Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/260/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210644
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817210644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: I. M., T.. X.X.XXXX, bytom C., K. XXX, o
zaplatenie 3.395,12 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 13. marca 2018, č.k. 9Csp/221/2017-69

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd povolil žalovanej dlh v splácať v mesačných
splátkach po 40 € vždy do 20-eho dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od 1.5.2018 do úplného splatenia
dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 3.395,12 €, úrok 139,23 €, úroky z omeškania 1,60 €, úrok 11,90
% ročne z nezaplatenej istiny 3.395,12 € od 24.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5
% ročne z nezaplatenej istiny 3.395,12 € od 24.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5
% ročne z nezaplatených úrokov 139,23 € od 24.11.2017 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovanej
splácať dlh v splátkach po 40 € mesačne, vždy do 20-eho dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od

1.5.2018 do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia
ktorejkoľvek splátky. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia dlžnej sumy z úverovej
zmluvy uzavretej dňa 17.3.2017 so žalovanou, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 3.500 €.

3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení prejednávanej veci súd konštatoval, že žaloba
žalobkyne je dôvodná v celom rozsahu a preto jej vyhovel. Žalovanej umožnil splácať dlh v mesačných
splátkach po 40 € od 1.5.2018 vzhľadom na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery s prihliadnutím
na to, že stratila prácu a tým pravidelný príjem, momentálne poberá podporu v nezamestnanosti a jej
mesačný príjem činí 208 €. Má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, ktorá má 9 rokov a je v jej
osobnej starostlivosti. S otcom maloletej dcéry nežijú spolu. Otec dieťaťa na výživu maloletej dcéry

platí výživné vo výške 120 € mesačne. Bývajú v rodinnom dome spolu s matkou žalovanej a spoločne
uhrádzajúnákladynabývaniecelkovovsume220€,ktorásumapredstavujezálohovéplatbyzaelektriku
a plyn.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

5. Proti tomuto rozsudku a to iba proti výroku, ktorým súd povolil žalovanej plnenie v splátkach podala
v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku
zmenil a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal

žalobkyni náhradu trov konania. Namietala, že priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach postupoval
súd podľa neplatnej právnej úpravy a to podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedla,
že v zodpovedajúcom ustanovení Civilného sporového poriadku takéto splnomocňovacie ustanovenie
chýba, keďže ust. § 232 ods. 3 CSP vymedzuje, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku; súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Z uvedeného teda vyplýva, že
súd má iba možnosť neurčiť paričnú lehotu, v takom prípade zostáva zákonná v trvaní troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia alebo alternatívne určiť paričnú lehotu dlhšiu ako tri dni (nie splátky). Zákon
explicitne podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, t.j. súd nemôže určiť
dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi. Uviedla, že
súd musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho konania, svoje
závery o tom, že je na mieste určenie dlhšej lehoty na plnenie než tri dni od právoplatnosti rozsudku,

prípadne, že peňažné plnenie sa má platiť v splátkach, musí byť náležite odôvodnené. Namietala, že súd
pri svojom rozhodovaní bol odkázaný na dôkazmi nepodložené tvrdenia žalovanej o jej finančnej situácii.
Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej.
Priznaním splátok vo výške 40 € súd zapríčinil, že žalovaná bude istinu splácať viac ako sedem rokov a
tiežto,ženazákladeporušeniaúverovejzmluvyaúplnéhozastaveniasplácaniaúverubolatakžalovaná

„odmenená“ tým, že jej bola priznaná možnosť splácať úver mesačne vo výške mesačnej splátky
dokonca nižšej ako bola splátka dohodnutá v úverovej zmluve (62,01 €), čím súd de facto poprel účinky
predčasného zosplatnenia úveru.V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, z ktorých
vyplýva, že na splnenie povinnosti je zásadne stanovená paričná lehota 3 dni. Vzhľadom na osobitné
okolnosti prípadu je možné určiť jej dlhšiu lehotu. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí

predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha
o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania, skutočnosť, či by prípadné nesplnenie stanovenej povinnosti v lehote 3 dní
nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného,
ale aj na záujmy žalobcu.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako včas podané
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods.
1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a rozsudok

v napadnutom výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.8.2019 o 9.25 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.8.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

8. Žalobkyňa namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).10. Odvolací súd dospel k záveru, že v napadnutej časti tento odvolací dôvod nie je naplnený.

11. Odvolací súd považuje rozsudok vo výroku, ktorým súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v

mesačných splátkach vo výške 40 € pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s
plnením ktorejkoľvek splátky za vecne správny.

12. Podľa ust. § 232 ods.2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

13. Podľa ust. § 232 ods.3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

14. Podľa ust. § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

15. Procesná norma (ust. § 232 ods. 3 CSP) ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade
povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez návrhu dlžníka, spravidla
však je s ním spojená), že peňažné plnenie v konkrétnom prípade sa môže vykonať v splátkach, ktorých
výšku a podmienky zročnosti určí súd. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o
priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná
schopnosť dlžníka, i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého

plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom
prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé. Stanovenie dlhšej lehoty
naplneniealebopovoleniesplátokdlžníkovitedaniejezávisléodnávrhuúčastníka,alesúdjeoprávnený
sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť
plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti prípadu.

16. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP a uvedenými
zásadami, pokiaľ povolil žalovanej možnosť zaplatiť dlžné plnenie v splátkach s tým, že v prípade
neplnenia si povinnosti úhrady splátok, žalovaná stratí výhodu splátok a stane sa zročným celý dlh
naraz. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodnutí prihliadol na nepriaznivé príjmové a majetkové

pomery žalovanej a jej platobnú neschopnosť preukázané jej výpoveďou na pojednávaní dňa 13.3.2018,
v ktorej uviedla, že úver od žalobkyne nemohla splácať, pretože stratila prácu. Zostatok úveru je schopná
(vzhľadom na to, že je nezamestnaná a poberá podporu v nezamestnanosti s mesačným príjmom 208
€ a stará sa sama o maloletú dcéru) zaplatiť iba v splátkach, keďže jej mesačné príjmy jej neumožňujú
splatiť úver naraz.

17. Vychádzajúc z uvedeného, súčasný príjem žalovanej neumožňuje, aby istinu vo výške 3.395,12 €
s prísl. zaplatila jednorazovo. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalovanej
uložil povinnosť splácať žalobkyni pohľadávku v splátkach po 40 € mesačne.

18. Aj keď výška splátky priznaná súdom prvej inštancie je nižšia (40 €) ako zmluvne dohodnutá splátka
(62,01 €), je väčší predpoklad, že takouto splátkou žalovaná splatí dlh aj keď v dlhšom časovom úseku.
Vzhľadom na výšku jej príjmu splatenie pohľadávky jednorázovo, tak ako žiadala žalobkyňa je menej
pravdepodobné, priam nereálne.

19. Odvolací súd poukazuje aj na postoj žalovanej k svojmu záväzku a v konaní prejavenú snahu o
jeho splnenie v rámci svojich možností, a má za to, že plnenie v splátkach nebude pre žalobkyňu,
ktorá je podnikateľským subjektom poskytujúcim bankové služby a úvery, príliš ťaživé, pričom v
prípadeomeškaniajednotlivej(ktorejkoľvek)splátkyježalobkyňachránenástratouvýhodysplátok,preto
rozhodnutím súdu nebude výrazne zasiahnuté do jej majetkovej sféry.

20. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku
ktorým dospel súd prvej inštancie, a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodovrozsudku vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým súd povolil splácanie dlhu v splátkach, preto na
odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu aj odkazuje.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd O trovách
odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v
odvolacom konaní nemala úspech, preto nemá právo na náhradu jej trov a úspešnému žalovanej žiadne
trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).