Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 26, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2T/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219010116
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219010116.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v trestnej veci proti obžalovanej U.

T. a spol. pre prečin podvodu podľa § 20 k § 221 ods. 1 Tr.zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 26.7.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

U. T. H. O. F. N. C. P. Á. , B.. XX.XX.XXXX P. W., O. X.
W., W. XXXX/XX

s a u z n á v a v i n n o u , ž e

po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s už odsúdeným Ľ. J., B.. XX.X.XXXX sa v dobe od
01.05.2018 do 12.05.2018 ubytovali v Hoteli pod Bránou, nachádzajúcom sa na ul. Hviezdoslavova 1,
Bardejov, kde využívali služby poskytované týmto hotelom, spočívajúce v ubytovaní a stravovaní, pričom
dňa 12.05.2018 tento hotel opustili bez zaplatenia účtu, ktorý predstavuje sumu 1.883,72 €, čím takto

svojim konaním spôsobili pre spoločnosť HOTEL POD BRÁNOU, s.r.o., so sídlom Nám. SNP č. 173/3,
085 01 Bardejov, IČO: 36 665 223 škodu v celkovej výške 1.883,72 €,

t e d a

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a
spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l a

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Za to jej súd u k l a d á :

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42, pretože pokladá trest
odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 16
(šestnásť) mesiacov uložený jej Trestným rozkazom Okresného súdu Košice (sp. zn. 8T/1/2019) zo dňa
11.1.2019 na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal na obvinených Ľ. J. H. U. T. obžalobu pre prečin
podvodu podľa § 20 k § 221 ods.1 Tr.zákona na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej

vzájomnej dohode spoločne s už odsúdeným Ľ. J., B.. XX.X.XXXX sa v dobe od 01.05.2018 do
12.05.2018 ubytovali v Hoteli pod Bránou, nachádzajúcom sa na ul. Hviezdoslavova 1, Bardejov,
kde využívali služby poskytované týmto hotelom, spočívajúce v ubytovaní a stravovaní, pričom dňa
12.05.2018 tento hotel opustili bez zaplatenia účtu, ktorý predstavuje sumu 1.883,72 €, čím takto svojim
konaním spôsobili pre spoločnosť HOTEL POD BRÁNOU, s.r.o., so sídlom Nám. SNP č. 173/3, 085 01
Bardejov, IČO: 36 665 223 škodu v celkovej výške 1.883,72 €,

Súd vo veci dňa 13.3.2019 rozhodol trestným rozkazom, ktorý uznal obidvoch obžalovaných vinnými zo
skutku podľa obžaloby a zato vo vzťahu k obžalovanému Ľ. J. podľa § 44 Tr.zákona upustil od uloženia
súhrnného trestu vo vzťahu k Trestnému rozkazu Okresného súdu Humenné sp.zn. 3T/32/2018 zo dňa
12.3.2018 a obžalovanej U. T. uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, ktorého výkon
jej podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka. Obidvoch obžalovaných súd

zaviazal nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 1883,72 EUR.
VyššieuvedenýTrestnýrozkazvovzťahukobžalovanémuĽ.J.nadobudolprávoplatnosťdňa26.3.2019.
Obžalovaná U. T. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti Trestnému rozkazu, v ktorom
uviedla, že Trestný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 8T/1/2019 zo dňa 11.1.2019, ktorým bola
uznaná vinnou z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zákona a zato jej bol uložený

trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 16
(šestnásť) mesiacov a tak v danom prípade pripadá do úvahy uloženie súhrnného trestu, resp. upustenie
od uloženia súhrnného trestu a navrhla tak pripojiť vyššie uvedený spis Okresného súdu Košice I.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej U. T.,
výsluchom svedkýň B. Ď. a H. G., ako aj oboznámením sa s dôkazmi spisu a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaná U. T. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.poriadku vyhlásila, že je
nevinná a ďalej k veci uviedla, že ona bola do hotela pozvaná Ľ. J. na výlet s tým, že menovaný ju chcel
prekvapiť a tak ona nemala vedomosť o tom, či je hotel vyplatený alebo nie. Výlet trval asi 10-11 dní,
ktoré trávila s Ľ. J. alebo sama na izbe, keďže menovaný niekoľkokrát odišiel, že si musí riešiť svoje
pracovné veci, o čom jej ale nič bližšie nepovedal a ona ani nemala vedomosť, akú a či vôbec nejakú

pracovnú činnosť vykonáva. Počas pobytu v hoteli sa stravovala v reštaurácii, spoločne s J. boli na
prechádzke po okolí.
Obžalovaná uviedla, že ona nemala vedomosť o tom, kedy ich pobyt končí, J. ju vždy požiadal, aby išla
pobyt predĺžiť a ona to urobila.
Ďalej uviedla, že v posledný deň pobytu jej volal J., aby išla ešte pobyt predĺžiť a tak išla za recepčnou,

ktorá jej však povedala, že sa musí informovať o možnosti ďalšieho predlženia pobytu a vtedy ju
telefonicky kontaktoval J., ktorý jej povedal, aby išla von pred hotel, že odchádzajú. Uviedla, že
obžalovaného sa pýtala, či je všetko uhradené a že recepčná čaká, či je možné predĺženie pobytu, načo
jej J. povedal, že všetko je v poriadku a že on telefonicky všetko vybaví. Keď išla pred hotel, hotelovú
kartu nechala na izbe. Tiež uviedla, že so sebou mala na izbe iba malý ruksačík, ktorý si pri odchode

vzala so sebou, na izbe nezostali žiadne osobné veci, pretože všetky veci mali počas pobytu uložené
v aute.
Obžalovaná uviedla, že v čase spáchaniu skutku boli s J. v priateľskom vzťahu, poznali sa asi 3-4
mesiace, v tom čase o menovanom nevedela takmer nič, ale keďže sa spoznali netradičným spôsobom,
zaľúbila sa do neho a s výletom súhlasila.

Svedkyňa B. Ď. uviedla , že pracovala a pracuje v Hoteli pod Bránou ako recepčná a pokiaľ ide o
obžalovanú a J., v čase, kedy sa prišli ubytovať ona službu nemala, do práce prišla asi 7. mája a už
vtedy sa medzi personálom rozprávalo, že tí dvaja sú nejakí podozriví, a to aj z dôvodu, že do izby
nechceli pustiť chyžnú, aby im upratala a to aj napriek tomu, že na izbe mali kopec riadu, nakoľko si
jedlo dávali nosiť do izby, chyžnú nepustili do izby ani vymeniť prádlo s tým, že toto jej odovzdávala

obžalovaná medzi dverami, nemali ani rezerváciu izby, iba prišli do hotela a opýtali sa, či je možné sa
tam ubytovať a hneď nato si požiadali o prezidentský apartmán, v ktorom jedná noc vychádza na 145
EUR. Boli podozriví aj z dôvodu, že so sebou nemali žiadnu batožinu a tak mohli z hotela kedykoľvek
odísť, jedlo a pitie si dávali nosiť do izby a všetko si dávali zapisovať na účet. Podozriví boli tiež preto,
lebo do hotela sa vracali až v ranných hodinách, vždy po uplynutí dňa, na ktorý si dohodli ubytovanie,ktoré väčšinou telefonicky predlžoval J. a podozriví boli aj z dôvodu, že nikdy nikde nechodili spolu a
nikdy sa spolu nevracali.
Svedkyňa uviedla, že v posledný deň pobytu prišla za ňou obžalovaná, či je možné pobyt predĺžiť ešte

o jeden deň, načo jej ona povedala, že to pôjde zistiť do kancelárie a že jej dá vedieť. Nato išla do
kancelárie, kde povedala, že je potrebné už niečo robiť, pretože účet je vysoký a nato jej bolo povedané,
že obžalovanú nemá nechať odísť a má ju vyzvať na zloženie zálohy vo výške aspoň 1000 EUR.
Následne nato volala obžalovanej na izbu, ale obžalovaná medzitým z hotela odišla a viac sa nevrátila.
Po tomto zistení kontaktovala telefonicky J., ktorý jej povedal, že sa nič nedeje, že obžalovaná pobyt

predĺžila, ale ani jeden z nich sa v hoteli viac neukázal.
Svedkyňa tiež uviedla, že J. predložil nejaký doklad o tom, že platba bola zrealizovaná, ale
pravdepodobne to bolo nejakým podvodným spôsobom upravené, pretože na ich účet žiadna platba
pripísaná nebola a doposiaľ z dlžnej sumy nič uhradené nebolo.
Svedkyňa H. G. uviedla, že v čase skutku pracovala v hoteli ako recepčná a ako ďalej uviedla,
obžalovaní podľa nej neboli typickí hostia, pretože ubytovanie si dopredu nerezervovali, ubytovali sa

v prezidentskom apartmáne s tým, že na ich žiadosť im pobyt vždy o ďalší deň predlžovali, väčšinou
každý z nich do hotela aj z hotela chodil sám, jedlo si dávali nosiť na izbu, izbu si nedali upratať.
Uviedla, že v predposledný deň prišiel J. na recepciu a opätovne požiadal o predĺženie pobytu a neskôr
prišla na recepciu aj obžalovaná, aby sa informovala, kedy je potrebné sa z izby odsťahovať, načo jej
ona povedala, že pobyt je ešte o deň predlžený.

Svedkyňa tiež uviedla, že zo strany obžalovaných nebola vykonaná žiadna úhrada za pobyt, všetko
za zapisovalo na účet a keďže účet bol pomerne vysoký, na túto skutočnosť bola upozorňovaná
prevádzkarka, ale nič sa neriešilo.
Podľa zápisníc o rekognícii osoby a pripojenej fotodokumentácie, opoznávajúce osoby H. G. H. B. Ď. vo
všetkých prípadoch jednoznačne označili za osoby, ktoré boli ubytované v hoteli Ľ. J. H. U. T..

Podľa záznamu o podaní vysvetlenia, U. W. - účtovníčka Hotela pod Bránou v Bardejove uviedla, že
začiatkom mesiaca máj 2018 v hoteli okrem iných boli ubytovaní Ľ. J. H. U. T., ktorí si pobyt predĺžovali
a následne odišli bez zaplatenia účtu vo výške cca 1800 EUR. Ako uviedla, v emailovej schránke našla
email od J. s potvrdením o zadaní príkazu na úhradu účtu za ubytovanie, ktorá suma sa zhodovala
s dĺžnou sumou, ale do dnešného dňa sa platba na účte hotela neobjavila o čom ona informovala

recepčnú, že zákazník pravdepodobne platbu stornoval.
Výška dlžnej sumy s jej položkovým náhľadom je preukázaná hotelovým účtom č. 2341 zo dňa
13.5.2018, ktorá suma predstavuje 1883,72 EUR.
Z obsahu spisu je zrejmá aj emailová komunikácia medzi hotelom a Ľ. J., ktorý sa za spôsobené
problémy ospravedlňuje a žiada o zaslanie čísla účtu, na ktorý je potrebné úhradu zrealizovať.

Obsah spisu tvorí aj fotokópia potvrdenia o zadaní prevodu na úhradu z účtu Ľ. J. na účet hotela v
ume 1883,72 EUR.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané tieto skutočnosti.
Obžalovaná U. T. popiera spáchanie skutku kladeného jej za vinu obžalobou a na svoju obhajobu
uvádza, že výlet zorganizoval Ľ. J., s ktorým sa poznala asi 3 mesiace, takmer nič o ňom nevedela,

ale keďže sa do neho zaľúbila, s výletom súhlasila. Keď sa J. pýtala, či je všetko vyplatené, tvrdil jej,
že všetko je vybavené.
Obžalovanou uvádzané skutočnosti však nie je možné preukázať, pretože v prípravnom konaní obidvaja
obžalovaní využili svoje zákonné právo a odmietli k veci vypovedať a keďže Trestný rozkaz nadobudol
vo vzťahu k obžalovanému Ľ. J. právoplatnosť, nie je možné ho v tomto konaní ku skutočnostiam

uvádzaným obžalovanou vypočuť v procesnom postavení svedka.
V neprospech obžalovanej, aj keď nepriamo, sú výpovede vypočutých svedkýň B. Ď. H. H. G., ktoré
svedkyne pracovali v hoteli ako recepčné a ktoré uviedli, že v obžalovaných nevideli typických hostí,
pretožeubytovaťsaprišlibezpredchádzajúcejrezervácie,pobytsivždyoďalšídeňpredlžovali,ubytovali
sa v prezidentskom apartmáne, všetko jedlo si dávali nosiť na izbu, izbu si nedali upratať, nemali so

sebou žiadnu batožinu a tak mohli z hotela kedykoľvek odísť, do hotela a z hotela nechodili nikdy spolu,
do hotela sa vracali až v skorých ranných hodinách.
Obžalovaná U. T. tvrdí, že mala zato, že všetko je v poriadku, a to aj napriek jej predchádzajúcemu
tvrdeniu, že s už odsúdeným J. sa poznala iba krátko a takmer nič o ňom nevedela, nevedela, či vôbec
pracuje alebo kde pracuje, aký je jeho príjem a či má vôbec dostatok finančných prostriedkov na úhradu

takéhoto výletu. Obžalovaná tvrdí, že výlet zorganizoval J., ale v danom prípade išlo o výlet, ktorý nebol
nijakým spôsobom pripravený, pretože neprebehla ani rezervácia hotela a neštandardné na tomto
výlete bolo aj to, že pobyt si každý deň o jeden deň predlžovali. Na tomto výlete bolo neštandardným
aj to, že obžalovaní nemali so sebou na izbe žiadnu batožinu, čo podľa názoru súdu bolo zámerné,keďže bez batožiny v prípade akýchkoľvek problémov, mohli nepozorovane z hotela odísť, keď navyše,
ako to uvádzali svedkyne, obžalovaná a už odsúdený J. do hotela neprichádzali a ani z hotela nikdy
neodchádzali spoločne, ale každý z nich chodil sám, čo pre obžalovanú tiež muselo byť prinajmenšom

divné, že obžalovaný zorganizoval spoločný výlet, na ktorom takmer vôbec čas netrávili spoločne, keďže
samotná obžalovaná uviedla, že J. z hotela často odhádzal s tým, že si musí vybaviť svoje pracovné
záležitosti.
Rovnako, aj tá skutočnosť, že obžalovaná sa v posledný deň informovala o možnosti ďalšieho predlženia
pobytu s tým, že recepčná jej povedala, že jej oznámi, či ďalšie predlženie je možné, ale obžalovaná

už na oznámenie recepčnej nečakala a hotel na podnet J. opustila, čo nepriamo svedčí o tom, že
obžalovaná mala vedomosť o tom, že niečo nie je v poriadku, keď náhle z hotela odchádzajú a mala
vedomosť o tom, že sa do hotela už nevrátia, keďže hotelovú kartu nechala na izbe.
Skutočnosť, že obžalovaná U. T. bola osobou ubytovanou v hoteli spoločne s J., je preukázaná aj
zápisnicami o rekognícii osoby a pripojenou fotodokumentáciou, kde opoznávajúce osoby B. Ď. H. H.
G. jednoznačne označili za túto osobu práve obžalovanú.

Výška škody spôsobená neuhradením nákladov spojených s ubytovaním je preukázaná hotelovým
účtom s položkovým náhľadom za poskytnuté služby a tovary.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak dospel súd k záveru, že obžalovaná Stela po predchádzajúcej
vzájomnej dohode spoločne s už odsúdeným Ľ. J., B.. XX.X.XXXX sa v dobe od 01.05.2018 do
12.05.2018 ubytovali v Hoteli pod Bránou, nachádzajúcom sa na ul. Hviezdoslavova 1, Bardejov,

kde využívali služby poskytované týmto hotelom, spočívajúce v ubytovaní a stravovaní, pričom dňa
12.05.2018 tento hotel opustili bez zaplatenia účtu, ktorý predstavuje sumu 1.883,72 €, čím takto svojim
konaním spôsobili pre spoločnosť HOTEL POD BRÁNOU, s.r.o., so sídlom Nám. SNP č. 173/3, 085 01
Bardejov, IČO: 36 665 223 škodu v celkovej výške 1.883,72 €, čím takto svojím konaním naplnila znaky
prečinu podvodu podľa § 221 ods.1 Tr.zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zákona, zo spáchania

ktorého ju súd uznal vinnou.
Obžalovaná U. T. je v mieste trvalého bydliska hodnotená všeobecne, podľa jej vlastného vyjadrenia
je nezamestnaná, nemá záznam v evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a
podľa aktuálneho odpisu z registra trestov bola doposiaľ raz súdne trestaná, a to Trestným rozkazom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 8T/1/2019 zo dňa 11.1.2019 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1,

ods.2 písm. a/ Tr.zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 16 (šestnásť) mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
25.2.2019.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z okolností uvedených v § 34 ods. 4 Tr.zákona,
pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce

a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy.
V danom prípade obžalovaná úmyselným konaním narušila záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane
cudzieho majetku pred neoprávneným zásahom zo strany jeho nevlastníka, čím takto svojím konaním
spôsobila škodu na cudzom majetku.
Súd u obžalovanej nemal za preukázané poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr.zákona, ale ani priťažujúce

okolnosti podľa § 37 Tr.zákona a tak vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie Okresného súdu Košice I,
vo vzťahu ku ktorému prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu obžalovanej, v zmysle ustanovenia
§ 44 Tr.zákona upustil od jeho uloženia, pretože pokladá trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobu16(šestnásť)mesiacovnaochranuspoločnosti
a nápravu obžalovanej za dostatočný.

O náhrade škody súd nerozhodoval, pretože o nároku poškodeného bolo právoplatne rozhodnuté
Trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/63/2019 zo dňa 13.3.2019.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na tunajšom súde. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť aj proti

vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu v prospech obžalovaného aj proti jeho vôli podať zákonný zástupca obžalovaného a
jeho obhajca, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená.

Odvolanie môže podať aj štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže

podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať aj zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaná vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.