Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/295/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111214337
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7111214337.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: O. Č., D.. XX.XX.XXXX, N. G.L., P.
X, zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Mäsiarska 4, proti žalovanému: O. Č., D.. XX.X.XXXX, N. G., P. X, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
17.1.2017 č.k. 17C/136/2011-667 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak,
že z majetku patriaceho do BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť a to:
- byt č. XXX nachádzajúci sa na 5. poschodí vo vchode č. X N. W. P. X,X,X,X,X,XX, Z.. Č.. XXX S. G.,
stojaci na parcelách reg. “C“ č. XXXX, XXXX, XXXX, vrátane spoluvlastníckych podielov k spoločným
častiam a spoločným zariadeniam bytového domu v podiele 101/10000 z celku a spoluvlastnícke podiely
na vyššie uvedených pozemkoch taktiež v podiele 101/10000 z celku, a to v celkovej zostatkovej
hodnote 62.200,- eur.

Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti a to:
- pozemok reg. „C“, parc. č. XXXXX/X, záhrady, o výmere 374 m2, zapísaný na LV č. XXXX G.. Ú.. O.,
P. O., P. G.-P., v zostatkovej hodnote 2.470,- eur,
-rodinnýdomsúpisnéčísloXXXX,postavenýnaparc.č.XXXX/X-zastavanejplocheanádvoríovýmere
176 m2, pozemok parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 160 m2 a pozemok parc.
č. XXXX/X - zastavanej plochy a nádvoria o výmere 176 m2, zapísané na LV č. XXXX, G.. Ú.. Z., P. H.
a taktiež pozemok reg. „C“, parc. č. XXXX/X - záhrady, o výmere 269 m2 a pozemok parc. č. XXXX/X -

záhrady, o výmere 565 m2, zapísané na LV č. XXXX, G.. Ú.. Z., P. H., v zostatkovej hodnote 67.500,- eur.
Titulom úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 3.885,- eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal právo
na náhradu trov konania a štátu priznal právo na náhradu trov konania vo vzťahu k obom účastníkom a
to vo vzťahu k žalovanému vo výške 50% a vo vzťahu k žalobkyni vo výške 15%.

2. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že žaloba je čo do základu dôvodná. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania
manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti (a vyplýva to aj z výpisov z LV),
ktoré tvoria masu BSM a to:- byt č. XXX D. X. poschodí vo vchode č. X N. W. P. X,X,X,X,X,XX Č.. Z.. XXX, nachádzajúci sa na ulici P.
S. G., postavený na pozemkoch parcely reg. „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
444 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 432 m2, parc. č. XXXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 434 m2, spoločne so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu P. X,X,X,X,X,XX Č.. Z.. XXX, nachádzajúceho sa na ulici P. S.
G. postaveného na pozemkoch parcely reg. „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
444 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 432 m2, parc. č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 434 m2, vo veľkosti 101/10000 celku, zapísané na LV č. XXXXX G.. Ú.. T.,

P. G. L. a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parcely reg. “C“ parc. č. číslo XXXX- zastavané plochy
a nádvoria o výmere 444 m2 parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 432 m2, parc.
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 434 m2 zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. T. vo
veľkosti 101/10000 z celku;
- pozemok parcely reg. „C“, parc. č. XXXXX/X, záhrady, o výmere 374 m2, zapísaný na LV č. XXXX G..
Ú.. O., P. O., P. G.L.-P., v zostatkovej hodnote 2.470 eur;

- rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 176 m2, pozemok parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 160 m2 a pozemok
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Z.Č.,
P. H. a tiež pozemok parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/X - záhrady, o výmere 269 m2 a pozemok parc. č.
XXXX/X - záhrady, o výmere 565 m2, zapísané na LV č. XXXX, G.. Ú.. Z., P. H..

Iné veci strany sporu bližšie nešpecifikovali, neoznačili ich stav ku dňu zániku BSM a aktuálnu hodnotu
(či ešte nejakú vôbec majú). Dvere a zámok, ktoré spomínal v konaní žalovaný, sa považoval za
súčasť bytu. Rovnako ako WC, kúpeľňu, kuchynskú linka so sporákom, ktoré spomínala žalobkyňa.
Cenu predmetných nehnuteľností súd prvej inštancie ustálil podľa znaleckých posudkov č. 17/2016,
18/2016, 19/2016 z 25.7.2016 Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva družstvo Hroncova 3 Košice, ktorý

znalecký ústav sa v odbornom vyjadrení č. 26/2016 z 3.11.2016 vyjadril aj k námietkam žalovaného,
z ktorého obsahu je zrejmé, že námietky považoval za nedôvodné. Súd prvej inštancie konštatoval, že
nemal dôvod spochybňovať správnosť použitej metódy pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností,
ktorej výber je výlučne na znalcovi a ktorý výber bol aj náležite v znaleckom posudku zdôvodnený.
Znaleckým posudkom určená cena je trhovou cenou, za ktorú je možné nehnuteľnosť obdobného

charakteru obstarať. Takto určená cena je cenou danej konkrétnej nehnuteľnosti so zohľadnením jej
polohy, technického stavu a trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite. Znalecké posudky boli vypracované
v zmysle vyhlášky platnej v čase rozhodovania súdu, t.j. 492/2004 Z.z. a takto zistená všeobecná cena v
rozhodnom čase je použiteľná v čase rozhodovania súdu. Znalecký ústav je subjekt odborne spôsobilý
na posúdenie odbornej otázky z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty

nehnuteľností, na ktoré treba vedecké poznatky. Súd prvej inštancie neposudzoval vecnú správnosť
znaleckého posudku z odbornej stránky, len hodnotil, či boli dodržané zásady logiky uvažovania
znalca, úplnosť jeho zistení vo vzťahu k zadanej úlohe a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi,
keďže hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery. Uviedol, že najprv vo veci nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností

Ing. Dušanom Šotýsom, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností znaleckými posudkami č. 7/2014
zo dňa 20.4.2014, 8/2014 z 28.4.2014 a 9/2014 z 29.4.2014 metódou polohovej diferenciácie a to u
bytu č. XXX D. P. X S. G. a spoluvlastníckeho podielu k pozemku na 51.100,- eur, u predmetného
rodinného domu s pozemkami v Z.P. na 64.900,- eur a u pozemku v O. na 1.610,- eur. Následne
vzhľadom na námietky žalovaného a jeho návrh súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým

ústavom. Inštitút znalcov súdneho inžinierstva družstvo Hroncova 3, Košice v znaleckých posudkoch č.
17/2016, 18/2016, 19/2016 z 25.7.2016 určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností metódou
polohovej diferenciácie a to u bytu č. XXX D. P. X S. G.L. a spoluvlastníckeho podielu k pozemku
na 62.200,- eur s poukazom na nárast ceny bytov S. G. od 2Q/2014 do 2/2016, u predmetného
rodinného domu s pozemkami S. Z. (konštatoval, že v dome o.i. je prípojka vody i elektriny, plynová

a kanalizačná prípojka, kuchynská linka, sporák, vaňa, WC, vyjadril sa k dokončenosti domu na 89,43
%, pri výpočte koeficientu polohovej diferenciácie zohľadnil i technický stav nehnuteľnosti, pracovné
možnosti obyvateľstva, skladbu obyvateľstva) na 67.500,- eur s poukazom na nárast koeficientu kcu
a všeobecný nárast cien nehnuteľností na bývanie oproti r. 2014 a u pozemku v O. na 2.470,- eur s
poukazom na nárast ceny pozemkov od 2Q/2014 do 2/2016.

3. Súd prvej inštancie predmetný byt v Košiciach prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne z dôvodu,
že prikázanie bytu do podielového spoluvlastníctva obidvom bývalým manželom a udržanie tak stavu
spoločného nažívania pre ich vzájomné nezhody od roku 1997 (ako vyplýva z rozsudku o rozvode),pričom podľa lekárskej správy chirurga O.. Z. R. X.X.XXXX, U. T. O.. Z. R. XX.X.XXXX V. D.G. O.. G.
R. X.X.XXXX žalobkyňa ich vyhľadala v dôsledku fyzického napadnutia zo strany bývalého manžela,
nie je vhodné. Mal za to, že prikázaním bytu do vlastníctva žalobkyne je vyriešená bytová otázka

žalobkyne,pričomžalovanýmázasmožnosťbývaťvdomevZ.,ktorýžalobkyňavôbecneužíva.Nakoľko
žalovanýmádlhodobopríjemzpracovnejčinnostiajemuž,jeprenehoľahšierealizovateľnédokončenie
domu (vnútorné omietky, klampiarenske konštrukcie ostatné...) či už svojpomocne alebo zaplatením
remeselníkov než pre žalobkyňu, pričom skutočnosť, že žalovaný bude musieť zmeniť sídlo svojho
podnikania súd nepovažoval za tak významnú okolnosť, ktorá by prevážila vyššie uvedené dôvody. Súd

poznamenáva, že podľa predložených lekárskych správ z roku 2016 ohľadne žalobkyne, pretrvávajú u
nej bolesti v chrbtici, hlavy, bedrových kĺboch a kolenách, závraty, pískanie v ušiach, takže je zdravotný
stav je nepriaznivý, v dôsledku čoho je pre ňu o to náročnejšie sa podieľať na dokončení a údržbe domu
a pozemkov. Podľa dokladov SIPO a šekových ústrižkov, žalobkyňa po rozvode manželstva zasielala
šekom žalovanému polovicu a od roku 2014 tretinu sumy určenej v dokladoch SIPO na úhradu za
predmetnýbytatopodľarozsahuužívaniapredmetnéhobytu.Vzhľadomnafinančnúsituáciužalobkyne,

ktorá bola podľa potvrdenia ÚPSVaR Košice od 1.1.2012 do 31.5.2014 v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, podľa predloženej pracovnej zmluvy je zamestnaná od 28.5.2014 a podľa rozhodnutia o
plate má hrubý plat vo výške 415,50 eur, v prípade, že by jej súd prikázal do výlučného vlastníctva
ďalšiu nehnuteľnosť, nemala by dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie druhej strany, takže
by zrejme bola nútená ju predať, keďže na splácanie prípadnej pôžičky by jej po úhrade základných

životných potrieb ostávalo minimum peňazí. Dom s pozemkami S. Z. a taktiež záhradu v O. vzhľadom
na vyššie uvedené dôvody ako aj na tvrdenie žalovaného, že on je ten, ktorý zabezpečuje ich údržbu,
súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Súd prvej inštancie pri vyporiadaní
vychádzal zo zásady, obsiahnutej v prvej vete ust. § 150 citovaného zákona, že pre účely vyporiadania
sú podiely oboch manželov rovnaké, nakoľko nezistil podmienky pre odchylné stanovenie podielov. Z

titulu vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva je teda žalovaný povinný žalobkyni
vyplatiťsumu3.885,-eurvychádzajúcztejskutočnosti,žecenanehnuteľnostíprikázanýchdovýlučného
vlastníctva žalovaného je 69.970,- eur (2.470 + 67.500 eur) a cena nehnuteľností prikázaných do
výlučného vlastníctva žalobkyne 62.200 eur a polovica z ich rozdielu činí 3.885,- eur, v dôsledku čoho
potom výsledná hodnota podielov na oboch stranách je rovnaká (u žalobkyne 62.200 + 3.885 eur, u

žalovaného 69.970 - 3.885 eur). Na vyplatenie sumy 3.885,- eur súd prvej inštancie určil lehotu troch
mesiacov s poukazom na skutočnosť, že k zániku BSM došlo 19.11.2010, žaloba na vyporiadanie BSM
bola podaná 25.5.2011, žalovaný mal a má dostatočný časový priestor, aby začal riešiť svoju finančnú
situáciu a zabezpečil si dostatočné množstvo finančných prostriedkov na vyplatenie žalobkyne v určenej
lehote. Rozhodnutie trovách konania založil súd prvej inštancie na ust. § 255 ods. 2 C.s.p., s poukazom

na to, že vo veci nemožno konštatovať úspech jednej zo strán sporu.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. §
365 ods. 1 písm. d/, e/ a f/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že konanie konanie trpí inou vadou, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na odôvodnenie rozsudku, v
ktorom súd prvej inštancie prihliadal na skutočnosť, že on má dlhodobo príjem z pracovnej činnosti a
je muž, je pre neho ľahšie realizovateľné dokončenie domu, považuje za konanie súdu v rozpore so
zásadou antidiskriminácie, čím došlo k porušeniu jeho základných ústavných práv a to v dôsledku jeho
pohlavia. Má za to, že samotná skutočnosť, že je muž a že má dlhodobo príjem z pracovnej činnosti

nepovažuje za dostatočný dôvod pre záver, že on má prerobiť rodinný dom, lebo osoba ženského
pohlavia by toho zrejme nebola schopná. Je toho názoru, že práce na dome obdobne ako na každej
nehnuteľnosti zvládne aj žalobkyňa, hoci aj s pomocou ich spoločných detí. Opätovne poukazuje na
skutočnosť,žeoprotitomutodomubývajúrodinnípríslušnícižalobkyne,čímbymalazabezpečenýdenný
kontakt s nimi a teda dané prostredie je pre ňu dobre známe. Nepovažuje za správne pokiaľ súd prvej

inštancie nezobral uvedený fakt na zreteľ, naopak v prípade jeho osoby prihliadol na skutočnosť, že na
záhrade v O. susediace nehnuteľnosti sú užívané jeho rodinnými príslušníkmi. Pokiaľ súd prvej inštancie
prihliadal na zdravotný stav žalobkyne a jej zdravotné problémy, poukazuje na to, že aj jeho zdravotný
stav nie je najlepší, je v dôchodkovom veku, pričom podľa súdu má zvládnuť dokončenie domu S.
Z., Za nesprávny skutkový záver považuje skutočnosť, že súd vyhodnotil ako nevhodné prikázanie

nehnuteľností, ktoré tvoria predmet BSM do ich podielového spoluvlastníctva a to s poukazom na
fyzické napadnutia žalobkyne z jeho strany, ku ktorým došlo v minulosti. Má za to, že uvedené lekárske
správy obsahujú údaje, ktoré pri vyšetrovaní uvádza pacient, pričom lekár nepreveruje pravdivosť týchto
tvrdení. Poukázal na to, že nebol postihnutý za priestupok alebo trestný čin, za konanie ktorým údajnefyzicky napadol žalobkyňu (takéto konanie ani nikdy nebolo iniciované). Má za to, že ak by boli tvrdenia
žalobkyne pravdivé, nič jej nebránilo, aby predložila súdu doklad o takomto správnom, resp. trestnom
konaní.Takétokonanieneiniciovalanižiadenlekár,nebolozdokumentovanéžiadnezranenie žalobkyne

a má za to, že táto si uvedené lekárske správy nechala vypracovať účelovo so zámerom, aby získala
ich spoločný byt. Za nesprávnu považuje aj aplikáciu ust. § 150 Občianskeho zákonníka, keďže má za
to, že podľa jeho znenia bolo povinnosťou súdu prihliadnuť na to, ako sa každý z manželov zaslúžil
o nadobudnutie, ale aj udržiavanie spoločných vecí. Súd vyvodil záver, že udržiavanie (čo je budúci
čas) domu a pozemkov budú pre žalobkyňu náročnejšie vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav,

čo nepovažuje za právne relevantnú skutočnosť. Je toho názoru, že malo byť zisťované a dokazované,
ktorý z manželov, ako a v akej miere sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Namiesto
toho súd zohľadňoval kto z bývalých manželov bude schopný sa o nehnuteľnosti starať. Za právne
významnú okolnosť pre posúdenie, komu má byť v rámci vyporiadania prikázaný byt považuje aj to,
kto sa oň stará (okrem iného platí dohodnutú časť nájomného, ako aj dlhy, ktoré vznikli v súvislosti s
neplatením časti nájomného zo strany druhého manžela) a kto môže zabezpečiť jeho riadnu prevádzku

aj v budúcnosti. S poukazom na záver súdu o nepriaznivom zdravotnom stave žalobkyne je na zváženie,
či táto bude schopná udržiavať byt uviedol, že tento je na piatom poschodí a žalobkyňa trpí závratmi a
bolesťami bedrových kĺbov a kolien. Považuje preto pre žalobkyňu za vhodnejšie bývanie v dome v Z..
Namietal aj skutočnosť, že súd sa nezaoberal jeho námietkami voči výsledkom znaleckého dokazovania
a v dôvodoch rozhodnutia k tejto otázke nič neuviedol. Poukázal na pojednávanie dňa 17.01.2017,

na ktorom písomne aj ústne namietal správnosť znaleckého dokazovania. Napriek tejto skutočnosti
súd nevypočul súdnych znalcov za účelom odstránenia rozporov týkajúcich sa najmä stavby rodinného
domu v Z.. Poukazuje na pochybenie znalca, ktorý namiesto riešenia profesionálnych otázok, riešil
historický vývoj rómskej problematiky. V odvolaní taktiež uviedol, že žalobkyňa nebýva a nezdržiava
sa v spoločnom byte od septembra 2016. Do bytu chodí iba pre poštu v čase, keď je na služobných

cestách. Považuje za nespravodlivé preto prideliť byt do výlučného vlastníctva žalobkyne, keď v ňom
fakticky nebýva a platí iba 1/3 nájomného a úhradu za služby v hodnote 60,- až 70,- eur mesačne.
Zvyšok do sumy 230,- eur mesačne platí on. Má za to, že v prípade rozhodnutia o prikázaní bytu do
výlučného vlastníctva žalobkyne by táto uvedený byt odpredala a súd svojím rozhodnutím urobil z neho
"bezdomovca", keďže objektívne nemôže bývať v rodinnom dome S. Z., keďže tento je po technickej

a hygienickej stránke neobývateľný. Na jeho dokončenie sú potrebné finančné prostriedky minimálne
25.000,- eur, ktoré on nemá.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla k otázke užívania bytu, že jej spolužitie so žalovaným v byte

je neznesiteľné. Poukázala na dôvody svojej žaloby o rozvod a to práve z dôvodu fyzického násilia
páchaného na nej žalovaným. Dňa X.X.XXXX ju opätovne zbil. Má za to, že žalovaný počas celého
konania pred súdom prvej inštancie nepopieral a nenamietal jej tvrdenia v tomto smere, ani predložené
lekárske správy, z ktorých vyplýva napadnutie žalobkyne. Má za to, že žalovaný počas celého súdneho
konania sa snažil manipulovať so súdom rôznymi zavádzajúcimi tvrdeniami, keď tvrdil, že v období rokov

2011 až 2013 všetky platby týkajúce sa užívania bytu uhrádzal on. Ona predložila v tomto smere dôkaz
a to ústrižky o platbách preukazujúcich, že uhrádzala polovicu platieb spojených s užívaním bytu. V byte
doposiaľ môže užívať iba jednu izbu, keďže žalovaný vulgarizmami a ústrkami jej znemožňuje užívať
zvyšok bytu. Preto sa ho stráni, keďže sa bojí, že by ju znova napadol.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa ust. § 380 ods. 1,2 C.s.p. a to v rozsahu odvolacích námietok žalovaného a na základe toho
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zákonným postupom vykonal vo
veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom
zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 C.s.p., vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo

veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

7. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v
súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom

na obsah odvolacích námietok žalovaného považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

8. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že tento namieta správnosť rozsudku súdu prvej inštancie,
čo do spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva jednak v tom, že súd neprihliadol na jehonávrh, aby nehnuteľnosti patriace do BSM boli prikázané do podielového spoluvlastníctva účastníkov
a jednak v tom, že nesprávne vyhodnotil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie otázky, ktorému z
účastníkov sa má prikázať konkrétna vec. Túto odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za

preukázanú. Poukazuje na to, že zásady, ktorými sa súd riadi pri vyporiadaní BSM vyplývajú z ust.
§ 150 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie predstavuje právnu úpravu, ktorého hypotéza nie je
určenápriamoprávnympredpisomaktoráponechávasúdu,abypodľasvojhouváženiavkonkrétnejveci
túto sám vymedzil. Napriek uvedenému charakteru hypotézy právnej normy z právnej úpravy vyplýva
požiadavka pri hodnotení konkrétnej veci prihliadnuť prioritne na skutočnosti vymedzené priamo touto

právnou normou a to povinnosť zohľadniť, že podiely bývalých manželov sú v zásade rovnaké, že každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho (výlučného majetku) vynaložil
na spoločný majetok, každý z manželov je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku (patriaceho
do BSM) sa vynaložilo na jeho ostatný majetok, povinnosť prihliadnuť na potrebu maloletých detí, na
skutočnosť, ktorý z manželov a v akej miere sa staral o rodinu, ako sa každý z manželov zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a ako sa ten-ktorý z manželov podieľal na starostlivosti o deti,

ako sa ten-ktorý z manželov pričinil o obstaranie spoločnej domácnosti a taktiež povinnosť súdu zobrať
zreteľ aj na iné skutočnosti, ktoré priamo v tejto právnej norme nie sú uvedené. Z uvedeného je zrejmé,
že za základnú zásadu, ktorou sa súd riadi pri vyporiadaní je záver, že podiely manželov na majetku
nadobudnutého do BSM sú zásadne rovnaké. To má za dôsledok, že ak pôjde o veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve prichádza do úvahy iba zohľadnenie takých skutočností, ktoré tento pomer narúšajú.

Dôkazným bremenom na preukázanie týchto mimoriadnych okolností je zaťažený ten z bezpodielových
spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že sú tu dané niektoré skutočnosti, na ktoré treba pri vyporiadaní zobrať
zreteľ, majúc ten dôsledok, že v konkrétnej veci sa neuplatní zásada rovnakých podielov bývalých
manželov. Iba výnimočne teda prichádza do úvahy odklon od tejto zásady a to v situáciách, ak
ide o také konanie (alebo aj nečinnosť) jedného z manželov, ktoré významne ovplyvňuje manželské

spolužitie a súčasne sa to premieta do hospodárenia so spoločným majetkom. Pri vyhodnocovaní
zásady prihliadnutia ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí je
potrebné vychádzať zo záverov, že hoci niektorý z manželov vzhľadom na svoje pracovné zaradenie
bude mať síce výrazne vyšší príjem ako druhý z manželov, avšak tento príjem zodpovedá štandardnému
príjmu s prihliadnutím na danú profesiu a príjmy tohto manžela nie sú odrazom jeho mimoriadneho

úsilia o nadobudnutie alebo udržanie spoločných veci, toto nie je dôvodom na zohľadnenie zásluh
o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci. Ani nižší príjem druhého manžela so zreteľom na jeho
pracovné zaradenie zodpovedajúce jeho vzdelaniu a ostatným pomerom (zdravie, pracovné možnosti
a pod.), nie je dôvodom pre výnimku zo zásady, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú
rovnaké. Povinnosťou súdu je zobrať zreteľ aj na to ako sa ten-ktorý z manželov pričinil o starostlivosť

o deti a o obstarávanie spoločnej domácnosti. Pre zohľadnenie tejto starostlivosti je treba prihliadnuť
na celkový prínos toho-ktorého z rodičov o starostlivosť o deti a to vo väzbe na obstarávanie a chod
celej domácnosti. V konečnom dôsledku môže byť práve odlišná miera starostlivosti o deti vyvážená
starostlivosťou o obstarávanie potrieb spoločnej domácnosti. S poukazom na tieto zásady nepovažuje
odvolací súd za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej namieta nesprávny postup súdu pri

zohľadnení toho ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a aj o udržiavanie spoločných vecí.
Odvolací súd je toho názoru, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie právne
významných skutočností vyplývajúcich z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré by preukazovali
dôvodnosť pre odklon od zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

9. Pri rozhodovaní o tom, ktorú vec patriacu do BSM prikázať, ktorému z účastníkov konania sa súd
spravuje princípom spravodlivého vyporiadania v rámci ktorého prihliada aj na otázku ďalšieho účelného
využívania vecí, otázky riešenia potreby bývania oboch účastníkov, ako aj na potrebu vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva spôsobom, aby účastníkom vznikala čo najnižšia povinnosť vyplácať
za účelom vyrovnania výšky podielov druhého manžela finančnou hotovosťou. Odvolací súd považuje

za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý pri zohľadňovaní účelnosti využitia rodinného domu,
ktorého podmienkou je jeho úplné dokončenie prihliadol na predpokladanú vyššiu remeselnú zručnosť
žalovaného, ako muža pri potrebných stavebných činnostiach na dokončenie domu, ako aj na jeho
finančné zabezpečenie. Vyhodnotenie tejto otázky teda nepredstavuje diskrimináciu žalovaného ako
muža, tak ako na to žalovaný poukazuje v odvolaní. Pri úvahe súdu, ktorý uprednostnil tieto okolnosti

pred tvrdeniami žalovaného, že v susedstve uvedeného domu bývajú príbuzní žalobkyne nemožno
vyčítať žiadny rozpor so zákonom, ani rozpor s logickými úvahami. S prihliadnutím na hodnotu
uvedeného rodinného domu predstavuje prikázanie bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne logickýpostup z hľadiska dodržania zásady, aby obom účastníkom boli prikázané do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti v približne rovnakej hodnote tak, aby ich vzájomná výplatná povinnosť bola čo najnižšia.

10. Za dôvodné nemožno považovať odvolacie námietky žalovaného, ktorý pri rozhodovaní o tom,
ktorému z manželov prikázať do výlučného vlastníctva byt v Košiciach žiadal zohľadniť skutočnosť, že
žalobkyňa sa v byte zdržiava menej. Vzhľadom na vzájomné nezhody manželov, ktoré pretrvávajú aj
po ich rozvode a obavu žalobkyne z fyzických útokov žalovaného nemožno jej snahu o obmedzovanie
kontaktov so žalovaným v byte vyhodnotiť ako okolnosť v jej neprospech a predstavujúcu záver o nižšej

odkázanosti žalobkyne na bývanie v spornom byte. Žalovaný v konaní neprodukoval tvrdenia a ani
dôkazy o tom, aby žalobkyňa mala otázku bývania vyriešenú iným právne významným spôsobom. S
poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd závery súdu prvej inštancie, pri ktorých prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného rodinný dom a do výlučného vlastníctva žalobkyne byt za správny a
majúci základ vo vykonanom dokazovaní.

11. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v tvrdení o
tom, že súd sa nezaoberal jeho námietkami voči výsledkom znaleckého dokazovania na ocenenie
nehnuteľností patriacich do BSM. Vo vzťahu k tejto námietke považuje odvolací súd za potrebné
poukázať na to, že pri stanovení ceny veci pre vyporiadanie BSM sa vychádza z ceny veci v dobe
vyporiadania, ale z jej stavu v čase zániku tohto spoluvlastníctva. Pri stanovení ceny nehnuteľnosti

v rámci vyporiadania sa vychádza z tzv. všeobecnej ceny, t.j. ceny nehnuteľnosti obvyklej v danom
mieste a v čase rozhodovania, ktorá vyjadruje aktuálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Ide o riešenie
odborných otázok, na ktoré nemá súd dostatočné znalosti a tieto otázky rieši za pomoci znalca.
Žalovaný v konaní namietal výsledky znaleckého dokazovania zameraného na určenie všeobecnej ceny
nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania. Z dôvodov týchto námietok súd prvej inštancie nariadil

vykonanie kontrolných znaleckých posudkov. Novým znalcom Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva
Košice. Žalovaný namietal aj správnosť záverov kontrolných znaleckých posudkov predovšetkým vo
vzťahu k oceneniu rodinného domu v meste Z.. Poukazoval na to, že Z.Č. sú región s vysokou mierou
nezamestnanosti občanov, s veľkým percentom neprispôsobivých občanov, nie je tam vybudovaný
priemysel, v ktorom by boli pracovné príležitosti, patrí medzi regióny s chudobnejšími občanmi. Z

tohto dôvodu je reálny predaj nehnuteľností veľmi problematický a domy sa tu predávajú za podstatne
nižšie ceny ako v iných regiónoch. Na základe toho sám ustálil cenu nehnuteľností na 40.000,- eur.
Rovnako namietal aj skutočnosť, že znalec nedostatočne prihliadol na technické opotrebenie domu,
jeho nedokončenie, technické a morálne opotrebenie. Vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorým bola
oceňovaná záhrada namietal nedôvodné zvýšenie ceny o približne 30%. Z rovnakého dôvodu namietal

nesprávnosť znaleckého posudku č. 17/2016 pri ustaľovaní ceny bytu. Znalec na výzvu súdu reagoval
na uvedené námietky žalovaného vo svojom odbornom vyjadrení č. 26/2016. Žalovaný namietal aj
výsledky tohto odborného vyjadrenia znalca, keď konštatoval, že znalecký posudok vychádza len z
technicky nesprávne hodnotených údajov a reálne sa značne odchyľuje od hodnôt, za ktoré by bol tento
dom speňažiteľný v danej lokalite, za daného technického stavu a v rozsahu jeho nedokončenia. Dom

hodnotil ako neobývateľný a na jeho štandardné bývanie v súlade so súčasnými platnými normami je
potrebné vynaložiť nemalé prostriedky. Poukázal na neprofesionalitu znalca pokiaľ v ňom vyjadroval
súkromné a ničím nepodložené názory o príčinách kriminality rómskych občanov, ako aj o možnostiach
ich prevýchovy. Z tohto dôvodu navrhoval ustáliť cenu domu vo výške 40. až 45.000,- eur. Odvolací
súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodnutí nepovažoval uvedené

námietky za dôvodné a všeobecnú cenu vyporiadávaných nehnuteľností ustálil na základe výsledkov
kontrolného znaleckého dokazovania. Námietky žalovaného nemajú oporu v žiadnych odborných
podkladoch a sú iba vyjadrením jeho laického stanoviska, ktoré nie je spôsobilé vyvrátiť správnosť
záverov znaleckých posudkov, vrátane odborného vyjadrenia. Z tohto dôvodu nepovažuje odvolací súd
za dôvodnú ani jeho odvolaciu námietku, v ktorej tento namieta výsledky znaleckého dokazovania.

12. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., vrátane správneho výroku o trovách konania.

13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho
konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.