Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116214668
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116214668.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej sudkýň JUDr. Lenky
Halmešovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: X... X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.
B. č. XXX, proti žalovanému: X.. B. S., W. o ochrane osobnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 26. marca 2019 č.k. 25C/271/2016 - 170
(ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepripustil zmenu na strane žalovaného, zastavil konanie

a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 37, § 61, § 62, § 64, § 80, 256 ods. 1 a § 257 zákona č. 150/2016 Z.z. Civilný sporový
poriadok (zákon číslo 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“).
1.1. Dôvodil tým, že v priebehu konania bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalovaný zanikol ku dňu
10. 11. 2017 (správne malo byť 30. 11. 2017) a za nástupcu žalovaného, ako súdneho exekútora, od 01.
12. 2017 bol menovaný súdny exekútor X.. V. S.. Žalobca s poukazom na uvedené skutočnosti naďalej

trval na podanej žalobe proti právnemu nástupcovi žalovaného. Konštatoval, že v predmetnej veci z
hmotnoprávneho hľadiska predmetom konania je žaloba o ochranu osobnosti. Zánikom subjektu na
strane žalovaného došlo k strate procesnej subjektivity. Dospel k záveru, že nejde o singulárnu sukcesiu
v podobe prechodu parciálnych konkrétnych práv žalovaného na základe právnych vzťahov žalovaného
a iného subjektu. Súd tak s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti návrh na zmenu žalovaného
zamietol.

1.2. Ďalej uviedol, že zánikom činnosti súdneho exekútora zanikol žalovaný. Súdny exekútor X.. V.
S. bol už ako existujúci súdny exekútor ustanovený za nástupcu odvolaného žalovaného v činnosti
vykonávajúcej podľa Exekučného poriadku. Prevzatím exekučného spisu žalobcu tak neprešla na
nástupcu zodpovednosť voči žalobcovi z titulu ochrany osobnosti. Súdny exekútor je osobitý subjekt.
Fyzická osoba po zániku exekučného úradu na seba nepreberá práva a povinnosti súdneho exekútora.
Súdny exekútor vykonáva činnosť vo verejnoprávnom záujme a v zmysle § 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) ide o výkon verejnej moci. V
prípade zásahu do osobnostných práv niekým, kto realizuje činnosť štátu majú občianskoprávne sankcie
postihovať štát. Len vo výnimočnom prípade vybočenia z realizácie činnosti štátu by občianskoprávne
sankcie postihovali priamo osobu konajúcu za štát. Dospel k záveru, že nebolo preukázané osobitné
výnimočné pochybenie. Pôvodný žalovaný nebol vo veci pasívne vecne legitimovaný od samotného
začiatku sporu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie konanie podľa § 64 CSP zastavil, pretože

žalovaný zanikol ako subjekt, a vo veci nie je možné ďalej konať. Za iných okolností (existenciažalovaného), by súd žalobu zamietol v dôsledku neexistencie pasívnej legitimácie žalovaného (procesné
podmienky).

2. Uzneseniu súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca. Namietal,
že na zastavenie konania nie je žiadny zákonný dôvod. Zodpovednosť žalovaného stále trvá. Žalovaný
mal vykonávať svoju činnosť len v medziach Exekučného poriadku. Namietal, že žalovaný tak
nepostupoval, čím sa dopustil protiprávneho konania v zmysle § 50 a nasl. Exekučného poriadku.
Namietal, že v tomto smere sa aj jeho výnimočné pochybenie vynímalo z povoleného výkonu verejnej

moci nepovoleným vybočením. Tvrdil, že bude úlohou súdu toto vybočenie posúdiť a prijať voči
žalovanému primeranú sankciu. Namietal tiež výrok o náhrade trov konania dôvodiac, že žalovaný
sa dopustil protiprávneho konania, spôsobil mu ujmu a ešte mu majú byť priznané trovy konania, čo
odporuje všetkým zásadám spravodlivosti a objektívnosti konania. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že
spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žaloval súdneho exekútora X.. B. žalobou na ochranu osobnosti. V
priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor bol rozhodnutím ministerky spravodlivosti
Slovenskej republiky č.k. 50263/2017/152 zo dňa 23. 10. 2017 v zmysle § 16 ods. 2 písm. a/

Exekučného poriadku odvolaný z funkcie na vlastnú žiadosť s účinnosťou od 30. 11. 2017. Za nástupcu
vymenovala Slovenská komora exekútorov súdneho exekútora X.. V. S., so sídlom exekútorského
úradu Q.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či
naďalej trvá na podanom návrhu a ak áno, voči komu, keďže žalovaný subjekt zanikol. Žalobca vo
svojom podaní uviedol, že trvá na podanom návrhu voči právnemu nástupcovi žalobcu. Následne žiadal

vo svojom ďalšom podaní označiť ako žalovaného X.. B. S. ako fyzickú osobu. Súd prvej inštancie
rozhodol napadnutým uznesením. S uznesením súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, napadol ho
odvolaním dôvodiac, že nebol dôvod na zastavenie konania.

7. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

8. Podľa § 80 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo
prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto

alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na
koho prešli.

9. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver. Súd prvej inštancie správne zamietol návrh na zmenu žalovaného subjektu, pretože

dôvodom zániku procesnej subjektivity žalovaného na právneho nástupcu neprešli konkrétne práva
žalovaného. Uvedenú skutočnosť ani žalobca v odvolaní nenamietal. Odvolací súd sa však stotožnil aj
so záverom súdu prvej inštancie, že fyzická osoba po zániku exekučného úradu na seba nepreberá
práva a povinnosti súdneho exekútora. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie správne zamietolkonanie v zmysle § 64 CSP. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na
správnosť dôvodov uznesenia ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Odvolací súd, stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie, na zdôraznenie tejto správnosti iba
poukazuje na skutočnosť, že fyzická osoba si môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v § 13
Občianskeho zákonníka, ale iba ak je tu subjekt, ktorý za neoprávnený zásah do osobnosti zodpovedá.
Týmto subjektom môže byť iná fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že právo na ochranu osobnosti je najosobnostnejšie právo, ktoré je spojené s konkrétnou

fyzickou osobou, ktorá svoje osobnostné práva nemôže prevádzať na iného a smrťou neprechádzajú
na jej právneho nástupcu.
11.1.V danej veci žalobca podal žalobu voči žalovanému, ktorého označil X.. B. S., súdny exekútor,
H.: XXXXXXXX, Exekútorský úrad, V. 2, K.. Súdny exekútor pri výkone svojej činnosti má postavenie
verejného činiteľa (§ 5 ods. 1 Exekučného poriadku), čo zdôraznil aj Ústavný súd SR, ktorý v uznesení
sp.zn. III. ÚS 185/2012 zo dňa 02.05.2012, okrem iného uviedol aj, že „súdny exekútor má pri výkone

exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku,
ktorého § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.“ Na súdneho exekútora boli prenesené určité právomoci
štátu, tieto vykonáva v mene štátu a preto nemôže niesť zodpovednosť za rozhodnutia ako fyzická
osoba.

12. Vzhľadom na uvedené preto nemožno žalovať súdneho exekútora v súvislosti s výkonom jeho
funkcie ako fyzickú osobu. Fyzickú osobu nemožno stotožňovať s orgánom verejnej moci, na čele
ktorej fyzická osoba stojí, pretože ide o dva celkom odlišné a samotné subjekty s celkom rozdielnou
zodpovednosťou, ale tiež preto, že ani nedôvodná či neoprávnená výčitka organizácie ako právnickej

osoby nezakladá zásah do osobnostných a osobných práv jej členov. Preto ani z hľadiska ochrany
ústavne zaručeného základného práva na ochranu cti a dobrého mena nemožno uvedené dva subjekty
zlučovať a navzájom zamieňať (Uznesenie ÚS ČR sp.zn. III. ÚS 546/1998 zo dňa 17.06.1999).

13. K námietke žalovaného, že v tomto smere sa výnimočné pochybenie súdneho exekútora vynímalo z

povoleného výkonu verejnej moci nepovoleným vybočením a preto by mal byť postihovaný ako fyzická
osoba,odvolacísúduvádza,žemusíísťotakýexces,ktorýmosobareprezentujúcaštát,svojimkonaním
vybočila z rámca plnenia svojich služobných povinností. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej
inštancie, že preskúmaním spisu nebolo takéto jeho pochybenie preukázané. Vzhľadom na to nemohla
prejsť zodpovednosť priamo na X.. B.a S., ako fyzickú osobu, po zániku jeho funkcie súdneho exekútora.

14. Žalovaný zanikol, čím stratil procesnú subjektivitu, ktorá je procesnou podmienkou. Na
právneho nástupcu žalovaného, vzhľadom na výsostne osobnostný charakter predmetu konania, z
hmotnoprávneho hľadiska neprešli subjektívne práva jeho predchodcu. Procesnou podmienkou je určitá
procesná danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Z vyššie uvedených

dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1, ods. 2 CSP potvrdil.

15. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v súlade s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému priznal náhradu trov

odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektuna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).