Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 7, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200200
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200200.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Albín Lancz - ALINEX, Mierová
1435/33, 924 01 Galanta, IČO: 32 356 412, zastúpeného spoločnosťou Nagy & partners, s.r.o., Športová
470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101241091/2018 zo dňa 28.06.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím č. 101241091/2018 zo dňa 28.06.2018 v rámci odvolacieho konania postupom
podľa§74ods.4zák.č.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 102447401/2017 zo dňa 23.11.2017, ktorým správca dane
podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 5 494,- Eur.
2. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia

Daňového úradu Trnava a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu
trov konania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1
SSP) napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), za

splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania v lehote
stanovenej Správnym súdnym poriadkom (§ 181 ods. 1 písm. g/) a správny súd nepovažoval nariadenie
pojednávaniazapotrebné,postupompodľa§107ods.2SSPvspojenís §137ods.4SSPvecprejednal
bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru o nedôvodnosti správnej
žaloby.
5. V predmetnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým v rámci odvolacieho

konania potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102447401/2017 zo dňa 23.11.2017, ktorým
správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 5 494,- Eur. Správny súd prostredníctvom svojej
rozhodovacej činnosti už opakovane rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov konania, vedených natunajšom súde pod sp. zn. 20S/74/2018 a sp. zn. 20S/54/2018, ktorými za obdobných skutkových
okolností vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam žaloby žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania

nepriznal.
6. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
7. Správny súd stotožniac sa s vysloveným právnym názorom vo veciach tých istých účastníkov

v skorších rozsudkoch Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/74/2018 zo dňa 09.01.2019 a sp. zn.
20S/54/2018 zo dňa 15.05.2019, v súlade s ustanovením § 140 SSP poukazuje na ich odôvodnenie,
pričom zároveň z rozhodnutia sp. zn. 20S/54/2018 zo dňa 15.05.2019 uvádza časť odôvodnenia:
„15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

17. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

18. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

19. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

20. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

24. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa

s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu,
a dospel k záveru, že žaloba nie je nedôvodná.

25. Podľa obsahu spisového materiálu správca dane dňa 22.11.2017 vydal podľa § 68 ods. 5 daňového
poriadkurozhodnutieovyrubenírozdieludaneč.102434410/2017,ktorýmžalobcovivyrubilrozdieldane

v sume 7 222,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. Proti rozhodnutiu
správcu dane sa žalobca v zákonnej lehote odvolal, pričom žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa
08.03.2018 rozhodnutie správcu dane postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil.26. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v danom prípade dôvodnom
nepriznania práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu
dane týkajúce sa sporných faktúr týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia júl 2014, keď nepredložil

vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o tom, že sporné zdaniteľné obchody boli skutočne
dodané spoločnosťou AA TRADE, s.r.o., teda uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Na strane druhej žalobca tvrdí, že nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči orgánom
finančnej správy jeho dodávateľom, pričom na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali
u jeho dodávateľa, znáša dôkazné bremeno, ako aj dôkaznú núdzu správca dane. Podľa jeho názoru si

splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena.

27. Zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu
dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k
neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné
poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v

súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide
o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu
dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti
daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností,
ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo

všetkýchvyžadovanýchpodmienokniejevylúčený.Nakoľkoideohmotnoprávnepodmienky,ktakémuto
záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa
overiť,čiúdajevnejuvedenénaozajdokladujúpredmetnúčinnosť(zodôvodneniarozsudkuNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).
28. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z
23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004
Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok

na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si
aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty

uznaný ako oprávnený.“

29. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom
konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a
prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie

oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak
im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017,
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017,
1Sžfk/82/2016). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31.
mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na

daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a
pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by
sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že
bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej

najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká
platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s
predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť
vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

30. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia
ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie danez dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že
zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným

na faktúre.

31. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených
daňových dokladov (faktúr) súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je
ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ

dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového
subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude
z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade. Daňový
subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú

vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods.
2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý

faktúru ako dodávateľ vystavil. Aj v danej veci je sporné, či skutočným dodávateľom prác (služieb) bol
deklarovaný dodávateľ AA TRADE, s.r.o., pričom pokiaľ žalobca tvrdil, že vykonávateľom prác bola
táto spoločnosť, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, ktoré pri jeho neunesení,
zostávaibanepreukázanýmtvrdením(pozribližšierozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Sžfk/52/2017
zo dňa 19.11.2018).

32. K tvrdeniu žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom, je potrebné uviesť, že
v danom prípade je vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena relevantná tá skutočnosť, že ide o
priamy vzťah dodávateľa a odberateľa, inak povedané, v prípade žalobcu nedošlo k nepriznaniu práva
na odpočítanie dane z dôvodu, ktorý by sa týkal jeho subdodávateľa. Pre súd boli v danom prípade

vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia relevantné viaceré skutočnosti, ktoré
dostatočne podložili záver prijatý správcom dane a potvrdený žalovaným, že v danom prípade bolo
spochybnenétvrdeniežalobcu,žedeklarovanéslužbyboliuskutočnenéspoločnosťouAATRADE,s.r.o.,
pričom žalobca tieto pochybnosti neodstránil.

33. V prvom rade sú to skutočnosti vyplývajúce z výpovede svedka - konateľa spoločnosti AA TRADE,
s.r.o., ktoré podporujú závery správcu dane o spochybnení dodania služieb práve spoločnosťou AA
TRADE, s.r.o. Konkrétne Viliam Buza opísal skutočnosti týkajúce sa zápisnice, ktorú spísal žalobca
a ktorú podpísal pred notárom JUDr. Federom Klimom dňa 16.11.2016, pričom tvrdil, že bol na ňom
urobenýpodvod.Rovnakopredložilsprávcovidanepapier,ktorýmumal,podľajehovyjadrenia,predložiť

žalobca, z obsahu ktorého vyplývajú podrobnosti týkajúce sa stavebných prác a upratovacích prác.
Čo je však v danom prípade relevantné - Viliam Buza správcovi dane výslovne uviedol, že nikdy
nespolupracoval so žalobcom, žalobca ho sám vyhľadal, pričom nikdy nemal žiadnu firmu a nikdy v
živote nebol podnikateľom. Tieto tvrdenia síce žalobca označil za nepravdivé, avšak nepredložil žiaden
dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie potvrdil. Napríklad nenavrhol vypočuť svedka, ktorý by potvrdil, že sa

s Viliamom Buzom poznal, že spolu spolupracovali, že bol prítomný pri uskutočňovaní prác, že mu
osobne odovzdal faktúry atď. Žalobca v žalobe tvrdí, že správca dane nevykonal ním navrhnuté dôkazy,
avšak vo vzťahu k spoločnosti AA TRADE, s.r.o. a k zdaňovaciemu obdobiu júl 2014 nekonkretizoval,
ktoré z navrhnutých dôkazov správca dane nevykonal. Rovnako tvrdenie žalobcu o tom, že správca
dane v konečnom dôsledku prihliadol na dôkazy, ktoré sa týkali úplne iných subjektov, ktoré ani len

nepoznal a nebol s nimi v obchodnom vzťahu nemá podklad vo vykonanom dokazovaní, pričom táto
skutočnosť vôbec nevyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ani z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, pričom správny súd posudzoval výlučne zdaňovacie obdobie júl 2014.

34. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nešpecifikoval dôkazy, ktoré mal predložiť na preukázanie

svojho nároku, je potrebné konštatovať, že daňový poriadok presne nešpecifikuje, aké dôkazy majú byť
predložené, ktoré disponujú akou dôkaznou silou, pričom to vždy bude závisieť od konkrétnej dôkaznej
situácie a charakteru dokazovaných skutočností. Určenie, aké dôkazy má na svoje tvrdenia daňový
subjekt predložiť však nie je úlohou správcu dane. Všeobecne môže ísť o predloženie zmlúv, v prípadestavebných prác stavebného denníka, dokladov stavebného konania, označenie osôb, ktoré práce
reálne vykonávali a pod..

35. V danom prípade je tvrdenou, avšak nepreukázanou, skutočnosťou vykonanie deklarovaných
služieb spoločnosťou AA TRADE, s.r.o., pretože predložené faktúry, inak neobsahujúce bližšiu
identifikáciu faktúrovaných prác (upratovacie práce, omietkárske práce, ručné výkopové a búracie
práce, sprostredkovateľská činnosť), miesto ich výkonu, rozsah ani jednotkovú cenu, dodatočné
predloženie rekapitulácie prác, ako aj nepresvedčivé a nepodložené vyjadrenia či už splnomocneného

zástupcu žalobcu alebo samotného žalobcu, sú v porovnaní so zisteniami správcu dane obsiahnutými
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočné na prijatie záveru, že v prípade žalobcu boli
splnené zákonné podmienky ustanovené v § 49 a 51 zákona o DPH.

36. Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím
na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli

zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho
uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a
v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie

práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH.

37. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal so
všetkými odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci,

ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu
porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.“

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu

ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
9. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v
zásade neprináleží.

10. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443

ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).