Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414221904
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4414221904.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Express credit, s.r.o., so sídlom
Budovateľská 2256/46, 927 01 Šaľa, IČO: 35 943 939, zastúpeného Mgr. Ondrejom Bartošovičom,
advokátom so sídlom Pázmáňa 30, 927 01 Šaľa proti žalovaným: 1/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XXXX/X, XXX XX X. B., a 2/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. I./X, XXX XX X. B., zastúpeným

JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Jazerná 19, 940 71 X. B., o zaplatenie sumy 23.760
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu X. B. č. k.
16C/317/2XX5-324 zo dňa 15.12.2XX7 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 3.735 eur, rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti v I. výroku z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku v ostatnej napadnutej časti p o t v r d z

u j e so spresnením po späťvzatí časti žaloby tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 16.041 eur spolu:
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 29.007 eur od 01.11.2012 do 30.11.2012,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 27.007 eur od 01.12.2012 do 19.02.2013,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 26.107 eur od 20.02.2013 do 22.01.2014,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 25.707 eur od 23.01.2014 do 27.02.2014,

s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 25.458 eur od 28.02.2014 do 24.04.2014,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 25.254 eur od 25.04.2014 do 28.10.2014,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 25.050 eur od 29.10.2014 do 24.11.2014,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 24.756 eur od 25.11.2014 do 04.12.2014,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 24.258 eur od 05.12.2014 do 22.12.2014,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 24.009 eur od 23.12.2014 do 20.01.2015,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 23.760 eur od 21.01.2015 do 19.02.2015,

s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 23.511 eur od 20.02.2015 do 18.03.2015,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 23.262 eur od 19.03.2015 do 16.04.2015,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 23.013 eur od 17.04.2015 do 18.05.2015,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 22.764 eur od 19.05.2015 do 15.06.2015,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 22.515 eur od 16.06.2015 do 09.07.2015,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 22.266 eur od 10.07.2015 do 05.08.2015,

s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 22.017 eur od 06.08.2015 do 03.09.2015,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 21.768 eur od 04.09.2015 do 13.10.2015,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 21.519 eur od 14.10.2015 do 16.11.2015,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 21.270 eur od 17.11.2015 do 22.12.2015,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 21.021 eur od 23.12.2015 do 18.02.2016,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 20.772 eur od 19.02.2016 do 11.04.2016,
s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 20.523 eur od 12.04.2016 do 11.09.2017,

s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 19.776 eur od 12.09.2017 do 14.04.2019a s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 16.041 eur od 15.04 2019 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi voči žalovaným 1/,2/, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne, odvolací súd priznáva
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi istinu 19.776 eur spolu s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 29.007 eur od
01.11.2012 do 30.11.2012, zo sumy 27.007 eur od 01.12.2012 do 19.02.2013, zo sumy 26.107 eur od

20.02.2013 do 22.01.2014, zo sumy 25.707 eur od 23.01.2014 do 27.02.2014, zo sumy 25.458 eur od
28.02.2014 do 24.04.2014, zo sumy 25.254 eur od 25.04.2014 do 28.10.2014, zo sumy 25.050 eur od
29.10.2014 do 24.11.2014, zo sumy 24.756 eur od 25.11.2014 do 04.12.2014, zo sumy 24.258 eur od
05.12.2014 do 22.12.2014, zo sumy 24.009 eur od 23.12.2014 do 20.01.2015, zo sumy 23.760 eur od
21.01.2015 do 19.02.2015, zo sumy 23.511 eur od 20.02.2015 do 18.03.2015, zo sumy 23.262 eur od

19.03.2015 do 16.04.2015, zo sumy 23.013 eur od 17.04.2015 do 18.05.2015, zo sumy 22.764 eur od
19.05.2015 do 15.06.2015, zo sumy 22.515 eur od 16.06.2015 do 09.07.2015, zo sumy 22.266 eur od
10.07.2015 do 05.08.2015, zo sumy 22.017 eur od 06.08.2015 do 03.09.2015, zo sumy 21.768 eur od
04.09.2015 do 13.10.2015, zo sumy 21.519 eur od 14.10.2015 do 16.11.2015, zo sumy 21.270 eur od
17.11.2015 do 22.12.2015, zo sumy 21.021 eur od 23.12.2015 do 18.02.2016, zo sumy 20.772 eur od

19.02.2016 do 11.04.2016, zo sumy 20.523 eur od 12.04.2016 do 11.09.2017, zo sumy 19.776 eur od
12.09.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 3.984 eur
s príslušenstvom konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/,
2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd oprel o ustanovenia § 1 ods. 2, § 7
ods. 1, 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2,

§ 53 ods. 1, 3, 4, 9, § 54 ods. 1, 2 a § 565 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách odôvodnil s
odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného
od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“).

2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili tri

spotrebiteľské zmluvy, predmetom ktorých bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovaným. Išlo o
zmluvu o úvere O. zo dňa 06.05.2011 s výškou úveru v sume 7.800 eur, zmluvu o úvere č. XX/XXXX
zo dňa 15.07.2011 s výškou úveru v sume 3.600 eur a napokon zmluva o úvere č. 33/2011 zo dňa
05.10.2011 s výškou úveru v sume 2.520 eur. Žalobca si pri uzatváraní zmlúv vyžiadal všetky listinné
dôkazy týkajúce sa finančných možností žalovaných. Z čestných prehlásení žalovaných o ich príjmoch

zo dňa 04.05.2011, 11.07.2011 a 03.10.2011 súd zistil, že žalovaní vyhlásili, že ich príjem je 702,12 eura
a plne postačuje na splácanie mesačných splátok vyplývajúcich z jednotlivých zmlúv, teda v sume 140
eur, 64 eur a 45 eur. Zároveň predložili pracovnú zmluvu žalovaného 2/ uzavretú dňa 23.06.2010 na
dobu určitú do 30.11.2010 a pracovnú zmluvu žalovanej 1/ zo dňa 29.06.2007 na dobu neurčitú, ako aj
výplatné pásky ich oboch. Žalovaná vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že žalobca si preveroval

ich finančné možnosti, rovnako zohľadňoval i náklady na bývanie, aby boli schopní bez akejkoľvek ujmy
úver splácať. Súd konštatoval, že žalobca postupoval v súlade s ustanovením § 7 ods. 1, 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to aj v prípade uzatvorenia v poradí tretej zmluvy, a aj
napriektomu,žepracovnázmluvažalovaného2/bolauzavretáibanadobuurčitú.Žalobcapriuzatváraní
zmlúv vychádzal z údajov, ktoré boli žalovaní povinní pravdivo oznámiť. Finančné možnosti žalovaných

boli primerané a títo boli schopní realizovať splátky úverov. Zdôraznil, že ak by len sama žalovaná 1/
zaplatila splátky úveru zo svojho príjmu 377,55 eura, zostala by jej z neho suma rovnajúca sa približne
sume životného minima dospelej osoby. Žalovaná však žije v spoločnej domácnosti so žalovaným 2/,
teda aj náklady na bývanie by bolo potrebné rozpočítať medzi dve osoby. Na základe týchto skutočností
súd dospel k záveru, že žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, a preto nie je možné súhlasiť

s procesnou obranou žalovaných, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru.

3. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že článok 8 ods. 1 smernice č. 2008/48, podľa ktorého
členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa

(schopnosť splácať úver), sa má vykladať v tom zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovejbonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe ním predložených informácií za predpokladu, že sú
tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak
veriteľovi neukladá povinnosť systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom

(rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18. Decembra 2014, CA Consumer Finance SA, C-449/13). Námietky
žalovaných o nesprávnej výške úrokov a RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) považoval súd
za nedôvodné, pretože úroky aj RPMN sú v súlade so zákonom. Výška splátok podľa interaktívnej
kalkulačky zodpovedá RPMN uvedenej v zmluvách, čo uznali aj žalovaní, avšak napriek tomu trvali na
tom, že zmluvy by mali byť bezúročné a bez poplatkov. Súd sa s právnou argumentáciou žalovaných

nestotožnil a uviedol, že v zmluvách sú správne uvedené údaje týkajúce sa úrokov a výšky RPMN,
ktoré zohľadňujú výšku mesačných splátok; preto nie je možné uzavreté úverové zmluvy vyhodnotiť
ako bezúročné a bez poplatkov. Žalobca postupoval v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami
uvedenými v čl. V bodu 4, v zmysle ktorých úver zosplatnil. Súd z uvedených dôvodov žalobe vyhovel
a zaviazal žalovaných 1/, 2/ na zaplatenie sumy 19.776 eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva zo sumy
10.840 eur vo vzťahu k úveru zo zmluvy č. 17/2011 (žalovaní mali vrátiť sumu 16.800 eur, splatili 5.960

eur), zo sumy 5.216 eur zo zmluvy č. XX/XXXX (žalovaní mali vrátiť sumu 7.680 eur, splatili 2.464 eur) a
zo sumy 3.720 eur zo zmluvy č. 33/2011 (žalovaní mali vrátiť sumu 5.400 eur, splatili 1.680 eur). Keďže
žalovaní boli v omeškaní s jednotlivými splátkami, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Možnosťou splácania pohľadávky v splátkach sa súd nezaoberal,
pretože túto možnosť navrhol len žalobca, avšak žalovaní záujem o splátky neprejavili, a preto ani súd

nepreveroval ich súčasné finančné možnosti za týmto účelom. Splátkový kalendár si však strany sporu
môžu dohodnúť kedykoľvek i po právoplatnom skončení sporu.

4. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I. a III. podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/,
2/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť alebo tento rozsudok v napadnutej

časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie
veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávny procesný postup súdu, ktorým došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Uviedli, že súd síce vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového
stavu, náležite ich však nevyhodnotil. Listinnými dôkazmi týkajúcimi sa finančných možností žalovaných
boli tri čestné vyhlásenia žalovaných, pracovná zmluva žalovaného 2/ na dobu určitú do 30.11.2010

a jej dodatok s predĺžením pracovného pomeru do 30.06.2011, pracovná zmluva žalovanej 1/ a dve
výplatné pásky. Súd v odôvodnení rozsudku argumentoval výpoveďou žalovanej 1/, ktorá podľa názoru
súdu jednoznačne potvrdila, že si žalobca preveroval ich finančné možnosti. Z vykonaných dôkazov
by však po ich vyhodnotení musel dospieť len k zisteniu, že žalobca si vyžiadal od žalovaných nejaké
listiny potvrdzujúce ich príjem, ale nevyžiadal si žiadne listiny preukazujúce ich výdavky. Žalovaná

v rámci svojho výsluchu nepovedala jednoznačne, že by žalobca preveroval ich schopnosť splácať
úver. Žalovaná oznámila žalobcovi existujúci stavebný úver, avšak žalobca sa oň nezaujímal. Súd
nevyhodnotil ani výsluch konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že nevie jednoznačne povedať, či pri každej
z uzatváraných zmlúv žiadali od dlžníkov všetky listinné dôkazy preukazujúce ich finančné možnosti,
pretože zmluvy boli uzatvárané v krátkom čase za sebou. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie

preto nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Pod odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať úver nemožno rozumieť len pasívne prijímanie tlačív od dlžníkov. Posúdenie
vyžaduje od veriteľa aktívny prístup, ktorý žalobca nepreukázal. V súvislosti s otázkou posúdenia bonity
spotrebiteľa poukázali na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. K otázke bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úverov súd nezaujal žiadne stanovisko, ani ich právne neposúdil, len skonštatoval,

že úrokové sadzby sú uvedené v správnej výške. Už vo svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2017 poukázali
na nesprávne uvedenú úrokovú sadzbu vo všetkých troch zmluvách. Záverom dodali, že pri absencii
posúdenia schopnosti splácať úver s odbornou starostlivosťou a pri posúdení úverov ako bezúročných
a bez poplatkov, majú všetky tri úvery ku dňu vyhlásenia rozsudku a aj ku dňu podania odvolania
už splatené. Na doplnenie odvolacích dôvodov odvolací súd neprihliadol, pretože toto podanie nebolo

doručené v súlade s ustanovením § 125 CSP. Podanie bolo totiž súdu doručené len elektronicky bez
zaručeného elektronického podpisu a nebolo v zákonnej lehote doplnené v listinnej podobe, pričom súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

5. Žalobca k odvolaniu žalovaných uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým

rozsudkom, aj s jeho odôvodnením, a preto ho navrhol potvrdiť. Podrobne popísal podmienky, za
ktorých boli so žalovanými uzatvorené zmluvy o poskytnutí spotrebiteľských úverov. Poukázal na fakt,
že žalovaní z úverovej zmluvy č. 17/2011 splnili z prvých jedenástich splátok len sumu zodpovedajúcu
piatimsplátkam.Naneplneniesvojejpovinnostiboliopakovanetelefonickyupozorneníadňa07.05.2012boli upozornení aj písomne na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaní
napriek výzvam nesplácali riadne ani záväzky vyplývajúce im z ďalších dvoch zmlúv, preto pristúpil k
zosplatneniu úveru v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaní v priebehu sporu

opakovane argumentovali účelovou obranou, ktorá bola vyvrátená. Svoje odvolanie žalovaní postavili
na nesplnení jeho povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných splácať úver
a na závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov. Súd sa podľa neho dostatočne presvedčivo
vysporiadal s tým, prečo považoval požiadavky na odbornú starostlivosť žalobcu za dodržané. Ako
veriteľ dodržal odbornú starostlivosť v dostatočnom rozsahu a v rámci možnosti, ktoré nebankovým

subjektom v danom čase poskytovala legislatíva. Vyžiadal od žalovaných všetky dostupné dokumenty o
príjmoch, výdavkoch spojených s bývaním a šiel osobne so žalovanou 1/ preveriť situáciu do stavebnej
sporiteľne. Celkovú príjmovú a výdavkovú situáciu si preveril čestnými vyhláseniami žalovaných
vyhotovenými v súčinnosti so žalovanými pri každom jednom úvere, predložením pracovných zmlúv
u oboch žiadateľov o úver, ako aj predložením výplatných pások. Dostatočné zachovanie odbornej
starostlivosti napokon vyplynulo aj z výpovede žalovanej 1/, ktorá potvrdila, že žalobca dostatočne

preveroval ich finančný stav a možnosti. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný
v čase uzatvárania úverových zmlúv nepoznal a nijakým záväzným spôsobom nedefinoval postup
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver zo strany veriteľa, ani nestanovil,
či má byť spotrebiteľ zamestnaný na čas určitý alebo neurčitý, resp. či má byť vôbec zamestnaný,
taktiež či je potrebné predkladať výplatné pásky, a ak áno, tak koľko, a za aké obdobie, a pod.

V čase uzatvárania úverových zmlúv bol veriteľ v zmysle zákona povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, zobrať do úvahy najmä dobu, na
ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účelspotrebiteľskéhoúveru,čoonjednoznačnevykonal.Citovanýzákonužvroku2011vustanovení§7
ods. 2 síce spomínal určité „databázy“ pre posúdenie bonity spotrebiteľov, nevymedzoval však presne, o

aké databázy ide, pričom zrejme mal na mysli určité úverové registre, ktoré však v danom čase boli voľne
dostupné len medzi bankami a nie aj nebankovými subjektmi. Zákon v § 7 ods. 2 za bodkočiarkou v znení
účinnom v čase uzatvárania zmlúv hovorí o práve veriteľa využívať informácie z databáz, a teda nie o
jeho povinnosti. Pred uzatvorením zmlúv v súlade so zákonom posúdil schopnosť splácať spotrebiteľské
úvery, pretože zohľadnil dobu, na ktorú sa má poskytnúť spotrebiteľský úver (nebola neprimerane

krátka),zohľadnilvýškuspotrebiteľskýchúverov(úverynebolineprimeranevysokévovzťahukpríjmom),
zohľadnil príjem spotrebiteľov (postačil na splácanie úverov, základné výdavky na bežný život), a v
konečnom dôsledku zohľadnil aj výšku splátok. Pokiaľ ide o žalovanými navrhované určenie, že úver
je bez úrokov a bez poplatkov, tak vlastne ani v odvolaní nepreukázali a nevysvetlili, prečo by súd
mal považovať zmluvy za bezúročné a bez poplatkov. V úverových zmluvách je jasne uvedený úrok,

tento je uvedený správne, a to nielen sumou, ale aj percentom, pričom táto suma korešponduje s
percentuálnym vyjadrením; preto úver nemôže byť z tohto dôvodu považovaný za bezúročný a bez
poplatkov. Právo dojednať úroky pri zmluve o úvere vyplýva priamo z § 497 Obchodného zákonníka a
právo dojednať odplatu (odmenu) ako plnenie nad rámec úrokov vyplýva priamo z § 499 Obchodného
zákonníka. V úverových zmluvách je odmena (odplata) dojednaná priamo v zmluve, a teda nejde

o žiadnu formu skrytého úroku, pretože je zohľadnená a priamo začlenená do čl. XI zmluvy, t.j. do
splátkového kalendára, a je ako náklad spotrebiteľa zahrnutá aj do výpočtu RPMN, čo je štandardný a
zákonný postup. Keďže zmluvy obsahujú správny údaj o úrokových sadzbách, akékoľvek požiadavky
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť jednotlivých úverov sú bez právneho základu. Tiež bolo vyvrátené,
že by údaj o RPMN bol v zmluvách nesprávne uvedený v neprospech spotrebiteľa, čo taktiež vylučuje,

že by úver bol bezúročný a bez poplatkov.

6. Podaním zo dňa 16.04.2019 označeným ako „novoty v odvolaní“ žalovaní oznámili, že dňa
15.04.2019 došlo z ich strany k plneniu časti pohľadávky vo výške 3.735 eur, a preto z dôvodu, že úver
je bezúročný a bez poplatkov, je potrebné v tejto časti žalobu zamietnuť, ak ju žalobca nevezme späť.

7. Žalobca k uvedenému podaniu žalovaných potvrdil úhradu pohľadávky v sume 3.735 eur a uviedol,
že žalovaní doposiaľ neobjasnili, prečo úver považujú za bezúročný a bez poplatkov. V časti zaplatenej
istiny 3.735 eur zobral žalobu späť a trval na tom, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 16.041
eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 29.007 eur od 01.11.2012 do 30.11.2012, zo

sumy 27.007 eur od 01.12.2012 do 19.02.2013, zo sumy 26.107 eur od 20.02.2013 do 22.01.2014, zo
sumy 25.707 eur od 23.01.2014 do 27.02.2014, zo sumy 25.458 eur od 28.02.2014 do 24.04.2014, zo
sumy 25.254 eur od 25.04.2014 do 28.10.2014, zo sumy 25.050 eur od 29.10.2014 do 24.11.2014, zo
sumy 24.756 eur od 25.11.2014 do 04.12.2014, zo sumy 24.258 eur od 05.12.2014 do 22.12.2014, zosumy 24.009 eur od 23.12.2014 do 20.01.2015, zo sumy 23.760 eur od 21.01.2015 do 19.02.2015, zo
sumy 23.511 eur od 20.02.2015 do 18.03.2015, zo sumy 23.262 eur od 19.03.2015 do 16.04.2015, zo
sumy 23.013 eur od 17.04.2015 do 18.05.2015, zo sumy 22.764 eur od 19.05.2015 do 15.06.2015, zo

sumy 22.515 eur od 16.06.2015 do 09.07.2015, zo sumy 22.266 eur od 10.07.2015 do 05.08.2015, zo
sumy 22.017 eur od 06.08.2015 do 03.09.2015, zo sumy 21.768 eur od 04.09.2015 do 13.10.2015, zo
sumy 21.519 eur od 14.10.2015 do 16.11.2015, zo sumy 21.270 eur od 17.11.2015 do 22.12.2015, zo
sumy 21.021 eur od 23.12.2015 do 18.02.2016, zo sumy 20.772 eur od 19.02.2016 do 11.04.2016, zo
sumy 20.523 eur od 12.04.2016 do 11.09.2017, zo sumy 19.776 eur od 12.09.2017 do 14.04.2019 a zo

sumy 16.041 eur od 15.04.2019 do zaplatenia, ako aj priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaní v písomnom vyjadrení súhlasili s čiastočným späťvzatím žaloby.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po

prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.
1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nad rámec
späťvzatiačastižalobypodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil.Zároveňrozhodolospäťvzatí
žaloby v časti istiny, pričom postupoval v súlade s ustanovením § 370 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého:
(1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí,
ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Pri rozhodovaní o späťvzatí časti žaloby odvolací
súd vychádzal z toho, že právo disponovať so žalobou má výlučne žalobca, ktorý svojím späťvzatím
prejavilvočisúduvôľu,abysavčastivecinekonaloameritórnenerozhodovalo.Vtomtoprípadeodvolací

súd urobil záver, že sú dané podmienky na pripustenie späťvzatia žaloby v časti, pričom vychádzal aj z
postoja žalovaných, ktorí so späťvzatím žaloby v časti súhlasili. Preto v zmysle citovaného ustanovenia
procesného predpisu toto späťvzatie pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v časti istiny 3.735 eur (§
566 ods. 2 Občianskeho zákonníka) zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 18.11.2014 domáhal
zaplatenia sumy 25.050 eura s príslušenstvom, ktorú v priebehu konania upravil na sumu 23.760
s príslušenstvom z dôvodu čiastočného plnenia žalovanými. Pohľadávka žalobcu vznikla z dôvodu,
že žalovaní neplnili svoje povinnosti vyplývajúce im z troch úverových zmlúv, na základe ktorých bol
žalovaným ako spotrebiteľom poskytnutý úver vo výške 7.800 eur (zmluva o úvere č. 17/2011 zo dňa

06.05.2011), 3.600 eur (zmluva o úvere č. XX/XXXX zo dňa 15.07.2011) a 2.520 eur (zmluva o úvere
č. 33/2011 zo dňa 05.10.2011). Z dôvodu neplnenia povinnosti splácať úver riadne a včas, pristúpil
žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (§ 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a
vyčíslil si voči žalovaným pohľadávku, ktorej zaplatenia sa domáha touto žalobou. Žalobcovia v snahe
dosiahnuť zamietnutie žaloby použili na svoju obranu argumentáciu, podľa ktorej úver treba z dôvodu

nesprávne uvedenej úrokovej sadzby považovať za bezúročný a bez poplatkov, a tiež tvrdili, že žalobca
pri poskytnutí úveru zanedbal svoju povinnosť preveriť s odbornou starostlivosťou ich schopnosť splácať
spotrebiteľský úver, a preto nemohol ani pristúpiť k jeho zosplatneniu. Pri kladnom konštatovaní týchto
dvoch dôvodov obsiahnutých aj v odvolaní žalovaných, mali títo za to, že suma, ktorú doposiaľ uhradili,
pokryla mesačné splátky podľa zmlúv, a preto nie je dôvod, aby súd žalobe vyhovel.

11. Odvolací súd sa s dôvodmi žalovaných uvedenými v odvolaní nestotožnil. Súd prvej inštancie
správne právne posúdil, že úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože v
zmluvách sú obsiahnuté všetky náležitosti predpísané ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľskýchúveroch.Vzmluváchjeriadneuvedenáajúrokovásadzbaúveru,aztohtodôvodunieje

možné konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona by nastala len v tom prípade, keby v zmluve úplne absentovala
výška úrokovej sadzby, čo sa v tomto prípade ani v jednej zo zmlúv nestalo.

12. Rovnako nie je možné uznať ani námietku žalovaných ohľadne neodbornej starostlivosti žalobcu pri

posudzovaní schopnosti spotrebiteľov (žalovaných) splácať spotrebiteľský úver. Zákon v znení účinnom
v čase uzatvárania spotrebiteľských úverov ukladal veriteľom, aby s odbornou starostlivosťou posúdili
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom veriteľ mal brať do úvahy najmä dobu, na
ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne ajúčel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.). V zákone však nie je vôbec uvedené,
ktoré konkrétne doklady preukazujúce schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver má veriteľ od
spotrebiteľa požadovať a v akom množstve. Bolo teda na uvážení veriteľa, ktoré doklady si na posúdenie

schopnosti spotrebiteľa splácať úver zabezpečí. Evidentne malo ísť o také doklady, na základe ktorých
si mal veriteľ vytvoriť dostatočný obraz o finančnej situácii spotrebiteľa, aby v konečnom dôsledku mohol
posúdiť, či a v akej výške môže poskytnúť spotrebiteľovi úver, a či bude v schopnostiach a možnostiach
spotrebiteľa vzhľadom na jeho príjmy a výdavky, úver v mesačných splátkach splácať.

13. Žalobca si zabezpečil pracovné zmluvy žalovaných, výplatné pásky a výdavky žalovaných, pričom
pri výdavkoch nepožadoval od žalovaných aj ich zdokladovanie, čo žalovaní v odvolaní namietali.
Odvolací súd k tomu poznamenáva, že zákon neukladá veriteľovi, aby spotrebitelia svoje tvrdenia o
výdavkoch aj zdokladovali. Je totiž na spotrebiteľoch, aby pri poskytnutí úveru uvádzali len pravdivé
údaje,vopačnomprípadebysamohlidopustiťtrestnéhočinuúverovéhopodvodupodľa§222Trestného
zákona. Žalovaná 1/ okrem toho na pojednávaní dňa 15.11.2017 (v spise na č. l. 320) potvrdila, že

žalobca od nej „žiadal všetky listinné dôkazy, tákajúce sa výdavkov na bývanie, príp. iných splátok,
ktoré realizuje“. Z postupu žalobcu jednoznačne vyplynulo, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri
preverovaní schopností žalovaných splácať spotrebiteľské úvery. Zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaní
uzatvorili tri zmluvy, pričom výška úveru poskytnutá pri uzatvorení v poradí druhej a tretej zmluvy, bola
už nižšia. Žalovaní namietali, že žalovaný 2/ mal pracovnú zmluvu uzatvorenú len na dobu určitú, no táto

skutočnosť sama o sebe nesvedčí o zanedbaní odbornej starostlivosti žalobcu. Okrem toho z výsluchu
žalovanej 1/ vyplynulo, že hoci mal žalovaný 2/ uzatvorenú pracovnú zmluvu len na dobu určitú, nebol
nezamestnaný a zamestnal sa v Malackách. Žalovaná 1/ pred súdom prvej inštancie tiež uviedla, že ona
a jej syn, žalovaný 2/, sa dohodli, že úvery budú splácať na polovicu, avšak žalovaný 2/ uhradil len cca
tri splátky a ďalej neplatil. Práve z tohto dôvodu potom žalovaná 1/ nebola schopná len z jej príjmu cca

300 eur plniť svoje záväzky vyplývajúce jej zo zmluvy. Pokiaľ by aj žalovaný 2/ pristupoval zodpovedne
k svojim záväzkom, ku ktorým sa zmluvne zaviazal, zrejme by nenastala situácia vedúca k nesplácaniu
úverov. Žalovaní vôbec neargumentovali tým, že by nesplácanie nastalo z dôvodu, že žalovaný 2/ v
dôsledku ukončenia pracovného pomeru na dobu určitú zostal nezamestnaný, čo mu neumožnilo ďalej
splácať úver, pretože aj po ukončení pracovného pomeru pracoval. Nie je vôbec zrejmé, ako došlo k

ukončeniu jeho pracovného pomeru, či to bolo uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer uzatvorený,
alebo išlo o ukončenie z jeho strany, alebo zo strany zamestnávateľa ešte pred uplynutím doby určitej.
Isté však je, ako vyplýva z obsahu spisu, že žalovaný 2/ aj po ukončení pracovného pomeru pracoval.
Nie je zrejmé, prečo prestal úver splácať, keď mu táto povinnosť vyplývala zo zmlúv. Taktiež žalovaná
1/ odišla za prácou do Rakúska, čo sa udialo v snahe dosiahnutia lepšieho zárobku. Čiže schopnosť

žalovaných riadne a včas splácať úver u nich vzhľadom na to, že boli zamestnaní, existovala. Veriteľ ju
aj správne posúdil, o čom svedčí aj vyhlásenie žalovaných, že splátky splatné ku dňu podania odvolania
(odhliadnuc od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) majú uhradené. Preto je nelogické ich tvrdenie,
že veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posúdení ich schopnosti splácať úver, pokiaľ sami
tvrdia, že splátky stanovené v zmluvách majú ku dňu ich splatnosti uhradené. Ak by žalovaní plnili svoje

záväzky tak, ako sa v zmluvách zaviazali, t. j. riadne a včas, nebol by im vznikol žiadny nedoplatok a
veriteľ by nemal dôvod pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zmluvy.

14. Čo sa týka námietky žalovaných, že veriteľ mal využiť aj databázu údajov o spotrebiteľoch v zmysle
§ 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., tak podľa znenia tohto zákona má veriteľ právo využívať informácie o

spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Týmto zákonom
bol napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý v § 92a upravuje vytvorenie spoločného bankového
registra, do ktorého však mali prístup len banky, pobočky zahraničných bánk, Národná banka Slovenska
a agentúra na poskytovanie pomoci klientom. Informácie poskytnuté do spoločného bankového registra
alebo zo spoločného bankového registra sú predmetom bankového tajomstva; nebankové inštitúcie

nemali prístup do tohto registra. Okrem toho ide o právo a nie o povinnosť nahliadať do uvedenej
databázy; navyše táto databáza bánk v čase poskytnutia úveru žalovaným ešte nebola vytvorená,
pretože k tomu došlo až v roku 2015.

15. Rovnako námietka žalovaných, že žalobcovi oznámili existujúci stavebný úver a on sa oň vôbec

nezaujímal, nie je pravdivá. Žalobca navštívil spolu so žalovanou 1/ stavebnú sporiteľňu za účelom
preverenia jej zmluvných záväzkov v tejto finančnej inštitúcii. Ani z výsluchu konateľa žalobcu, ktorý
uviedol, „že nevie jednoznačne povedať, či pri každej z uzatváraných zmlúv žiadali od dlžníkov všetky
listinné dôkazy preukazujúce ich finančné možnosti, pretože zmluvy boli uzatvárané v krátkom čase zasebou“, nie je možné vyvodiť, že sa tak nestalo. Z výsluchu tejto osoby vyplynulo len to, že nevie, či
pri každej zmluve od žalovaných požadovali všetky doklady. Nie je z nej však možné vyvodiť, ako sa
žalovaní mylne domnievajú, že žalobca nevyžadoval všetky doklady, keďže sa zmluvy uzatvárali v tesnej

časovej nadväznosti.

16. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaných na základe vyššie uvedeného urobil záver,
že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, keď žalobe vyhovel. Z právneho hľadiska správne
preskúmal všetky námietky vznesené žalovanými v priebehu konania a dostatočne a zrozumiteľne sa

nimi v odôvodnení rozsudku aj vysporiadal. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v
časti nad rámec späťvzatej časti žaloby ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. V pomere k späťvzatej časti žaloby z dôvodu úhrady časti žalovanej sumy žalovanými v priebehu
konania odvolací súd urobil záver, že zastavenie časti konania procesne zavinili žalovaní tým, a z toho
dôvodužalobcovivznikolpodľa§256ods.1CSPnároknanáhradutrovkonania.Vodvolacomkonanívo

veci samej bol úspešný žalobca, ktorému z toho dôvodu patrí náhrada účelne vynaložených trov podľa
§ 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd preto podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalobcovi
voči žalovaným 1/,2/, ktorí sú s ohľadom na záväzky z úverových zmlúv povinní spoločne a nerozdielne
(§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka), odvolací súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).