Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené, Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202252
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114202252.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu F. X., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom X., F. Z. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom
Sládkovičova č. 8, 080 01 Prešov, proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 13 735,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 13 735,93 eur odo dňa 22. Decembra 2013 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamieta.

III.Otrováchkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesenímdo30dníodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. Januára 2014 žiadal, aby súd žalovanú zaviazal
zaplatiť mu sumu vo výške 95 397,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
50 397,78 eur odo dňa 22. Decembra 2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 5/2005 sa viedlo trestné
konanie. Spod obžaloby bol oslobodený. Po právoplatnom skončení trestnej veci, keďže mu vznikla
škoda, za ktorú zodpovedá štát, sa obrátil listom zo dňa 20.6.2013 na Ministerstvo spravodlivosti SR,
v ktorom špecifikoval svoje jednotlivé nároky. Žalovaná mu odpovedalo listom zo dňa 30. Decembra
2013, ktorý bol doručený jeho právnemu zástupcovi dňa 7.1.2014, v ktorom uviedla, že jeho žiadosti
nevyhovuje,považujejuzanedôvodnú.Toutožalobousiuplatnilškoduvovýške2985,93eurtitulomtrov
obhajoby, náhradu škody za väzbu v sume 5 250 eur, nemajetkovú ujmu za poškodenie dobrého mena

vo výške 20 000 euro, náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní vo výške 25 000 euro, náhradu
ušlého zisku vo výške 40 000 eur, škody vzniknutej nevydaním zadržaných vecí v celkovej sume 1
237,83 eur, ako aj škody vzniknutej neuhradením faktúry v celkovej sumy 874,62 eur. Žalobca jednotlivé
nároky špecifikoval v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 20.6.2013, ktorú predložil spolu
so žalobou.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 21. Mája 2014, kde žalobu žiadala

zamietnuť. Poukázala na nedostatky návrhu na začatie konania s tým, že navrhla súdu, aby vyzval
žalobcu na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania. Zároveň týmto vzniesla námietku
premlčania uplatneného nároku. Poukázala na znenie § 22 ods. 2 a 3 Zákona č. 58/1969 Zb. s tým,
že podľa jej názoru žalobcovi uplynula 10 ročná objektívna premlčacia doba. Pokiaľ ide o jednotlivépoložky uplatneného nároku, poukázala na to, že žalobca súdu dostatočným spôsobom nezdokladoval
výšku škody v sume 2 985,93 eur titulom trov obhajoby. Pokiaľ ide o náhradu škody za väzbu, žalobca
nijakým spôsobom neodôvodnil a nepreukázal existenciu nemajetkovej ujmy, pričom odkázal na Zákon

č. 514/2003 Z.z. Náhradu nemajetkovej ujmy titulom väzby Zákon č. 58 z roku 1969 nepriznával, táto
položka bola priznaná až Zákonom č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy za
poškodenie dobrého mena, žalovaná poukázala na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto
konaní. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní, podľa jej názoru všeobecný súd
nemá právomoc konať o tejto položke. Nárok týkajúci sa nevydania zadržaných vecí a spôsobenej škody

považovala za predčasný, žalovaná zároveň poukázala na to, že v trestnom konaní o týchto veciach ešte
nebolo právoplatne rozhodnuté. Žalobu žalobcu v časti, ktorou požadoval škodu titulom nezaplatenej
faktúry vo výške 874,62 eur považovala v celom rozsahu za nedôvodnú.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 28. Januára 2014,
predbežným prejednaním nároku, pripojením vyšetrovacím spisom sp. zn. ČVS:KUJP-61/OVEK-2003,

pripojením trestným spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 5/2005, faktúrou č. X/XXXX, výpisom z
účtu za obdobie máj 2013, DVD a CD záznamom, príkaznou zmluvou, faktúrami č. XXXXXX a XXXXXX,
pripojeným exekučným spisom JUDr. Ladislava Ágha sp. zn. EX 15899/2006, oznámením Ministerstva
spravodlivostiSRzodňa30.Decembra2013,ostatnýmspisovýmmateriálomazistiltentoskutkovýstav:

Uznesením Krajského úradu Justičnej polície, Policajného zboru Prešov zo dňa 22. Mája 2003 sp.
zn. ČVS:KUJP-61/OVEK-2003 bolo na žalobcu ako obvineného vznesené obvinenie pre trestný čin
nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s
nimi formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 a § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť dňa 28.
Mája 2003.

Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1Pv 795/03 zo dňa 23. Mája 2003 bola
sťažnosť žalobcu ako obvineného v celom rozsahu zamietnutá, pretože nie je dôvodná.

Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. NtV 68/03 zo dňa 24. Mája 2003 bol žalobca ako obvinený
postupom podľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. b/ a c/ Trestného
poriadkuvzatýdoväzbystým,ževäzbazačalaplynúťdňa22.Mája2003o11.15hod.abolavykonávaná
v Ústave na výkon väzby v Prešove.

Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Tpo 12/03 zo dňa 2.7.2003 bolo uznesenie súdu I.
stupňa, ktorým bol žalobca ako obvinený vzatý do väzby podľa § 149 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku
zmenené a to tak, že žalobca ako obvinený bol ponechaný vo väzbe z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm.
b/ Trestného poriadku, pričom v ostatnom uznesenie súdu I. stupňa ostalo nedotknuté.

Písomnou žiadosťou zo dňa 7. Novembra 2003, ktorá bola doručená Okresnej prokuratúre Prešov dňa
7. Novembra 2003 žalobca ako obvinený požiadal o prepustenie z väzby.

UznesenímOkresnéhoprokurátoravPrešovezodňa12.Novembra2003sp.zn.1Pv795/03bolžalobca

ako obvinený postupom podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku prepustený na slobodu, pretože pominuli
dôvody väzby podľa § 67 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku.

Súdu bolo predložené plnomocenstvo udelené žalobcom zo dňa 22. Mája 2003, ktorým splnomocnil
JUDr. Jána Klimeka, advokáta so sídlom Sládkovičova č. 8, Prešov na zastupovanie vo veci vedenej

pred Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Prešov.

Dňa 26. Januára 2005 bola súdu doručená obžaloba prokurátora pre trestný čin spáchaný formou
spolupáchateľstva nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických
látok podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Dňa 29. Septembra 2006 bol súdom vydaný Trestný rozkaz sp. zn. 1T 5/05 - 872, na základe
ktorej súd uznal žalobcu za vinného, že v období od mesiaca november 2002 do marca 2003 v
X. po predchádzajúcej vzájomnej dohode, obvinený F. X. ako majiteľ firmy U. so sídlom v X., ktorejpredmetom podnikania bolo výroba základných anorganických a organických chemikálií v úmysle
vyrábať amfetamíny, si objednal od firmy F. Q.. J.. H.., B. laboratórne zariadenie, chemikálie a tovar
potrebný na ich výrobu, ktoré zásielky od firmy F. postupne preberal buď osobne alebo na základe

dohody ich preberal H. F., kde v X., na Ulici F. Z. obvinení si zriaďovali laboratórium na výrobu
amfetamínov, pričom zo zaistených chemikálií bolo možné vyrobiť 140g amfetamínu v celkovej hodnote
1500000,-Slovenskýchkorún,tedažalobcaspoločnýmkonanímsebezadovážilaprechovávalpredmet
určený na nedovolenú výrobu psychotropnej látky, čím spáchal trestný čin formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. Decembra 2005, trestný čin nedovolenej výroby a

držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31. Decembra 2005, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov
podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu obvinenému podmienečne
odložil a zároveň postupom podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. Decembra 2005 určil
obvinenému skúšobnú dobu na tri roky.

Voči uvedenému trestnému rozkazu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.
Októbra 2006 odpor.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 1T 5/2005 - 911 zo dňa 6. Marca 2007 súd žalobcu oslobodil
spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo trestného činu nedovolenej výroby a

držbyjadrovýchmateriálovavysokorizikovýchchemickýchlátokpodľa§9ods.2,§188ods.1Trestného
zákona účinného do 31. Decembra 2005 z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov dňa 17. Mája 2007
odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3To 35/2011 - 976 zo dňa 4. Októbra 2012, súd podľa § 256
Trestného poriadku zamietol odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 6. Marca 2007 sp. zn. 1T 5/2005.

Z trestného spisu, ktorý si súd za týmto účelom pripojil, súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov
č. k. 1T 5/2005 - 986 zo dňa 23. Januára 2013 súd podľa § 98 ods. 3 Trestného poriadku nariadil zničiť
veci popísané vo výroku tohto uznesenia.

Dňa 27. Februára 2013 bolo vydané opravné uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 1T 5/2005 - 990,

ktorým súd opravil výrok uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 23. Januára 2013 č. k. 1T 5/2005 -
986 tak, že výrok mal správne znieť vrátiť veci uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Písomnou žiadosťou zo dňa 20.6.2013 žalobca požiadal žalovanú o náhradu škody vo výške 95 397,78
euratotitulomtrovobhajobysumu2985,93eur,náhraduškodyzaväzbuvsume5250eur,nemajetkovú

ujmu za poškodenie dobrého mena 20 000 eur, nemajetkovú ujmu za prieťahy v konaní 25 000 eur, ušlý
zisk40000eur,nevydaniezadržanýchvecí1287,23eurafaktúruzatelefónvcelkovejvýške874,62eur.

Žalovaná odpovedala žalobcovi na jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku listom zo dňa 30.
Decembra 2013, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 7.1.2014, ktorým oznámili

žalobcovi, že žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko žalovaná nezistila nezákonné rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup, ktorý by bol základom pre priznanie náhrady škody žalobcovi.

Žalobca súdu predložil faktúru č. X/XXXX vystavenú JUDr. Jánom Klimekom titulom obhajoby v trestnej
veci vedenej pod sp. zn. 1T 5/2005 na celkovú sumu 2 985,93 eur, ktorá bola splatná do 7 dní s tým, že

je tam zároveň uvedené, že bola zaplatená záloha vo výške 1 161,79 eur a rozdiel predstavuje sumu 1
824,14 eur. Neoddeliteľnou súčasťou tejto faktúry boli aj úkony právnej pomoci, ktoré uskutočnil právny
zástupca žalobcu.

Žalobca súdu predložil faktúru č. XXXXXX na celkovú sumu 23 840,- Slovenských korún, ktorú vystavila

firmy F. Q.. J.. H.. a ktorá bola splatná do 14 dní. Rovnako súdu bola predložená faktúra č. XXXXXX,
ktorú zaplatil žalobca spoločnosti F. Q.. J.. H.. v celkovej výške 13 454,40,- Slovenských korún a bola
splatná do 14 dní od vystavenia faktúry.Žalobca súdu predložil výpis z účtu za obdobie máj 2013, ktorý sa nachádza na č. l. 32 súdneho spisu,
z ktorého pre súd vyplynulo, že zaplatil na účet JUDr. Jána Klimeka sumu vo výške 1 824,14 eur.

Zároveň žalobca k žalobe predložil výpis z médií, ako aj DVD týkajúce sa priebehu jeho zatknutia.

Žalobuvovecitýkajúcejsaušléhoziskuodôvodnilpredloženímpríkaznejzmluvy,ktorúuzatvorilspánom
X. N. dňa 22. Apríla 2003, predmetom ktorej bolo odovzdanie balíka žalobcovi v hodnote 160 000 eur
s tým, že žalobca zároveň prehlásil, že na Slovensku našiel na popísané predmety kupca. Provízia pre

žalobcu bola dohodnutá vo výške 25 % predajnej ceny v sume 40 000 eur. Pán N. bol touto dohodou
viazaný do 31.7.2003. Zároveň z príkaznej zmluvy vyplýva, že pán X. N. udelil žalobcovi príkaz na predaj
zlatých hodiniek Cartier s briliantmi, zlatého prívesku Cartier a ďalších rôznych zlatých šperkov.

Žalobca súdu predložil faktúru č. XXXXXX na sumu 13 451,40,- Slovenských korún, ktorú zaplatil firme F.
Q.. J.. H.. za dodaný materiál, ktorá bola splatná do 14 dní od vystavenia faktúry. Rovnako žalobca súdu

predložil faktúru č. XXXXXX zo dňa 23. Januára 2003 na celkovú sumu 13 972,80,- Slovenských korún.

Žalovaná v tomto konaní vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj vo svojich ústnych prednesoch na
pojednávaní vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Poukázala pritom na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013 - 50 zo dňa 13. Novembra 2013, ako aj

ďalšie rozhodnutia vydané súdmi. Bola toho názoru, že žalobcovi pre uplatnenie tohto nároku uplynula
10 ročná objektívna premlčacia doba.

Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že trestné konanie sa voči nemu viedlo na tunajšom súdu pod sp.
zn. 1T 5/2005, kde bol obvinený z trestného činu podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona pre trestný čin

nedovolenej výroby omamnej látky, jedu a prekurzora. Zároveň uznesením vyšetrovateľa bol obvinený
z tohto trestného činu. Následne bol vzatý do väzby dňa 22. Mája 2003 a to rozhodnutím Okresného
súdu Prešov NtV 68/03 zo dňa 24. Mája 2003. Väzba trvala celkovo 175 dní. V trestnom konaní ho
na základe udelenej plnej moci zastupoval JUDr. Ján Klimek. Následne prokurátor v roku 2005 podal
obžalobu na Okresný súd Prešov, pričom rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 6. Marca 2007 bol

spod obžaloby oslobodený. Krajský súd uznesením Krajského súdu zo dňa 4. Októbra 2012 odmietol
odvolanie prokurátora. Pokiaľ ide o škodu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje je to škoda vo výške 2
985,93 eur, ktorú zaplatil v zmysle vystavenej faktúry č. X/XXXX JUDr. Jánovi Klimekovi za zastupovanie
v trestnom konaní. Zároveň predložil výpis z účtu z ktorého vyplýva, že zvyšok sumy 1 824,14 eur mu
zaplatil v máji 2013. Pokiaľ ide o náhradu škody za väzbu, žiadal priznať za jeden deň väzby sumu 30 eur

titulom nemajetkovej ujmy. Celkovo väzba trvala 175 dní. V živote nebol vo väzbe. Bol zadržaný dňa 22.
Mája 2003, následne bol eskortovaný do ústavu na výkon väzby. V tom čase sa venoval podnikateľskej
činnosti. Väzba ovplyvnila jeho profesijný život, nakoľko je chemik. Väzba je deprimujúca záležitosť,
nevedel prečo bol vzatý do väzby. V tom čase mal priateľku. Na izbe boli traja alebo štyria. Keďže bol
v kolúznej väzbe navštevoval ho advokát. Rovnako si uplatňuje aj poškodenie dobrého mena vo výške

20 000 eur. Súdu predložil záznamy uverejnené v médiách, ako aj v tlači o jeho zadržaní. V médiách
bol vykreslený ako páchateľ trestného činu. Ľudia po prepustení si naňho urobili názor. Ľudia v bytovke
sa dodnes nerozprávajú s jeho mamou, ako aj s jeho bratmi. Trestný čin, pre ktorý bol obvinený nie
je v spoločnosti tolerovaný a akceptovaný. Pokiaľ žiada o náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy v
konaní dáva do pozornosti, že v marci 2007 bol oslobodený, pričom Krajský súd rozhodol až dňa 4.

Októbra 2012. Päť a pol roka súd nerozhodol o jeho právoplatnom oslobodení. Päť a pol roka bol v
právnej neistote ako toto trestné konanie dopadne. Rovnako si uplatňuje sumu vo výške 40 000 eur
titulom ušlého zisku, nakoľko sa poznal s pánom N., keď študoval v Z., mal predať šperky. Tieto šperky
mu odovzdané neboli. Dohoda s pánom N. bola taká, že ak nájde kupca, príde si pre šperky do B.. K
dispozícii mal fotodokumentáciu aj so znaleckými posudkami ohľadne týchto šperkov. Kupcov nehľadal,

jeden prešovský zlatník ho oslovil, či vie predať exkluzívne šperky. Tieto šperky mal potom predať
prešovského zlatníkovi. Lehota na predaj šperkov nebola limitovaná. Deň pred jeho zadržaním s X.
N. telefonovali a mali si dohodnúť spolu so zlatníkom termín stretnutia. Keďže z väzby bol prepustený
až dňa 12. Novembra 2003, daný obchod sa nemohol zrealizovať. Je to jednoznačná provízia, ktorá
keby nebol zadržaný vo väzbe by mu patrila. Rovnako si uplatňuje škodu titulom faktúr, ktoré zaplatil

za zadržané veci, ktoré mu dodnes neboli vrátené, predpokladá, že boli zničené. Ako poslednú položku
si uplatňuje sumu vo výške 874,62 eur s tým, že bol vzatý do väzby, došlo k zníženiu jeho finančných
financií a nemohol zaplatiť faktúru spoločnosti EUROTEL za telefón.Žalobca súdu predložil záznamy o návštevách vo väzbe jeho advokáta zo dňa 27. Mája 2003, 12.6.2003,
8.7.2003, 3.8.2003, 8.8.2003, 11.8.2003, 27.8.2003, 11. Septembra 2003, 19. Septembra 2003, 15.
Októbra 2003 a zo dňa 7. Októbra 2003.

Zároveň súdu boli predložené záznamy o porade s klientom zo dňa 20.10.2006, 5. Marca 2007,
19.6.2007 a 12. Septembra 2012, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Zo strany žalobcu boli súdu predložené príjmové pokladničné doklady z ktorých pre súd vyplynulo, že

dňa 13.6.2003 bola zo strany T. X. zložená právnemu zástupcovi žalobcu suma 10 000,- Slovenských
korún, dňa 22.6.2007 suma 5 000,- Slovenských korún a dňa 6. Marca 2007 suma 20 000,- Slovenských
korún.

Súd si za účelom posúdenia nároku žalobcu vyžiadal od JUDr. Ladislava Ágha exekučný spis sp. zn.
EX 15899/2006, z ktorého mal súd za preukázané, že dňa 7.8.2007 bol vydaný exekučný príkaz sp.

zn. EX 15899/2006 - 12 na vymoženie pohľadávky vo výške 13 342,- Slovenských korún, pozostávajúci
z príslušenstva, úrokov ako aj nákladov. Z tohto exekučného spisu mal súd zároveň za preukázané,
že istina vo výške 13 342,- Slovenských korún v prepočte na euro 442,87 eur bola zo strany žalobcu
zaplatená dňa 15. Mája 2007 a dňa 17.6.2009 bola zaplatená suma 494,80 eur, spolu 937,67 eur.
Exekučným titulom bol Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov č. k. 30Rob 490/2005 - 18 zo dňa 10.

Novembra 2005, pričom oprávneným bola spoločnosť T-Mobile Slovensko a. s.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinnému do dňa 01.07.2004 ( ďalej len

Zákon č. 58/1969), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom
súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym
ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal
štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh

štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 Zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 3 Zákona č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa§4ods.1,2Zákonač.58/1969Zb.,nároknanáhraduškodynemožnouplatniť,dokiaľprávoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno
uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na
jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo
zmenené.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 Zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo
ak bol spod obžaloby oslobodený. Právo na náhradu škody nemá ten, a) kto si väzbu zavinil sám,
najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre obavy, ktoré boli dôvodom

väzby alebo jej predĺženia, b) kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie
zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená
milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný. Za väzbu nariadenú v konaní o vydanie do cudziny sa
náhrada škody podľa predchádzajúcich ustanovení neposkytuje.Podľa § 8 Zákona č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa ustanovení § 5 a 6 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní,
ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej
republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo
nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej
socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy,

v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo
spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§
1 ods. 1). Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný,
postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.

Podľa § 10 Zákona č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 20 Zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené

v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods. 1 až 3 Zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)

zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1),
premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich
mesiacov, neplynie.

Podľa § 23 Zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za
rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce
na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

Podľa § 26 Zákona č. 58/1969 Zb., o nárokoch podľa tohto zákona rozhodujú súdy. O nárokoch na
úhradu /regres), ktoré podľa tohto zákona vznikli proti príslušníkom ozbrojených síl, rozhodujú však
orgány príslušné podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci ( ďalej len Zákon č. 514/2003 Z.z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 8 ods. 5 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený
spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránenýchzáujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 17 ods. 1 až 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady
nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám

poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa § 27 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

V tomto konaní bolo pre súd rozhodujúce, ktoré rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné, od ktorého

odvíja svoj nárok na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia.

Na pojednávaní konanom dňa 12.2.2015 (č. l. 177 súdneho spisu) žalobca súdu uviedol, že za
nezákonné rozhodnutie považuje rozhodnutie, ktorým bol vzatý do väzby a na základe ktorého mu
vznikla škoda, ktorú si v tomto konaní uplatňuje.

Z pripojeného trestného spisu súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov č. k. NtV 68/03 zo dňa
24. Mája 2003 bol žalobca ako obvinený vzatý do väzby postupom podľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku
z dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. b/ a c/ Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť dňa 22. Mája
2003 o 11.15 hod. a mala byť vykonávaná v Ústave na výkon väzby Prešov.

Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom žalobcu, že za nezákonné rozhodnutie je potrebné v
tomto prípade považovať uznesenie o vzatí žalobcu do väzby ako obvineného.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.

Februára 2012 sp. zn. 1Cdo 68/2010 a na jeho právnu vetu, ktorá znie

„ pôvodne zákonná väzba nepredstavujúca porušenie článku 5 ods. 1 až 4 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd sa v dôsledku oslobodenia obžalovaného spod obžaloby stáva z hľadiska vnútroštátnej
právnej úpravy nezákonnou a tým sa zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú oslobodenému

obžalovanému vykonanou väzbou“.

V tomto konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Poukázala pritom
na znenie § 22 ods. 2 a 3 Zákona č. 58/1969 Zb., mala za to, že v tomto prípade uplynula trojročná
subjektívna, ako aj 10 ročná objektívna premlčacia doba, poukázala na konštantnú judikatúru súdov,

nárok žalobcu považovala za premlčaný.

Súd v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania, sa ňou prednostne zaoberal a to s poukazom
na zásadu hospodárnosti konania, ktorá vyplýva aj zo Stanoviska Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 26.
Apríla 1983 sp. zn. SC 2/83 (R 29/1983), od ktorého sa súdna prax neodklonila a ktoré znie:

,, Dovoláva sa účastník občianskeho súdneho konania premlčania, nemôže súd premlčané právo
priznať. Návrh na začatie v takomto prípade zamietne. To platí aj v konaniach o náhradu škody.
Účelom občianskeho súdneho konania tykajúceho sa práva na náhrady škody je totiž rozhodnúť nazáklade účelne a hospodárne zisteného skutkového stavu. Ak je táto vynútiteľnosť odvrátená dôvodnou
námietkou premlčania, nemôže byť z tohto dôvodu uplatnené právo na náhradu škody súdom priznané.
Zásada hospodárnosti konania musí viesť v takomto prípade súd k tomu, aby sa prednostne zaoberal

otázkou premlčania práva, pokiaľ to vedie k rýchlejšiemu a účinnejšiemu vydaniu rozhodnutia vo veci
samej.“

Súd s právnou argumentáciu žalovanej ohľadne vznesenej námietky premlčania nemôže súhlasiť.

Žalovaná pri odôvodnení námietky premlčania poukázala na znenie ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 Zákona
č. 58/1969 Z. z.

Podľa názoru súdu v prípade, že za nezákonné rozhodnutie sa považuje rozhodnutie o vzatí obvineného
do väzby, je ohľadne premlčania potrebné aplikovať ustanovenia § 23 Zákona č. 58/1969 Zb., podľa
ktorého, právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa keď

nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odcudzujúce na miernejší trest
alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené.

Žalobca svoj nárok odvodzoval od zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe. Nakoľko
k rozhodnutiu o väzbe došlo za účinnosti Zákona č. 58/1969 Zb. (rozhodnutie Okresného súdu Prešov

sp. zn. NtV 68/03 zo dňa 24. Mája 2003) na nároky na náhradu titulom zodpovednosti za škodu
tým spôsobenú je potrebné aplikovať Zákon č. 58/1969 Zb. a to podľa prechodných a záverečných
ustanovení Zákona č. 514/2003 Z. z. § 27 ods. 2 .

V predmetnom prípade oslobodzujúci rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 4.

Októbra 2012. Premlčacia doba začala plynúť 5. Októbra 2012 a uplynula dňa 5. Októbra 2013. Žalobca
doručil žiadosť o predbežné prerokovanie svojho nároku žalovanej dňa 21.6.2013. Žalovaná oznámila
žalobcovi, že jeho nárok neuspokojí listom zo dňa 30. Decembra 2013, ktorý bol právnemu zástupcovi
žalobcu doručený dňa 7.1.2014. Premlčacia doba sa predlžila o šesť mesačnú lehotu potrebnú k
predbežnému prejednaniu nároku. Po jej pripočítaní premlčacia doba by uplynula pre žalobcu až dňa

5.4.2014, pričom žalobca súdu doručil žalobnú žiadosť dňom 28. Januára 2014, t. j. včas. Z tohto dôvodu
súd vznesenú námietku premlčania žalovanej považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.

Súd v tomto rozsudku sa bude postupne venovať a odôvodňovať svoje úvahy pri rozhodovaní o nároku
žalobcu na náhradu škody spôsobenej mu rozhodnutím o väzbe.

Ako prvú položku si žalobca uplatnil náhradu škody titulom zaplatenia trov konania právnemu zástupcovi
JUDr. Klimekovi, ktorý ho zastupoval v trestnom konaní a to jednak v prípravnom konaní, ako aj v konaní
pred súdom. Žalobca žiadal priznať sumu vo výške 2 985,93 eur.

Súd považuje za potrebné uviesť, že odmena titulom zaplatenia trov právneho zastúpenia predstavuje
výdavok, teda zmenšenie majetku žalobcu a tým škodu, ktorá bola spôsobená priamo a bezprostredne
väzbou a následným postupom v trestnom konaní až do právoplatnosti rozsudku, ktorým bol žalobca
spod obžaloby oslobodený, a vznik týchto trov bol vyvolaný väzbou, existenciou trestného konania a
nutnosťou obhajoby, ktorá bola úspešná. Teda tento nárok žalobcu je v priamej príčinnej súvislosti s

nezákonným rozhodnutím.

Žalobca súdu predložil faktúru č. X/XXXX, ktorá bola vystavená právnym zástupcom žalobcu na celkovú
sumu 2 985,93 eur s tým, že z tejto faktúry vyplýva zloženie zálohy v sume 1 161,79 eur a nedoplatok
predstavuje sumu 1 824,14 eur. Žalobca zároveň súdu predložil výpis z účtu za obdobie máj 2013, z

ktorého pre súd vyplynulo, že zo strany žalobcu na účet JUDr. Jána Klimeka bola poukázaná suma 1
824,14 eur. Zároveň žalobca súdu predložil príjmové pokladničné doklady, z ktorých pre súd vyplynulo,
že dňa 13.6.2003 bola zo strany T. X. zložená právnemu zástupcovi žalobcu suma 10 000,- Slovenských
korún, dňa 22.6.2007 suma 5 000,- Slovenských korún a dňa 6. Marca 2007 suma 20 000,- Slovenských
korún.

Súd považoval v celom rozsahu za dôvodné zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi celú túto sumu vo
výške 2 985,93 eur, ktorú považoval za škodu spôsobenú žalobcovi.K jednotlivým námietkam žalovanej súd uvádza, že ich považuje za nedôvodné. Vznesením obvinenia
si musel žalobca zvoliť právneho zástupcu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že sumu vo výške 1
824,14 eur nepoukázal žalobca právnemu zástupcovi, s týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko súdu

predložil žalobca výpis z účtu za obdobie máj 2013, z ktorého vyplýva poukázanie platby v tejto sume
právnemu zástupcovi žalobcu. Právny zástupca žalobcu zároveň túto platbu potvrdil. Právny zástupca
žalobcu súdu na pojednávaní predložil označenie svojho advokátskeho spisu, ktorý viedol pod sp.
zn. X.-XX/XX-A.. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie žalovanej, že sumu dňa 13. júna 2003 zložil právnemu
zástupcovi žalobcu vo výške 10 000,- Slovenských korún T. X., túto jej námietku rovnako považoval

za nedôvodnú. Je potrebné poukázať na to, že v tomto čase bol akurát, t. j. dňa 13.6.2003 žalobca
vzatý do väzby. Ako súdu uviedol žalobca, ako aj jeho právny zástupca na pojednávaní, matka žalobcu
požiadala právneho zástupcu žalobcu o jeho zastupovanie v trestnom konaní. Z tohto dôvodu túto sumu
za žalobcu advokátovi zaplatil jeho brat. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovanej týkajúcej sa účelnosti
trov konania, súd považuje za potrebné uviesť, že bolo pre súd rozhodujúce vziať do úvahy charakter
trestného činu, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný a vzatý do väzby, ktorý vyžaduje náležité poznanie

danejproblematikyzostranyprávnehozástupcužalobcu.Právnyzástupcažalobcusúdunapojednávaní
predložil k nahliadnutiu svoj advokátsky spis, v ktorom vysvetlil, že sa jednalo o drogovú trestnú činnosť,
kde musel niekoľkokrát navštevovať žalobcu vo väzbe, náležite musel študovať odbornú literatúru,
aby vedel žalobcu zastupovať pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Súdu boli predložené záznamy
o poradách s klientom, ako aj záznamy o návšteve vo väzbe. Pokiaľ ide o návštevy právneho zástupcu

žalobcu vo väzbe tie boli súdu preukázané predložením záznamov zo dňa 27. Mája 2003 (č. l. 131
súdneho spisu), 12.6.2003 (č. l. 130 súdneho spisu), dňa 8.7.2003 (č. l. 129 súdneho spisu), dňa
3.8.2003 (č. l. 128 súdneho spisu), dňa 8.8.2003 (č. l. 125 súdneho spisu), 11.8.2003 (č. l. 124 súdneho
spisu),27.8.2003(č.l.123súdnehospisu),11.Septembra2003(č.l.120súdnehospisu),19.Septembra
2003 (č. l. 119 súdneho spisu), 15. Októbra 2003 (č. l. 116 súdneho spisu) a dňa 7. Októbra 2003 (č. l. 117

súdnehospisu).Pokiaľideoporadysklientompoprepustenížalobcuzväzbyakoúkonyprávnejpomoci,
tie mal súd za preukázané, že k ich uskutočneniu došlo na základe záznamu o poradách s klientom,
ktoré súdu žalobca predložil a to v dňoch 20.10.2006 (č. l. 115 súdneho spisu), dňa 5. Marca 2007 (č.
l. 114 súdneho spisu), 19.6.2007 (č. l. 113 súdneho spisu) a 12. Septembra 2012 (č. l. 110 súdneho
spisu). Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že zo strany Ústavu na výkon väzby Prešov bolo predložených

menej záznamov o návšteve advokáta vo vzťahu k jeho klientovi, k tomu súd poznamenáva, že zo
samotnej správy ústavu vyplýva, že neviedli podrobnú evidenciu. Z tohto dôvodu súd vychádzal zo
záznamov o poradách s klientom a zo záznamov o návštevách advokáta vo väzbe, ktoré súdu žalobca
predložil a mal za to, že tieto úkony právnej pomoci boli zo strany právneho zástupcu žalobcu reálne
uskutočnené a vykonané. Pokiaľ ide o ďalšie úkony právnej pomoci, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou

vystavenej faktúry, súd skontroloval tieto úkony pričom všetky tieto úkony právnej pomoci vyplývajú
jednak z prípravného konania, ale vyplývajú aj z úkonov advokáta uskutočnených v konaní pred súdom.
Navyše súdu nedá ešte konštatovať, že je potrebné si uvedomiť, že trestné konanie trvalo pomerne
rozsiahlu dobu a to od roku 2003 do roku 2013, pričom súd sumu 2 985,93 eur za celé vedenie trestného
konania považuje za primeranú, a preto ju v celom rozsahu žalobcovi priznal.

Ako v poradí druhú položku si žalobca uplatnil náhradu škody titulom väzby, celkovo za 175 dní a žiadal
priznať sumu 30 eur za každý jeden deň trvania väzby, spolu sumu 5 250 eur. Aj túto položku súd
považoval za v celom rozsahu dôvodnú a žalobcovi ju v celosti priznal.

Súd na svoje odôvodnenie uvádza nasledovné:

Pokiaľ ide o rozhodnutie o väzbe judikatúra (R 13/2009) ustálila, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
treba posudzovať aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd i keď
nárok na odškodnenie väzby vznikol podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. Pri aplikácii

článku 5 Dohovoru je nevyhnutné neopomenúť osobitosť spočívajúcu v tom, že pôvodne zákonná väzba
nepredstavujúcaporušeniečlánku5ods.1a4Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôdsavdôsledku
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby stáva nezákonnou a tu sa zakladá zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú oslobodením obžalovanému vykonanou väzbou.

Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky a na rozsudok zo
dňa 11. Januára 2012 sp. zn. 30Cdo 2357/2010.Rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy je kritérium uvedené v článku 5 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd, t. j. predmetom odškodnenia je to, že fyzická osoba sa stala obeťou
zatknutia, obeťou zadržania v rozpore s ustanovením tohto článku. V článku 5 Dohovoru sa dá odškodniť

len to, že došlo k pozbaveniu slobody u žalobcu v rozpore s ustanovením článku 5 Dohovoru. Súd mal
za to, že suma 30 eur za jeden deň trvania väzby je v celom rozsahu dôvodná. Pri svojom rozhodovaní
súd vychádzal aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co 30/2011 zo dňa 6. Decembra
2011, kde bolo priznané odškodnenie za väzbu vo výške 30 eur za deň. Súd preto celkovo za 175 dní
nezákonnej väzby priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej sume 5 250 eur (175 x 30

eur).

Ako tretiu položku si žalobca uplatnil sumu 20 000 eur titulom nemajetkovej ujmy za poškodenie dobrého
mena medializáciou jeho prípadu. V tejto časti považoval súd žalobu žalobcu v celom rozsahu za
nedôvodnú a jeho nárok zamietol. Súd je toho názoru, že na strane žalovanej absentuje pasívna vecná
legitimácia v tomto konaní.

Medializácia prípadu nezakladá zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú tvrdeniami uverejnenými
v médiách, médiá majú právo poskytovať verejnosti tie informácie, ktoré považujú za významné,
zodpovedajú však za obsah a spôsob prezentovania týchto informácií. Preto ak sa žalobca domnieva,
že akýkoľvek subjekt na strane médií nerešpektoval jeho právo na prezumpciu neviny a informoval

o nepravdivých údajoch, čím zasiahol do jeho práv, pasívne vecne legitimovaným subjektom je v
takomto prípade príslušný subjekt na strane médií, nie žalovaný v tomto konaní a štát nemôže niesť
zodpovednosť za škodu spôsobenú súkromnoprávnym subjektom, keďže túto škodu nespôsobil. Súd
žalobu žalobcu v tejto časti z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto konaní
zamietol.

Ako ďalšiu položku si žalobca uplatnil sumu 25 000 eur titulom prieťahov v konaní, ku ktorým podľa
názoru žalobcu došlo v priebehu trestného konania.

Žalovaná žiadala žalobný návrh žalobcu v tejto časti zamietnuť. Poukázala pritom na to, že nie je v

právomoci všeobecného súdu konať o náhrade škody titulom porušenia ústavného práva účastníka na
porušenie zásady konania bez zbytočných prieťahov. Žalobca si mohol porušenie svojho práva uplatniť
sťažnosťou na ústavný súd. V tomto prípade by ústavný súd jeho žiadosti vyhovel a mohol by mu
priznaťfinančnézadosťučinenie.Rovnakomoholvyužiťjednotlivéprostriedkyprostredníctvomtrestného
konania.

Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej v tejto časti.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 7/2012 zo dňa
15. Februára 2012 z ktorého jednoznačne vyplýva, že Zákon č. 514/2003 v ustanovení § 9 ods.

1 výslovne uvádza nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spôsobený prieťahmi v konaní,
pričom v ustanovení § 17 ods. 2 predpokladá možnosť uspokojenia ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom vo forme zadosťučinenia spočívajúce v konštatovaní porušenia práva na správny
úradný postup, teda aj na konanie bez prieťahov pred konkrétne označeným orgánom verejnej moci.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá uvedené ustanovenie až v prípade, keď morálne

zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia práva nie je dostatočné. Od účinnosti Zákona č.
514/2003 Z. z., t. j. od 1.7.2004 konštatovanie porušenia práva na konanie bez prieťahov je žalovateľným
nárokom, ktorý možno uplatniť proti štátu ako jeden z právnych prostriedkov uspokojenia nemajetkovej
ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok na náhradu škody proti
štátu podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. je občianskoprávnym nárokom. Prejednanie takéhoto nároku, ako

aj rozhodnutie o ňom patrí do právomoci všeobecného súdu.

Súd bol tak toho názoru, že je v jeho kompetencii rozhodovať o tejto zložke náhrady škody, ktorú
požaduje žalobca. Súd je toho názoru, že trestné konanie trvalo neprimerane dlho, keď začalo v roku
2003 a právoplatne skončilo rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v októbri 2012. V tom čase tak, ako

tu uviedol žalobca vo svojej žalobnej výpovedi bol v právnej neistote počas trvania súdneho sporu od
jeho oslobodenia od marca 2007 až do rozhodnutia Krajského súdu v Prešove.Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
4227/12 a na jeho právnu vetu, ktorá znie:

„pokiaľ je priznávané primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia
povinnosti súdu vydať rozhodnutie v primeranej lehote sú všeobecné súdy pri stanovení jeho výšky
povinné prihliadnuť ku všetkým relevantným konkrétnym okolnostiam prípadu, nie len ku tým kritériám,
ktoré sú v danom ustanovení explicitne vymenované. Medzi takéto konkrétne okolnosti prípadu výslovne
neuvedené v zákone môže patriť napríklad aj mimoriadne obdobie, ku ktorému k nemajetkovej ujme

došlo“.

Žalobca v žalobe žiadal priznať náhradu nemajetkovej ujmy titulom prieťahov v konaní za 5 a pol roka
vedenia trestného konania, v ktorej bol v právnej neistote. Celkovo žiadal priznať sumu 25 000 eur.
Súd takúto sumu považoval v celom rozsahu za neprimeranú. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal
z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktoré za prieťahy v konaní titulom nesprávneho úradného postupu priznávajú sumu 1 000 euro
až 2 000 euro za každý rok poznačený prieťahmi v konaní. Súd tak považoval za dôvodné priznať
žalobcovi sumu vo výške 5 500 eur za 5 a pol roka právnej neistoty, v ktorej sa ocitol od rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ktorým bol spod obžaloby oslobodený od marca 2007 až do rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove do októbra 2012, keď bol definitívne právoplatne oslobodený spod obžaloby. Súd považoval

za dôvodnú námietku žalobcu, že počas tejto doby trvania trestného konania bol v zlom psychickom
stave, v právnej neistote, ako dopadne odvolacie konanie.

Ako ďalšiu položku si žalobca uplatnil ušlý zisk vo výške 40 000 eur. Túto položku súd považoval v celom
rozsahu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.

Za úšlý zisk je možné považovať to, že u poškodeného nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt
napriek tomu, že sa to s ohľadom na pravidelný bez udalosti dalo očakávať. Žiadnu fikciu, či domnienku
ušlého zisku zákon neustanovuje.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil náhradu titulom ušlého zisku a to z dôvodu, že sa nachádzal vo väzbe,
nemohol zrealizovať predaj šperkov na základe Príkaznej zmluvy zo dňa 22. Apríla 2003. Zároveň si svoj
nárok odvodzoval predložením iba tejto zmluvy, ktorú uzatvoril s X. N.. Súd z trestného spisu 1T 5/2005
zistil, že u žalobcu sa našla fotodokumentácia k 10 kusom šperkov, avšak neboli nájdené ani šperky
ani certifikáty originality. Našli sa len ohodnotenia niektorých z týchto šperkov zlatníkom a vsadzovačom

drahokamov F. B. zo dňa 6. Novembra 1995, ktoré však nerobil pre X. N., ale pre B. N.. Žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že na Slovensku našiel zlatníka, kupca,
ktorý mal kúpiť tieto šperky. Je potrebné zdôrazniť, že žiadnu fikciu, ani domnienku existencie ušlého
zisku zákon neukladá. Účelom inštitútu náhrady ušlého zisku je nahradiť poškodenému stratu vzniknutú
tým, že v dôsledku väzby bol pripravený o príjem, ktorý by inak vzhľadom na obvyklý chod veci dosiahol.

Súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal existenciu škody v sume 40 000 eur titulom ušlého zisku
vzniknutej v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe. V tomto konaní žalobca ohľadne preukázania
tejto skutočnosti neprodukoval žiadne dôkazy. Predmetom jeho podnikateľskej činnosti pred vzatím do
väzby nebol predaj zlatých šperkov, resp. iných cenín. Súdu nebol predložený originál tejto príkaznej
zmluvy, navyše ani neuniesol dôkazné bremeno, aby v dôsledku väzby nemohol realizovať tento predaj.

Súd preto žalobný návrh v tejto časti v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Ako ďalšiu položku si žalobca v žalobe uplatnil škodu titulom zadržaných vecí na základe faktúr, ktoré
súdu predložil č. XXXXXX zo dňa 8.1.2003 v sume 13 451,40,- Slovenských korún a faktúry č. XXXXXX
zo dňa 21. Januára 2003 vo výške 28 840,- Slovenských korún. Súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú

zamietol. Nárok na vrátenie veci v súlade s § 97 ods. 1 Trestného poriadku vzniká, keď vec na ďalšie
konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, pričom za tento
okamih je možné v tomto prípade pokladať najneskôr právoplatné skončenie trestného konania. O
povinnosti vrátiť vec nebolo doposiaľ rozhodnuté v zmysle § 97 ods. 4 Trestného poriadku. Súd v konaní
o náhradu škody nemôže nahradiť riadne rozhodnutie trestného súdu podľa § 97 Trestného poriadku

iným postupom, ani vychádzať z fikcie vydania takéhoto rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu
v tejto časti považoval za žalobu podanú predčasne. Po oboznámení a preštudovaní obsahu jednak
vyšetrovacieho spisu, ako aj trestného spisu, bolo súdom zistené, že o týchto veciach zadržaných pri
domovej prehliadke nebolo ešte rozhodnuté.Ako poslednú položku si žalobca v tomto konaní uplatnil sumu 874,62 eur, ktorá mu vznikla zaplatením
tejto sumy v exekúcii vo veci oprávneného EUROTEL Bratislava a. s. Aj v tejto časti súd žalobný návrh

žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody, ktorá mu vznikla tým, že neuhradil mobilnému
operátorovi EUROTEL Bratislava a. s. faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2003 v celkovej sume 63,05
eur, nakoľko v tom čase bol vo väzbe. Následne bola od neho vymožená suma 937,67 eur, pričom

jeho dlh bol 63,05 eur, rozdiel titulom škody si uplatňuje vo výške 874,62 eur. S takýmto tvrdením v
žiadnom prípade nie je možné súhlasiť. Aj keď bol žalobca vo väzbe musel mať vedomosť o tom, že
má zmluvný vzťah s mobilným operátorom a je potrebné faktúru zaplatiť, aby sa vyhol nepriaznivým
následkom a mohol ju podľa názoru súdu zaplatiť jednak prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ale aj prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov. Navyše, súd považuje za dôležité uviesť, že aj po
prepustení z väzby dňa 12. Novembra 2003 si svoju povinnosť voči oprávnenému dobrovoľne nesplnil,

keď ten podal dňa 28. Septembra 2005 návrh na Okresný súd Prešov na vydanie platobného rozkazu.
OkresnýsúdPrešovPlatobnýmrozkazomč.k.30Rob490/2005-18zodňa10.Novembra2005zaviazal
žalobcu na zaplatenie sumy 442,87 eur, ako aj trov vo výške 108,96 eur. Platobný rozkaz bol doručený
žalobcovi dňa 17. Mája 2006, napriek tomu si svoju povinnosť v zmysle právoplatného a vykonateľného
platobného rozkazu nesplnil. Podľa názoru súdu by k tejto škode u žalobcu nedošlo, keby si splnil

túto svoju povinnosť jednak cestou právneho zástupcu, ale aj rodinných príslušníkov a navyše, túto
svoju povinnosť si mohol v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a to platobného rozkazu
Okresného súdu Prešov č. k. 30Rob 490/2005 splniť aj po prepustení z väzby. Žalobca si nesplnil svoju
povinnosť ani v lehote súdom určenej, podľa názoru súdu si sám zavinil začatie exekúcie a zároveň
porušil aj ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Túto škodu preto nie je možné vymáhať od štátu

titulom nezákonného rozhodnutia, a preto súd v tejto časti žalobný návrh zamietol.

O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanej doručená dňa 21.6.2013.
Šesťmesačná lehota na uspokojenie nároku žalobcu žalovanej uplynula dňa 21. Decembra 2013. Podľa
názoru súdu sa tak odo dňa 22. Decembra 2013 dostala žalovaná do omeškania s peňažným plnením,
preto súd priznal žalobcovi zo súdom priznanej sumy úrok z omeškania od uplynutia tejto lehoty, t. j.
odo dňa 22. Decembra 2013.

Spolu tak súd priznal žalobcovi sumu vo výške 13 735,93 eur pozostávajúcu zo sumy trov obhajoby vo
výške 2 985,93 eur, náhrady škody za väzbu vo výške 5 250 eur, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy
za prieťahy v konaní vo výške 5 500 eur.

V prevyšujúcej časti z vyššie uvedených dôvodov žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Súd o trovách konania rozhodne postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.