Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/97/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411205844
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1411205844.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcov: 1. L..

S. O., narodený XX. 3. XXXX, bytom C. XX, XXX XX N., 2. L.. M. G., narodená XX. 9. XXXX, bytom
S. S. XX, XXX XX Z., 3. I. H., narodená 2. 3. XXXX, bytom C. 13, 84X XX N., 4. O.. F. Z., narodený 2.
XX. XXXX, C. ulica XX, XXX XX N., proti žalovaným: 1. Správcovské bratislavské družstvo, Drobného
27, 841 01 Bratislava, IČO: 35 803 843, 2. A. A., narodený XX. 8. XXXX, bytom C. XX, XXX XX N., 3.
L.. N. V., narodený XX. 1. XXXX, bytom C. XX, XXX XX N., 4. G. S., narodená XX. 8. XXXX, bytom C.
XX, XXX XX N., všetci zastúpení: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho
8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 800 040, o neplatnosť písomného hlasovania a uloženie povinnosti zdržať

sa výkonu činnosti správcu bytového objektu C. XX v N., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcom v 1. až 4 rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaní v 2. až 4. rade majú voči žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % v časti konania, ktoré bolo voči nim zastavené.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu 10. 5. 2011 sa žalobca v 1. rade v zmysle ustanovenia § 14 ods. 6 zákona

č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, domáhal
neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov v bytovom dome na ulici C. XX v N. konaného v
období od 19. 4. 2011 do 26. 4. 2011. Uviedol, že písomné hlasovanie iniciované žalovaným v 1. rade
bolo reakciou na jeho upozornenie žalovaného v 1. rade na dôsledky rekonštrukcie vykonávanej v
bytovom dome na C. ulici v Bratislave. Uviedol, že 16. 4. 2011 boli doručené do poštovej schránky A.
A. (a v kópii žalovanému v 1. rade) námietky a upozornenia, potom, ako mu A. A. osobne 15. 4. 2011
oznámil konanie písomného hlasovania. Uviedol tiež, že 18. 4. 2011 boli žalobkyňou v 2. rade, ktorá

podľa jeho vyjadrenia kvalifikovane nahliadla do dokladov a evidencie za objekt, vyzvaní vlastníci bytov
v bytovom dome na neúčasť v písomnom hlasovaní. Podaním doručeným súdu 16. 9. 2011, označeným
ako „Doplnenie návrhu...“ v reakcii na uznesenie č. k. 5C/97/2011-38 z 8. 8. 2011, ktorým súd vyzval
žalobcu v 1. rade na opravu a doplnenie žaloby, žalobca v 1. rade navrhol pristúpenie žalovaných v 2. až
4. rade a zároveň sa v prvom žalobnom návrhu domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť
zdržať sa výkonu činnosti správcu bytového objektu C. XX v N. a nahradiť trovy konania, v druhom
žalobnomnávrhu sadomáhal,abysúduložilžalovanémuv2.radepovinnosťzdržaťsavýkonuzástupcu

vlastníkov v bytovom dome C. XX v N., v treťom žalobnom návrhu sa domáhal, aby súdu uložil povinnosť
žalovanému v 3. rade a žalovanej v 4. rade, aby sa zdržali konania vo veciach, na ktoré nespĺňajú
kvalifikačné predpoklady. Vo štvrtom žalobnom návrhu sa domáhal, aby súd rozhodol o neplatnosti
oznámenia o písomnom hlasovaní a písomného hlasovania vyhodnoteného zápisnicou zo dňa 27. 4.2011. Podaním doručeným súdu 19. 10. 2011 žalobca navrhol, aby do konania na strane žalobcu
pristúpili žalobcovia v 2. až 4. rade, ktorým podľa návrhu nebolo umožnené zúčastniť sa písomného
hlasovania. Uznesením č. k. 5C/97/2011-82 súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpili

žalobcovia v 2. až 4. rade a na strane žalovaného pristúpili žalovaní v 2. až 4. rade. Podaním doručeným
súdu 14. 5. 2013 žalobca v 1. rade vzal späť žalobu voči žalovaným v 2. až 4. rade, v ktorej sa domáhal
žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu zástupcu vlastníkov bytov a voči žalovaným v 3. a 4. rade
aby s zdržali konania vo veciach, v ktorých nespĺňajú kvalifikačné predpoklady, súd v tejto časti žalobu
uznesením č. k. 5C/97/2011-140 z 11. mája 2015 zastavil.

2. Na pojednávaní súdu 10. 5. 2015 vyhlásili žalobcovia v 1. až 4 rade zhodne, že na žalobe voči
žalobcom v 2. až 4 rade berú v celom rozsahu späť (nakoľko už uznesením č. k. 5C/97/2011-140 z
11. mája 2015 bolo konanie zastavené voči žalovanému v 2. rade v časti uloženia povinnosti zdržať
sa výkonu zástupcu vlastníkov bytov a voči žalovaným v 3. a 4. rade v časti uloženia povinnosti,
aby s zdržali konania vo veciach, v ktorých nespĺňajú kvalifikačné predpoklady). Súd uznesením č. k
5C/97/2011-193 zastavil konanie voči žalovaným v 2. až 4. rade v celom rozsahu. Žalobca v 1. rade

sa pridržal svojich písomných podaní, doplnil, že rekonštrukcia bytového domu je čiernou stavbou, na
ktorú neexistovalo stavebné povolenie. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že žiada, aby bolo preukázané, či
celý priebeh písomného hlasovania o rekonštrukcii bytového domu bol vykonaný v súlade zo zákonom
a zároveň uviedla, o ktorých otázkach by mal súd vykonávať dokazovanie. Tiež uviedla, že hlasovacie
lístky obsahovali dva zopnuté listy, pričom jeden z nich mohol byť vymenený, nakoľko nebol podpísaný.

Zároveň uviedla, že nebola riadne zvolaná schôdza, na ktorej by boli zvolení overovatelia písomného
hlasovania. Žalobcovia v 1. a 2. rade odkázali na vyjadrenia žalobcov v 1. a 2. rade.
3. Právna zástupkyňa žalovaných v 1. až 4. rade uviedla, že v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z. z. v konaní nie je žalobca v 1. rade aktívne legitimovaným, nakoľko sa vôbec nezúčastnil písomného
hlasovania a vo vzťahu k žalobcom v 2. až 4. rade namietala ich aktívnu legitimáciu z dôvodu neskorého

vstupu do konania. Zároveň na strane žalovaného žalovaný v 1. rade nemá pasívnu, naopak, v konaní
by museli byť žalovaní všetci vlastníci bytov, nakoľko výrok súdu o neplatnosti písomného hlasovania
by sa dotkol ich postavenia. V prípade určovacej žaloby podľa § 80 OSP (pozn., dnes § 137 CSP) by sa
výrok súdu dotkol takisto všetkých vlastníkov, a teda na strane žalovaného sú pasívne legitimovanými
všetci vlastníci bytov. V časti domáhania sa uloženia povinnosti zdržania sa výkonu správy by došlo k

bezprávnemu stavu, nakoľko by nebolo zrejmé, kto vykonáva správu. Taktiež poukázala na skutočnosť,
že samotná rekonštrukcia ako aj zateplenie bytového domu boli už dokončené.
4. V ďalšom priebehu konania uviedol žalobca v 1. rade, že sa pokúšal doručiť osobne A. A. dňa 19. 4.
2011 (z dôvodu neprítomnosti menovaného sa mu to nepodarilo) a doručenie sa nepodarilo ani následne
dcére žalobcu v 1. rade v dni 22. 4. a následne 26.4.2011). Žalobkyňa v II. rade sa v ďalšom priebehu

konania navrhla (podanie doručené súdu 20. 8. 2016), aby pre prípad, že sa súd stotožní s názorom,
že žalobcovia v 1. až 4. rade sú prehlasovanými vlastníkmi, pripustil zmenu žaloby, tak, že na strane
žalobcov budú žalobcovia v 1. až 4. rade a na strane žalovaných vlastníci bytov v bytovom dome na
C. ulici XX (vymenovaných podľa znenia podania) v zastúpení žalovaným v prvom rade. V prípade,
že sa súd nestotožní s názorom, že žalobcovia v 1. až 4. rade sú prehlasovanými vlastníkmi, uviedla,

že sú títo aktívne legitimovaní s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu
absolútnej neplatnosti písomného hlasovania na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, poukázala na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kedy samotný zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov
a nebytových priestorov podať žalobu na súde, a teda nie je potrebné preukazovať naliehavý záujem

žalobcov na určení neplatnosti nimi napadnutých rozhodnutí. Pre tento prípad navrhla označenie strán
sporu tak, že na strane žalobcov budú vystupovať žalobcovia v 1. až 4 rade a na strane žalovaných
vlastníci bytov v bytovom dome na C. 13 v Bratislave. X. tiež, že o hlasovaní sa dozvedela od žalobcu
v 1. rade, spochybnila uverejnenie oznámenia hlasovaní na viditeľnom (obvyklom) mieste, uviedla, že
skrinka, kde boli zvyčajne oznamy zverejňované sa nachádzala na odľahlom mieste, pričom oznámenie

neobsahovala. Vyjadrila domnienku, že mnohí vlastníci nemohli byť informovaní o oznámení, nakoľko
tomu nepredchádzala žiadna diskusia ani domová schôdza. Napadla nejednoznačnosť spôsobu a
miesta a spôsobu doručenia hlasovacieho lístka, skutočnosť, že v tomto je možné vymeniť nepodpísaný
list, samotný hlasovací lístok neobsahoval deň začiatku a deň konca hlasovania, miesto hlasovania
považovala za všeobecne vymedzené. Samotné podpisy na hlasovacích lístkoch neboli overené.

Spochybnila samotný priebeh hlasovania, zároveň však uviedla, že zástupca vlastníkov ju v čase
písomného hlasovania kontaktoval telefonicky a presviedčal ju o dôležitosti vyjadriť sa v písomnom
hlasovaní. Vyjadrila sa, že vlastníci neboli informovaní 7 dní pre hlasovaním.5. Z oznámenia o písomnom hlasovaní zo dňa 14. 4. 2011 v spojení so zápisnicou o vyhodnotení
výsledkov hlasovania z 27. 4. 2011, súd zistil, že v dňoch 19. 4. 2011 až 26. 4. 2011 sa konalo v
bytovom dome na C. XX v N., ktorého správu bytového domu vykonáva žalovaný v 1. rade písomné

hlasovanie vlastníkov bytov o deviatich v hlasovacích lístkoch vymedzených otázkach, z ktorých osem
prvých otázok súviselo s rekonštrukciou bytového domu a deviata sa týkala rozdelenia nákladov na
teplo do ÚK. Hlasovania sa zúčastnilo 43 vlastníkov bytov z celkového počtu 55 vlastníkov bytov. V
spojení s tvrdeniami uvádzanými v jednotlivých podaniach založených v súdnom spise (č. l. 75, 175,
199) súd zistil, že žalobcovia v 1. až 4. rade sa písomného hlasovania nezúčastnili. V konaní nebolo

jednoznačne preukázané, akým spôsobom bolo vlastníkom oznámené písomné hlasovanie (presné
miesto umiestnenia oznámenia), súd mal však za preukázané, že vlastníci o tomto mali vedomosť, a
to včas. Tento záver súdu vyplýva jednak zo skutočnosti, že sa hlasovania zúčastnilo 43 vlastníkov
bytov, ako aj zo skutočnosti, že žalobca v 1. rade sa vyjadroval k písomnému hlasovaniu podaním zo
16. 4. 2011 doručovaným do poštovej schránky A. A. a v kópii a žalovanému v I. rade (č. l. 22 v spise).
Vyplýva tiež z výzvy adresovanej 18. 4. 2011 žalobkyňou v II. rade ostatným vlastníkom bytov, v ktorej

ich vyzývala na neúčasť na písomnom hlasovaní. Ak teda hlasovanie trvalo od 19. 4. 2011 do 26. 4.
2011, čo vyplýva jednak z hlasovacích lístkov, ako aj zo zápisnice o vyhodnotení výsledkov hlasovania
z 27. 4. 2011, je možné uzavrieť, že posledným dňom na účasť na hlasovaní bol deň 26. 4. 2011. Súd
považoval preto za preukázané, že vlastníci mali vedomosť o hlasovaní sedem dní pred posledným
dňom hlasovania, nakoľko veľká časť vlastníkov sa zúčastnila hlasovania už v prvý deň lehoty z možnej

osem dňovej lehoty, ako vyplynulo z do spisu založených hlasovacích lístkov.
6. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v čase konania hlasovania, prvej a druhej vety, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo
veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o

výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania,
inak jeho právo zaniká. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorovvzneníúčinnomvčasekonaniahlasovania,aknejdeorozhodovanieozmluveospoločenstve
alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné
hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome

sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania,
atospôsobomvdomeobvyklým.Nahlasovacomlístkumusíbyťuvedenýdeňkonaniahlasovania,meno
a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok,
označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný
slovom „áno“ a druhý slovom „nie“. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je

hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda
za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a
oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo
písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania

musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku
2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania
na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome
má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho
právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť,

pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od
hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.
7. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009 aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním
uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012,
sp. zn. 6Cdo 214/2011 vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom

vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo
neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má
pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy,
ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže,súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu
na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za
žalovaného neoznačil.

8. Súd s ohľadom na vyššie uvedené skúmal, či sú žalobcovia aktívne legitimovanými na podanie
žaloby podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom v čase konania hlasovania. V prípade žalobcu v 1. rade bolo v konaní nesporné, že žalobca
v 1. rade sa písomného hlasovania nezúčastnil. Z dikcie ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase konania hlasovania je možné

vyvodiť,žetotoustanoveniechrániprehlasovanýchvlastníkovvdomeaoprávneniepodaťžalobunepatrí
vlastníkovi,ktorýsahlasovanianezúčastnil.Skutočnosť,žežalobcav1.rademalvedomosťopísomnom
hlasovaní nerozporoval ani on sám. Naopak, sám uviedol, že bol na túto skutočnosť upozornený a že mu
bolo oznámenie vložené do jeho poštovej schránky, odkiaľ si ho dňa 16. apríla 2011 vybral (22). Tvrdenia
žalobcu o tom, že sa mu následne nepodarilo doručiť hlasovací lístok do schránky zástupcu vlastníkov
bytov, považoval súd za účelové, a to predovšetkým s ohľadom na samotnú skutočnosť, že podanie zo

16. apríla 2011 označené ako „...námietky a upozornenia“, (č. l. 22 v spise), doručoval tej istej osobe
„osobne do poštovej schránky adresáta“, teda spôsobom, ktorý bol určený ako spôsob doručovania
samotných hlasovacích lístkov. Pokiaľ ide o žalobcov v 2. až 4 rade, títo sa jednak písomného hlasovania
nezúčastnili, navyše, do konania vstúpili až po návrhu doručenom súdu 19. 10. 2011, teda viac ako päť
mesiacov po ukončení písomného hlasovania. Pritom samotný zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase konania hlasovania už upravoval vyššiu právnu
ochranu osôb, ktoré sa prípadne nemohli dozvedieť výsledku písomného hlasovania. Táto zvýšená
ochrana bola pritom v zákona upravená práve na základe novely vykonanej zákonom č. 268/2007 z. z.
a jej dôvodom bolo práve zabezpečiť, aby mali tí vlastníci, ktorí sa nedozvedeli o hlasovaní, možnosť
domáhať sa na súde v primeranej lehote neplatnosti hlasovania. A práve v tejto súvislosti je potrebné

uviesť, že ak vlastník nevyužije ani dlhšiu lehotu poskytnutú mu zákonom, nie je možné akceptovať, aby
vlastníci nespokojní s výsledkom hlasovania blokovali ostatných vlastníkov bez toho, aby tak urobili v
zákonom stanovenej lehote. Súd vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že žalobcovia v 1. až 4 rade
neboli oprávnení na podanie žaloby o určenie neplatnosti písomného hlasovania podľa § 14 ods. 6
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase konania

hlasovania, žalobca v 1. rade z dôvodu, že sa hlasovania nezúčastnil, žalobcovia v 2. až 4. rade jednak
preto, že sa hlasovania nezúčastnili a jednak svoje právo domáhať sa neplatnosti písomného hlasovania
neuplatnili v trojmesačnej prekluzívnej lehote. K aktívnej legitimácii žalobkyne v 2. rade súd ešte uvádza,
že táto ju stratila aj tým, že prestala byť vlastníčkou v bytovom dome na C. XX v N..
9. Súd sa zaoberal aj pasívnou vecnou legitimáciou v konaní. Pôvodne bol v konaní označený žalovaný

v 1. rade na strane žalovanej (v zastúpení 43 vlastníkov bytov). Následne navrhol žalobca v 1. rade vstup
žalovaných v 2. až 4. rade, voči ktorým bola neskoršími podaniami vzatá žaloba späť a konanie voči
nim bolo právoplatne zastavené. Je potrebné uviesť že prípadné rozhodnutie o neplatnosti písomného
hlasovania by sa dotýkalo všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome na C. XX v N. a pre úspech v
spore sa preto vyžadovala účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, teda všetkých vlastníkov bytov.

Je tiež potrebné uviesť, že žalobkyňa v 2. rade v podaní doručenom súdu 3. 8. 2016 navrhovala vstup
vlastníkov bytov v bytovom dome na C. XX v N. do konania na strane žalovaných. Súd tento návrh
ako nehospodárny zamietol. Jednak je potrebné uviesť, že tak urobila po viac ako piatich rokoch trvania
sporu, ale predovšetkým súd žalobkyňu v 2. rade (podobne, ako ostatných žalobcov) nepovažoval za
aktívne legitimovaných v spore, čo bolo vyššie odôvodnené, a z tohto pohľadu nebolo hospodárne

predlžovať konanie vstupom ďalších subjektov do konania, nakoľko súd by žalobu v tejto časti zamietol
už pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v 1. až 4 rade.
10. Vo vzťahu k časti návrhu týkajúcej sa uloženia povinnosti zdržať sa výkonu činnosti správcu súd
uvádza, že takisto prípadné rozhodnutie o uložení takejto povinnosti by sa týkalo všetkých vlastníkov
bytov v bytovom dome na C. XX v N., a pre úspech v spore sa preto vyžadovala účasť všetkých subjektov

právneho vzťahu, teda tak všetkých vlastníkov bytov, ako aj samotného správcu. Aj v tomto prípade
je potrebné spomenúť, že žalobkyňa v 2. rade v podaní doručenom súdu 3. 8. 2016 navrhovala vstup
vlastníkov bytov v bytovom dome na C. XX v N. do konania na strane žalovaných, avšak presne sa
vyjadrila, kto má vystupovať na strane žalovaného, pričom to boli v oboch alternatívach už len vlastníci
bytov v bytovom dome na C. XX (hoci v 1. prípade v zastúpení správcom - žalovaným v 1. rade).

To znamenalo, že žalovaný v 1. rade už nemal podľa návrhu žalobkyne v 2. rade mať postavenie
strany v konaní, čo by znovu znamenalo vo vzťahu k časti žaloby týkajúcej sa uloženia povinnosti
zdržať sa výkonu činnosti správcu, že by sa prípadné rozhodnutie dotýkalo postavenia žalovaného v
1. rade, ktorý by už ale pri akceptovaní označenia žalovaných v podaní doručenom žalobkyňou v 2.rade v konaní nemal postavenie strany, a teda by nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov.
Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že ani podanie doručené súdu 3. 8. 2016 nevyriešilo otázku
pasívnej legitimácie v konaní tak, aby bolo možné o tejto časti žaloby týkajúcej sa uloženia povinnosti

zdržať sa výkonu činnosti správcu rozhodnúť inak, ako zamietnutím žaloby. Napriek tomu, že súd
uzavrel, že v tejto časti nie je možné rozhodnúť podľa žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
(a tento by nebol odstránený ani vyhovením návrhu žalobkyne v 2. rade doručeným súdu 3. 8. 2016), je
potrebné uviesť, že na to, aby súdu mohol žalobcom v tejto časti žaloby vyhovieť, musel by predbežne
posúdiť, že žalovaný v 1. rade nie je správcom bytového domu na C. XX v N.. Jeho činnosť je totiž nielen

jeho právom, ale aj povinnosťou vyplývajúcou jednak zo zákona a jednak zo zmluvy. Na to, aby túto
povinnosť žalovaný v 1. rade nemal, musel by súd predbežne posúdiť, že zmluva o výkone správy medzi
žalovaným v 1. rade nie je platná, takýto záver však žalobcovia v konaní hodnoverne nepreukázali.
11. Žalobkyňa v 2. rade uvádzala, že ak by sa súd nestotožnil s názorom, že žalobcovia v 1. až
4. rade sú prehlasovanými vlastníkmi, tak sú aktívne legitimovaní s poukazom na ustanovenie § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatným je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Zároveň uviedla, že súd je povinný
na absolútnu neplatnosť prihliadať ex offo bez toho, aby na ňu upozorňovali strany sporu. V tejto
súvislosti súd považuje za potrebné upozorniť na právnu povahu písomného hlasovania vlastníkov
bytov. Súd v tomto odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v konaní sp. zn. 23Co/172/2009,
v ktorom súd uzavrel, že rozhodnutie schôdze vlastníkov bytov (obdoba písomného hlasovania) ako

výsledok hlasovania nie je možné považovať za právny úkon v zmysle ustanovenia § 38 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, lebo nespôsobuje vznik, zmenu a zánik práv a povinností, a preto sa nemožno
domáhať ani neplatnosti takéhoto úkonu.
12. K otázke naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k určeniu neplatnosti písomného hlasovania,
súd uvádza, že ten nie je požadovaný v prípade rozhodovania podľa § 14 ods. 4, resp. ods. 6 zákona

č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko v tomto prípade už samotný
zákon predpokladá možnosť vlastníka bytov a nebytových priestorov podať žalobu na súde. V prípade
určovacej žaloby podľa § 137 Civilného sporového poriadku by základným procesným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby bola existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého

právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladanáuvedeným
ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje

obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej
žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto
určení.Aksúdzamietaurčovaciužalobuprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom

určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. (pozri uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 4Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009). V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že
v prípade určovacej žaloby podľa § 137 CSP by bola daná aktívna legitimácie žalobcov v spore, ako
vlastníkov bytov (samozrejme s výnimkou žalobkyne v 2. rade). Mohlo by byť v takom prípade dôvodné
aj zaoberať sa návrhom smerujúcim k vstupu ostatných vlastníkov bytov na strane žalovaného. Avšak

súd by musel ako prvú v takom prípade vyriešiť práve otázku naliehavého právneho záujmu. Existenciu
naliehavéhoprávnehozáujmužalobcovvkonkrétnomprípadevylučujeužsamotnámožnosťzasplnenia
zákonných podmienok domáhať sa riadnym právnym prostriedkom nápravy (§ 14 ods. 6 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase konania hlasovania).
O túto možnosť však prišli žalobcovia jednak neúčasťou na hlasovaní, a v prípade žalobcov v 2. až 4.

rade aj stratou prekluzívnej lehoty.
13. Žalobcovia v 1. rade a 2. rade produkovali v konaní aj ďalšie listinné dôkazy (resp. žalobkyňa v 2.
rade aj DVD nosič), ktoré súd nevykonával. V prípade listinných dôkazov súd uvádza, že je z nich zrejmé,
že súviseli s rekonštrukciou bytového domu, resp. podaniami žalovaného adresovaných žalovanému v
1. rade, orgánom štátnej správy, prípadne prokuratúry a odpoveďami na tieto podania v súvislosti jednak

s rekonštrukciou bytového domu a jednak s činnosťou správcu bytového domu. Treba však povedať, že
s ohľadom na dôvody rozhodnutia vo veci vyššie uvedené, súd nepovažoval vykonanie týchto dôkazov
za potrebné. Tento záver platí aj o fotografiách predložených žalobkyňou v 2. rade na DVD nosiči.14. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd žalobu v

celom rozsahu zamietol, preto patrí žalovanému v 1. rade náhrada trov konania v celom rozsahu. Voči
žalovaným v 2. až 4 rade súd konanie na návrh žalobcov v 1. až 4 rade zastavil. Podľa § 262 ods. 1
o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd preto vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4 rade v konečnom rozhodnutí rozhodoval už len o nároku na
náhradu trov konania. Zastavenie konania voči žalovaným v 2. až 4. rade zavinili žalobcovia v 1. a 4.

rade a teda žalovaným v 2. až 4. rade patrí nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konečnej
výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.