Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Lenka Benčová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32C/40/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119214142
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119214142.1
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne C.. R. P., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX
XX G., právne zastúpenej JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou, Veselá 5, 080 01 Prešov, proti
žalovanému S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX G., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. U k l a d á žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí
obytného domu súpisné č. XXXX vo vchode č. X a do spoločných priestorov bytového domu s podielom
naspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuvrozsahuXX/XXXXzapísanýchnaLVč.XXXX
kat. územie G. stojaceho na pozemku parc. č. XXXXX zapísaného na LV č. XXXX kat. územie G..
II. U k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov
s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v
trestnom konaní.
III. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 1/3, o výške ktorých
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
V. U k l a d á žalobkyni, aby v spore žalobkyne: C.. R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, G.M., proti
žalovanému: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, G., o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, v lehote
30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2019 sa žalobkyňa domáhala nariadenia
neodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúduložilžalovanémuzákazpriblíženiasakžalobkyni,zákazvstupu
do bytu a zákaz písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
kontaktovať žalobkyňu.
2. Návrh odôvodnila tým, že žalovaný ju svojím správaním a konaním fyzicky a psychicky napáda.
Manžel sa k nej začal správať agresívne od roku 2009, keď dcéra mala štyri roky a to v novom byte,
keď jej bezdôvodne točil ruku. Postupne sa bežným stávalo, že ju bil po pleci, po hlave a nadával jej do
kráv ,tlusta „piča", že robí v cigánskej nemocnici. Bil ju po hlave a udieral do dverí, do ucha jej búchal
päsťou. Zo všetkého takého chovania mala fyzickú traumu, ale aj psychicky trpela. Vysmieval sa jej keď
trpela a hovoril, že len simuluje a keď chcela ísť na políciu stále jej hovoril, že sa jej vysmejú, že sa nič
vlastne nestalo. Postupom času sa to všetko stupňovalo. Rozbíjal riad, taniere, malú stoličku hádzal,
plastový box hodil o zem a ten sa celý rozbil, vyhrážal sa žalobkyni, že ju zabije, že to všetko je len kvôli
nej, že nič nerobí. Psychicky ju tiež týral keď jej nadával do „piče, kráv, tlustých, nemehlo, jebnutých,
dzignutých“, že má gigantické telo a postupne sa to stupňovalo. Žalobkyňa po dobu posledných 11 rokovtrpela psychicky aj fyzicky. Všetko vyvrcholilo dňa 29.08.2019. Ráno vstal o 10.00 hod., čo bolo u neho
bežné, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný a nepoberá žiadne hmotné zabezpečenie. O rodinu sa nijako
nestará. Žalobkyňa od skorého rána zabezpečovala potreby domácnosti a detí. Žalovaný sa najedol a
odišiel do detskej izby. Žalobkyňa sa ho pýtala koľko zarobil v auguste, aby jej pomohol s nákladmi na
chod rodiny. On jej odpovedal, že jej je do toho "hovno", že sa nemá starať, že pre ňu nič. Pýtala sa
ho, kedy mieni nastúpiť do práce. On jej povedal, že nebude robiť nič a keď si nájde prácu tak od nej
odíde. Povedala mu, že nech ide už teraz, že mu to tolerovať nebude. Všetko sa odohrávalo pred synom.
Povedala mu, že sa k nej správa ako gestapák. Žalovaný potom na ňu zaútočil v izbe a ona sa rozbehla,
aby sa mu vyhla. Utekala do kuchyne a on za ňou. Sotil ju na gauč a opakovane udieral päsťami a
rukami, dlaňami po hlave a ľavom ramene veľakrát asi 20 krát. Kričala o pomoc na celé ústa a on len
bil a kričal, že ju zabije. Bála sa ho veľmi. Keď sa pozbierala a chcela odísť, následne ju sotil do steny v
chodbe, spadla na chrbát aj pri páde udrela hlavu o stenu. Ledva sa zdvihla a vzala mobil, že ide volať
políciu. Bolo niečo okolo 13.00 hod. Vytrhol jej mobil z rúk a chcel ho hodiť o stenu v obývačke. Kričala,
že čo robí. Potom jej nedovolil volať políciu. Ešte jedenkrát ju udrel zozadu pri vstávaní. Veľmi sa bála a
preto chcela odísť. Keď otvárala šuflík a vyberala spodné prádlo zo vstavanej skrine v detskej izbe, tak ju
chytil za krk a sotil do skrine Potom sa žalobkyňa obliekla a ušla preč z domu. Adamko veľmi plakal, celé
to videl a kričal na otca čo robí. Manžel ju fyzicky mnohokrát napadol, ale toto bolo úplne iné, pri útoku
pociťovala ozajstný strach o svoj život a keď kričal, že ju zabije, vie, že to myslel vážne a preto potom
ušla z domu a išla k mame. Bolelo ju celé plece, celá ruka, na hlave vzadu mala hrče, bála sa, lebo má
nález na mozgu aj v mieche nálezy 5 ks aj mu to opäť povedala a on kričal, že len klame a si vymýšľa.
Ruka ju veľmi bolela. Uviazala si ju do šatky lebo nemohla ju mat' voľne položenú. Bolesť sa stupňovala.
Po 18.00 hod. išla na ošetrenie na traumatológiu. Tu urobili RTG snímky hlavy, krčnej chrbtice a ľavého
pleca. Zistili, že má pomliaždenie pleca a ramena. Následne bola poslaná aj na neurológiu, kde ju po
vyšetrení objednali na magnetickú rezonanciu na 30.09.2019. Na základe uvedeného bola žalobkyňa
uznaná práceneschopnou. Po ošetrení sa vrátila k matke, lebo sa žalovaného veľmi bála. Žalovaný dal
ďalší deň syna k svojej matke a išiel na cyklomaratón. Na ďalší deň volal žalobkyni keď bola u lekára a
pýtal sa, kde je, povedala mu, že u lekára a on povedal, že je na psychiatrii, lebo že sa tak ozýva ako
z psychiatrie. Potom večer išla pre dcéru do Kysaku. Dcéra chcela ísť' domov a keď prišli domov, bol
hroznýneporiadok,odpadkyporozhadzovanénalinke.S.bolcelýspotenýaonsaonehonestaral.Večer
išla spať a povedala žalovanému, aby išiel spať k matke, lebo sa ho bojí. V ten deň odišiel spať k matke.
Pretože žalobkyňa sa bála a nevedela, čo bude v ďalších dňoch zo strany žalovaného, v dôsledku jeho
vyhrážok nasledovala zo strachu o seba a svoj život a zdravie dňa 01.09.2019 o 13.30 hod. išla oznámiť'
na políciu, čo sa stalo s tým, že jej pomôžu. Polícia spísala zápisnicu z výpovede a v ten istý deň, keď
žalovaný prišiel domov so synom ho polícia vykázala z bytu na 10 dní. Odovzdali jej žalobcove kľúče od
bytu a pivnice a poskytli jej aj poučenie o právach ako ohrozenej osoby. Žalobkyňa sa bojí žalovaného a
preto na základe preukázania jednoznačnej existencie násilia zo strany žalovaného bola nútená podať
tento návrh, lebo je nevyhnutné upraviť pomery medzi nimi a to nariadením neodkladného opatrenia,
aby mohla žiť' bez neúprosného a stáleho strachu o život a zdravie svojej osoby.
3. K návrhu pripojila poučenie ohrozenej osoby zo dňa 01.09.2019, výpis z LV č. XXXX kat. územie G.,
LV č. XXXX, kat. územie G., potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 30.08.2019, potvrdenie
ORPZ v Prešove zo dňa 01.09.2019 a 09.09.2019, lekárske správy, fotografiu.
4. Súd na základe predložených listín mal osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX vo vchode
X a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XXXX zapísané na
LV č. XXXX kat. územie G. (bytový dom postavený na parcele č. XXXXX zapísaný na LV č. XXXX kat.
územie G.).
5. Z lekárskej správy FNsP J.A. Reimana Prešov zo dňa 29.08.2019 vyplýva, že žalobkyňa bola
dňa 29.08.2019 ošetrená po tom ako bola podľa jej vyjadrenia fyzicky napadnutá manželom doma
okolo 13.00 hod, sotená o gauč, opakovane udieraná päsťami do hlavy a ľavého ramena, následne
sotená do steny, pričom si udrela záhlavie, v bezvedomí nebola, nevracala, na okolnosti si pamätá.
Dg. S00.00 Contusio capitatis reg. occipitalis, S13.4 Distorsio collumnae vertebralis partis cervicalis,
S40.0 Contusio reg. humeroscapularis 1.sin (pomliaždenie pleca a ramena). Žalobkyni bola ordinovaná
ramenná ortéza s tým, že jej bolo doporučené neurologické vyšetrenie. Dňa 02.09.2019 žalobkyňa bola
na neurologickom vyšetrení a tiež na úrazovej chirurgii. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti
vyplýva, že žalobkyňa je od 30.08.2019 práceneschopná.6. Z potvrdenia OR PZ v Prešove, odbor poriadkovej polície zo dňa 01.09.2019 vyplýva, že žalobkyňa
dňa 01.09.2019 v čase o 13.30 hod. oznámila na OO PZ Prešov - Juh priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Z.z. OR PZ Prešov, odbor poriadkovej
polície potvrdilo, že žalovaný bol dňa 01.09.2019 o 19.10 hod. vykázaný zo spoločného obydlia na
adrese E. Č.. X G. podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Žalobkyňa bola
poučenáoprávepodaťnávrhnavydanieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúduložilvykázanejosobe,
aby nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom býva.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa§326ods.1,2CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa § 336 ods. 1-3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.
8. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu
alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného
okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupu
vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo
spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.9. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilného vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom
domealebobytestaloďalšiespolužitieneznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovobmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu, alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
10. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).
11. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho
účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) CSP preto postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná.
12. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo
osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pre rozhodnutie súdu je v tomto smere
významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia. Pojem násilie ako taký nie je nikde
vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza,
že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj
duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma
ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie
nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije
prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo
jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné
následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného
človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou
násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia,
páchaného na ženách zo strany mužov.
13.Deklaráciaoodstránenínásiliapáchanéhonaženách,schválenáValnýmzhromaždenímOSNvroku
1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej
alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo
svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn.5MCdo 10/2012).
14. Súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia mal za to, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu žalovanému vstup do bytu a v časti
zákazu nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov je opodstatnený, keďže dôvodmi
uvádzanými v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Z potvrdenia OOP Prešov vyplýva, že žalovaný bol dňa 01.09.2019 o
19.10 hod. vykázaný zo spoločného obydlia na ul. E. Č.. X E. G.. Súd mal osvedčené, že obydlím strán
sporu je byt č.XX nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu súpisné č. XXXX vo vchode č. X
zapísaný na LV č. XXXX kat. územie G. stojaci na pozemku parc. č. XXXXX zapísaný na LV č. XXXXkat. územie G.. Vzhľadom na to, že policajt je oprávnený vykázať z bytu osobu za predpokladu, že
je u nej možnosť na základe zistených skutočností očakávať útok na zdravie, pričom žalovaného takto
vykázali, má súd za osvedčené jeho násilie voči žalobkyni, a je tak osvedčená bezprostredne hroziaca
ujma spočívajúca v možnom ublížení na zdraví, ktoré by svojej manželke mohol spôsobiť. Zároveň je
osvedčená aj dôvodnosť nároku, keď žalobkyňa môže byť v konaní o vylúčenie žalovaného z užívania
úspešná, nakoľko je osvedčená hypotéza normy uvedená v § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to
samotné násilie manžela vedúce neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia.
15. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
15 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi
činnými v trestnom konaní.
16. V prevyšujúcej časti - ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať žalobkyňu, súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Podľa názoru súdu žalobkyňa neosvedčila, že žalovaný
ju písomnou, telefonickou, prípadne mailovou komunikáciou akokoľvek obťažuje.
17. Súd uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci
samej, nakoľko z povahy nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že má len dočasný charakter.
V prípade, ak žaloba nebude podaná v uvedenej lehote, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu
uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
18. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
19. Nakoľko ide o vydanie neodkladného opatrenia mimo konania, ktoré nasledovať nemusí, súd
rozhodol zároveň o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, ktorý patrí úspešnejšej
žalobkyni. Žalobkyňa bola úspešná pokiaľ ide o prvé dva výroky (zákaz vstupu do bytu a zákaz
priblíženia), pričom nebola úspešná v časti zákazu kontaktovania žalobkyne žalovaným, preto jej súd
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 1/3.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje,
je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. (§ 332 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.