Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/300/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116221662
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116221662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

Mgr. Angeliky Sopoligovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu G.. H. W., A.. X.X.XXXX, W. Q.
O.Š., U. X, zastúpeného JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 27,
proti žalovaným: 1. G.. D. W., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., U. X, X. P.. B. F., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., F.
X, zastúpenému JUDr. Pavlom Piovarčim ml., advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie
vlastníckeho práva a určenie platnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcu a žalovanej v 1. rade proti
rozsudku Okresného súdu Košice I z 21.9.2017 č.k. 37C 196/2016-61 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovanej v 1. rade.

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2, parc. registra „C“ - garáž
súp.č. XXXX, parc. registra „C“, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX O.. Ú.. D., E. O.-X. P., E.. O. G., (ďalej

iba „sporné nehnuteľnosti“) obe v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku. Ďalej sa domáhal určenia, že
darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade týkajúca sa tých istých
nehnuteľností je neplatná. Ďalším výrokom súd prvej inštancie žalovanej v 1. rade nepriznal náhradu
trov konania a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že vlastníkom sporných nehnuteľností je v súčasnej
dobe žalovaný v 2. rade, ktorý toto vlastníctvo nadobudol na základe darovacej zmluvy od žalovanej v

1. rade. Tá nadobudla nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX E. D. O. Y. G. O.
ako predávajúcich, a to do svojho výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 32.850,- Sk. Následne žalovaná
v 1. rade ako darkyňa previedla začiatkom roka 2015 sporné nehnuteľnosti darovacou zmluvou na
žalovaného v 2. rade ako obdarovaného. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca sa dovolal
relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy vo vzťahu k obom jej účastníkom, teda k žalovaným v 1. a 2.
rade. Dôvodom relatívnej neplatnosti podľa § 40a Obč. zákonníka mala byť skutočnosť, že pri prevode
sporných nehnuteľností bol potrebný súhlas oboch manželov, teda žalobcu aj žalovanej v 1. rade,

pretože sporné nehnuteľnosti mali patriť do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca
však nebol účastníkom darovacej zmluvy a takýto súhlas k darovaniu nehnuteľnosti nedal. Súd prvej
inštancie preto vykonával dokazovanie za účelom vyriešenia otázky, aký bol právny režim sporných
nehnuteľností. Žalobca vypovedal, že finančné prostriedky na kúpu garáže dali obom manželom rodičiažalovanej v 1. rade. Naproti tomu žalovaní v 1. a 2. rade ako aj svedkovia vypovedali, že peniaze dali
žalovanej v 1. rade jej rodičia, resp. že financie boli žalovanej v 1. rade darované jej rodičmi s tým,
aby bola kúpená garáž. Súd prvej inštancie tieto dôkazy vyhodnotil tak, že rozhodujúcou skutočnosťou,

ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti uplatneného nároku zo strany žalobcu na určenie, že
nehnuteľnosti patria do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade, bolo presvedčivo zistiť, či nehnuteľnosti boli
na základe kúpnej zmluvy nadobudnuté zo spoločných prostriedkov žalobcu a žalovanej v 1. rade. Súd
prvej inštancie skonštatoval, že v tejto časti navrhnuté a vykonané dôkazy, teda výpovede strán a dvoch
svedkov majú rovnakú dôkaznú silu, pričom z nich vyplynulo, že ide o tvrdenie žalobcu proti tvrdeniam

žalovaných a svedkov, keď žalobca tvrdil, že finančné prostriedky obom darovali rodičia žalovanej v 1.
rade na kúpu garáže v protiklade s tým, čo tvrdili žalovaní v 1. a 2. rade a svedkovia, teda že peniaze
boli darované iba žalovanej v 1. rade. Pri hodnotení dôkazov vzal súd prvej inštancie do úvahy to,
že strany sporu aj svedkovia sú v príbuzenskom vzťahu a že vzťahy medzi žalobcom, žalovaným v
2. rade a svedkami, ako aj vzťahy medzi žalovanou v 1. rade, žalovaným v 2. rade a svedkami sú
vážne narušené. Z toho dôvodu podľa názoru súdu prvej inštancie nie sú tvrdenia žalobcu natoľko

presvedčivé a nespochybniteľné, aby umožnili súdu prijať záver o ich pravdivosti, ale ani záver o tom,
že by boli rozhodne nepravdivé. Vzhľadom na uvedené podľa názoru súdu žalobca nesplnil bezo zbytku
svoju dôkaznú povinnosť v tom smere, keď jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal
tvrdenú skutočnosť, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov žalobcu a žalovanej
v 1. rade. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vec bola získaná za trvania BSM z prostriedkov patriacich

výlučnejednémuzmanželovsanestávapredmetomBSMalejevovýlučnomvlastníctvetoho,ktojutakto
získal. Ak bola kúpna cena zaobstaranej veci zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov,
avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia a obaja pri uzavretí zmluvy potvrdili vôľu nadobudnúť kupovanú
vec do bezpodielového spoluvlastníctva, potom sa vec stala predmetom ich BSM. V nadväznosti na
to súd prvej inštancie uviedol, že iba žalovaná v 1. rade ako kupujúca uzavrela kúpnu zmluvu zo dňa

XX.X.XXXX. Žalobca a žalovaná v 1. rade neprejavili zhodnú vôľu nadobudnúť sporné nehnuteľností
do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, keby tak urobili, bolo by bez relevancie, že kúpna cena
bola zaplatená z výlučných prostriedkov žalovanej v 1. rade. Nič nebránilo tomu, aby kúpnu zmluvu
ako kupujúci uzavreli obaja manželia. Súd prvej inštancie nezistil dôvody neplatnosti spornej darovacej
zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným.

Žalovaná v 1. rade darovala garáž svojmu bratovi slobodne a vážne, keďže v čase jej darovania bola v
rozvodovom konaní so žalobcom a nechcela, aby bola garáž predmetom vyporiadania BSM. Na základe
uvedeného, keďže sporné nehnuteľnosti sa nestali predmetom BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade, ale
boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade, ktorá ich získala za trvania BSM, avšak z prostriedkov
patriacej výlučne jej, zamietol súd prvej inštancie žalobu o určenie, že žaloba a žalovaná v 1. rade sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Pokiaľ sa týka procesného nároku žalobcu na
určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade je
neplatná, zaoberal sa otázkou naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c/ CSP. Podľa názoru
súdu prvej inštancie takéto určenie neplatnosti právneho úkonu má len povahu predbežnej otázky k
posúdeniu, či tu právo je alebo nie je. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ak právna otázka

platnosti zmluvy, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom má povahu predbežnej otázky vo
vzťahu k existencii práva, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak je
možné žalovať priamo na určenie existencie práva. Z toho dôvodu žalobu v tejto časti zamietol. Výrok
o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Uplatnil pri tom odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/
a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolateľ sa domnieva, že jeho žaloba je v plnom rozsahu dôvodná a opodstatnená, keďže z majetku
ktorý patrí do BSM unikla vec, resp. nehnuteľnosť, na právny úkon nedal súhlas podľa § 143 OZ a preto
je relatívne neplatný. Poukazuje na výpoveď žalovanej v 1. rade, ktorá jasne uviedla, že peniaze na
kúpu garáže dali jej rodičia obom manželom, pričom tu má ísť o zhodné tvrdenia strán v konaní, ktoré sa
nedokazujú a navyše je to aj logicky odôvodnené, pretože manželka (žalovaná v 1. rade) garáž darovala

v čase rozvodového konania svojmu bratovi, žalovanému v 2. rade preto, aby nemusela po rozvode sa
vyporiadať so žalobcom a polovicu mu vyplácať. Preto odvolateľ tvrdí, že si obaja žalovaní boli vedomí,
že peniaze na kúpu nehnuteľnosti boli darované obom manželom a teda vec patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva. Na tom nič nemení tá skutočnosť, že počas pojednávaní žalovaný v 2. rade a jehorodičia túto skutočnosť popreli, navyše žalobca bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mladiství a o dare
nič nevedel. Ich výpoveď považuje odvolateľ za účelovú. Zastáva teda názor, že peňažné prostriedky
určené na kúpu nehnuteľností boli darované obom manželom, preto nehnuteľnosť musí patriť do BSM.

Na tom nič nemení ani to, že žalobca nebol vedený na liste vlastníctva ako spoluvlastník. Nesúhlasí
s názorom súdu prvej inštancie, že keby boli nehnuteľnosti nadobudnuté z prostriedkov darovaných
obom manželom, patrili by do podielového spoluvlastníctva. Prostriedky boli darované za tým účelom,
aby sporné nehnuteľností prešli do BSM oboch manželov. Poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 1658/98. Skutkové vyhodnotenie stavu považuje za vykonané

nesprávne.

5. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalovaná v 1. rade. Uvádza, že uznáva nároky žalobcu v plnom
rozsahu. Z jej výpovede vyplýva, že uznal spoluvlastníctvo žalobcu ku garáži predtým, ako garáž
darovala žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade jej dal pred darovaním prísľub, že keď bude
chcieť hneď opätovne garáž prevedie naspäť do jej vlastníctva. Žalovaný v 2. rade nepravdivo uvádza

podrobnosti ohľadom kúpy garáže ktorej sa nezúčastnil. Namieta aj vyhodnotenie výpovede svedka G..
F.. Predovšetkým uvádza, že vzťahy medzi ňou a žalobcom na jednej strane a oboma svedkami na
druhej strane sú v totálnom rozpade. Nesúhlasí so záverom, že peniaze boli darované iba jej.

6. K obom odvolaniam podal vyjadrenie žalovaný v 2. rade, ktorý navrhuje, aby odvolací súd potvrdil

rozhodnutie súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolaniu žalovanej, aby ho odmietol ako podané
neoprávnenou osobou. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa stotožňuje a považuje ho za vecne správny.
Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej v 1. rade je toho názoru, že vzhľadom na jej procesné postavenie
súd nerozhodol v jej neprospech a preto jej odvolanie je potrebné odmietnuť. Nesúhlasí s tvrdeniami
žalobcu v odvolaní, ktorý akcentuje svoje presvedčenie a presvedčenie svojej manželky vo vzťahu k

povahe darovania finančných prostriedkov zo strany rodičov žalovanej. V tomto smere povyšuje svoj
názor nad vôľu darcov, pričom práve vôľa darcu je pri darovaní rozhodujúca. Smerodajným je, komu
mali darcovia úmysel finančné prostriedky darovať a nie to, ako to vnímal žalobca či žalovaná v 1. rade.
Nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, ktorý označil výpoveď žalovaného v 2. rade a jeho rodičov za účelovú,
tendenčnú a nepravdivú. Je potrebné poukázať na to, že zatiaľ čo v prípade spornej garáže žalobca

nebol účastníkom kúpnej zmluvy ani nefiguroval ako spoluvlastník na príslušnom liste vlastníctva, v
súvislosti s nadobudnutím ďalšej nehnuteľnosti, a to bytu, bol žalobca sám účastníkom zmluvného
vzťahu a bol evidovaný na príslušnom liste vlastníctva. Uvedené skutočnosti preukazujú skutočnú vôľu
rodičov žalovaného v 2. rade a tiež vôľu žalobcu a žalovanej v 1. rade. Žalobca je nositeľom dôkazného
bremena v spore a nepreukázal dôvodnosť svojej žaloby.

7. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uvádza, že v celom rozsahu uznáva
svojho manžela na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a neplatnosti darovacej zmluvy.

8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v 2. rade zotrváva na právnych dôvodoch obsiahnutých v

žalobe a v podanom odvolaní. Súhlasí s vyjadrením žalovanej v 1. rade.

9. Žalovaný v 2. rade v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovanej v 1. rade uvádza, že ide o duplicitný
procesný prejav, keďže všetky skutočnosti uviedla aj vo svojom odvolaní. Opätovne poukazuje na to, že
finančné prostriedky použité na kúpu spornej garáže pochádzali z bezpodielového spoluvlastníctva jeho

rodičov a preto je logické, že musel do diskusie o použití prostriedkov vo vzťahu k účelu a vo vzťahu
k osobe.

10. Žalovaná v 1. rade sa vyjadrila k podaniu žalovaného v 2. rade, pričom vo vyjadrení opakuje svoje
doterajšie tvrdenia, poukazuje na to, že vôľa darcov v čase darovania bola taká, že darovali obom, teraz

iba účelovo tvrdia opak. Rovnaké stanovisko zastáva aj vo svojom ďalšom podaní zo dňa 22.6.2018.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané včas oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné. Pokiaľ však ide o odvolanie žalovanej v 2. rade, tu neboli splnené všetky

podmienky prípustnosti odvolania.

12. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.13. Uvedené ustanovenie upravuje procesné podmienky subjektívnej legitimácie na podanie odvolania,
ako riadneho opravného prostriedku. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či bolo rozhodnuté v
neprospech strany, je predovšetkým posudzovanie procesného postavenia vo vzťahu k nároku, ktorý je

uplatnenýžalobou.Prevznikoprávneniapodaťodvolaniemusístranevzniknúťujma,atoformálnaalebo
materiálna. Materiálna ujma sa vyznačuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje
osobu, ktorý podáva opravný prostriedok vo vzťahu k predmetu sporu. Vo všeobecnosti však v sporovom
konaní platí, že rozhodnutie proti ktorému je prípustné odvolanie môže byť vydané vždy v neprospech
iba jednej zo sporových strán a nemôže vyznieť v neprospech oboch sporových strán. Preto právo podať

odvolanie má vždy len jedna strana sporu (porovnaj Števček a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H.BECK, 2016, str. 1209).

14. Žalovaná v 1. rade vystupovala v procesnej pozícii, ktorá je opozitná k v procesnej pozícii žalobcu.
Súd prvej inštancie rozhodnutím vo veci samej zamietol žalobu, preto z hľadiska procesného je
neúspešným subjektom iba žalobca. Žalovaná v 1. rade, ktorá stála na procesnej strane, proti ktorej

žaloba smerovala, nemôže byť dotknutá výrokom rozsudku o zamietnutí žaloby tým spôsobom, že by z
hľadiska procesného jej bola spôsobená nejaká ujma. Z toho dôvodu odvolací súd jej odvolanie odmietol
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b/ CSP.

15. V ďalšom štádiu konania odvolací súd preskúmaval odvolanie žalobcu. Odvolanie

prejednal podľa § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Odvolací súd preskúmal
napadnutý rozsudok s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

16. Odvolací súd konštatuje, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú správne, logické a zrozumiteľné a

odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje, rovnako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

17. Na zdôraznenie správnosti záverov v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva
nasledovné:

18. Predmetom sporu bola žaloba o určenie, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi spornej nehnuteľností - garáže a pozemku, na ktorom sa nachádza a tiež o určenie, že
darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná.

19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žaloba o neplatnosť darovacej zmluvy tvorí iba predbežnú

otázku pre rozhodnutie o tom, aké sú vlastnícke pomery spornej nehnuteľnosti. Zároveň je potrebné
skonštatovať, že obe časti žalobného návrhu sú v logickom rozpore. Pokiaľ by totiž súd prvej inštancie
dospel k záveru, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade je
neplatná, došlo by k situácii, že sa v katastri nehnuteľností vyznačia spätne vlastnícke vzťahy existujúce
pred touto zmluvou, to znamená, že ako vlastníčka nehnuteľností bude vystupovať žalovaná v 1.

rade. Žalobca však zároveň prvým výrokom žiada o určenie, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Preto druhý petit nemôže popri prvom obstáť a
na takomto rozhodnutí žalobca nemá naliehavý právny záujem.

20. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal predovšetkým otázkou, či sporné nehnuteľnosti patrili

do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade alebo nie.

21. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných
dedičstvom alebo darom ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov a veci vydaných na základe predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. Žalobca tvrdil, že aj keď sám nebol na liste vlastníctva uvedený ako vlastník garáže, ani ako kupujúci

na zmluve, ktorou žalovaná v 1. rade formálne nadobudla do svojho vlastníctva garáž s pozemkom,
malo ísť o spoločný majetok, pretože finančné prostriedky získané na kúpu garáže pochádzali z daru
od rodičov žalovanej v 1. rade a boli určené obom manželom.23.Odvolacísúdktomuuvádza,žeargumentáciažalobcujenesprávna.Pokiaľbytotiždarovalifinančné
prostriedky na kúpu garáže rodičia žalovanej v 1. rade obom manželom, vzniklo by ich podielové
spoluvlastníctvo k týmto finančným prostriedkom a následne aj vec, zakúpená za darované finančné

prostriedky by patrila do ich podielového spoluvlastníctva v dôsledku transformácie vlastníckeho práva.
Odhliadnuc od tejto argumentácie sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorý posudzoval vôľu darcov, rodičov žalovanej v 1. rade bezprostredne z ich výpovedí.
Žiadnymi dôkaznými prostriedkami žalobca nevyvrátil tvrdenia svedkov o tom, že finančné prostriedky
na kúpu garáže darovali výslovne svojej dcére, teda žalovanej v 1. rade. Za takejto situácie muselo dôjsť

k vzniku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam výlučne u žalovanej v 1. rade, ktorá následne
mohla týmto svojím vlastníckym právom disponovať samostatne.

24. K argumentácii žalobcu rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky odvolací súd uvádza, že toto
rozhodnutie práve rieši situáciu, keď z majetku, ktorý nepatrí do BSM sa stane majetok v BSM prejavom
vôle manželov, ktorí sú obaja stranami zmluvy. V prejednávanej veci však takáto situácia nenastala a

preto je citované rozhodnutie nepoužiteľné.

25. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom
rozsahu správne a preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech
žalovanýv2.rade,pretomusúdpriznalnáhradutrovodvolaciehokonaniaprotineúspešnémužalobcovi.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.