Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202028
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8218202028.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna
48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému C. J., L.. XX.XX.XXXX, J. L. C. XX, o zaplatenie
sumy 127,55 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2018 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 127,55 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 127,55

Eur od 05.12.2015 do zaplatenia.

2. V žalobe dôvodil tým, že je právnym nástupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „CFH“), ktorý so žalovaným uzatvoril dňa 24.03.2014
zmluvu o pôžičke č. 20658593, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 599,00
Eur na kúpu spotrebného tovaru. Kúpna cena tovaru predstavovala sumu 599,00 Eur, pričom žalovaný

pri podpise zmluvy neuhradil žiadnu akontáciu. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v
pravidelných 38 mesačných splátkach v sume 21,38 Eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil žalobcovi
sumu 626,22 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku
resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,
žalobca dňa 28.09.2015 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok
a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo,

žalobca dňa 19.11.2015 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 29.11.2015. Celkový
dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 127,55 Eur. Právny predchodca žalobcu si
zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne od 05.12.2015 do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril, a teda tvrdenia žalobcu nerozporoval.

4. Uznesením zo dňa 12.03.2019, právoplatným dňa 28.06.2019, súd pripustil, aby namiesto žalobcu
vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

5. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), keďže v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia
medzi stranami nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 Eur. Miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
tunajšieho súdu od 17.06.2019 do 24.07.2019.6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, jej prílohami, a to zmluvou o
pôžičkezodňa24.03.2014,predžalobnouupomienkouadoručenkou,oznámenímovyhláseníokamžitej

splatnosti úveru zo dňa 29.11.2015, prehľadom splátok a úhrad, notárskou zápisnicou o zlúčení CFH
s nástupnickými spoločnosťami VÚB, a.s. a VÚB Leasing, a.s., návrhom na zmenu na strane žalobcu,
listinnými dôkazmi o postúpení pohľadávky voči žalovanému na súčasného žalobcu, uznesením o
pripustení zmeny na strane žalobcu, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a s obsahom ďalších v
spise pripojených listinných dôkazov.

7. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu spol. CFH a žalovaný uzavreli dňa 24.03.2014 zmluvu
o pôžičke č. 20658593, na základe ktorej CFH poskytol žalovanému pôžičku vo výške 599,00 Eur s
mesačnou splátkou v sume 21,38 Eur v počte 38, pri ročnej úrokovej sadzbe 16,47 %, RPMN 16,47
% a priemernej hodnote RPMN 46,30 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 161,00 Eur,
celková čiastka bola 812,44 Eur (s poistením), kúpna cena tovaru predstavovala sumu 599,00 Eur a

akontácia 0 Eur. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 05/2017.

8. Podľa Notárskej zápisnice sp. zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCR1s 55029/2017 zo dňa
11.12.2017 došlo k zlúčeniu CFH so spoločnosťami VÚB, a.s. (právny predchodca žalobcu) a VÚB
leasing, a.s., a to tak, že CFH zanikla a nástupníckymi spoločnosťami sa stali VÚB, a.s., a VÚB leasing,

a.s. Z označenej notárskej zápisnice, časti nazvanej „PROJEKT ROZDELENIA ZLÚČENÍM“, časti 3.
Predmet projektu, bodu 3.3 písm. a) a b) vyplýva, že VÚB leasing, a.s. bude pokračovať v produkte
QCar a produkte Triangel - splátkový predaj zanikajúcej spoločnosti. Podľa bodu 3.4. v prevádzkovaní
Ostatného podnikania bude pokračovať VÚB, a.s., ktorá následne postúpila svoju pohľadávku voči
žalovanému súčasnému žalobcovi. Súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu uznesením zo dňa

12.03.2019, právoplatným dňa 28.06.2019. Z tohto dôvodu žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia
v danom spore, ktorý má základ v zmluve o pôžičke.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy, t. j. k 24.03.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobealebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (...) f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, (...)

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, (...)

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi CFH a žalovaným bol založený
záväzkový vzťah, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 24.03.2014, na základe ktorej bola žalovanému reálne
poskytnutá pôžička v sume 599,00 Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť formou pravidelných 38 mesačných
splátok vo výške 21,38 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 16,47 %, RPMN 16,47 %, pri priemernej hodnote
RPMN 46,30 %, s termínom konečnej splatnosti stanovenej na 05/2017 a pri celkových nákladoch

spotrebiteľa 161,00 Eur. Celková čiastka predstavovala sumu 812,44 Eur (s poistením). Kúpna cena
tovaru predstavovala sumu 599,00 Eur a akontácia nebola uhradená žiadna. Súd mal zároveň za
preukázané právne nástupníctvo VÚB, a.s. ako pôvodného žalobcu a zároveň aj následné postúpenie
pohľadávky voči žalovanému na súčasného žalobcu.

17. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže CFH ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je
fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými
znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Zároveň ide i o

spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
19. V uzatvorenej zmluve o pôžičke nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď lehota
splatnosti je uvedená ako „Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 05/2017“. Takéto určenie konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona
o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti
úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru (pôžičky), nemožno mať zato, že
tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných v spotrebiteľskej zmluve
dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do

úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012, sp. zn. 16Co/315/2012, sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa
19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013).20. V súvislosti s údajom podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a rozsudkom
Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová, Krajský súd v

Prešove sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal priamym účinkom smerníc (napr. rozsudok sp. zn.
5Co/101/2017 zo dňa 24.4.2018). Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka
vymedzeniapodmienok,zaktorýchvnútroštátneorgánymôžuurčitúnormuprávaÚnieaplikovaťpriamo,
bezprostredne, na prípad, ktorý riešia.

21. V naznačených súvislostiach súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/158/2017 zo dňa 25.9.2018, v ktorom judikoval: „Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD
EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade
veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Dôležitý je tiež výklad

rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože sa zdá, že súdny dvor
mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len vo vzťahu k istine.
Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých
zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti vstupných údajov pre výpočet
RPMN. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ cez prizmu

eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení
jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm.
k) § 9 odsek 2 ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase
vydania napadnutého rozsudku platný a účinný.“

22. V označenom rozsudku sa Krajský súd v Prešove odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo
veci sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že „princíp právnej istoty prevažuje, smernica
nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno
použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné

vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov“.

23. V nadväznosti na uvedené považuje súd za potrebné poukázať aj na závery rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 19Co/145/2017 zo dňa 28.06.2018, v ktorom odvolací súd okrem iného
konštatoval, že zákonodarca prijal dňa 12.10.2017 zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od

01.05.2018 upustilo od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov, keď sa termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nahrádzajú slovami frekvenciu
splátok. Slovenský Zákon o spotrebiteľských úveroch išiel do 30.04.2018 nad rámec Smernice a v
zmysle konštantnej judikatúry sa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. vykladalo tak, že
zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva

o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročnú a
bez poplatkov. Smernica vyžadovala v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie
splátok spotrebiteľa, teda bol zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom č. 129/2010 Z. z.. Krajský
súd v Prešove ďalej uviedol, že v prípadoch, keď všeobecné súdy rozhodujú v sporoch medzi veriteľmi
a spotrebiteľmi ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch, resp. Smernice, ide o spory medzi jednotlivcami. Z toho dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Vzhľadom na explicitné znenie zákona
o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov
nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra
legem. Aj napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíroóva

je potrebné postupovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade zmlúv, ktoré boli uzavreté
do 30.04.2018 tak, ako je to v danom prípade.

24. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením, keďže neobsahuje termíny členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a
splátky poplatkov. Ako už súd konštatoval v bode 23. odôvodnenia tohto rozhodnutia je potrebné, aby vzmysle zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva uzavretá do 30.04.2018 vrátane takéto
členenie obsahovala.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

26.Vychádzajúczuvedenéhosúdkonštatuje,ževzmluveabsentujeajďalšiapodstatnánáležitosťpodľa
§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie
všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Uvedenie
vzorca pre výpočet RPMN v bode 7. Zmluvných podmienok nezbavuje dodávateľa povinnosti uviesť
požadované údaje v prijateľnej a zrozumiteľnej forme. Uvedením vzorca a jednotlivých veličín nemožno

konštatovať, že dodávateľ si danú povinnosť splnil. Navyše podľa názoru súdu nemožno od bežného
spotrebiteľa spravodlivo očakávať, aby si tieto údaje doplnil a na základe vlastných matematických
výpočtov RPMN vypočítal.

27. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j)

zákona o spotrebiteľských úveroch, Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa
11.05.2017 vyslovil názor: „Ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. (...) Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky
RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.

(...) obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých
pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g) cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase
uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Obdobný právny

názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 03.11.2016,
sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

28. Keďže predmetná úverová zmluva nemá všetky náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských
úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), j) a k), súd s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o

spotrebiteľských úveroch vyhodnotil úver poskytnutý na základe takejto zmluvy ako bezúročný a bez
poplatkov.

29. Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú
žalovaný reálne čerpal titulom pôžičky po odpočítaní toho, čo žalovaný jemu, resp. jeho právnemu

predchodcovizaplatil.Žalovanývdanejvecičerpaltitulompôžičkysumu599,00Eur,akontáciunezaplatil
žiadnu a na základe splátok splatil žalobcovi sumu 626,22 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný žalobcovi
zaplatil o 27,22 Eur viac ako žalobcovi (vzhľadom na vyslovené právne závery) patrilo, súd žalobu
zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže súd
žalobu zamietol, je nutné konštatovať, že žalobca nemal v spore úspech, a preto mu nárok na náhradu
trov konania nepatrí. Úspech v spore mal žalovaný, ktorý si však trovy konania neuplatnil, zo spisu mu
žiadne trovy preukázateľne nevyplynuli, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.