Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. František Kováč
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/40/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010107
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3618010107.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra 2019
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Partizánskom v trestnej veci obžalovaného
J. E.,
nar.XX.XX.XXXX v B., trvale bytom V. A. č. XX,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/38/2018 zo dňa 11.2.2019 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/38/2018 zo dňa 11.2.2019 bol
obžalovaný J. E. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby
Okresnej prokuratúry v Partizánskom č. Pv 246/18/3305-6 zo dňa 22.6.2018 pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v
znení neskorších predpisov, na skutkovom základe, že dňa 24.03.2018 v čase od 17,30 hod. do 19,40
hod. v budove Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom pred vyšetrovateľom PZ, národnej kriminálnej
agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ v procesnom postavení oznamovateľa v
zápisnici o trestnom oznámení v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-NKA-PTJ3-180/2018-
PZ, po predchádzajúcom poučení o trestných následkoch za trestný čin krivého obvinenia podľa §
345 Trestného zákona lživo obvinil Q. Q. zo spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. e/ Trestného zákona v úmysle
privodiť jeho stíhanie, pričom predmetné trestné oznámenie bolo pod ČVS: PPZ-431/NKA-PT-ZA-2018
dňa 23.04.2018 podľa ustanovenia § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odmietnuté, nakoľko nie
je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry. V písomných dôvodoch
odvolania namietal, že podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bola
vina obžalovaného jednoznačne preukázaná a to najmä zabezpečeným videozáznamom spred
bytového domu poškodeného, ktorý zachytáva jediný využívaný vchod do uvedeného bytového domu,
pričom z predmetného záznamu vyplýva, že v čase, ktorý obžalovaný udal ako čas skutku, zrejme
od 11.00 hod. do 15.58 hod. sa poškodený preukázateľne nachádzal v tomto bytovom dome.
Toto vyplýva aj z výpovede manželky poškodeného. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
s týmto bližšie nevysporiadal a bezdôvodne spochybnil vierohodnosť úradného záznamu na č.l. 13
vyšetrovacieho spisu, kde policajtka uvádza, že v dome nie je iný vchod. Súd bezdôvodne odmietol
vykonať dôkaz výsluchom správcu uvedenej bytovky. Z výsluchu manželky poškodeného vyplynulo, že
tento druhý vchod sa nepoužíva, je zamknutý, a nikto nemá od neho kľúče. Vykonaným dokazovaním
bol preukázaný aj motív obžalovaného krivo obviniť poškodeného. Súd taktiež bezdôvodne odmietolvypočuť policajtov O. a Q., podľa ktorých zo záznamu z priemyselnej kamery mestskej polície vyplýva,
že žiadny obžalovaným popísaný incident sa v čase medzi 13.00 hod a 14.20 hod. nestal a ani po ceste
nešlomotorovévozidlopoškodeného.Napokonpoukazovalnapredchádzajúcutrestnosťobžalovaného,
nestotožnil sa s oslobodzujúcim výrokom súdu prvého stupňa a žiadal, aby odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 321 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods.
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo
i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a
vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi
presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery
okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací
súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
V predmetnej trestnej veci sa nachádza viac navzájom odporujúcich si dôkazov, ktoré zakladajú
dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného. Na jednej strane policajtka v úradnom zázname tvrdila, že v
bytovom dome poškodeného sa nachádza iba jeden vchod, pričom z dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávanívyplynulo,ževbytovomdomepoškodenéhosanachádzaajzadnývchod.Bolobyzbytočné
zisťovať výsluchom správcu, či od tohto vchodu má okrem neho kľúče aj niekto iný a vchod občas použiť,
pretože tento nemusí vôbec o takejto skutočnosti vedieť. Z kamerového záznamu Mestskej polície v
Partizánskom vyplýva, že v čase o 13.29 hod. a v čase o 14.10 hod. po Z. ulici v X. prechádzali dve
vozidlá, ktoré by zodpovedali popisu vozidla poškodeného. Obžalovaný prišiel na políciu podať trestné
oznámenie o 14.29 hod. Z úradného záznamu policajtky ohľadne kamerového záznamu obytného domu
poškodeného vyplýva aj to, že jeho vozidlo nie je v zábere kamery na parkovisku vidieť, ale nebola
objasnená skutočnosť, či z parkoviska je možné odísť s vozidlom aj iným východom, alebo len popred
kameru. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že v dôkazoch sú také medzery vzbudzujúce pochybnosti,
že aj podľa názoru odvolacieho súdu na základe takejto dôkaznej situácie skutočne nie je možné
jednoznačne vysloviť záver o vine obžalovaného.
Okresný súd teda správne podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. Použitie zásady „in dubio
pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por.
prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti,
trvajú a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a
potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho
záver o oslobodení obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. V tomto smere treba uviesť, že
každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto
vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na
základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento
záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie.Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne
zaoberal všetkými vo veci existujúcimi dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad
uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom,
lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd preto nepovažoval odvolanie prokurátora v neprospech
obžalovaného za dôvodné a toto podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.