Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203987
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1615203987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., Hodžova ul. č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. M., H.. XX. XX.
XXXX, C. T. Č.. XXX, o zaplatenie istiny 3.558,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28. februára 2017, č. k. 6C/616/2015 - 52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku úroku z omeškania
zamietol p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu
3.558,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.554,86 eur od 17. 03. 2015,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.558,48

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.554,86 eur od 17. 03. 2015 do
zaplatenia, ktorú povolil žalovanej uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 85 eur mesačne
vždy do 25. dňa každého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok, vo
zvyšku úroku z omeškania žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2, § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods.
1, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 232 ods. 3, 4 C. s. p. a vecne tým, že v dôsledku
zosplatnenia úveru žalobcom je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi neuhradenú časť úverovej istiny
3.345,28 eur, sumu riadnych úrokov 209,58 eur z neuhradených splátok do zosplatnenia úveru dňa
16. 03. 2015 a sumu úrokov z omeškania 3,62 eur z každej omeškanej splátky do zosplatnenia úveru,
ale z dôvodu, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvného
úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od zosplatnenia nepatrí. Uviedol, že dňa 31. 01.

2013 uzavreli strany úverovú zmluvu Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v
zmluve a vo všeobecných podmienkach, vo výške 4.000 eur, s fixnou úrokovou sadzbou 17,90 %
ročne do splatnosti úveru, poplatkom za správu úverového účtu vo výške 1,99 eur, výškou anuitnejmesačnej splátky 83,56 eur, termínom splatnosti prvej splátky dňa 11. 02. 2013, počtom splátok 84,
konečnou splatnosťou úveru k 10. 01. 2020, výškou RPMN 20,78 %, priemernou RPMN ku dňu podpisu
úverovej zmluvy 19,37 % a celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť 7.186,20 eur. Poukázal na

skutočnosť, že zmluva v bode 4. upravuje následky porušenia zmluvných povinností, ak klient nezaplatí
anuitnú splátku včas tak, že banka má právo na zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 8 % p. a. z
nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia a ak klient poruší povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy,
vrátane omeškania s platbou anuitnej splátky, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a v prípade omeškania požadovať

od klienta úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o 8 % alebo požadovať od klienta rozšírenie zabezpečenia úveru,
pričom tieto sankcie je banka oprávnená požadovať aj kumulatívne. Súd prvej inštancie poukázal na
skutočnosť, že z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že dňa 31. 01. 2013 jej bol žalobcom poskytnutý úver
vo výške 4.000 eur a nakoľko žalovaná nesplácala úver riadne a včas, žalobca ju výzvou zo dňa 16.
03. 2015 vyzval na predčasné splatenie úveru, ktoré v zmysle výzvy nastalo dňa 16. 03. 2015, pričom z

predloženej špecifikácie dlžnej sumy zistil, že žalovaná do dňa predčasného zosplatnenia uhradila sumu
654,72 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 3.345,28 eur s tým, že
suma 209,58 eur predstavuje vyčíslený úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatených splátok do dátumu
zosplatnenia úveru a suma 3,62 eur predstavuje úrok z omeškania 8 % ročne vypočítaný z jednotlivých
omeškaných dlžných splátok odo dňa splatnosti jednotlivých splátok až do dňa zosplatnenia úveru.

Uviedol, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle §
9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a povinnosťou žalovanej bolo splácať
úver v dohodnutých splátkach mesačne vo výške 83,56 eur so splatnosťou vždy k 10. dňu v mesiaci s
povinnosťou uhradiť prvú splátku dňa 11. 02. 2013 a termínom konečnej splatnosti úveru ku dňu 10. 01.
2020, pričom medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná uhradila splátky v celkovej sume 654,72 eur s

úhradou poslednej splátky dňa 10. 11. 2014 a následne už ďalšie splátky neuhradila s tým, že splátky boli
započítané v prospech istiny a časť na úroky. Poukázal na skutočnosť, že žalobca následne v súlade s
čl. 4.2.1. úverovej zmluvy po tom, ako bola žalovaná v omeškaní so splátkami, pristúpil listom zo dňa 16.
03. 2015 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovanú k zaplateniu celého dlhu v sume 3.618,48 eur v
lehote do 07. 04. 2015, avšak žalovaná z titulu zosplatneného úveru žiadnu platbu neuhradila. Uviedol,

že strany sporu si dojednali zmluvný úrok 17,90 % ako fixný úrok do doby splatnosti úveru, avšak v
zmysle zmluvných dojednaní pristúpil žalobca k zosplatneniu celého úveru a nakoľko ide o plnenie zo
spotrebiteľského úveru, žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí, pričom vychádzal
z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012, v zmysle ktorého
veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť

iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4 Obo 143/1998), nakoľko veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných
úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru
nevzniká, iba právo na úrok z omeškania, keď v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
kdvojnásobnémuzaťažovaniuvpodobeúrokovzúveru,akoiúrokovzomeškania,čospôsobujeznačnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaná

bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, a preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 3.554,86 eur, ktorá predstavuje nezaplatenú istinu 3.345,28 eur a úrok z úveru 209,58 eur
do zosplatnenia úveru odo dňa 17. 03. 2015 do zaplatenia s tým, že výška úrokov z omeškania určená
podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 17. 03. 2015 (prvý deň omeškania
žalovanej s dlžnou sumou, t. j. deň nasledujúci po zosplatnení dlžnej sumy) bola 8,05 %, ale žalobca

si uplatnil úrok z omeškania 8 % ročne. Zaplatenie priznanej sumy vrátane príslušenstva v splátkach
po 85 eur mesačne odôvodnil súd prvej inštancie vecne tým, že je starobnou dôchodkyňou a výška jej
mesačného dôchodku jej neumožňuje uhradiť celú dlžnú sumu naraz s tým, že dátum splatnosti splátok
určil k 25. dňu v mesiaci, keďže žalovanej je vyplácaný dôchodok k 22. dňu v mesiaci. Výrok o trovách
konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že žalobca bol úspešný

vo vzťahu k celej uplatnenej istine, riadnych úrokov a úrokov z omeškania, ale neúspešný bol iba v časti
kontinuálne uplatnených riadnych úrokov, preto mu priznal náhradu trov vo výške 100 %, o ktorých výške
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

2.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku úroku z omeškania
zamietol a povolil zaplatiť priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach, podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a v súlade s ust. § 388 C. s. p. navrhol rozsudok v napadnutej časti
zmeniť a priznať úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 17. 03. 2015 do zaplatenia.
Uviedol, že jeho nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich

vrátenia, teda aj po predčasnom zosplatnení (§ 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka) s
tým, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru už veriteľovi neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté
peňažné prostriedky nemá oporu v právnych predpisoch, keď Obchodný zákonník priznáva veriteľovi
právo na dohodnutý úrok od poskytnutia finančných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku
tohto nároku, avšak moment jeho zániku nestanovuje. Poukázal na skutočnosť, že ak by bolo úmyslom

zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak urobil a zároveň
poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 01. 2017, č. k.
11Co/12/2017 - 90, z ktorého vyplýva, že ak zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zákona,
platí ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 497 Obchodného zákonníka). Uviedol, že podľa tohto
zákonného ustanovenia nie je obsahom záväzku dlžníka vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale
aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania, nakoľko úroky sú odplatou za poskytnutie

peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho
poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní, teda úrok z úveru
je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka zakladajúce vznik nových sankčných záväzkov
dlžníka, avšak samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Poukázal na skutočnosť, že ust. §
506 Obchodného zákonníka upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní

dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, ktoré nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, ale ako to vyplýva
priamo z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, pričom
táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká, teda ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa,
ktorý sa jeho využitím nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením

od zmluvy, nakoľko situácia nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Uviedol, že základnou zásadou
spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie
aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka, teda odstúpením od zmluvy
v zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a
tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru, čím nie je dotknutý

nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
22. februára 2017, č. k. 7Co/33/2017 - 62, v ktorom sa odvolací súd nestotožnil s výškou povolených
mesačných splátok, ktoré boli dokonca nižšie ako pôvodné mesačné splátky dohodnuté v úverovej
zmluve, pričom v prípade stanovených splátok by len uhradenie istiny bez príslušenstva trvalo 5 rokov,
v priebehu ktorých by narastali úroky z omeškania, čím by sa dlh žalovanej iba navýšil a bolo by to aj

v rozpore s ústavne garantovanou zásadou rovnosti účastníkov konania, keďže žalobca by ako veriteľ
obdržal poskytnuté finančné prostriedky po neúmerne dlhej dobe s tým, že dlžník musí mať aj vôľu
svoj dlh riešiť a mal by sa zadlžovať úmerne svojim finančným možnostiam a majetkovým pomerom,
pričom by bolo v príkrom rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, ktorý poskytol žalovanej úver a
táto ho od začiatku neplatila pravidelne, aby sa dlh splácal v menších mesačných splátkach, ako bolo

dohodnuté v zmluve, keď voči žalovanej sa musí jednať o určitý druh sankcie z dôvodu, že si neplnila
povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy. Žalobca uviedol, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie povolil
žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 85 eur, teda možnosť zaplatenia dlhu za
výhodnejších podmienok, ako boli pôvodne dohodnuté, s akcentom na skutočnosť, že poskytnutý úver
nespláca už takmer po dobu troch rokov a ani počas konania pred súdom prvej inštancie trvajúceho

jeden a pol roka, ani počas odvolacieho konania, neprejavila najmenšiu snahu zaplatiť, čo i len časť dlhu.
Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nie je možné prihliadnuť ani na prehľad existujúcich dlhov
žalovanej z dôvodu, že má nepochybne právo, aby mu bola jeho pohľadávka zaplatená v primeranej
lehote s tým, že jeho právo nemôže byť porušené len preto, že žalovaná berie na seba záväzky až v takej
výške, že zjavne nie je schopná plniť ich, keď jej nepriaznivá situácia vznikla v dôsledku neúmerného

zaťaženia úvermi.

3.

Žalovaná, ktorej bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 14. 06. 2017 (fikcia doručenia), sa k nemu

nevyjadrila.

4.Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C.
s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája

2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom.

5.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu žalobcu vo zvyšku úroku z
omeškania zamietol, potvrdil, pretože je vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej
riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,

ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).

6.

K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

7.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie,
ktorý nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 3.345,28 eur
napadnutým rozsudkom nepriznal z dôvodu, že žalobcovi patrí iba úrok do splatnosti dlhu a nakoľko
žalobca v posudzovanej veci zosplatnil úver žalovanej ku dňu 16. 03. 2015, zmluvný úrok už žalobcovi

po zosplatnení úveru nepatrí.

8.

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že úrok predstavuje

cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk a práve absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.

9.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za
úver po splatnosti pohľadávky, a teda popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách už zaoberala,
napr. aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 143/98, na ktoré poukázal v
odôvodnení rozsudku aj súd prvej inštancie, v ktorom konštatoval, že dohodnuté úroky z poskytnutých

prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok), keď od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania (§ 369 Obchodného zákonníka) s tým, že v rozsudkoch súdov sa zmluvné
dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného
pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope úrokov z
omeškania (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/182/2011).

10.Existujú však aj odlišné názory, podľa ktorých dispozitívna norma neobmedzuje dobu na poskytnutie
finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie si
peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. rozsudok NS ČR zo dňa 27. 06. 2007, sp.

zn. 33Odo 657/2005), avšak zásadný posun v prejednávanej otázke predstavuje v spotrebiteľských
právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

11.

Súdny dvor EÚ výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa
od dispozitívnych noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-415/11, AZIZ), keď ,,Článok
3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „značná nerovnováha“ ku škode
spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v
prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere, je

právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené
v platnom vnútroštátnom práve. ... na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery
(dobrej viery - neoficiálny preklad)“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza
so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s
dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“.

12.

Zákonodarca opakovane pristúpil k regulácii úverových vzťahov a oficiálne sa kritizuje nadmerný nárast
zadlženia obyvateľstva z úverových vzťahov, keď z dôvodovej správy k novele nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z. z., vykonanej nariadením vlády SR č. 586/2008 Z. z. vyplýva, že ,,Cieľom predkladaného
návrhu je docieliť vyváženú právnu úpravu v oblasti sankcií, a tak zamedziť jednej z foriem úžerných
praktík v spotrebiteľských veciach. Reaguje sa na sofistikovanejšie a oveľa nebezpečnejšie úžerné
praktiky, pri ktorých sa síce nedojednáva vysoký úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov, ale cez
množstvo zmluvných pokút a iných sankcií sa ospravedlňuje neprimeraný nárast výšky pohľadávky.

Podľa článku 8 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, môžu štáty prijať prísnejšie opatrenia za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa. Navrhovaná právna úprava bez ujmy pre dodávateľa zabezpečuje jednoduchšie, ale
predovšetkým jednotnejšie pravidlá pri sankciách spojených s porušením záväzku spotrebiteľa, keď
spotrebiteľské vzťahy nesmú byť zdrojom neprimeraných ziskov...“.

13.

Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných
prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti), podľa

jeho predstáv, poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú
úrokynadohodnutúdobu,ktorejkonieczavršujetzv.splatnosťúveru.Zozákonomstanovenýchdôvodov
(napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť, avšak niet zákonného kogentného
pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak
úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už

zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta) s
tým, že uvedenej dispozície zákona sa evidentne dotýka dohoda o úrokoch po splatnosti, popri ďalších
úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách, pričom ak evidentne táto dohodnutá konštrukcia indikuje
neprimeraný nárast dlhu, zákonite nastupuje otázka povinnosti vykonania súdnej kontroly prijateľnosti
takejto dohody (úrokov popri úrokoch z omeškania a ďalších sankciách).

14.

Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý
sleduje úroky popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách, je v neprospech žalovaného. Ak

by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z
omeškania pri pomerne novom pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenom
v § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., „Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažnýchprostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za

rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.“

15.

Je evidentné, že úroky popri úrokoch z omeškania, sú nielen odklonom od zákona v neprospech
žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu. Uplatnený úrok
17,90 % ročne prevyšuje úrok z omeškania a problematická klauzula o úrokoch popri úrokoch z

omeškania (po splatnosti) prima facie potenciálne umožňuje navýšenie dlhu nad výšku poskytnutého
úveru v rozpore s ust. § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom od každého veriteľa
konajúceho s odbornou starostlivosťou sa očakáva, že cenu za úver zjednáva na úverové obdobie
do splatnosti pohľadávky, a preto aj práve cena za úver za úverové obdobie do splatnosti úveru
vyjadruje cenu úveru a je teda pojmovo jednoznačne odlíšiteľná od sankcií za omeškanie s plnením

dlhu spotrebiteľa, pričom v prípade omeškania, nie inštitút ceny úveru, ale inštitúty rôznych sankcií za
neplnenie povinností, riešia krízu spojenú s omeškaním.

16.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili
v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v
zmluve, nakoľko však tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená
omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa, pričom zmena

záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím
práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné
rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda,
bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku
svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

17.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej
povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať

jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny z čoho vyplýva, že rozdiel stavu výhody splátok
a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá
povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz, teda splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva
stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia v splátkach a za tento stav nedostatku
a úverovania, patrí veriteľovi úrok, pričom zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo

vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru s tým, že s protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením požičanej sumy. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti
spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie

do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z
omeškania,čímdochádzakobchádzaniuinštitútuinéhoplnenianaúčelyaplikácie§3aods.2nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

18.

Z uvedených dôvodov dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších
sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje
značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľaoproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením
dlhu oproti výške úveru.

19.

Odvolací súd už uviedol vyššie, že niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania.
Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom
od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v

neprospech slabšej zmluvnej strany a zároveň sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením
§ 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

20.

K argumentácii žalobcu v podanom odvolaní poukazujúceho na kogentnú povahu ustanovenia § 497

Obchodného zákonníka s tým, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť iba poskytnuté peňažné
prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania, keď úrok z úveru je nárokom,
na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka sa už správne právne vyjadril súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku tak, že žalobcovi nebolo odopreté právo na priznanie úrokov za úver od jeho
poskytnutia napadnutým rozsudkom, ale nároku na zaplatenie úroku po zosplatnení úveru s tým, že

žalobca má cenu (odplatu) za úver právoplatne priznanú (žalovaná odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie nepodala) a mohol si ju už začať aj vymáhať.

21.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s.
p., v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, z
dôvodu ktorého sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku
vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a ako vecne správny ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2

C. s. p.

22.

Ustanovenie § 232 ods. 3, 4 C. s. p. umožňuje predĺžiť lehotu určenú na plnenie a uložiť povinnosť

plniť v splátkach, napriek tomu pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení,
že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, musí súd vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu a musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia,
platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po uplynutí
ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby

nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a
podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane
nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Konajúci súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak,
aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu

právnej neistoty medzi sporovými stranami.

23.

Súdprvejinštanciesadôsledneneriadilvyššieuvedenýmipredpokladmipreuloženiepovinnostiplniťdlh

v splátkach, nakoľko žalovaná napriek verbálne prezentovanému záujmu zaplatiť dlh žalobcovi, svoju
vôľu od zosplatnenia dlhu dňa 16. 03. 2015, žiadnou splátkou nepotvrdila, pričom svoje tvrdenia na
pojednávaní dňa 28. 02. 2017, že bola invalidnou dôchodkyňou a poberala dôchodok v sume 220 eur
mesačnealebojeužriadnadôchodkyňasdôchodkomvsume269,50eurmesačne,ničímnepreukázala,
t. j. neosvedčila existenciu nepriaznivých osobných a majetkových pomerov odôvodňujúcich povoliť

splnenie dlhu žalobcovi v splátkach, a preto odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti a uložil žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 C. s. p. povinnosť zaplatiť
dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.24.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 2

C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko žalujúca ako ani žalovaná strana nedosiahla vo odvolacom konaní úspech.

25.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).