Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615214741
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7615214741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : D. Ö., nar. XX.X.XXXX, bytom v G.,
Š. XX, zastúpený JUDr. Jánom Burocim, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou
17, proti žalovanému : Ľ. H., nar. X.X.XXXX, bytom v Ž.I. XXX, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21. novembra 2017 sp. zn. 13C/358/2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k.

13C/358/2015-85 zo dňa 21. novembra 2017 výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
2.186 € s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 2.186 € od 24.11.2015 do zaplatenia, to všetko do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Výrokom
III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 4.000 € s príslušenstvom titulom
náhrady škody na motorovom vozidle, ktorá vznikla v dôsledku protiprávneho konania (priestupku a

trestného činu) žalovaného.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovaný bol rozhodnutím Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici zo dňa 9.4.2015,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2015, uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý spáchal tak, že dňa 7.8.2013 v čase od
23.45 hod. vstúpil do jazdnej dráhy osobného motorového vozidla zn. TOYOTA YARIS, L. G.-XXXAl,

ktorého vodičom a vlastníkom bol žalobca, ktorý nestihol zareagovať na náhly pohyb žalovaného a
prednou časťou narazil do žalovaného, ktorý v tom čase v zdvihnutej pravej ruke držal mačetu a pri
tomto náraze žalovaný zaťal mačetou do karosérie motorového vozidla nad čelným oknom. Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach na odvolanie žalovaného vyššie uvedené rozhodnutie o
priestupku potvrdilo a Krajský súd v Košiciach na základe žaloby žalovaného o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach rozsudkom žalobu zamietol, rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2016. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11. mája

2016, sp. zn. 3T 239/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2016, bol žalovaný ako obžalovaný
uznaný vinným z nebezpečného vyhrážania voči žalobcovi, ktorého sa dopustil v čase bezprostredne
pred dopravnou nehodou, keď dňa 7.8.2013 okolo 23.20 hod. v Ž. pred domom č. XX v podnapitom stave
sa bezdôvodne s mačetou v ruke vyhrážal zabitím žalobcovi a tohto naháňal po miestnej komunikáciiso slovami, že ho zabije, odrúbe mu hlavu, pričom sekal mačetou pred sebou a za tento skutok bol
aj odsúdený. Zo znaleckého posudku č. 6/2017 zo dňa 16.1.2017 vzal za súd za preukázanú výšku
škody na osobnom motorovom vozidle TOYOTA YARIS ku dňu 7.8.2013, spôsobenú vyššie uvedeným

konaním žalovaného, v sume 2.186 € s DPH.

4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 420 ods. 1,3, § 442 ods. 1,3 a § 443 Občianskeho zákonníka.

5. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že v konaní žalobca preukázal všetky zákonné predpoklady

pre priznanie nároku na náhradu škody voči žalovanému. Právoplatným rozhodnutím o priestupku,
ktorým je súd v zmysle § 193 CSP viazaný, vzal súd za preukázané, že k poškodeniu osobného
motorového vozidla žalobcu došlo pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným, pričom protiprávne
správanie žalovaného vyplynulo aj z rozsudku v trestnej veci sp. zn. 3T 139/2013 Okresného súdu
Spišská Nová Ves, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného z trestného činu nebezpečného vyhrážania
voči žalobcovi, k čomu malo dôjsť v čase dopravnej nehody.

6. V dôsledku konania žalovaného bola na motorovom vozidle žalobcu spôsobená škoda, ktorej výška
v čase spáchania skutku dňa 7.8.2013, teda v čase poškodenia, bola objektivizovaná znaleckým
posudkom. Žalovaný určenú výšku škody síce namietal, ale žiadnymi dôkazmi nepreukázal jej inú výšku.
Zaviazal preto žalovaného na zaplatenie sumy 2.186 € a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú

zamietol. Žalovanému pritom určil povinnosť plniť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. V zmysle ust. § 517 Obč. zák. zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému
(žaloba doručená dňa 23.11.2015), t.j. od 24.11.2015 a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úroku

z omeškania zamietol.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a vychádzajúc z úspechu žalobcu
v rozsahu 55% a žalovaného v rozsahu 45%, priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu jeho
celkového úspechu 10%.

9. Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu odvolania proti jeho vyhovujúcemu výroku, v zákonnej lehote
podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/ a h/ CSP. Podľa obsahu
odvolania nesúhlasil s rozsudkom, ktorým bol zaviazaný na náhradu škody s odôvodnením, že bol
zrazený úmyselne, nezapríčinil dopravnú nehodu, a preto sa necíti byť vinným a nemá za čo žalobcovi

platiť. Poškodeným je práve naopak on, keďže utrpel zranenia s trvalými následkami na zdraví. Je preto
nespravodlivé, aby mal ešte platiť žalobcovi náhradu škody na motorovom vozidle, ktoré žalobca použil
ako zbraň a zrazil ho. Tiež poukázal na to, že zo svojho príjmu 220 € nie je schopný naraz zaplatiť celú
priznanú sumu a navrhol splátky 10 € mesačne.

10. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §

379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/ a h/ CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

12. Rozsudok je vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, právoplatný, pretože
žalobca ako oprávnená osoba nepodal odvolanie proti tomuto výroku rozsudku a rozsudok v tomto

výroku nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

13. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok vo vyhovujúcom výroku I., ktorým bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 2.186 € s úrokom z omeškania 5,75% ročne od 24.11.2015 do
zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a súvisiaci výrok III. o náhrade trov konania.

14. Rozsudok je v napadnutých výrokoch I. a III. vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.1.2019 o 9.45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 22.1.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1 CSP.

16. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/ a h/ CSP, t.j.
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/),

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

17.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.e/CSP(súdprvejinštancienevykonalnavrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je potrebné uviesť, že súd nie je povinný

vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať

právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy

uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

19. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené) je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým

spôsobom poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.22.Odvolacísúddospelkzáveru,žetietoodvolaciedôvodyvnapadnutejčastirozsudkuniesúnaplnené.

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkovéhostavu,vykonalvšetkydôkazynavrhnutéstranamisporu,ďalšiedôkazynebolistranamisporu
ani navrhnuté ani predložené, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv
ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací

súd rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.186 € s príslušenstvom
ako vecne správny potvrdil.

24. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorým
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2 CSP).

25. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie, konkrétne tým, že za škodu nezodpovedá, lebo nezavinil dopravnú nehodu, pri ktorej táto
škoda vznikla a namietal aj výšku tvrdenej škody žalobcom. S týmito skutočnosťami sa súd pri
rozhodovaní vo veci náležite a správne vyporiadal a ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.

26. Súd prvej inštancie otázku zavinenia na vzniku škody správne posudzoval súc viazaný v zmysle ust.
§ 193 CSP rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal.

27. Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Okresný dopravný

inšpektorát o priestupku zo dňa 9.4.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2015, vyplýva, že
žalovaný bol týmto rozhodnutím uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.1 písm. g/
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil dňa 7.8.2013 v čase o 23.45 hod. tak,
že vstúpil do jazdnej dráhy motorového vozidla zn. Toyota Yaris, EČV: G.-XXX I., ktorého vodičom
a majiteľom bol žalobca, a to so vztýčenou rukou, v ktorej mal mačetu, pričom žalobca ako vodič

motorového vozidla nestihol zareagovať na jeho náhly pohyb, prednou časťou doň narazil a v dôsledku
tohto nárazu žalovaný zaťal mačetou do karosérie motorového vozidla nad čelným sklom, čím vznikla na
tomtomotorovomvozidleškoda,ktorejvýškabolaustálenáznaleckýmposudkomvtomtoprebiehajúcom
súdnom konaní.

28. Vyššie uvedeným rozhodnutím o priestupku bolo teda nepochybne ustálené protiprávne konanie
žalovaného, v dôsledku ktorého žalobcovi vznikla škoda na majetku - na jeho osobnom motorovom
vozidle a iný záver v tejto otázke je preto vylúčený.

29. Vyššie uvedeným právoplatným rozhodnutím o priestupku, ktorým je súd (prvoinštančný ako aj

odvolací) v tomto spore viazaný, bola vylúčená obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že dopravnú
nehodu nezapríčinil, a teda nezodpovedá za škodu, ktorá pri tejto dopravnej nehode vznikla.

30. Výška škody vzniknutej v dôsledku protiprávneho konania žalovaného bola preukázaná znaleckým
posudkom č. 6/2017, vypracovaným O.. H. Z., znalcom z odboru cestnej dopravy, ktorý bol ustanovený

súdom v tomto prejednávanom spore a v zmysle záverov tohto znaleckého posudku bola určená škoda
na motorovom vozidle ku dňu vzniku škody dňa 7.8.2013 vo výške 2.186 €.

31. Žalobca s takto určenou výškou škody súhlasil a žalovaný namietal túto výšku s odôvodnením,
že dopravná nehoda nebola riadne vyšetrená a podľa jeho názoru žalobca ho zrazil úmyselne. Svoje

námietky voči výške škody určenej znaleckým posudkom teda nekonkretizoval, nepredložil a ani
nenavrhol vykonať iné dôkazy na preukázanie inej výšky škody. Súd preto vychádzajúc zo záveru,
že žalovaný svoju obranu nepreukázal, vychádzal pri rozhodovaní o výške škody z vyššie uvedeného
znaleckého posudku.

32. V zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.33. V zmysle ust. § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

34. Podľa ust. § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

35. Vychádzajúc z cit. ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a zavinenie. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne a dôkazné

bremeno na ich preukázanie spočíva na žalobcovi.

36. Žalobca teda musí preukázať nielen protiprávne konanie žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým
mu vznikla škoda, ale jeho povinnosťou je preukázať aj výšku spôsobenej škody.

37. Skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods. 1 Obč. zák. je ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide vlastne o zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného,
predstavované majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu do predošlého stavu. Pri stanovení výšky
škody je preto potrebné zásadne vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu.

38. V prípade poškodených vecí, ktorých uvedenie do pôvodného stavu je možné, nie je rozhodné,
či poškodená vec je skutočne opravovaná a či je aj oprava dokončená. Z hľadiska rozsahu nie je
spôsobená škoda v inej výške pre prípad, že poškodená vec je opravovaná a v inej výške pre prípad,
že opravovaná nie je. Zásada, že je treba vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ táto bola
uskutočnená, platí iba za predpokladu, že oprava bola vykonaná v celom rozsahu, bola vykonaná účelne

a smerovala iba k odstráneniu následkov škodnej udalosti a keď aj po oprave nie je cena veci nižšia,
než pred vznikom škody. V opačnom prípade výška skutočnej škody predstavuje súčet nákladov na
opravu a rozdiel cien veci pred poškodením a po oprave (viď R 25/1990, uverejnené v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk, vydávaných Najvyšším súdom ČR).

39. Výšku peňažnej náhrady, vyjadrujúcej náklady na uvedenie do pôvodného stavu, je preto potrebné
zistiťastanoviťobjektívneanezávislenanáhodnýchokolnostiachnesúvisiacichsoškodovouudalosťou.
Spravidla pôjde o cenu opravy, účtovanú v danom mieste a čase príslušnou opravovňou.

40. V prejednávanom spore výška škody bola určená znaleckým posudkom, ktorý vychádzal z vyhlášky

č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom žalovaný nepredložil a ani neoznačil
žiadne dôkazy na preukázanie inej výšky škody, nenavrhol vykonať žiadne iné dokazovanie v tomto
smere, prípadne dokazovanie na preukázanie nesprávnosti záverov znaleckého posudku.

41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca preukázal splnenie všetkých predpokladov pre vznik

zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú na jeho motorovom vozidle v dôsledku protiprávneho
konania žalovaného, na druhej strane žalovaný svoju obranu, že škodu nezavinil a že jej výška je iná,
nepreukázal a ostala iba v rovine všeobecných a nepreukázaných tvrdení.

42. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.186

€ s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, ktorú možno považovať za prvú
výzvu na plnenie, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku I. ako
vecne správny potvrdil, vrátane určenej lehoty na plnenie v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP, t.j. 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

43. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu (§ 232 ods. 3 CSP).

44. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) je v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia 3 dni
od právoplatnosti rozsudku a iba v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu. Túto súd

stanoví podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu
osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a pod. a môže tiež uložiť povinnosť plniť v splátkach, ktorých výšku a
podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.45. Vychádzajúc z doterajšej súdnej praxe, pri úvahe súdu o povolení splátok na splnenie rozsudkom
uloženej povinnosti je potrebné vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, z povahy prejednávanej

veci a priznaného nároku, z osobných, majetkových a zárobkových pomerov účastníkov, ale zároveň je
potrebné rešpektovať aj zásadu úmernosti určených splátok k výške priznanej pohľadávky. Je potrebné
zohľadniť nielen dopad na situáciu dlžníka, ale aj veriteľa v tom zmysle, či určením splátok nedôjde k
neúmernému zvýhodneniu dĺžníka na úkor veriteľa.

46. V prejednávanom spore, aj keď osobné a majetkové pomery žalovaného by odôvodňovali priznanie
plnenia v splátkach, toto kritérium nie je jediným pri úvahe súdu pre určenie inej ako 3-dňovej lehoty
na plnenie.

47. Vychádzajúc z okolností konkrétneho prípadu by povolenie splátok žalovanému bolo jeho
neúmerným zvýhodnením na úkor žalobcu ako veriteľa.

48. Predovšetkým je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že ku škode na motorovom vozidle žalobcu
došlo protiprávnym konaním žalovaného, ktoré naplnilo znaky skutkovej podstaty priestupku, a to aj v
súvislosti s konaním žalovaného, ktoré naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného
vyhrážania sa žalobcovi a za ktoré konanie bol žalobca aj v trestnom konaní odsúdený. K poškodeniu

majetku žalobcu pritom došlo ešte dňa 7.8.2013, teda od uvedenej udalosti uplynulo už viac ako 5 rokov,
počas ktorých žalobca vzhľadom na svoje majetkové pomery následky poškodenia doposiaľ nemal
možnosť odstrániť a dlhodobo preto musí trpieť stav, kedy v dôsledku protiprávneho konania žalovaného
je mu znemožnené užívať vec v jeho vlastníctve.

49. Za tejto situácie by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti poskytnúť žalovanému ešte ďalšiu
lehotu na plnenie, pričom v zmysle jeho návrhu, t.j. umožniť mu poskytnúť plnenie v mesačných
splátkach po 10 €, by plnenie bolo realizované po dobu 219 mesiacov, t.j. viac ako 18 rokov, čo je
neprípustné.

50. Po celú dobu, odkedy došlo ku vzniku škody, žalovaný dobrovoľne neuhradil ani časť tejto škody
a aj počas súdneho konania svoju povinnosť nahradiť škodu popieral a neprejavil snahu o splnenie
povinnosti. Samotné súdne konanie pritom trvalo od 6.augusta 2015 a najneskôr od začatia súdneho
konania mal žalovaný nielen možnosť dlh postupne, hoci aj v splátkach po 10 € splácať, ale mal aj
možnosť vytvoriť si finančnú rezervu pre prípad, že bude povinný splniť si povinnosť uloženú rozsudkom

naraz.

51. Povolením splátok žalovanému by sa splnenie jeho povinnosti opätovne oddialilo, čím by došlo k
jeho neúmernému zvýhodneniu na úkor žalobcu ako veriteľa, ktorý už viac ako 5 rokov domáha sa
splnenia svojej pohľadávky

52. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prejednávanej veci a postoj žalovaného v súdnom konaní,
ktorý nepreukázal snahu o splnenie svojej povinnosti nahradiť škodu, odvolací súd jeho návrhu na
povolenie splátok (vo výške 10 € mesačne) nevyhovel a potvrdil rozsudok aj vo výroku o určení lehoty
na plnenie 15 dní od právoplatnosti, teda dlhšej než zákonnej 3- dňovej lehoty.

53. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie, z ktorých dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku III. ako vecne správny v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

55. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nepatrí náhrada trov odvolacieho konania,
úspešnému žalobcovi preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd nepriznal

stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).