Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4Csp/129/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218201575
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2019:3218201575.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou, sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: U. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. Y. XXX/XX, XXX XX W. A. W., zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom
Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, o zaplatenie 600,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom, rozsahu, a to v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po
právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou dňa 19.12.2018 domáhal proti žalovanému podľa § 3 ods. 5 tretia
veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 600,- eur a náhrady trov konania. V žalobe viedol, že žalobca uzatvoril dňa 19.08.2009
s právnym predchodcom žalovaného (Slovenská sporiteľná, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653) Zmluvu o splátkovom úvere č. 0264153334 (ďalej ako „Zmluva“), na

základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.200,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať
v 119 mesačných splátkach po 40,99 eur, pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 17,30 % a RPMN
21,89 %. Celkové náklady, ktoré mal žalobca zaplatiť boli vo výške 2.753,68 Eur. Na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila
pohľadávku plynúcu z tejto zmluvy na žalovaného, ktorý dňa 25.11.2016 podal proti žalobcovi žalobu
o zaplatenie sumy 2.828,31 eur s prísl. s odôvodnením, že žalobca neplnil v stanovených termínoch
splátky, čím porušil svoje povinnosti podľa Zmluvy, čo malo za následok vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn.
4Csp/129/2016 aktívne bránil tým, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko je v rozpore
so zákonom č. 258/2001 Z.z. ako aj Občianskym zákonníkom, pretože v nej absentuje údaj o výške
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o výške úveru, v zmluve je nesprávny aj výpočet RPMN
a pre spotrebiteľa tak klamlivý, a v zmluve absentuje aj uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom zo dňa 04.09.2017
žalobu zamietol a žalovanému (teraz žalobca) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% .

Žalobca je názoru, že pasívne legitimovaným subjektom vo veci o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia je práve žalovaný, a nie pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s.. pretože podstatné
totiž je, že žalobu o zaplatenie sumy 2.828,31 eur s prísl. na súd podal práve žalovaný, pričom
žalovaná suma predstavovala odplatu za úver, na ktorú nemal nárok. Bez podania takejto žaloby byneboli reálne ohrozené práva žalobcu a tento nemusel čeliť súdnemu konaniu. Obdobnými vecami
sa zaoberali aj súdy SR a zhodne dospeli k záveru, že v prípade postúpenia pohľadávky svedčí
pasívna legitimácia v sporoch o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia tomu subjektu,

ktorý podal (nedôvodnú) žalobu proti spotrebiteľovi a domáhal sa plnenia, na ktoré nemal nárok. K
výške uplatneného premeraného finančného zadosťučinenia žalobca uviedol, že žalovaný v konaní
4Csp/129/2016 uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.828,31 eur s prísl., pričom tento bol v celom rozsahu
nedôvodný. Napriek uvedenému však žalobca prežíval počas konania obavu z ohrozenia a zasiahnutia
do jeho majetku v pomerne veľkom rozsahu. Úver bol žalobcovi poskytnutý vo výške 2.127,01 eur, ktorý

bol v celom rozsahu splatený. Vzhľadom na ujmu, ktorá žalobcovi hrozila, považuje výšku primeraného
finančného zadosťučinenia 600,- eur za primeranú na to, aby pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú
náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený podstúpiť súdne konanie (aby tak naďalej
neznižoval svoj majetok na úkor žalovaného, ktorý postupoval v rozpore so zákonom), počas ktorého
prežíval obavy z jeho výsledku a zároveň táto výška finančného zadosťučinenia bude v dostatočnej
miere plniť aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného. V žalobe

označil a pripojil listinný dôkaz.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, pretože nie sú splnené podmienky na priznanie
požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa. Žalovaný nikdy neporušil spotrebiteľské práva žalobcu, dokonca s ním v dôsledku

neplatného postúpenia pohľadávky ani len nebol v zmluvnom vzťahu a preto žalovaného nemožno
žiadnym výkladom ust. § 3 ods. 5 o ochrane spotrebiteľa považovať za osobu, ktorá za porušenie
spotrebiteľských práv žalobcu zodpovedá (pričom len voči tejto osobe zákon o ochrane spotrebiteľa
oprávňuje priznať spotrebiteľovi primerané finančné zadosťučinenie). Na základe uvedeného žalovaný
nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bánovce nad

Bebravou je zrejmé že žalovaný sa nedopustil porušenia spotrebiteľských práv žalobcu, nakoľko on
nebol osobou, ktorá so žalobcom uzatvárala zmluvu o úvere a ktorá podľa názoru Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou neuviedla v zmluve o spotrebiteľskom úvere všetky náležitosti, ktoré vyžadovala
právna úprava. Týmto subjektom je peňažný ústav poskytujúci úver - teda postupca - ktorý na
žalovaného postúpil pohľadávku z úveru. Žalovaný si len uplatnil odkúpenú pohľadávku voči žalobcovi

pred súdom (pričom výšku tejto pohľadávky deklaroval postupca v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok). Žalovaný nie je porušiteľom spotrebiteľských práv žalobcu, resp. neexistuje ani žiadny
zákonný dôvod na to, aby zodpovedal za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu, ako to vyžaduje
zákonodarca v predmetnom ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Taktiež žalovaný
bol názoru, že súdom nevznikla konaním žalovaného žalobcovi žiadna ujma. Primerané finančné

zadosťučinenie je podľa názoru žalovaného na mieste ako osobitná kompenzácia nemajetkovej ujmy
vzniknutej spotrebiteľovi v konkrétnej situácii, pričom takáto ujma musí byť nie len tvrdená, ale aj
preukázaná. Žalobcovi, ako spotrebiteľovi, Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod
sp. zn. 4Csp/129/2016 priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s
uvedeným konaním vznikli, v plnom rozsahu a žalovaný uhradil žalobcovi titulom náhrady trov konania

sumu vo výške 682,75 eur. Žalovaný teda iniciovaním uvedeného konania, resp. ostatnými úkonmi
v súvislosti s odkúpením pohľadávky nielenže neporušil žiadne spotrebiteľské práva žalobcu, ale ani
mu nespôsobil žiadnu ujmu, keďže mu v týchto konaniach bol priznaný nárok na plnú náhradu takto
vzniknutých nákladov. Priznanie osobitného zadosťučinenia z dôvodu úspechu v súdnom spore, bez
preukázania naplnenia hypotézy vyžadovanej v ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, by bolo

preto vybočením zo základných princípov civilného sporového poriadku.

3. V konaní ide o spotrebiteľský spor. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strana žalobcu
nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila, súd postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konal pojednávanie v neprítomnosti tejto strany sporu.

4. V ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní strana žalobcu navrhla vo veci vydať rozsudok pre
zmeškanie, súd o veci súd týmto rozsudkom nerozhodol a to z toho dôvodu, že potom ako súd vo veci
určil pojednávanie obdržal vyjadrenie žalovaného, ktoré bezodkladne doručoval strane žalobcu a strana
žalovanéhosapojednávaniazúčastnila.Napojednávanístranažalovanéhozotrvalanasvojomvyjadrení

aďalejpoukázala,žeprávnateóriacharakterizujeprimeranézadosťučineniezhľadiskatrochzákladných
funkcií, a to sankčnej, odradzujúcej a relutárnej. Pre riadne priznanie takéhoto zadosťučinenia je
potrebné jednak naplnenie zákonných predpokladov a aj dodržanie uvedených troch funkcií. Vo vzťahu
k sankčnej funkcii je žalovaný toho názoru, že sa javí bez právneho významu, tzv. dvojitý postih,ktorý spôsobuje jednak zamietnutie žaloby v pôvodnom konaní s uložením povinnosti hradiť trovy
konania a zároveň priznania zadosťučinenia ako ďalšej sankcie. Aplikácia primeraného zadosťučinenia
by mala prichádzať do úvahy ako zmiernenie nepriaznivých následkov porušenia spotrebiteľských

práv, pričom v prejednávanom spore nebol žalobca zaviazaný k žiadnej povinnosti, ktorá by ho mala
a mohla akýmkoľvek spôsobom poškodzovať. Vo vzťahu k odradzujúcej funkcii žalovaný uvádza,
že uloženie povinnosti zaplatiť uvedené zadosťučinenie nebude spôsobovať odradenie dodávateľa
od uplatňovania svojich práv súdnou cestou. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, v odôvodnení
nebola vyslovená žiadna neprijateľná zmluvná podmienka alebo prípadne nekalá obchodná praktika.

Zamietnutie žaloby vychádzalo z absencie zákonných náležitostí spotrebiteľského úveru. Žalovaný v
tejto súvislosti poukazuje na súdnej praxi známy rozsudok Európskeho súdneho dvora C-42/2015, ktorý
privodil zmeny v otázke posudzovania náležitostí spotrebiteľských úverov. Žalovaný je tak toho názoru,
že potreba aplikácie zadosťučinenia by bola na mieste, pokiaľ by súd vyslovil neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Uloženie primeraného zadosťučinenia tak nemôže odradiť žalobcu,
v tomto prípade žalovaného, od uplatňovania práv súdnou cestou, pokiaľ aktuálna judikatúra súdov

pripúšťa, že spotrebiteľské úvery nie sú výhradne bezúročné a bez poplatkov. Vo vzťahu k poslednej,
relutárnej funkcii žalovaný uvádza, že pokiaľ nebol žalobca v pôvodnom konaní zaviazaný k splneniu
finančnej povinnosti, nemožno predpokladať vznik škody, ktorá mu má byť nahradená. Žalovaný je
rovnako tak toho názoru, že vznik škody a predovšetkým jej výška nebol v konaní preukázaný žiadnym
listinným dôkazom, pričom dôkazné bremeno v tejto otázke spočíva na žalobcovi.

5. Návrhy na vykonanie dokazovania uplatnila len strana žalobcu a to listinou Rozsudkom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4Csp/129/2016-127 zo dňa 4.9.2017 z ktorého súd zistil, že vo veci v
ktorejboltentorozsudokvydanýsispoločnosťEOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,85102
Bratislava, IČO: 35 724 803 (aktuálne žalovaný) ako postupník spoločnosti, banky Slovenská sporiteľňa,

a.s. uplatnil voči žalobcovi ako spotrebiteľovi nárok na zaplatenie sumy 2.828,31 eur spolu s úrokom z
omeškania zo splátok za obdobie od 25.11.2013 do 29.09.2015 vo výške 71,56 eur, úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.828,31 eur od 30.09.2015 do zaplatenia a to z dôvodu že dňa
19.08.2009právnypredchodcažalobcu(Slovenskásporiteľňa,a.s.)akobankaažalobcaspoločnesY.F.
akodlžníciuzatvoriliZmluvuosplátkovomúvereč.0264153334,nazákladektorejsaprávnypredchodca

žalobcu zaviazal poskytnúť im spotrebný úver vo výške 2.200,- eur, ktorý sa oni zaviazali splácať v 119-
tich mesačných splátkach vo výške 40,99 eur počnúc dňom 25.09.2009 s konečnou splatnosťou úveru
dňa 25.07.2019 (ďalej len „predmetná zmluva“). Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE
zo dňa 23.10.2015 vyplýva, Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku z predmetnej zmluvy voči
žalobcovi (a Y. F.) na žalovaného. Z rozsudku je zrejmé, že z poskytnutého úveru vo výške 2.127,01

eur žalobca (spoločne s Y. F.) v období od 19.08.2009 do 04.11.2014 uhradili Slovenskej sporiteľni a.s.
sumu v celkovej výške 2.246,46 eur. Žalobca (spoločne s Y. F.) sa v spore sp.zn. 4Csp/129/2016 bránil
tým, že predmetná zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa podľa § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to pre nesprávne uvedenú RPMN, neprimeranú
výšku úrokovej sadzby, neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, absenciu adresy veriteľa,

na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu a sťažnosť. Podľa § 4 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 3
zákona o spotrebiteľských úveroch považovali dohodnutý úver v predmetnej zmluve za bezúročný a
bez poplatkov a navrhli, aby súd zamietol žalobu z dôvodu, že úver vyplývajúci z predmetnej zmluvy je
bezúročný a bez poplatkov a žalobca (aktuálne žalovaný) nepreukázal, že neuhradili na účet veriteľa
ani sumu vo výške istiny poskytnutého úveru. Dňa 4.9.2017 súd rozsudkom žalobu zamietol, ktoré

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2017, z dôvodu, že v predmetnej zmluve, titulom ktorej
si spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (aktuálne žalovaný) odvodzoval svoje nároky uplatnené v
spore sp. 4Csp/129/2016, absentuje nielen údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale
aj údaj o adrese veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť ((§ 4 ods. 2
písm. d) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia predmetnej

zmluvy) a tiež v predmetnej zmluve je uvedený nesprávny údaj o výške úveru a výške RPMN. Vzhľadom
na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie v predmetnej zmluve, súd
považoval úver poskytnutý žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom ako veriteľom žalovaným ako
dlžníkom, spotrebiteľom za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych

poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaných.
Žalobca reálne poskytol žalovaným úver vo výške 2.127,01 eur, pričom žalovaní zaplatili žalobcovi na
predmetný úver celkom sumu 2.246,46 eur a tak si svoju povinnosť z predmetnej zmluvy vykonanými
úhradami v celom rozsahu splnili. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia§ 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému (aktuálne žalobcovi, spoločne s Y. F.) ako úspešným priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

8. Podľa ust. § 488,489 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo
na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie,

ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností
orgánom dozoru, dohľadu a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných
práv spotrebiteľa (1). Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá (5).

10. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke,

ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

11. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia,
že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých

skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

12. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa ust. 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14. Pri výklade § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila),tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií
výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu
satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,

ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj
ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3

ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Ak
má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň
výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že primerané finančné
zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila.

15. V predmetnej veci je žalovaný nositeľom pasívnej legitimácie vo vzťahu k primeranému finančnému

zadosťučineniu. Podľa § 3 ods. 5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Právny predchodca
Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu postúpil v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka pohľadávku voči

žalobcovi aj s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Postúpenie pohľadávky je zmenou
subjektu na strane veriteľa záväzkového vzťahu, nie zmenou jeho obsahu. V zmysle § 529 Občianskeho
zákonníka dlžníkovi zostávajú aj po postúpení pohľadávky zachované námietky proti pohľadávke, ktoré
mohol uplatniť v čase postúpenia (môže namietať všetko, čo vylučuje alebo obmedzuje jeho povinnosť
splniť pohľadávku, napr. že pohľadávka vôbec nevznikla, nie je splatná, jej výška uvedená v zmluve

o postúpení pohľadávky nezodpovedá jeho povinnosti a pod.). V prejednávanom spore z vykonaného
dokazovania je zrejmé že žalobca ako dlžník, spotrebiteľ sa úspešne bránil v spore, ktorý začal práve
žalovaný,namietanímvýškyuplatnenéhodlhuvočižalovanému(veriteľovi),čotiežzakladáazdôrazňuje
pasívnu legitimáciu žalovaného v spore o primerané finančné zadosťučinenie.

16. Taktiež sa nemožno sa stotožniť s obranou žalovaného, že spotrebiteľ v zmysle § 3 ods. 5 zák.
č.250/2007Z.z.musíuplatniťporušeniesvojichprávžalobou.Prvávetauvedenéhoustanoveniazákona
dáva spotrebiteľovi možnosť domáhať sa na súde ochrany svojho práva napr. aj použitím prostriedkov
procesnej obrany v spore, ktorý nevyvolal, tak ako to urobil žalobca, spotrebiteľ proti žalovanému v
sporu tunajšieho súdu sp.zn. 4Csp/129/2016. Nakoľko bol žalobca so svojou obranou voči žalovanému

úspešný (súd žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol), domáha sa potom proti nemu priznania
primeraného zadosťučinenia. V prejednávanom prípade tak potom možno konštatovať, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi spočívajúcu v zaplatení úveru nad rámec jeho bezodplatnosti a bezúrokovosti, teda
mohlo dôjsť k strate finančných prostriedkov spotrebiteľa vo výške 2.828,31 eur i spolu s úrokom z

omeškania. Žalovaný aj napriek ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch (vyplýva z rozsudku
zo dňa 4.9.2017 vo veci tunajšieho súdu sp.zn. 4Csp/129/2016) na základe ktorých sa úver poskytnutý
žalobcovi vo výške 2127,01 eur považuje za bezúročný a bez poplatkov a napriek tomu že žalobca tieto
poskytnuté finančné prostriedky ešte pre začatím konania vo veci 4csp/129/216 uhradil sumu 2246,46
eur, teda splnil dlh v celom rozsahu sa domáhal od žalobcu na súde zaplatenia ešte ďalších finančných

prostriedkov vo výške 2.828,31 eur (i s príslušenstvom) a preto je dané právo žalobcu na primerané
finančné zadosťučinenie. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri
jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a
sankčná funkcia. Pri posudzovaní primeranosti uplatneného finančného zadosťučinenia súd zohľadňuje
predovšetkým výšku plnenia, ktoré sa snažil získať žalovaný ešte od žalobcu v súdnom konaní. S

prihliadnutím na výšku uplatneného nároku žalovaného voči žalobcovi (2.828,31 eur), ktorý nárok súd
žalovanému v celom rozsahu i s príslušenstvom zamietol považuje súd požadované primerané finančné
zadosťučinenie vo výške ani nie vo výške štvrtiny z uplatneného nároku žalovaného voči žalobcovi
za primerané a preto z vyššie uvedených dôvodov uložil žalovanému povinnosť žalobcovi primerané
finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vo výške 600,- eur zaplatiť.

17. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo veci samej bol žalobca úspešný (súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel) a preto mu voči žalovanému patrí nárok na náhradu trov v plnom rozsahu,pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. O odvolaní rozhoduje odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol
rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §

77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota
na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aksa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok).