Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 7, 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Csp/177/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418202926
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8418202926.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,

s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján
Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: G. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX K. C., za účasti osobitného subjektu: Občianske združenie
Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735,
právne zastúpeného: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, o zaplatenie
3.013,09 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Konanie v časti zaplatenia sumy 141,84 eur s a z a s t a v u j e

III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Osobitný subjekt má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 28.12.2018 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej v
záhlaví tohto rozhodnutia s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom žaloby je podľa žalobcu

nesplnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke z 18.09.2014 č. 502 28 40 žalovaným.

2. Na 07.08.2019 o 11.30 hod súd vytýčil vo veci predbežné prejednanie sporu. Žalobca bol naň riadne
a včas predvolaný.

3. Žalobca sa na predbežné prejednanie sporu neustanovil. Svoju neúčasť odôvodnil podaním z
31.07.2019 hospodárnosťou konania a pracovnou zaneprázdnenosťou. Zároveň vzal žalobu späť v časti

zaplatenia sumy 141,84 eur s prísl.

4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.7. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení bolo konanie v časti zaplatenia sumy 141,84 eur
zastavené.

8.Osobitnýsubjekt,ktorývkonanívystupujenastranežalovanéhosanapojednávanieustanovil,navrhol
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 C. s. p. a žalobu zamietnuť. Vo veci samej
namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

9. Žalobca bol poučený o následkoch nedostavenia sa na predbežné prejednanie sporu vrátane

možnosti súdu rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

10. Podľa § 171 C. s. p., ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť vo
veci samej.

11.Podľa§278C.s.p.napojednávanírozhodnesúdožalobepodľa§137písm.a)nanávrhžalovaného

rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak

a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v prejednávanej veci uzavrel, že žalobca neprítomnosť
neospravedlnil vážnou okolnosťou, ktorá by mu objektívne bránila v účasti na predbežnom prejednaní

sporu, a preto boli splnené podmienky pre vynesenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu tak, ako to
predpokladá ust. § 278 C. s. p.

13. Otázku včasnosti a dôvodnosti ospravedlnenia súd posúdil s prihliadnutím na konanie žalobcu.
Za vážnu okolnosť, pre ktorú strana sporu, prípadne jej zástupca môže ospravedlniť svoju neúčasť

na predbežnom prejednaní sporu vo veci sa podľa ustanovenia §278 písm. b) C. s. p. považuje
okolnosť, ktorá sporovej strane (jej zástupcovi) objektívne (nezávisle na jeho vôli) zabráni zúčastniť
sa na predbežnom prejednaní sporu (napr. zdravotná indispozícia), ako aj okolnosť sporovou stranou
(jej zástupcom) spôsobená alebo inak zavinená, ak ju možno považovať - s prihliadnutím ku všetkým
okolnostiam prípadu a k pomerom sporovej strany (jej zástupcu) - za vážnu. Zásadne platí, že aj keď

sporová strana (jej zástupca) uvádza v žiadosti o ospravedlnenie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o
možnostikonaťvjejneprítomnosti(prípadnepokračovanívkonaní),niejesúdvždypovinnýtakýtodôvod
akceptovať,atonajmävtedy,akniejevyužívanývsúladesozmyslomaúčelomustanovení§§§150,151,
153 a Čl. 17 C. s. p., ale k prenášaniu zodpovednosti za svoj vlastný spor na štát reprezentovaný súdom
Slovenskej republiky, prípadne na žalobcu. V tejto súvislosti nemožno akceptovať ospravedlnenie

žalobcu, ktorý inicioval sporové konanie, keďže Civilný sporový poriadok vychádza primárne z princípu
zodpovednosti sporových strán za svoj súkromný spor.

14. V danom prípade žalobca v oznámení svojej neúčasti iba vysvetlil dôvod neprítomnosti bez toho,
aby zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu

postupovať podľa ust. §183 ods. 4 C. s. p., keďže jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak
strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný
postup nie je dôležitý. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 písm. a) a b) C. s. p. a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu strany sporu na odročenie

pojednávania podľa § 183 C. s. p., pričom
žiadna analógia legis C. s. p. vo vzťahu k §
278 písm. b) C. s. p. do úvahy neprichádza
(pozri Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17/2019).

15. Predbežné prejednanie sporu je inštitútom procesného práva, ktorý slúži na vymedzenie predmetu
konania. Inými slovami, aby súd v súčinnosti so stranami vyjasnil o čom má konať, ktoré skutočnosti
považuje za sporné a ktoré za nesporné a v neposlednom rade k tomu, aby strany sporu viedol kzmierlivému vyriešeniu sporu, čo je jeho základnou povinnosťou podľa Článku 7 Základných princípov
C. s. p.

16. Vo všeobecnej rovine súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje
osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalobcu v civilnom sporovom
konaní. Procesná pasivita žalobcu sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby
konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Pripomína sa zásada, že práva patria bdelým, ktorá
zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala

svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a
poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a
následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve
nečinnosť žalobcu, ktorý sa bez riadneho, hoci včasného uvedenia dôvodu neustanovil na predbežné
prejednanie sporu nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a
bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania

rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie osobitný subjekt na predbežnom prejednaní sporu
navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť podľa ust. § 278
C. s. p. (pozri Stručný komentár, Civilný
sporový poriadok - Jaroslav Krajčo, Eurounion, 2018, str. 353) tak, že žalobu zamietol. Žalobca totiž
nerešpektoval povinnosti uložené súdom prvej inštancie podľa Článku 10 Základných princípov civilného

sporového konania a tomu zodpovedala forma a výsledok konania. (pozri obd. Uznesenie Krajského
súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17/2019).

17. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k dôvodu neúčasti uvádzanému žalobcom odkazuje i na právny názor
vyslovený Krajským súdom v Nitre v Uznesení č. k.: 9Co/388/2017-97 z 26.4.2018, ktorý vyslovil, že

za vážnu okolnosť nemožno považovať hospodárnosť konania. Tento dôvod nemožno, v zmysle vyššie
uvedených záverov súdov vyššej inštancie, považovať za dôvod, ktorý by sporovej strane objektívne
bránil v účasti na predbežnom prejednaní sporu.

18. Nie je ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní presvedčenie sporovej strany (jej

zástupcu), že v prejednávanom spore by jej účasť na pojednávaní viedla k nehospodárnosti konania,
(obd. Rozsudok NS ČR z 31.05.2012, spis. zn. 29 Cdo 1940 / 2011). Uvedené platí o to viac, keď žalobca
(jeho zástupca) presvedčivo nezdôvodnil, v čom konkrétne by mala spočívať nehospodárnosť konania
v prípade jeho účasti na predbežnom prejednaní sporu.

19. Za vážnu okolnosť objektívne brániacu účasti žalobcu na predbežnom prejednaní sporu nemožno
považovať ani dôvod spočívajúci v jeho pracovnej zaneprázdnenosti, keďže túto žalobca, presnejšie
jeho právny zástupca bližšie nešpecifikoval a nezdôvodnil (pozri Uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 21.01.2019 č. k. 7Co 180 / 2018 - 92).

20.Podľa§279C.s.p.,odôvodnenierozsudkuprezmeškaniežalobcuobsahujelenstručnúidentifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

21.Pretožebolisplnenézákonnépredpoklady,súdpodľaustanovenia§278C.s.p.rozhodolrozsudkom
pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa § 255 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia, aplikujúc zásadu úspechu v
konaní. Keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, avšak z obsahu

spisu mu nevyplývajú žiadne trovy. Preto mu náhrada trov priznaná nebola. Rovnaký úspech možno
konštatovať i na strane osobitného subjektu, ktorý v konaní vystupoval na strane žalovaného, a preto
mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže žalobca znáša
procesnú zodpovednosť za zastavenie v konaní v časti zaplatenia sumy 141,84 eur s prísl.

24. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.25. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§ 356 písm. b) CSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 281 ods. 1 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší

a nariadi nové pojednávanie.

Podľa § 281 ods. 2 CSP návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.