Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoSr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415894597
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4415894597.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., D. XX, zast. JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, so sídlom Nové
Zámky, Jazerná 19 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 14. septembra 2018 č. k. 13Csr/1/2015-183 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 41 zák. č. 244/2002 Z.
z. a uviedol, že zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom
a Všeobecnou úverovou bankou, a. s. Bratislava ako veriteľom dňa 09. 07. 2007 súd zistil, že ňou
veriteľžalobcoviposkytolúvervsume13.500.-Sk.ZrozhodcovskéhorozsudkuStálehorozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Bratislava, Karloveské rameno 8 z 05. 02. 2014,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 03. 2014 a vykonateľnosť dňa 20. 03. 2014 súd zistil, že
ním rozhodcovský súd zaviazal žalobcu k zaplateniu sumy 536,10 eura s príslušenstvom, nákladom
inkasného konania a náhrade trov konania ako sumám, ktoré žalobca uznal v dohode o uznaní záväzku
a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá pohľadávka bola na žalovaného postúpená z pôvodného veriteľa
(VÚB, a. s. Bratislava) a v odôvodnení rozsudku uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu je daná
na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 21. 04. 2013. Z obsahu spisu Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Bratislava, Karloveské rameno 8, sp.

zn. SR 09146/13 súd zistil, že rozhodcovský rozsudok SR 09146/13 zo dňa 05. 02. 2014 bol žalobcovi
doručený dňa 14. 02. 2014 do vlastných rúk (č. l. 86 spisu). Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že žalobu je nutné zamietnuť, a to s prihliadnutím na skutočnosti uvádzané v zrušujúcom
uznesení KS v Nitre 9CoSr/1/2017-152 z 15. 03. 2018. Súd predovšetkým skúmal, či žalobca svoju
žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podal včas (v lehote podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z.,
t.j. do 60 dní po doručení rozhodcovského rozsudku) a zistil, že žalobcovi bol napádaný rozhodcovský
rozsudok doručený dňa 14. 02. 2014, o čom svedčí fotokópia doručenky o jeho doručení žalobcovi

(č. l. 86 spisu). Súd preto konštatoval, že žalobca svoju žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podal oneskorene. Je totiž zrejmé, že 60-dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku začala žalobcovi plynúť deň po doručení rozhodcovského rozsudku (t.j. dňom 15. 02. 2014) a
uplynula po 60 dňoch (t.j. dňa 16. 04. 2014) márne, nakoľko žalobca svoju žalobu v tejto lehote nepodal(urobil tak až dňa 12. 12. 2015 oneskorene). O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému v konaní plne úspešnému priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania
súd rozhodne podľa § 262 ods. 1, 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. Súd svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobca podal žalobu neskoro, po uplynutí 60-dňovej lehoty podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (správne bola lehota v tom čase 30-dňová podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002

Z. z. v znení ku dňu doručenia rozhodcovského rozsudku). Na rozdiel od svojho skoršieho rozsudku,
kedy považoval súd žalobu za podanú včas, v lehote na podanie námietok proti exekúcii, v napadnutom
rozsudku, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v zrušujúcom uznesení Krajského
súdu v Nitre č. k. 9CoSr/1/2017-152, odvodzoval včasnosť podania žaloby od doručenia samotného
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri Slovenskej rozhodcovskej a.
s. sp. zn. SR 09146/13 zo dňa 05. 02. 2014. Podľa doručenky žalobcovi bol tento rozhodcovský

rozsudok doručený dňa 14. 02. 2014. Súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 41 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnom ku dňu doručenia rozhodcovského rozsudku (nesprávne
uvedenie lehoty na podanie žaloby podľa vtedy platného a účinného zákona o rozhodcovskom konaní
nie je rozhodujúce). Hoci sa k tomu prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku nevyjadroval, iba
odkázal na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, v zhode s právnym názorom odvolacieho súdu na

vec neaplikoval ustanovenie § 46 ods. 3 v spojení s § 73 ods. 2, osobitne časť vety za bodkočiarkou,
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu sú tieto ustanovenia na vec neaplikovateľné, pretože rozhodcovský rozsudok bol
žalobcovi doručený ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona. Vylúčenie aplikácie ustanovení zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní citovaných

v predchádzajúcom bode považuje z hľadiska právneho posúdenia za nesprávne. Doslovným výkladom
§ 73 ods. 2, časť vety za bodkočiarkou (ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté) možno
dospieť jedine k záveru o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku s charakterom
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhorozsudkuajvtedy,akideorozhodcovskýrozsudokvydanýadoručený
pred 1. januárom 2015 za podmienky, že žalobcovi súdny exekútor doručil upovedomenie o začatí

exekúcie. Treba vziať do úvahy tiež teleologický výklad zákona. S účinnosťou od 01. 01. 2015
rozoznávame v právnom poriadku dva druhy rozhodcovských konaní. Ide o rozhodcovské konania
podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vecne tu ale špecifický typ rozhodcovského konania, v ktorom
sa rozhodovalo o právach a povinnostiach spotrebiteľov, existoval aj pred 1. januárom 2015. Na

osobitosť takého rozhodcovského konania poukázal napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení 6 Cdo 1/2012, z ktorého kľúčové časti citoval vo svojom odmietavom uznesení aj Ústavný
súd Slovenskej republiky I. ÚS 410/2015. V týchto, ale aj v mnohých iných rozhodnutiach, sa robí
zreteľný rozdiel medzi „podnikateľským“ rozhodcovským konaním a „spotrebiteľským“ rozhodcovským
konaním už v čase pred 1. januárom 2015. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu

zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa konštatuje: „Potreba samostatnej právnej úpravy
spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti,
že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov
v spotrebiteľských sporoch.“ Z hľadiska skoršej rozhodovacej praxe súdov teda nemožno považovať
ustanovenie § 73 ods. 2, časť vety za bodkočiarkou, zákona č. 335/2014 Z. z. za retroaktívne. Ide len

o nepravú retroaktivitu. Právne posúdenie v napadnutom rozsudku vytvára dve kategórie spotrebiteľov
dotknutých rozhodcovskými rozsudkami doručenými do 31. 12. 2014, ktorí zároveň nestihli včas, v
„základnej“ lehote 30 dní, podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Do jednej kategórie
patria spotrebitelia, proti ktorým sa začalo exekučné konanie do 31. 03. 2015 a úspešne pokračuje.
Týmto spotrebiteľom už nepatrí súdna ochrana vo vyhľadávacom konaní o zrušení rozhodcovského

rozsudku. Môžu sa spoľahnúť len na súdnu ochranu v exekučnom konaní. Tá je, ako je to všeobecne
známe, komplikovaná aj kvôli extrémnej preťaženosti súdov exekučnými konaniami. Do druhej kategórie
patria spotrebitelia, proti ktorým sa exekučné konanie nezačalo alebo sa začalo po 31. marci 2015 (a
teda podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 335/2014 Z. z. sa muselo skončiť
zamietnutím návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), prípadne sa síce začalo do 31.

marca 2015, no exekučný súd, prihliadajúc na prípadnú neprijateľnosť zmluvnej podmienky v podobe
rozhodcovskej doložky, nevydal poverenie na vykonanie exekúcie. Takíto spotrebitelia požívajú naopak
vysokú mieru ochrany svojich práv spotrebiteľov, plne v súlade so zákonom č. 335/2014 Z. z. a inými
právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Popri prvom výroku neobstojí ani druhý výrok o náhradetrov konania. Aj tento výrok preto napádame odvolaním. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri Slovenskej rozhodcovskej a. s.,
Bratislava, Karloveské rameno 8, spisová značka SR 09146/13 zo dňa 05. 02. 2014 zruší a žalobcovi

prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného, aj odvolacieho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaný sa stotožňuje s právnym názorom
súdu uvedeným v odôvodnení napádaného rozhodnutia v spojitosti s právnym názorom odvolacieho
súdu (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. 03. 2018, spisová značka 9CoSr/1/2017), že na

danú nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní v znení účinnom od 01. 01. 2015. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014: „Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.“ Žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 14. 02. 2014, pričom
lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 žalobcovi uplynula dňa 17. 03. 2014.
Žalovaný má za to, že márnym uplynutím lehoty určenej v § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 došlo na základe rozhodcovského rozsudku

zo dňa 05. 02. 2014 ku konečnej úprave a ustáleniu právnych vzťahov medzi žalovaným a žalobcom
vyplývajúcich zo sporných nárokov, kedy bol žalovanému priznaný nárok na zaplatenie dlžnej sumy
s príslušenstvom a zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť priznaný nárok žalovanému uhradiť.
Rozhodcovské konanie vedené na Stálom rozhodcovskom súde spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a. s. pod spisovou značkou SR 09146/13 bolo teda právoplatne skončené. Žalovaný je toho názoru, že §

73 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01. 01. 2015
má jednoznačne charakter intertemporálneho ustanovenia a v tomto duchu je potrebné aj vykladať § 73
ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01. 01.
2015. Žalovaný má teda za to, že § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní v znení účinnom od 01. 01. 2015, a teda aj samotný zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01. 01. 2015 je možné aplikovať len na rozhodcovské
konaniazačatépodľazákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníúčinnomdo31.12.2014
(t. j. pred 01. 01. 2015), ktorých predmetom je spotrebiteľský spor v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01. 01. 2015 a ktoré neboli do 31. 12.
2014 právoplatne skončené (t. j. nebolo v nich meritórne rozhodnuté, neuplynula zákonom stanovená

lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a pod.), pričom všetky tri podmienky
musia byť splnené kumulatívne. Žalovaný má rovnako za to, že obdobne je potrebné pristupovať aj k
výkladu § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom
od 01. 01. 2015. Podľa názoru žalovaného prvoinštančný súd v konaní dospel k správnemu právnemu
posúdeniuzistenéhoskutkovéhostavuveci,keďžalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkupovažoval

za podanú po zákonom stanovenej lehote. Žalovaný zastáva názor, že žalobca v odvolaní neuviedol
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť podaného odvolania. Napadnutý rozsudok navrhol
ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu

(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania po výzve stranám
sporu na vyjadrenie podľa § 382 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 12. 12. 2015 domáhal voči žalovanému

zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a. s., Bratislava, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 09146/13 dňa 05. 02. 2014, týkajúceho
sa záväzku žalobcu voči Všeobecnej úverovej banke a. s., Bratislava z úverovej zmluvy z 01. 08.
2007, keď tvrdil, že rozhodcovská zmluva z roku 2013 je neplatná, postup žalovaného vedúci k jej
uzavretiu je nepochybne nekalou obchodnou praktikou a práva žalobcu ako spotrebiteľa boli porušené.

Uviedol, že žalobu podal v lehote na podanie námietok voči exekúcii, v rámci ktorej sa o rozhodcovskom
rozsudku dozvedel a tvrdil, že rozhodcovský rozsudok je neplatný, pretože rozhodcovská zmluva mu
predchádzajúca, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd podľa § 379 a § 380 CSP viazaný ako rozsahom
odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia

odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.

8. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav.Dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

10. Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného do 31. 12. 2014 žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §

36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

11. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účinnom
od 01. 01. 2015, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

12. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského

konania zaväzovať.

14. Podľa § 243d ods. 2 citovaného zákona na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru

2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

15. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015 exekútor poverený vykonaním
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o

možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.16. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu
prvej inštancie dňa 12. 12. 2015 mailom a dňa 14. 12. 2015 písomne doplnenou domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom so sídlom v Bratislave, Karloveské

rameno 8 sp. zn. SR 09/4613 zo dňa 05. 02. 2014. Z obsahu spisu je tiež nesporné, že rozhodcovský
rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca v tomto konaní domáha, bol vydaný dňa 05. 02. 2014, podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle ustanovenia § 41 tohto zákona, účinného
do 31. 12. 2014, mohol žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v lehote 30 dní odo
dňa jeho doručenia. Keďže žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 14. 02. 2014 (doručenka

na č. l. 86), žalobca mohol v zmysle ustanovenia § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku do 16. 03. 2014. Keďže podľa ustanovenia § 243d ods. 2 zák. č. 233/1995
Z. z. Exekučného poriadku platí, že na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom
je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015,
sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014, čo je aj daný prípad, na danú vec nie je možné

aplikovať ani ustanovenie § 48 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015 (exekútor nebol povinný
žalobcu poučiť o možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku), ani ustanovenia zák.
č. 335/2014 Z. z., a teda ani § 73 ods. 2 tohto zákona. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil, že
žaloba nebola podaná v zákonom stanovenej lehote, aj keď nesprávne určil jej koniec, keď neaplikoval
30-dňovú lehotu, ale 60-dňovú lehotu. Z uvedených dôvodov, aj keď s doplnením právneho odôvodnenia

napadnutého rozsudku odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).