Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218443
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215218443.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
F. XXX/XX, Dulovce, o zaplatenie 704,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno č. k. 6C/645/2015-37 zo dňa 12.07.2018 v spojení s opravným uznesením
č. k. 6C/645/2015-60 zo dňa 22.08.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6C/645/2015-37 zo dňa
12.07.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/645/2015-60 zo dňa 22.08.2018 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 6C/645/2015-37 zo dňa 12.07.2018 v spojení s opravným uznesením
č. k. 6C/645/2015-60 zo dňa 22.08.2018 zamietol žiadosť na opravu platobného rozkazu Okresného
súdu Komárno č. k. 6C/645/2015-31 zo dňa 25.04.2016. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na
§ 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že v spore rozhodol dňa 25.04.2016
platobným rozkazom č. k. 6C/645/2015-31. Podaním doručeným súdu dňa 27.11.2017 žalobca žiadal
opraviť platobný rozkaz v časti identifikačných údajov žalovanej, a to priezviska žalovanej, ktoré žalobca
v žalobe uviedol nesprávne.
Súd prvej inštancie uviedol, že návrhu žalobcu na vydanie opravného uznesenia vyhovieť nemohol,

nakoľko v predmetnom platobnom rozkaze nezistil žiadnu chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú
nesprávnosť. Účelom inštitútu opravných uznesení je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd,
nie strana sporu v podanej žalobe (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s.
824, R 37/1969, nález Ústavného súdu SR z 24. júla 2014, sp. zn. II. ÚS 576/2013, Najvyšší súd SR, sp.
zn. 3 M Cdo 21/2008). Platobný rozkaz bol v celom rozsahu vydaný v súlade so žalobou a predloženými

dôkazmi, a to i v časti označenia žalovanej jej priezviskom. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie
o návrhu žalobcu na vydanie opravného uznesenia rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že žalobca
počas exekučného konania na základe výzvy súdu zistil, že správne znie priezvisko žalovanej C.. Listom
zo dňa 21.11.2017 požiadal súd o opravu platobného rozkazu v časti priezviska žalovanej. Zároveň

odkázal na čl. 2 ods. 1, § 153 ods. 1, § 154, § 191, § 132 ods. 3, § 167 ods. 1 a § 161 ods. 1 a 3
CSP a poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 232/2009 zodňa 27. januára 2011, v zmysle ktorého aplikáciu ustanovenia § 164 OSP (v súčasnosti § 224 CSP)
nevylučuje okolnosť, že do súdneho rozhodnutia sa dostane chyba v písaní a počítaní ako aj iná zrejmá
nesprávnosť v dôsledku chyby spôsobenej žalobcom v žalobe, ktorá zostane súdom aj účastníkmi počas

konania nepovšimnutá.
Uvedené ustanovenie umožňuje súdu vykonať opravu aj bez návrhu, ak ide o chyby v písaní, počítaní
alebo iné zrejmé nesprávnosti, pričom môže tak urobiť aj po právoplatnosti opravovaného rozsudku.
Úprava o oprave rozsudku sa použije primerane na uznesenie a zákon nijako nevylučuje ani vykonanie
opravy u opravného uznesenia, t. j. situáciu, keď je potrebné, aby samotné opravné uznesenie (ak je s

chybami v písaní a počítaní alebo s inými zrejmými nesprávnosťami) bolo opravené novým opravným
uznesením.
Spolu so žalobou zo dňa 12.10.2015 bola súdu doručená aj Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro
zo dňa 01.06.2012, pričom z podpisu žalovanej jasne vyplýva správne priezvisko C.. Žalobca na
podporu svojich tvrdení poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.01.2018, č.
k. 5Co/386/2017-29. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj v rozhodujúcom rozsahu správne
odôvodnil.Keďžeodvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhouznesenia,v

súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 123 ods. 1 CSP, podanie je úkon určený súdu.
Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,

späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

Podľa § 124 ods. 2 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)
ktorému súdu je určené; b) kto ho robí; c) ktorej veci sa týka; d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

Podľa § 131 ods. 1 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu

ohrozeného alebo porušeného práva.Podľa § 132 ods. 2 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

Podľa § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

6. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania proti uzneseniu, ktorým súd prvej

inštancie zamietol návrh žalobcu na opravu platobného rozkazu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
v napadnutej časti rozhodol vecne správne, keď vychádzal zo skutkového stavu zisteného z listinných
dôkazov doložených do súdneho spisu a následne vec aj správne právne posúdil.

7. Súd prvej inštancie preskúmal, či má podanie žalobcu označené ako „Návrh na vydanie platobného
rozkazu“ všetky podstatné náležitosti tak, ako to ustanovuje § 127 CSP a § 131 CSP. Ustanovenie §

127 ods. 1 CSP upravuje tzv. všeobecné náležitosti podania, pričom sa nerozlišuje, či ide o podanie vo
veci samej, alebo o iné podanie. Medzi všeobecné náležitosti podania patrí uvedenie, ktorému súdu je
určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa ním sleduje a podpis podávateľa. Vzhľadom
k tomu, že v danej veci ide o žalobný návrh, tento musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí v
zmysle§127ods.1a2CSPajoznačeniestrán,pravdivéopísanierozhodujúcichskutočností,označenie

dôkazov na ich preukázania a žalobný návrh.

8. Žalobca teda musí v zmysle vyššie uvedeného v podaní označiť súd, ktorému je žaloba určená.
Ďalej je potrebné riadne označenie žalobcu a označenie, ktorej veci sa týka a čo sa ňou sleduje.
Tieto všeobecné náležitosti podania, vyplývajúce z § 127 CSP, sú splnené označením podania ako

žaloba, resp. zrozumiteľným uvedením ostatných povinných náležitostí žaloby, keďže každé podanie sa
posudzuje podľa jeho obsahu. Pokiaľ ide o označenie strán, tak stranami sporu sú žalobca a žalovaný,
pričom na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať aj viac subjektov. Fyzická osoba sa
v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia
alebo iným identifikačným údajom. Tieto náležitosti označenia fyzickej osoby platia aj pre fyzické osoby

nepodnikateľov, aj pre fyzické osoby podnikateľov. Miesto podnikania fyzickej osoby nie je v označení
subjektu povinným údajom, uviesť sa však môže, ak žalobca nedisponuje údajom o trvalom pobyte
svojho dlžníka - podnikateľa. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,
adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Zahraničná právnická osoba sa
v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným

údajom. Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo
právnickej osoby, ktorá za štát koná a ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu
tohto štátneho orgánu.

9. Ustanovenie § 136 CSP upravuje fakultatívne náležitosti označenia subjektov, ktorých neuvedenie

nie je vadou žaloby, spočívajúcej v neúplnosti žaloby. Takýmito údajmi sú telefónne číslo a elektronická
adresa žalobcu, prípadne jeho zástupcu, telefónne číslo a elektronická adresa žalovaného, ako aj osôb,
ktorých výsluch ako dôkazný prostriedok žalobca označil. Samozrejme, žalobca nemusí mať vedomosť
o telefónnom čísle a elektronickej adrese žalovaného či svedkov, preto to súd nemôže od neho povinne
vyžadovať.

10. Ďalej je potrebné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré musí byť zrozumiteľné, inak to zakladá
vadu podania, spočívajúcu v nezrozumiteľnosti. V žalobe preto musí žalobca uviesť pravdivo a úplne
tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného
práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Žalobca musí v žalobe uviesť

také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v
takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou
súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou
návrhu je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal

znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu
medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon
na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda
aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktoréhonesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 CSP).
Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Žalobca je taktiež
povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny

pripojiť. Povinnosť pripojiť k návrhu listinné či iné pripojiteľné dôkazy slúži na to, aby súd mohol bez
zbytočných prieťahov pripraviť pojednávanie vo veci. Datovanie žaloby už nie je uvedené ako povinná
všeobecná náležitosť podania, a keďže sa nevyžaduje ani ako povinná osobitná náležitosť žaloby,
žaloba nemusí byť žalobcom datovaná. Je však nevyhnutné, aby bola žaloba žalobcom podpísaná.

11. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žalobného bráni jeho vecnému prejednaniu a
pokračovaniu v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3
Cdo 126/2011). Ak návrh neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávny alebo nezrozumiteľný, sudca
alebo poverený zamestnanec súdu je povinný v zmysle § 128 ods. 1 a § 129 ods. 1 CSP uznesením
vyzvať stranu, aby ho v určenej lehote opravila alebo doplnila a súčasne je povinný stranu poučiť, ako
treba opravu alebo doplnenie vykonať.

12.Podaniežalobcusprávnesúdprvejinštancievyhodnotilakopodanievovecisamejktorýmsažalobca
domáhal zaplatenia od žalovanej dlžnej istiny vo výške 704,84 eura s príslušenstvom. Vychádzajúc z
toho, že ide o podanie vo veci samej súd prvej inštancie preskúmal náležitosti žaloby a dospel k tomu
záveru, že toto podanie je jasné, zrozumiteľné a úplné, obsahujúce všetky náležitosti ustanovené § 127

a § 131 CSP, a preto nie je potrebné postupovať v zmysle § 129 a žalobcu vyzývať na doplnenie alebo
odstránenie nejasností podania. V rámci skúmania náležitostí žaloby sa súd prvej inštancie zameral
na samotné označenie strán sporu, pričom dospel k záveru, že žalobca v žalobe žalovanú označil tak,
ako to vyžaduje § 133 ods. 1 CSP teda menom, priezviskom, dátumom narodenia, adresou bydliska
a taktiež uviedol aj štátnu príslušnosť, pričom takéto označenie správne podľa súdu prvej inštancie

nevykazovalo znaky nejasnosti, resp. neúplnosti. Žalobca označil v žalobe žalovanú ako G. C., trvale
bytom F. XXX/XX, XXX XX T., nar. XX.XX.XXXX, pričom takto je žalovaná označená aj vo všetky
prílohách k žalobe. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nemal pochybnosť o správnom označení
priezviska žalovanej, čiže „C.,“ a nie „C.,“.

13. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

14. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh na opravu platobného
rozkazu, keďže žaloba aj listinné dôkazy sa zhodovali s priezviskom žalovanej uvedené v platobnom

rozkaze. To znamená, že nedošlo k pochybeniu súdu pri označení žalovanej v platobnom rozkaze v
dôsledku chyby v písaní a nejde zároveň ani o zrejmú nesprávnosť. Súd prvej inštancie pri označení
žalovanej vychádzal zo znenia žaloby podanej žalobcom a z listinných dôkazov ním predložených, ktoré
sa v priezvisku žalovanej zhodovali. Z ničoho teda nevyplýva, že v platobnom rozkaze súd žalovanú
priezviskom označil nesprávne, a že je daný dôvod na jeho opravu z dôvodu chyby v písaní alebo z

dôvodu zrejmej nesprávnosti. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
M Cdo 21/2008, „nesprávnosti žaloby nie sú dôvodom na opravu súdnych rozhodnutí. Inštitút opravného
uznesenia má odstraňovať zjavné nedostatky, ktorých sa dopustil v rozhodnutí súd, nie účastník konania
v podanej žalobe. V pozitívnom vymedzení je postup podľa § 164 OSP (v súčasnosti § 224 CSP)
použiteľný len na prípady odstraňovania zjavných nedostatkov súdu.“

15. Odvolací súd k danej veci poznamenáva, že podľa zákona je prípustná oprava súdneho rozhodnutia
(rozsudku, uznesenia, platobného rozkazu) za v ňom stanovených podmienok bez toho, aby bolo treba
na odstránenie niektorých pochybení použiť riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Pochybenie
sa musí týkať písomného vyhotovenia rozhodnutia. Oprava sa môže pritom týkať ako úvodnej časti, tak

enunciátu i odôvodnenia rozhodnutia, vrátane predpísaného poučenia.

16. Poukazujúc na to, že súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, v ktorom žalovanú označil
priezviskom tak, ako ju označil v žalobe žalobca, nemožno pripisovať nesprávne označenie žalovanej
súdu prvej inštancie. Odvolací súd navyše poznamenáva, že súd prvej inštancie okrem iného nemal

v danej veci ani povinnosť vyzývať žalobcu na odstránenie nedostatkov, keďže označenie žalovanej
žiadne nedostatky nevykazovalo, preto nebol daný ani zákonný dôvod na to, aby súd vyhovel podanému
návrhu žalobcu na opravu platobného rozkazu, a preto správne tento návrh žalobcu zamietol.17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).