Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010156
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7819010156.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného T. T., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 28. augusta 2019 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. T., F.. XX.XX.XXXX R. J. F. R., Q. T.
A. XXX, zamestnaný ako C. R.
Ž. J. H.,

j e v i n n ý,

že dňa 28.06.2018 o 01.15 h v železničnej stanici v obci Plešivec, okres Rožňava, ako dozorca výhybiek
neskontroloval správnosť prestavenia výhybky č. 31a, ktorá je závislá s výhybkou č. 35b, neskontroloval
správne postavenie vlakovej cesty pre vlak R 800, v ktorom sa nachádzalo 211 cestujúcich, v rozpore
so skutočnosťou nahlásil výpravcovi voľnosť a správne postavenie vlakovej cesty, čím porušil predpis
Železníc Slovenskej republiky - Z1 články 874c, 879a, 880, predpis PP ŽST Plešivec - článok 43,
ustanovenie § 30a písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 513/2009 Z. z. o dráhach
a o mene a doplnení niektorých zákonov, ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a), b) Vyhlášky Ministerstva

dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh,
výpravca pustil vlak R 800 na koľaj v čase, keď oproti nemu išlo samostatné hnacie koľajové vozidlo
staničnej zálohy, v dôsledku čoho došlo k ich zrážke a k bezprostrednému ohrozeniu života a zdravia
najmenej 211 osôb prepravovaných vo vlaku R 800 a došlo k poškodeniu hnacieho koľajového vozidla
č. 742 056-5 a hnacieho koľajového vozidla č. 751 125-6, čím spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo
Slovakia, a.s. Bratislava, IČO: 35914921, bola spôsobená škoda v celkovej výške 129.774,- €, ďalej
došlo k poškodeniu vozňov č. BDsee 50 56 82-48 022-1 č. Bmeer 61 56 21-70 067-8, č. Bdteer
61 56 21-00 254-7, č. Bdteer 61 56 21-00 255-4, č. WLABmee 62 56 71-90 001-1, čím spoločnosti

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. Bratislava, IČO: 35914939, bola spôsobená škoda v celkovej
výške 141.375,50 € a tiež došlo k poškodeniu DKS výhybiek 35ab, 36ab, 39 a 40, čím spoločnosti
Železnice Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 31364501, bola spôsobená škoda v celkovej výške
3802,63 €,
a teda obžalovaný svojim konaním spôsobil celkovú škodu vo výške 274.934,13 €,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil a zvýšil všeobecné nebezpečenstvo, tento čin spáchal závažnejším
spôsobom konania a činom spôsobil značnú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1,2,3 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v

znení zákona č. 274/2017 Z. z. a súd hoo d s u d z u j e :

Podľa § 285 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na

poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný T. T. prehlásil, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Na
svoju obhajobu však uviedol, že potom, ako došlo k výmene rušňov na rýchliku pre poruchu a keďže

bol tento značne zmeškaný, chcel urýchliť jeho odchod a preto dôveroval výhybkárovi a na základe
len vizuálnej kontroly nahlásil postavenie vlakovej cesty. V tomto smere urobil chybu, lebo bolo jeho
povinnosťou skontrolovať postavenie výhybiek, čo však on neurobil. Vyslovil názor, že výhybkár zabudol
prestaviť ďalšiu výhybku a aj rušňovodič mohol zabrániť nehode, vzhľadom na prejdenú vzdialenosť
a možnosť dobrzdenia súpravy. V tomto smere si teda uznal svoju vinu. Poukázal na to, že za celú

dobu trvanie jeho pracovného pomeru nemal žiadnu nehodu a prejavil ľútosť nad tým, čo sa stalo.
Konkrétny služobný predpis, ktorý upravuje povinnosti obžalovaného, ako dozorcu výhybiek, nepozná
žiadne výnimky, na základe ktorých by nemusel vykonať kontrolu postavenia výhybiek. Z tohto vyplýva,
že nekonal tak, ako mu to stanovuje príslušný predpis.

Svedok S. P. pracuje ako výpravca vlakov. O tom, že rýchlik č. 800 potreboval výmenu rušňov pre
poruchu, informoval tak výhybkára ako aj dozorcu výhybiek. V danom prípade mu obžalovaný potvrdil,
že vlaková cesta je riadne postavená. Z tohto dôvodu mohol vypraviť vlak. Konkrétnu zrážku vlakov
nevidel, a túto situáciu zistil až vtedy, keď vyšiel von odovzdať všeobecný rozkaz nákladnému vlaku a
videl, že rýchlik stojí, ale nie tak, kde mal.

Svedok S. C., rušňovodič rýchlika, vypovedal, že asi 7 sekúnd po pohnutí sa videl, že ide oproti rušeň,
ktorýposunovalaževlakideinoukoľajou,nežpôvodnemal.Ihneďpotomtozisteníaktivovalrýchločinné
núdzové brzdenie a ušiel do strojovne, kde vyčkal do nárazu. Po náraze a zistení stavu súpravy vykonal
neodkladné úkony smerujúce k zabráneniu požiaru. Vzhľadom na fyzikálne zákony, hmotnosť rušňa a

celkovej súpravy pozostávajúcej z 9 vagónov, kde sa rozvádzače bŕzd aktivujú postupne, sa zrážke
zabrániť nedalo. Rušňovodič druhého rušňa, ktorý posunoval, sedel na opačnej strane a teda celkovú
situáciu vidieť nemohol. Povinnosť skontrolovať nastavenie výhybiek je podľa vyjadrenia svedka aj
povinnosťou rušňovodiča, ktorý sleduje postavenie výhybiek, avšak za túto činnosť zodpovedá ten, kto
vlakovú cestu postavil. Svedok v tejto situácii poukázal na skutočnosť, že v tú noc husto pršalo a bola

tma. Prvá výhybka bola postavená správne. Pri zistení nastavenia ďalšej už ihneď prijal vyššie uvedené
opatrenia. Svedok ďalej poukázal na to, že okrem nastavenia výhybiek je povinný sledovať aj ďalšie
okolnosti, ktoré stanovuje predpis. Keď prechádzal pri prvej výhybke, ktorá bola správne, pokračoval do
odbočky, a vtedy zistil proti nemu sa pohybujúce svetlá posunujúcej zálohy. Bol to moment a jediné, čo
mohol urobiť, boli vyššie uvedené úkony.

Svedok H. T. bol prizvaný ako vyšetrovateľ na vzniknutú nehodu, pričom na miesto nehody došiel okolo
04.45 h, kedy tam už boli policajti, príslušníci železničnej polície, hasiči a pracovníci z bezpečnosti práce
a inšpekcie z Košíc. Zistil skutkový stav, o čom bola spísaná zápisnica. Svedok vysvetlil pojem menšia
nehoda B1, ktorá je takto klasifikovaná vtedy, ak je spôsobená len materiálna škoda, pričom jednotlivé

kategórie závisia od výšky spôsobenej škody a od pošty zranených alebo usmrtených osôb.

Svedok G. E., výhybkár, na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď sa dostavil na stanovište k
obžalovanému, a oznámil mu, že je ešte nie je postavená vlaková cesta, obžalovaný už predtým musel
dať pokyn výpravcovi, že je všetko v poriadku a výpravca vlak vypravil. Dodal, že prestavil len 1 výhybku,a to kvôli zálohe, ktorá posunovala. Prvoradá bola teda výhybka pre posun a následne by bol prestavil
ďalšiu výhybku, ale až potom, ako by odišla záloha.

Svedok R. Q., rušňovodič posunujúcej súpravy, sa nevedel vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam pohybu
rýchlika, pretože ho nemohol vidieť prichádzať a teda nevedel sa vyjadriť k tomu, akú mal rýchlosť a či
použil rýchlobrzdu. Potvrdil, že v čase nehody pršalo. Na hlavnom pojednávaní svedok podrobne popísal
jeho celkovú činnosť, ktorá predchádzala nárazu.

Súd sa na hlavnom pojednávaní podrobne oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom a po takto
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil posudzovaného činu tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že je
osobou, ktorá jediná je oprávnená zadať prvý pokyn k vypraveniu vlaku, ale až potom, keď sa dostatočne
presvedčí v súlade s príslušnými predpismi, že vlaková cesta je správne postavená. Odhliadnuc od
konania výhybkára a rušňovodiča túto svoju povinnosť nesplnil. Bez toho, aby sa presvedčil o správnosti

postavenia vlakovej cesty, oznámil výpravcovi, že táto cesta je postavená a tento následne vlak vypravil.
Na tomto mieste sú teda dané základy pre trestnoprávne zavinenie obžalovaného zo žalovaného
trestného činu. Tým, že v dôsledku jeho konania, ktoré možno hodnotiť ako nedbanlivostné, spôsobil
a zvýšil všeobecné nebezpečenstvo za súčasného porušenia jeho povinností, ktoré sú mu stanovené
pracovnoprávnymi predpismi a vyplývajú z jeho zamestnania, a bola spôsobená značná škoda, naplnil

všetky zákonom stanovené znaky prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1,2,3 písm. a)
Trestného zákona.

Konanie obžalovaného je závažné pre spoločnosť, pretože svojim konaním spôsobil všeobecné

nebezpečenstvo smerujúce k spôsobeniu značnej škody a škody na zdraví a životoch prepravovaných
osôb.

Obžalovanýjevmiestetrvaléhobydliskahodnotenýkladne,naverejnostisasprávaslušneapriestupkov
sa nedopúšťa. Zamestnávateľ hodnotí obžalovaného taktiež kladne s tým, že jeho pracovná morálka je

uspokojivá, dosahuje pracovné výsledky a v kolektíve je obľúbený. Správa sa zdvorilo a bezkonfliktne.
Zamestnávateľ po prejednávanej udalosti prijal voči obžalovanému konkrétne opatrenia, jednak krátil
jeho prémie, bol odoslaný škodovej komisii protokol o škode za účelom uplatnenia náhrady škody
a dňa 29.06.2018 bolo obžalovanému odobraté osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Po vykonaní
mimoriadneho psychologického vyšetrenia, mimoriadnej lekárskej prehliadky a vykonaním mimoriadnej

odbornej skúšky, bol do výkonu služby opätovne zaradený 16.10.2018 a v súčasnosti je opäť zaradený
v typovej pozícii dozorca výhybiek. Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34, § 38
ods. 2,3 Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté na 1 poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný viedol

pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). S prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, súd obžalovanému uložil trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s
tým, že výkon tohto trestu bol podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu. Vzhľadom na to, že
obžalovanému po prejednávanom skutku zamestnávateľ odňal oprávnenie na činnosť, ktorú vykonával
a v ďalšom období preukázal, že je spôsobilý túto činnosť ďalej vykonávať a bol zaradený do pôvodnej

pozície, ktorú bez problémov vykonáva dodnes, má súd za to, že uloženie trestu zákazu činnosti by
nebolo účelné.

Poškodené subjekty si môžu nárok na náhradu spôsobenej škody uplatniť v o vzťahu ku
zamestnávateľovi obžalovaného, pretože k činu došlo pri plnení jeho pracovných povinností.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.