Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118210785
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:6118210785.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: SetCar, s.r.o., IČO: 27 850
994, so sídlom Rychvald 816, Česká Republika, v mene ktorej koná na území SR: SetCar, s.r.o. -
organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, IČO: 47 790 857, so sídlom v Turanoch, Černík 386/4,
právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanému:
Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom v Bratislave - Staré

Mesto, Štefánikova 17, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36 858
299, so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka 6, o zaplatenie 1.791,03 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.791,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.791,03 € od 10.12.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o

výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica v súlade s ust. § 14 ods. 3 Zákona č.
307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.05.2018, sa žalobca voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.791,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.791,03 € od 10.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 13.03.2016

došlo v Martine ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému, P. S., na vozidle BMW X5, EVČ: Q.
XXX P., ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného.
Poistná udalosť je vedená pod číslom 8004849163. Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na
zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o
nájme č. 122 zo dňa 15.03.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2016148
zo dňa 03.04.2016 s dátumom splatnosti 17.04.2016 na celkovú sumu 2.898 €. Oznámením o poistnom

plnení zo dňa 24.11.2016 žalovaný informoval poškodeného o výsledkoch šetrenia udalosti a rozsahu
povinnosti poskytnúť poistné plnenie tak, že neuznal dĺžku trvania nájmu a neoprávnene znížil plnenie
o výdavky na prevádzku náhradného motorového vozidla, čím priznal náklady vo výške 1.106,97 €.
Dňa 04.10.2017 uzatvoril poškodený so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej je predmetom
bol nárok náhradu škody vyplývajúci z poistnej udalosti č. 8004849163 zo dňa 13.03.2016 z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.791,03 € spolu s

príslušenstvom. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 24.11.2016 v zmysle § 11 ods. 7
Zákona č. 381/2001 Z. z. sa dostal od 10.12.2016 do omeškania.

2. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným

rozkazom zo dňa 16.02.2018, sp. zn. 12Up/54/2018, vyhovel žalobe v celom rozsahu.4. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Uviedol, že nie je sporné, že dňa
13.03.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle poškodeného
pri strete s vozidlom, ktoré malo v relevantnom čase povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Následkom toho poškodený nemohol
užívať svoje motorové vozidlo. Nakoniec nie je sporná skutočnosť, že poškodený používal náhradné
motorové vozidlo, ktoré mu umožnil užívať žalobca. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie v
celkovejvýške1.106,97€.Zuplatňovanejsumyodpočítalsumu1.656€ titulomneprimeranýchnákladov
na náhradné vozidlo, nakoľko považoval za primeranú dobu prenájmu náhradného vozidla len 9 dní

a sumu 135,03 € titulom prevádzkových nákladov počas doby prenájmu vozidla. Žalovaný plnil len
náklady, ktoré považoval za primerané a preukázané. Žalovaný popiera, že žalobca je aktívne vecne
legitimovaný na uplatnenie nároku. Žalovaný sa dozvedel o skutočnosti, že malo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky z poškodeného na žalobcu až z návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh.
Poškodený mal postúpiť na žalobcu svoju pohľadávku, ktorá vznikla na základe právneho vzťahu
založenou Zmluvou o nájme č.122 zo dňa 15.03.2016 s organizačnou zložkou podniku zahraničnej

osoby SetCar s.r.o. Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, ktorá nemá právnu subjektivitu.
Chýba jej spôsobilosť na právne úkony a bez toho, aby bolo zrejmé, že koná za obchodnú spoločnosť
Setcar, s.r.o., so sídlom v Českej republike. Zmluva o nájme je tak neplatná. Preto nemohla vzniknúť
a existovať pohľadávka na jej základe a nemohla byť ani postúpená na žalobcu. Ďalej uviedol, že ak
žalobca nevynaložil žiadne náklady za užívanie náhradného motorového vozidla, tak v jeho majetkovej

sfére nedošlo k zníženiu hodnoty jeho majetku dôsledkom poškodenia motorového vozidla. Škodou
je vynaloženie finančnej sumy, pričom sa jedná o sumu, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie
náhradného vozidla náklady, ktoré by boli spojené s užívaním vlastného motorového vozidla, keby
nebolo poškodené. Táto suma predstavuje finančné prostriedky, ktoré bolo potrebné vynaložiť na
nápravu stavu spôsobeného škodovou udalosťou, t.j. skutočnú škodu, ktorá sa prejavila v majetkovej

sfére poškodeného. Túto skutočnosť nepovažujú za preukázanú. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 07.02.2007, sp. zn. 25Cdo/2744/2006. Žalovaný poukázal na to, že poškodený má
nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné za účelom výkonu
podnikateľskej činnosti poškodeného a vzhľadom na jej charakter, alebo ak je zapožičanie nevyhnutne
potrebné z iných dôležitých dôvodov, a to za predpokladu, že ide o náklady nutné a účelné. Žalobca

nepreukázal nevyhnutnosť použitia náhradného vozidla a účelnosť vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla. Žalobca nepreukázal, či použitie náhradného vozidla bolo nevyhnutné, ak áno, po
akú dobu, či náklady vynaložené na jeho prenájom boli účelne vynaložené. Skutočnosť, že poškodený
nepredložil evidenciu jazdy vykonaných náhradným vozidlom, nemôže byť na škodu žalovaného a
nemožno bez ďalšieho považovať uplatňovaný nárok za preukázaný. Žalobca domáhajúci sa priznania

uplatneného nároku mal povinnosť preukázať účelnosť použitia náhradného vozidla. Žalovaný ďalej
popiera uplatňovanú výšku istín uplatňovaného nároku. Náklady na prenájom motorového vozidla,
ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného motorového vozidla poškodeného by bol žalovaný
povinný nahradiť len v rozsahu v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené poškodeným
na vypožičanie náhradného vozidla zodpovedajúceho poškodenému vozidlu. Žalovaný má za to, že

ak tieto náklady vznikli, ich vynaloženie bolo nevyhnutné a účelné. V preukázanom rozsahu ich aj
vyplatil žalobcovi. Žalovaný ako poisťovateľ oznámil žalobcovi výšku priznaného poistného plnenia v
akej považoval rozsah povinnosti poskytnúť plnenie za preukázaný. Poskytol žalobcovi aj písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie a poskytol mu aj písomné vysvetlenie k uplatneným
nárokom. Žalovaný teda postupoval v likvidácií škodovej udalosti v súlade so zákonom a preto popiera

tvrdenie žalobcu o tom, že by sa mal dostať do omeškania. V zmysle ust. § 11 ods. 8 Zákona o PZP
žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, nakoľko oznámil, že skončil
šetrenie udalosti ako aj výšku priznaného poistného plnenia. Splnil si tak svoju zákonnú povinnosť.
Skutočnosť, že žalobca nie je s výškou plnenia stotožnený nemožno považovať za nesplnenie zákonnej
povinnosti žalovaného, nakoľko až právoplatným rozhodnutím súdu by mohla byť výška nároku ustálená

a žalobcovi nárok náhrady škody priznaný. Žalovaný je toho názoru, že sa môže dostať do omeškania
s splnením svojho peňažného dlhu až v prípade nevyplatenia náhrady škodu súdom určenej lehote.
Navrhoval žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
5. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla
v rozsahu 9 dní, túto považuje za neoprávnene krátenie poistného plnenia. V dôsledku škodovej udalosti

poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať až 21 dní, a to odo dňa 15.03.2016, kedy bolo
vozidlo prevzaté autoservisom na vykonanie opravy až do navrátenia do pôvodného stavu. Náhrada
za prenájom je priznávaná do dňa nasledujúceho po dni ukončenia opravy. Tvrdenie žalovaného,
že doba prenájmu mala s prihliadnutím na rozsah vykonaných prác trvať iba 9 dní je irelevantné.Poškodený nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy, ani ovplyvniť dobu jej trvania. Do doby prenájmu je
potrebné započítať aj soboty a nedele, kedy v autoservise nevykonávajú opravu. Zo strany žalovaného
išlo o účelové krátenie, ktoré nemá reálny základ. V konaní nie je sporná skutočnosť prenájmu

náhradného vozidla, ani sadzba denného nájomného. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a
má zaistiť úplnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil
vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na
prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať
za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola
spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k
poškodeniu vozidla, nebol by nikdy nájom náhradného vozidla. Neexistuje zákonná a ani zmluvná
povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber
medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané
zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia je zaťažovaným a výrazne obmedzujúcim stavom

pre poškodeného. Pokiaľ ide o namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu uviedol, že poškodený uzatvoril
s organizačnou zložkou žalobcu zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom predmetný nárok žalobcu je
priamo špecifikovaný v zmluve o postúpení ako aj v oznámení o postúpení pohľadávky. Je zrejmé, o
aký konkrétny nárok ide. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky tiež vyplýva, že k úhrade faktúry
došlo na základe vzájomného zápočtu. Žalobca tak vstúpil do práv a povinností poškodeného. Uvedené

má význam iba, čo sa týka určenia aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Skutočnosť, že došlo k prevodu
medzi žalobcom a poškodeným nespôsobuje zánik pohľadávky, nakoľko došlo k úbytku v majetkovej
sfére žalobcu. Zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Práve
za účelom odstránenia prípadných výkladových nejasností bol uzavretý aj dodatok č. 1 k zmluve o
nájme č. 122 zo dňa 15.03.2016. Tvrdenie žalovaného o nedoručení oznámenia o postúpení pohľadávok

považujú za nepravdivé a zavádzajúce. V samotnom oznámení o poistnom plnení žalovaný správne
špecifikoval osobu žalobcu. Bol informovaný o postúpení pohľadávok a v rámci šetrenia poistnej udalosti
si u neho žalobca pohľadávku riadne uplatnil. Z vyhlásenia poškodeného vyplýva, že náhradné vozidlo
nevyhnutne potreboval na zabezpečenie vlastných potrieb, dochádzania do práce. V zmysle ust. § 11
ods. 6 Zákona o PZP je poisťovateľ povinný do 3 mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej

udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP je poisťovateľ povinný
poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Žalovaný neposkytol poistné plnenie
v plnom rozsahu v zákonnej lehote. Žalovaný neukončil šetrenie poistnej udalosti v zákonom stanovej
lehote troch mesiacov od nahlásenia škodovej udalosti a žalobcovi nepriznal poistné plnenie v rozsahu,

na aký má nárok. V dôsledku toho sa dostal dňa 10.12.2016 do omeškania. Všetky podklady má
žalovaný k dispozícií. Boli mu doručované pri uplatnení náhrady škody.

6. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 15.03.2016 vyplýva, že dňa 13.03.2016 v čase od 1.50 hod.
sa v katastri obce Martin stala dopravná nehoda, a to tak, že osoba S. Q., nar. XX.XX.XXXX, viedla

osobné motorové vozidlo značky Rover 420, EVČ: MT XXX P., pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy
stavu a povahe vozovky, svojim schopnostiam, následkom čoho došlo k stretu pravej bočnej časti vozidla
značky Rover 420 so zvodidlami, následkom čoho sa dostalo vozidlo do protismernej časti vozovky, kde
došlokčelnémustretusvozidlomznačkyBMWX5,EVČ:Q.XXXP.,ktorýviedolP.S.,nar.XX.XX.XXXX.
Vodička Q. jazdila pod vplyvom alkoholu bez vodičského oprávnenia. Vlastníkom vozidla značky Rover

je J. O., pričom k vozidlu je uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovaného.

7. Zo zmluvy o nájme č. 122 zo dňa 15.03.2016 uzavretej medzi SetCar, s.r.o., organizačná zložka
podniku zahraničnej osoby, IČO: 47 790 857, ako prenajímateľom a P. S. ako nájomcom vyplýva, že
došlo k prenájmu osobného motorového vozidla značky Audi Q7, čiernej farby, EČV: XTX XXXX. Nájom

bol dojednaný na dobu určitú od 15.03.2016 do 04.04.2016 s dohodnutým nájomným vo výške 115
€. Dňa 15.03.2016 bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o nájme za účelom odstránenia prípadných
výkladových nejasností alebo iného spochybňovania vôle zmluvných strán spojených s nepresným
označením prenajímateľa v zmluve. Ako prenajímateľ je označený žalobca, ktorý vyhlasuje, že v jeho
mene uzavrela organizačná zložka zmluvu o nájme č. 122. Došlo k zmene označenia zmluvnej strany

tak, že za prenajímateľa bol označený žalobca.8. Z faktúry č. 206148 zo dňa 03.04.2016, splatnej dňa 17.04.2016, vyplýva výška nájmu za prenájom
náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 122 v celkovej výške 2.898 € s DPH s dĺžkou prenájmu
21 dní.

9. Vyhlásením zo dňa 04.04.2016 poškodený P. S. uviedol, že po dopravnej nehode nebol mobilný.
Nemal iné vozidlo k dispozícii. Náhradné motorové vozidlo potreboval na užívanie v rodine ako aj na
dennodenné cestovanie do práce.

10. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 24.11.2016 žalovaný oznámil organizačnej zložke žalobcu,
že dňa 22.11.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla
bolo priznaných 9 dní. Poistné plnenie bolo priznané vo výške 1.106,97 €. V prevyšujúcej časti nebolo
poistné plnenie priznané, a to v rozsahu 12 dní ako neprimerané náklady za náhradné vozidlo a odpočet
za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla vo výške 135,03 €.

11.OznámenímopostúpenípohľadávkypostupcaP.S.oznámilžalovanému,žedňa04.10.2017postúpil
pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č.
8004849163zodňa13.03.2016ztitulunáhradyúčelnevynaloženýchnákladovnaprenájomnáhradného
vozidla vo výške 1.791,03 € na žalobcu.

12. Zo zákazkového listu vystaveného spoločnosťou GAPAcar, s.r.o., IČO: 46 587 527, so sídlom v
Martine, Československej armády 10686/3 vyplýva, že poškodené vozidlo bolo prijaté dňa 15.03.2016
s dátumom plánovaného ukončenia dňa 04.04.2016.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 04.10.2017 medzi žalobcom ako postupníkom a P.

S., nar. XX.XX.XXXX ako postupcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so
škodou č. 8004849163 zo dňa 13.03.2016 na vozidle BMW X5, EČV: Q. XXX P.. V zmysle bodu 4.
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie
pohľadávky je vo výške 1.791,03 €, ktorá zodpovedá neuhradenej časti faktúry č. 2016148. Zmluvné

strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu
nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku
vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

14. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na písomných podaniach.

15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní tiež zotrval na písomných vyjadreniach. Poukázal
na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zmluva o nájme bola uzatvorená s organizačnou
zložkou, ktorá nemá právnu subjektivitu. Pohľadávka, ktorú žalobca uplatňuje v tomto spore, nevznikla.
Včase,kedymalodôjsťkpostúpeniupohľadávkynanáhraduškody,tátoeštenevznikla,lebopoškodený

nevynaložil žiadne náklady na nájom náhradného vozidla. Z uvedeného vyplýva, že, ak právnemu
predchodcovi žalobcu nevznikla škoda vynaložením nákladov na prenájom náhradného vozidla, tak
nie je naplnený jeden zo základných predpokladov stanovený právnym poriadkom pre vznik nároku na
náhradu škody a predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola len domnelá pohľadávka. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania tvrdenej skutočnosti o účelnosti a nevyhnutnosti

použitia náhradného vozidla. Nepredložil evidenciu jázd svojho právneho predchodcu vykonaných
náhradným vozidlom, z ktorej by vyplývalo, za akým účelom a kedy boli konkrétne cesty uskutočnené.
Dôkazné bremeno o preukázaní účelnosti a nutnosti použitia náhradného vozidla zaťažuje žalobcu ako
právneho nástupcu poškodeného.

16. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa 4 ods. 1, 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„Zákon o PZP“) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.Podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné

vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol
v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška
poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal,
odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)
Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie

pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

vyhovel žalobe v celom rozsahu, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 1.791,03 € s prísl. titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného
motorového vozidla. Žalobca pohľadávku nadobudol od poškodeného na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorú súd považuje za uzavretú v súlade s právnymi predpismi. Súd sa nestotožnil s
tvrdením žalovaného, že poškodený faktúru neuhradil, a preto na jeho strane žiadna skutočná škoda

nevznikla. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a výška odplaty bola
dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na započítaní
vzájomných nárokov, t.j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného došlo
k úhrade faktúry. Nedostatok označenia zmluvnej strany v zmluve o nájme bol odstránený dodatkom č.

1, čím došlo ku konvalidácii namietaného nedostatku. Súd má za to, že pri výklade platnosti právnych
úkonov/zmlúv sa treba prikláňať k ich platnosti. Pri výklade je rozhodujúcim kritériom vôľa zmluvných
strán. Žalobca je tak podľa názoru súdu aktívne vecne legitimovaný. Dostatočným spôsobom boli
opísané aj rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobca opiera o predložené listinné dôkazy. Žalovaný priznal
žalobcovi (poškodenému) na základe rovnakého skutkového stavu poistné plnenie, ktorého výšku len

skrátil. Nárok žalobcu nepovažoval za absolútne nedôvodný. Čiastočne plnil priamo žalobcovi, nie
jeho právnemu predchodcovi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný musel mať jednoznačne preukázané
všetky žalobcom tvrdené skutočnosti. Skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo
prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný
subjekt povinný nahradiť len v rozsahu v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na

vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený
vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak
vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia je potrebné
považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelnevynaložených nákladov. Škoda predstavuje požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného
s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Zo zmluvy o
prenájme motorového vozidla vyplýva, že poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Audi

Q7. Nie je rozhodujúce, aké a koľko jázd bolo vykonaných, nakoľko náhrada za pohonné hmoty
(prevádzkové náklady) nie je predmetom faktúry a žalobca si ju ani neuplatňuje. Tento nárok by
ani nemohol byť úspešne uplatnený, keďže predstavuje výdavky, ktoré by boli spojené aj s užitím
vlastného vozidla. Poškodený by ich musel vynaložiť bez ohľadu na to, či užíva vlastné alebo prenajaté
vozidlo. Krátenie poistného plnenia z titulu odpočtu za prevádzkové náklady je zo strany žalovaného

nedôvodné. Poškodený disponoval vlastným motorovým vozidlom a následkom škodovej udalosti bol
vo svojom komforte obmedzený. Ocitol sa v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového
vozidla po dobu opravy svojho vozidla. Poistnou udalosťou bolo poškodenému vnútený určitý skutkový
a právny stav, ktorý, ak musel riešiť zapožičaním sa náhradného vozidla, tak náklady z nájomného
sú nákladmi, ktoré je povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť žalovaný. Čo sa
týka porovnateľnosti náhradného vozidla s poškodeným motorovým vozidlom, žalovaný netvrdil žiadne

skutočnosti,ktorébyrobilispornýmskutočnosťzhľadiskaúžitkovýchajazdnýchvlastnostípoškodeného
a prenajatého vozidla. Nerobil sporným ani cenu nájmu. Žalovaným namietanú dĺžku prenájmu súd
považuje za nedôvodnú. Žalobca si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t. j. kedy bolo
poškodené motorové vozidlo v oprave. Dĺžka prenájmu náhradného motorového vozidla korešponduje
s dobou opravy poškodeného motorového vozidla. Dobu opravy nemal možnosť poškodený ovplyvniť.

Pokiaľ žalovaný nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietal, bolo dôkazné bremeno na
jeho strane. Po dobu opravy vozidla nie je možné spravodlivo požadovať, aby poškodený v takejto
situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného motorového vozidla,
resp. prieskum o najvýhodnejšom servise. Z uvedeného vyplýva, že tu bola daná nutnosť a účelnosť
vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti.

Zákon o povinnom zmluvnou poistení uvádza, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Žalovaná poisťovňa mala uzavretú poistnú
zmluvu s poistníkom motorového vozidla, ktorým bola zapríčinená dopravná nehoda. Nebolo sporné, že
došlo k dopravnej nehode a k poškodeniu motorového vozidla poškodeného. Vzhľadom k uvedenému

súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.791,03 €, nakoľko náklady vynaložené
poškodeným je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou. Zároveň súd
priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 5 % ročne, ktorých výška
je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalovaný ukončil prešetrenie poistnej udalosti
dňa 22.11.2016. Nesplnil si svoju povinnosť poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré krátil

poistné plnenie. Uviedol len rozsah (výšku) krátenia. Nepodal vysvetlenie, z akých dôvodov považuje
za primeranú dobu nájmu len 9 dní. Preto je v zmysle ust. § 11 ods. 8 Zákona o PZP povinný zaplatiť
aj úroky z omeškania, a to odo dňa uplatneného žalobcom, keďže už v tom čase bol preukázateľne v
omeškaní s úhradou poistného plnenia (§ 11 ods. 7 Zákona o PZP).

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.