrade trov konania podľa
procesnej zodpovednosti za výsledok sporu, čo odôvodňuje dohodou medzi stranami sporu o tom, že
si trovy konania uplatňovať nebudú. V zmysle dôkaznej teórie platí, že dôkazné bremeno ohľadom

určitej skutočnosti zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba
priaznivé právne následky. Je preto nutné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že dôkazné bremeno o
preukázaní okolností, ktoré svedčia o procesnom zavinení žalovaného a existencii dohody o trovách
zaťažuje žalobcu, ktorý tvrdí, že pohľadávku, ktorá bola predmetom sporu, uhradil žalovaný až po začatí
súdneho konania.

14. Predmetom konania bolo právo na zaplatenie finančnej čiastky 6.198 € s úrokmi z omeškania,
o ktorom nároku žalobca tvrdil, že vyplýva zo záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
založeným založenom na zmluve o pôžičke. Žalovaný ihneď po doručení žaloby namietal pravdivosťtvrdení žalobcu uvádzajúc, že aj keď mu žalobca poskytol finančné prostriedky v uvedenom rozsahu,
tieto neboli plnené titulom zmluvy o pôžičke, keďže žiaden taký záväzkový vzťah medzi stranami sporu
neexistuje, ale titulom plnenia z pracovnoprávneho vzťahu. Svoje tvrdenia doložil obsahom pracovnej

zmluvy, dodatkov k nej uzavretých, upravujúcich tiež podmienky odmeňovania zamestnanca, ako i
výpismizúčtu,zktorýchbolomožnévyvodiťsúvislosťsprocesnouobranoužalovaného.Napreukázanie
pravdivosti svojich tvrdení, že v skutočnosti finančné čiastky poukázané mu žalobcom súviseli práve
a len s výkonom práce pre spoločnosť žalobcu, žalovaný navrhol vypočuť aj ďalších zamestnancov
žalobcu N. C. A. Y. X., ktorých výsluch nebol vykonaný práve z dôvodu, že žalobca pred vykonaním

dôkazu vzal žalobu späť v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť.

15. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,

uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

17. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Ak žalobca v čase, keď vzal žalobu späť, s týmto úkonom nespojil aj tvrdenia a dôkazy o dôvodoch,
pre ktoré späťvzatie vykonáva, akékoľvek jeho ďalšie skutkové tvrdenia k tomu smerujúce majú povahu

oneskorene uplatnenej procesnej obrany, ku ktorým sa neprihliada, a ktoré nemajú vplyv na vyvodenie
jeho procesnej zodpovednosti za zastavenie konania. Práve v konaní na súde prvej inštancie bolo
dôvodnézisťovať,čikzastaveniukonaniadochádzanazákladeúhradydlžnejpohľadávky,alebonaopak
na základe úvahy žalobcu, ktorý zohľadňujúc dôkaznú situáciu v spore zvážil ďalšie náklady konania a
rozhodol sa pre späťvzatie žaloby. Predmetom právneho posudzovania v konaní o odvolaní nemožno

urobiť také skutočnosti, ktoré strana sporu mohla urobiť predmetom súdneho prieskumu v konaní na
súde prvej inštancie, a bez vážneho dôvodu tak neurobila. Ako vyplýva z § 366 CSP akékoľvek
prostriedky procesného útoku alebo obrany môžu byť uplatnené v odvolacom konaní len za striktne
vymedzených podmienok, ktoré v danom spore neboli splnené. Tvrdenia žalobcu sa netýkajú žiadneho
z dôvodov uvedených v § 366 písm. a/ až c/ CSP, a z odvolania žalobcu nevyplýva, a ani to sám žalobca

netvrdí, aby skutočnosti uvádzané v odvolaní a významné pre rozhodovania o trovách konania, nemohol
uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Aj keď žalobca v odvolaní tvrdí, že k späťvzatiu došlo
v dôsledku konania žalovaného, ktorý spornú pohľadávku uhradil po začatí súdneho konania, svoju
procesnú obranu uplatnil oneskorene (navyše pravdivosť týchto svojich tvrdení nepreukázal), preto sa
jeho obrana nemôže stať ani predmetom ďalšieho odvolacieho prieskumu.

19. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobca nepredložil zodpovedajúce dôkazy k svojim skutkovým
tvrdeniam, že pohľadávka voči žalovanému vyplýva zo zmluvy o pôžičke. Naopak obrana žalovaného
bola založená na takom obsahu listinných dôkazov, z ktorých bolo možné usudzovať na opodstatnenosť
jeho námietok, že žiadny taký záväzok voči žalobcovi neexistuje. V tomto kontexte sa javia tvrdenia

žalobcu o úhrade dlhu po začatí konania ako účelové, osobitne ak žalobca dôkaznú núdzu zdôvodňuje
tým, že listinu o splnení dlhu mu žalovaný odmietol vydať. Pokiaľ žalobca ako veriteľ tvrdí, že žalovaný
ako dlžník splnil svoj dlh, je to dlžník, kto je oprávnený po veriteľovi požadovať potvrdenie o úhrade
záväzkového zániku. Naopak, neexistuje povinnosť dlžníka-žalovaného na vydanie potvrdenia o prijatí
dlhu, ako to nelogicky uvádza žalobca-veriteľ (§ 569 OZ).

20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania vychádzajúce z procesnej zodpovednosti
žalobcu za zastavenie konania zodpovedalo obsahu spisu i úkonom strán sporu, preto bolo ako vecne
správne potvrdené.21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zhode s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu patrí nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia v zhode s § 262 ods. 2 CSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).