Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200297
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718200297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu K4

International, s.r.o., so sídlom Bakossova 6, 974 01 Banská Bystrica, adresa na doručovanie Námestie
SNP 25/39, 960 01 Zvolen, IČO: 36410560, proti žalovanej M. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Č.
XXX/XX, XXX XX S., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom
Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o vydanie hnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á vydať žalobcovi hnuteľné veci nachádzajúce sa ku dňu 13.11.2017 v rodinnom
dome so súp.č.384, nachádzajúcom sa v k.ú. Pliešovce a to:
- osadený sporák keramický s elektrickou rúrou,

- drezové umývadlo nerezové,
- zabudovanú umývačku riadu,
- osadený digestor,
- kuchynskú linku z materiálov na báze dreva s rozvinutou šírkou 4,15 m,
- samostatnú sprchu,
- interiérové dvere rámové s výplňou v počte 4 ks a interiérové dvere dyhované s presklením v počte 3 ks,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.1.2018 bola na tunajší súd doručená žaloba zo dňa 15.1.2018, ktorou sa žalobca domáhal
toho, aby súd zaviazal žalovanú vydať mu hnuteľné veci nachádzajúce sa ku dňu 13.11.2017 v
rodinnom dome so súp.č.XXX, nachádzajúcom sa v k.ú. S., a to osadený sporák keramický s elektrickou
rúrou, drezové umývadlo nerezové, zabudovanú umývačku riadku, osadný digestor, kuchynskú linku z
materiálov na báze dreva s rozvinutou šírkou 4,15 m, samostatnú sprchu, interiérové dvere rámové s
výplňou v počte 4 ks a interiérové dvere dyhované s presklením v počte 3 ks, a tiež aby súd zaviazal

žalovanú nahradiť mu trovy konania.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 13.11.2017 sa ich spoločnosť v prvom kole dražby vyhlásenej
dražobníkom Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35849703, vykonanej na základe návrhu správcu
konkurznej podstaty úpadcu P.. A. E., nar. XX.X.XXXX, stala vydražiteľom predmetu dražby -
nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, okres Zvolen, obec Pliešovce,
k.ú. Pliešovce, zapísaných na LV č.XXX, a to: pozemkov parcely reg. „C“, parc.č.XXXX/XX o výmere
261 m2 - záhrady, parc.č.XXXX/XX o výmere 407 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č.XXXX/XX

o výmere 40 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby - rodinného domu so súp.č.XXX, postavenej
na pozemku parcely reg. „C“, parc.č.XXXX/XX. Taktiež sa stali vydražiteľom aj príslušenstvá predmetu
dražby, ktoré sa nezapisuje alebo nie je zapísané do KN, presne špecifikovaného v notárskej zápisnici
N 1517/2017, Nz 43110/2017 zo dňa 13.11.2017. V zmysle predmetnej notárskej zápisnice, ako ajoznámenia o dražbe ich spoločnosť nadobudla na základe dražby stavbu spolu s jej vybavením presne
špecifikovaným v predmetnej notárskej zápisnici, t.j. okrem iného aj vybavenie kuchyne, t.j. hnuteľné
veci, ktorých vydania sa domáhajú touto žalobou. Výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností,

ako i predmetných hnuteľných vecí bola až do času vydraženia predmetnej nehnuteľnosti žalovaná.
Po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetných nehnuteľnostiam a ich prevzatí zistili, že i napriek
informáciám tak v Oznámení o dražbe a Notárskej zápisnici, v ktorej je výslovne popísaný a uvedený
opis predmetu dražby a opis stavu predmetu dražby, konkrétne v časti Popis Podlaží (druhá strana
Notárskej zápisnice) 1. Podzemné podlažie a 1. Nadzemné podlažie, vybavenie kuchyne (bližšie

špecifikované vyššie) sa v predmetnom rodinnom dome nenachádza. Kuchyňa ako taká bola bez
akéhokoľvek vybavenia uvedeného v predmetnej notárskej zápisnici a oznámenia o dražbe. Majú za
to, že predmetné vybavenie kuchyne, ktoré bolo súčasťou, resp. príslušenstvom alebo vybavením
rodinného domu - nehnuteľnosti, rovnako ako samostatná sprcha a interiérové dvere, ktorých vlastníkom
sa na základe dobrovoľnej dražby stali, boli z tejto nehnuteľnosti odstránené žalovanou. V rodinnom
domepredmetnévybaveniekuchynechýbaaakovlastníciním,tedavzmyslenotárskejzápisnice,vôbec

nedisponujú. Nakoľko v čase vyhotovenia znaleckého posudku č.165/2017 tieto vyššie uvedené súčasti,
resp. príslušenstvo/vybavenie nehnuteľnosti sa v predmetnej nehnuteľnosti nachádzalo, je zrejmé,
že osobou, ktorá tieto hnuteľné veci z predmetnej nehnuteľnosti vzala, je bývalá výlučná vlastníčka
tejto nehnuteľnosti, t.j. žalovaná. Rovnako vyjadrili názor, že vyššie uvedené veci, vydania ktorých sa
touto žalobou domáhajú, boli uvádzané aj v samotnom znaleckom posudku č.165/2017, vypracovanom

Ing. Ľubomírom Rajnohom, znalcom Ministerstva spravodlivosti SR v odbore stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, čím samozrejme ovplyvnili aj hodnotu oceňovanej
nehnuteľnosti a následne aj vyvolávaciu cenu predmetu dražby. Po právnej stránke žalobu zdôvodnili
odkazom na ustanovenie § 27 ods. 1 veta prvá zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a §
29 ods. 2 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

2. Dňa 22.1.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe, ktorá
prostredníctvom svojho právneho zástupcu potvrdila skutkové okolnosti uvádzané žalobcom o tom, že
sa konala dražba, že sa stali vydražiteľom, a aj to, že z rodinného domu odniesla veci uvedené v
petite žaloby. Pokiaľ predmetné hnuteľné veci boli uvedené v oznámení o dražbe, či notárskej zápisnici

osvedčujúcej priebeh dražby, tieto skutočnosti ona nemohla ovplyvniť. Medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a pani N. E., od ktorej s vtedajším manželom kupovali predmetné nehnuteľnosti, bola dňa 9.11.2007
uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, za účelom zabezpečenia riadneho
splácania úveru, ktorý im bol poskytnutý, na základe Zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX.
Vyjadrila však presvedčenie, že zálohom v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere boli iba nehnuteľnosti,

nie žiadne hnuteľné veci, hoci všetky s výnimkou 2 ks dyhovaných interiérových dverí s presklením a
samostatnej sprchy (ktoré všetky kúpila v roku 2008), sa už v tom čase v rodinnom dome so súp.č.XXX
v Pliešovciach nachádzali v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva, vlastnila ich pani
E. spolu s rodinným domom a spolu s ním im ich aj predala. Osobitne pritom poukázala na to, že
záložné právo k hnuteľným veciam vzniká registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv,

a k niečomu takému zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., či pani E. nikdy nedošlo a záložné právo
(okrem záložného práva k nehnuteľnostiam) nebolo nikdy dojednané a ani registrované. Vzhľadom k
vyššie uvedeným skutočnostiam označila žalobu žalobcu za nedôvodnú a žiadala ju v celom rozsahu
zamietnuť, ako i zaviazať žalobcu nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 5.9.2018, na ktoré sa dostavil žalobca, ktorý mal
doručenie predvolania na pojednávaní vykázané riadne a včas. Nedostavila sa žalovaná, dostavil sa
právny zástupca žalovanej, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané tiež riadne a
včas. Právny zástupca žalovanej ospravedlnil neúčasť klientky na pojednávaní, s tým, že nebudú trvať
na jej výsluchu a rovnako podľa informácií, ktoré má od protistrany, nebudú ani oni trvať na jej výsluchu.

Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalovanej.

4. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili
strany sporu v priebehu konania a to: notársku zápisnicu z č.l.4-8, oznámenie o dražbe z č.l.9-13, výpis

z katastra nehnuteľnosti LV č.936 z č.l.14, výpis z LV č.936 zo dňa 10.1.2018 z č.l.15, znalecký posudok
č.165/2017 z č.l.16-40, Zmluvu o splátkovom úvere č.0313146270 z č.l.43, Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam z č.l.44-45, oboznámil sa s prednesom žalobcu prostredníctvom jeho konateľa
a tiež s prednesom právneho zástupcu žalovanej, pričom zistil tento skutkový stav.Z Notárskej zápisnice N 1517/2017, Nz 43110/2017, NCRIs 44055/2017 spísanej notárkou JUDr. Martou
Pavlovičovou, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave dňa 13.11.2017 v Banskej Bystrici súd zistil, že
bola požiadaná Dražobnou spoločnosťou, a.s., IČO: 35849703 (ďalej len „dražobník“) prostredníctvom

S. G., nar. XX.X.XXXX, aby do notárskej zápisnice napísala Osvedčenie o priebehu dražby, s tým, že
predmetom dražby boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, okres
Zvolen, obec Pliešovce, k.ú. Pliešovce, na LV č.XXX, a to konkrétne pozemky parcely registra „C“,
parc.č.XXXX/XX - záhrady o výmere 261 m2, parc.č.XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
407 m2, parc.č.XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, tiež stavba rodinný dom so

súp.č.XXX, postavená na parcele registra „C“ č.XXXX/XX, garáž, hospodárska budova, súp.č.XXXX,
postavená na parcele registra „C“ č.XXXX/XX, a tiež príslušenstvo predmetu dražby, ktoré sa nezapisuje
alebo nie je zapísané do katastra nehnuteľnosti: stavba besiedky na parcele registra „C“ č.XXXX/XX,
plot od ulice v čele v časti predzáhradky, časť 1 a časť 2, plot v časti dvora, plot z ľava pozdĺž pozemku,
plot z prava časť 1 pozdĺž pozemku v časti záhrady, plot z prava časť 2 - ploty od ulice do dvora,
prípojky plynu, vody z verejného rozvodu, prípojka vody od suseda, odvodňovacia šachta, záhradný

vodovod, kanalizačná prípojka splašková, zberná šachta, oporný múr v predzáhradke, bazén na parcele
reg. „C“ č.XXXX/XX, oporný múr v časti záhrady, oporný múr v časti dvora pred garážou, spevnené
plochy betónové, spevnené plochy zo štiepaného kameňa, záhonové obrubníky, prípojka elektriny do
stavby RD, prípojka elektriny do garáže a pod., s tým, že predmet dražby sa draží tak, ako stojí a
leží. V opise predmetu dražby a opisu stave predmetu dražby je pri rodinnom dome so súp.č.XXX

okrem iného v popise podlaží uvedené 1. Podzemné podlažie, kde sú okrem iného uvedené dvere -
rámové s výplňou, 1. Nadzemné podlažie sú okrem iného uvedené dvere dyhované i s presklením a
tiež je tam špecifikované vybavenie kuchyne - osadený sporák keramický s elektrickou rúrou, drezové
umývadlo nerezové, zabudovaná umývačka riadu, osadený digestor, kuchynská linka z materiálov na
báze dreva s rozvinutou šírkou 4,15 m a tiež vnútorné vybavenie - osadené umývadlo 1 ks a samostatná

sprcha. V časti Nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu dražby je okrem iného uvedené, že ak
vydražiteľ zaplatí cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke
právo dňom udelenia príklepu. V časti Podmienky odovzdania predmetu dražby je v bode 2. okrem iného
uvedené, že ak ide o nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať
predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti

vydražiteľa bez zbytočných prieťahov. Ako navrhovateľ dražby je uvedená firma I.K.S. konkurzy a
reštrukturalizácie, k.s., IČO: 50263663 ako správca úpadcu P.. A. E., nar. XX.X.XXXX. V bode 8. je
uvedené, že vydražiteľom predmetu dražby sa stal účastník pod č.71, a to K4 International, s.r.o.,
IČO: 36410560. Bývalým vlastníkom predmetu dražby bola M. E.Á., nar. XX.X.XXXX v celosti, s tým,
že predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného

odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení
o dražbe bez zbytočných prieťahov. Cena dosiahnutá vydražením bola 51.100,- €.
Z Oznámenia o dražbe zn. 450/2017 zo dňa 11.10.2017 súd okrem iného zistil, že Dražobná spoločnosť,
a.s., IČO: 35849703 ako dražobník oprávnený k výkonu dobrovoľných dražieb zverejnil na základe
návrhu správcu konkurznej podstaty úpadcu v zmysle ustanovenia § 17 zákona o dobrovoľných

dražbách č.527/2002 Z.z. toto oznámenie o dražbe, pričom pokiaľ ide o označenie dražobníka,
označenie navrhovateľa dražby, miesto, dátum konania dražby, ako i predmet dražby vrátane opisu
predmetu dražby, tieto údaje sú totožné s údajmi uvedenými v predmetnej Notárskej zápisnici N
1517/2017.
Z výpisu z listu vlastníctva č.936, pre okres Zvolen, obec Pliešovce, katastrálne územie Pliešovce zo

dňa 21.2.2017 a z výpisu z listu vlastníctva č.XXX, pre okres Zvolen, obec Pliešovce, katastrálne územie
Pliešovce zo dňa 10.1.2018 súd zistil, že v časti A: Majetková podstata sú uvedené parcely registra „C“,
konkrétne parc.č.XXXX/XX o výmere 261 m2 - záhrady, parc.č.XXXX/XX o výmere 407 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a parc.č.XXXX/XX o výmere 40 m2 - zastavané plochy a nádvoria a tiež stavby,
konkrétne rodinný dom so súp.č.XXX, postavený na parc.č.XXXX/XX a garáž, hospodárska budova so

súp.č.XXXX na parc.č.XXXX/XX, s tým, že v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je vo výpise zo
dňa 21.2.2017 ako vlastník uvedená M. E., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1 a vo výpise zo
dňa 10.1.2018 je ako vlastník uvedená firma K4 International, s.r.o., spoluvlastnícky podiel 1/1, s tým, že
ako titul nadobudnutia je tu uvedená Notárska zápisnica osvedčujúca dobrovoľnú dražbu N 1517/2017,
Nz 43110/2017 zo dňa 13.11.2017, Z 3054/2017 zapísané dňa 21.11.2017 - 514/17.

Zo znaleckého posudku č.165/2017, znalca Ing. Ľubomíra Rajnohu v odbore stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 20.9.2017 súd okrem iného zistil, že ako
zadávateľ je tu uvedená Dražobná spoločnosť, a.s., s tým, že úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú
hodnotu stavby rodinného domu so súp.č.XXX na parcele KN č.XXXX/XX, ako i stavby garáže shospodárskou budovou so súp.č.XXXX s príslušenstvom a pozemkami parcela KN č.XXXX/XX, XXXX/
XX a XXXX/XX, nachádzajúce sa v k.ú. Pliešovce, obec Pliešovce, okres Zvolen, s tým, že v časti
Popisu stavby rodinného domu súp.č.XXX 2.1.1 konkrétne v Popise podlaží je okrem iného pri 1.

Podzemnom podlaží uvedené tiež dvere - rámové s výplňou a pri 1. Nadzemnom podlaží sú okrem iného
uvedené dvere dyhované i s presklením, vybavenie kuchyne - osadený sporák keramický s elektrickou
rúrou, drezové umývadlo nerezové, zabudovaná umývačka riadu, osadený digestor, kuchynská linka
z materiálu na báze dreva s rozvinutou šírkou 4,15 m, vnútorné vybavenie - osadené umývadlo 1 ks,
samostatná sprcha. V časti III. Záver je uvedená všeobecná hodnota stavieb a pozemkov spolu vo výške

55.100,- €. Jednou z príloh tohto znaleckého posudku je aj výpis z listu vlastníctva č.XXX pre okres
Zvolen, obec Pliešovce, katastrálne územie Pliešovce zo dňa 18.9.2017, kde v časti B. Vlastníci a iné
oprávnené osoby je ako vlastník uvedená M. E., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1.
Zo Zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 9.11.2007 súd zistil, že bola uzavretá medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00151653 ako bankou a P.. A. E., nar. XX.X.XXXX a M. E., nar.
XX.X.XXXX ako dlžníkmi, pričom predmetom tejto zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru

na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume,
mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere, pričom dlžník sa zaviazal za podmienok
dohodnutých v tejto úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky
dohodnutévúverovejzmluve.Výškaúveruboladojednanánasumu1.750.000,-Sk,typavýškaúrokovej
sadzby fixná 5 rokov, 6,3 % ročne, dátum konečnej splatnosti úveru 20.2.2031, výška mesačnej splátky

12.128,- Sk, účel úveru financovanie nehnuteľnosti.
Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 9.11.2007 súd
okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom a N.
E., nar. X.X.XXXX ako záložcom, pričom vklad tejto zmluvy bol povolený na Správe katastra Zvolen
dňa 3.12.2007 pod č.V: XXXX/XXXX, s tým, že predmetom zmluvy o záložnom práve bola dohoda

zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom v prospech záložného veriteľa
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, s tým, že pohľadávkou sa má rozumieť pohľadávka,
ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 9.11.2007 v znení jej neskorších
zmien a dodatkov uzatvorenej medzi záložným veriteľom a P.. A. E. a M. E. ako dlžníkmi, na základe
ktorej záložný veriteľ poskytol úver, a ktorú tvorí istina vo výške 1.750.000,- Sk, úroky, úroky z omeškania

a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou. V článku I. bod 1 je vymedzený záloh,
ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúci sa v k.ú. Pliešovce, obec Pliešovce, okres
Zvolen zapísané na LV č.XXX, vedenom Správou katastra Zvolen zo dňa 30.10.2007, a to konkrétne
pozemok registra „C“, parc.č.XXXX/XX - záhrady o výmere 261 m2, parc.č.XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 407 m2, parc.č.XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2 a tiež

stavby so súp.č.XXX - rodinný dom a so súp.č.XXXX - garáž, hospodárska budova, s tým, že na
zabezpečenie pohľadávky záložca zriadil a záložný veriteľ prijal záložné právo na záloh. V bode 4 je
tiež uvedené, že záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo zálohu. V článku II. bod 1 je uvedené,
že záložné právo vznikne vkladom do katastra nehnuteľností uskutočnenom po podpísaní zmluvy o
záložnom práve obidvoma zmluvnými stranami.

Z prednesu žalobcu prostredníctvom konateľa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom
rozsahu pridržal podanej žaloby a žiadal rozhodnúť v zmysle navrhnutého petitu a nad rámec toho ešte
k veci uviedol, že má za to, že predmetné hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáhajú v tomto konaní
boli súčasťou zálohu, s tým, že v čase, keď vzniklo predmetné záložné právo v prospech banky, aj v tom
časeboliohodnocované.Zároveňdodal,žepotomčoboldoručenýpredmetnýznaleckýposudokvrámci

výkonu dražby, tak v tom čase dlžníčka, teraz v postavení žalovanej, mala lehotu 15 dní, aby sa vyjadrila
resp. spochybnila skutočnosti uvádzané v tomto znaleckom posudku, ak mala za to, že sú tam nejaké
nezrovnalosti, a pokiaľ túto možnosť nevyužila, trval na tom, že žaloba je dôvodná. Ohľadne doplnenia
dokazovania uviedol, že netrvajú na výsluchu strán sporu, s odôvodnením, že skutkové okolnosti nie sú
sporné a rozhodnutie súdu závisí od právneho posúdenia veci.

Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že sa tiež v celom rozsahu
pridržali ich písomných vyjadrení a nad rámec toho v reakcii na vyjadrenie protistrany na pojednávaní
uviedli, že pokiaľ tvrdil žalobca, že žalovaná mohla v rámci výkonu dražby uplatniť nejaké námietky,
či už k znaleckému posudku alebo iné, objasnil skutočnosť, ktorá zrejme bola známa aj súdu z jeho
rozhodovacej činnosti, a to že firma Chein, s.r.o. uplatnila voči žalovanej odporovateľnú žalobu ohľadne

právneho úkonu, s tým, že následne bývalý manžel žalovanej vstúpil do konkurzu, a teda výkon dražby
mal špecifický charakter v tom, že táto sa vykonávala z podnetu správcu konkurznej podstaty a preto
sa vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorou bola žalovaná, znalecký posudok nedoručoval. Uviedol tiež, že
nepopierajú, že žalovaná predmetné veci odniesla, avšak bolo to z dôvodu, že s poukazom na stav, akýbol v tom čase ohľadne vyporiadania jej BSM resp. výsledok predmetného súdneho sporu, sa žalovaná
morálne cítila byť v práve a vlastníčkou predmetných hnuteľných vecí, keď mala za to a zotrváva ďalej
v tomto názore, že tieto neboli predmetom záložného práva, hoci s výnimkou tých 2 ks interiérových

dyhovaných dverí s presklením a samostatnej sprchy boli tieto už v nehnuteľnosti v čase, keď sa
predmetná záložná zmluva uzatvárala, avšak tieto napriek tomu neboli predmetom záložného práva a
v nadväznosti na to ani udelením príklepu na dražbe neprešli do vlastníctva žalobcu, čiže žalovanej
nič nebránilo tieto hnuteľné veci z nehnuteľnosti odniesť a preto nie je podľa ich názoru možné označiť
postup žalovanej za právne neprípustný. Navyše ešte dodal, že podľa ich názoru predmetné hnuteľné

veci neboli uvádzané ani v notárskej zápisnici, konkrétne v špecifikácii predmetu dražby. Na záver v
reakcii na vyslovený predbežný právny názoru súdu na pojednávaní v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. ešte
uviedol, že tento právny názor by mohol obstáť iba za predpokladu, že by došlo k platnému zriadeniu
záložného práva k hnuteľným veciam, ktoré mali tvoriť príslušenstvo predmetného zálohu, čiže tej
nehnuteľnosti, avšak podľa ich názoru na takéto platné zriadenie záložného práva k týmto hnuteľným
veciam by bolo nevyhnutné, aby súčasťou záložnej zmluvy bola ich presná špecifikácia tak, aby bol

právny úkon jasný, určitý a zrozumiteľný. Pokiaľ tieto náležitosti nemal, tak majú za to, že tieto neboli
ani predmetom záložného práva, naviac s poukázaním na to, že síce záložné právo bolo zriadené
na zabezpečenie pohľadávky hypotekárneho úveru, čiže v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
nepodliehalo režimu tohto zákona, teda nebolo spotrebiteľským úverom, ale jednalo sa o spotrebiteľskú
zmluvu.

5. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 121 ods. 1 OZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené
na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
Podľa§151aOZ,záložnéprávoslúžinazabezpečeniepohľadávkyajejpríslušenstvatým,žezáložného

veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká

odovzdaním veci podľa tohto zákona.
Podľa § 151b ods. 2 OZ, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.
Podľa § 151b ods. 4 OZ, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa
týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo

možné záloh určiť.
Podľa § 151d ods. 2 veta prvá OZ, záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a
príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151d ods. 3 OZ, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve
záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 151d ods. 4 OZ, záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo
nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.
Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151h ods. 1 OZ, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi
zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu
previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151m ods. 10 OZ, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný
veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje

zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s
výkonom záložného práva.
Podľa § 27 ods. 1 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných
dražbách“), ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na nehovlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom
osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu,
ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením

vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.
Podľa § 20 ods. 13 zákona o dobrovoľných dražbách, ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti,
podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt
presiahne sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej
notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13,
predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného
odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení
o dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní
predmetu dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby,
dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby

vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.

6. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam evidovaných Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, pre okres Zvolen, obec
Pliešovce, k.ú. Pliešovce, zapísané na liste vlastníctva č.XXX, okrem iného aj stavbe - rodinného
domu so súp.č.XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, parc.č.XXXX/XX, udelením príklepu
na dražbe, keď predmetné nehnuteľnosti tvorili predmet dražby, pričom predchádzajúcim vlastníkom
predmetných nehnuteľností, teda predmetu dražby bola žalovaná.

V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa touto žalobou
domáhal žalobca sa k rozhodnému dňu 13.11.2017 nachádzali v predmetnom rodinnom dome a zároveň
žalovanánepoprela,žetietovecionanásledneodnieslaznehnuteľnostisodôvodnením,žetietonetvorili
predmet zálohu, v dôsledku čoho sa udelením príklepu žalobca nestal ich vlastníkom.
Súd sa však s touto obranou žalovanej nestotožnil, keď zo zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam zo dňa 9.11.2007, ktorá bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
záložným veriteľom a N. E. ako záložcom, od ktorej nadobudli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva,
žalovaná v tom čase spolu s jej bývalým manželom, vyplýva, že v článku I. tejto zmluvy sú ako záloh
špecifikované predmetné nehnuteľnosti, stavby i pozemky, zapísané na LV č.XXX, nachádzajúce sa v
k.ú. Pliešovce, vrátane rodinného domu so súp.č.XXX, pričom výslovne v tomto zmluvnom ustanovení je

uvedené, že záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvom zálohu. Pritom v zmysle legálnej definície
sú za príslušenstvo veci považované veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to,
aby sa s hlavou vecou trvale užívali. To znamená, že takéto veci môžu mať aj povahu samostatnej veci
a takéto veci sa menia na príslušenstvo prejavom vôle vlastníka hlavnej veci, aby boli trvale užívané
s hlavnou vecou. Súd pritom zastáva názor, že veci, ktorých vydania sa podanou žalobou žalobca

domáhal, mali takýto charakter, keď podľa vyjadrenia samotnej žalovanej už v čase uzavretia predmetnej
záložnej zmluvy v roku 2007 sa tieto v nehnuteľnosti nachádzali resp. nachádzali sa tam aj v čase,
keď žalovaná v tom čase ešte do BSM s manželom nadobudli predmetné nehnuteľnosti, s tým, že od
predchádzajúceho vlastníka pani E. ich oni nadobudli tiež spolu s predmetným rodinným domom, s
výnimkou 2 ks dyhovaných interiérových dverí s presklením a samostatnej sprchy, ktoré mala zakúpiť

žalovaná v roku 2008, avšak tieto sa tiež podľa názoru súdu následne stali príslušenstvom predmetnej
nehnuteľnosti - rodinného domu. Preto je podľa názoru súdu právne irelevantné, kedy sa tá ktorá vec,
ktorá má byť vydaná žalobcovi, nadobudla, s tým, že v oboch prípadoch bola splnená podmienka, že
vlastník hlavnej veci bol aj vlastníkom vecí, ktoré tvorili jej príslušenstvo a boli ním určené na to, aby
sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Súd pritom poukazuje aj na vyššie citované znenie ustanovenia § 151d ods. 2 veta prvá Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého platí, že záložné právo sa vzťahuje na záloh a tiež na jeho súčasti, plody a
úžitky a príslušenstvo, pokiaľ záložná zmluva alebo zákon neurčuje inak. To znamená, že už priamo zo
zákona sa v prípade záložného práva vychádza z toho, že záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo,
stým,ženavyšetátoskutočnosťvyplývaajzpredmetnéhozmluvnéhoustanoveniazáložnejzmluvy.Súd

si neosvojil ani prezentovaný právny názor žalovanej prostredníctvom jej právneho zástupcu, že v tejto
časti by mala byť predmetná záložná zmluva neplatná pre jej neurčitosť v tom zmysle, že príslušenstvo
zálohu v tejto zmluve nebolo presne špecifikované, avšak podľa názoru súdu toto zmluvné ustanovenie
treba vykladať v širšom zmysle, a to v spojení s § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka, v ktorom sapripúšťa, aby bol záloh v záložnej zmluve určený aj takým spôsobom, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť. Pritom podľa názoru súdu práve pri príslušenstve nehnuteľnosti
tak, ako bolo toto charakterizované vyššie, je možné vždy k rozhodnému dátumu vyšpecifikovať, čo

sa rozumie príslušenstvom zálohu, čiže ktoré veci patriace vlastníkovi hlavnej veci sú ním v danom
momente určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali, pričom nie je možné vylúčiť, že následne
bude toto príslušenstvo rozšírené alebo zúžené bez toho, aby to malo vplyv na existenciu záložného
práva k predmetu zálohu ako takému. Navyše, keď v zmysle tiež vyššie citovaného ustanovenia § 151d
ods. 4 Občianskeho zákonníka možno záložné právo zriadiť aj na vec, ktorú záložca nadobudne v

budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia určitej podmienky.
Keďže žalovaná nadobudla pôvodne ešte s bývalým manželom do BSM predmetné nehnuteľnosti, t.j.
záloh, v dôsledku toho toto záložné právo pôsobilo voči ním ako nadobúdateľom zálohu, t.j. tým vstúpili
do všetkých práv a povinností záložcu.
Na záver súd konštatuje, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe, keď vo vzťahu k špecifikácii predmetu dražby musel tento

vychádzať z Oznámenia o dražbe zo dňa 11.10.2017, tiež zo znaleckého posudku č.165/2017 znalca
Ing. Ľubomíra Rajnohu, ktorým bola určená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností a nakoniec
z Notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh predmetnej dražby dňa 13.11.2017, keď vo všetkých
týchto dokumentoch pri popise predmetu a stavu dražby v súvislosti s rodinným domov so súp.č.XXX,
konkrétne v popise jednotlivých podlaží sú uvádzané okrem iných aj predmetné veci, ktorých vydania

sa touto žalobou žalobca domáha, čiže vybavenie kuchyne, interiérové dvere, ako i samostatná sprcha,
čiže jednak žalobca pri urobení príslušného podania vychádzal z toho, že príslušenstvom týchto
nehnuteľností, konkrétne predmetného rodinného domu sú aj tieto veci a zároveň určenie trhovej ceny
predmetných nehnuteľností v príslušnom znaleckom posudku bolo tiež určované aj s ohľadom na toto
príslušenstvo a od toho sa teda v konečnom dôsledku odvíjala aj celková cena dosiahnutá vydražením.

Inak povedané, bez nich by bola cena vydražených nehnuteľností nižšia a naopak za danej situácie,
keď boli tieto nehnuteľnosti ohodnocované aj s danými vecami, bol výťažok z predaja zálohu vyšší, s
tým, že s takouto situáciou ráta aj samotný zákon, konkrétne v ustanovení § 151m ods. 10 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak hodnota výťažku z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku (po
odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva), je

záložný veriteľ povinný túto vydať záložcovi. Navyše toto zákonné ustanovenie podľa názoru súdu v
prospech záložcu rieši práve aj situáciu, keď medzi vznikom zálohu a momentom výkonu záložného
práva sa hodnota zálohu zvýši, napr. aj v dôsledku rozšírenia príslušenstva zálohu, keďže z výťažku
predaja zálohu sa uhrádza zabezpečená pohľadávka v príslušnej výške a vo zvyšku patrí výťažok z
predaja záložcovi.

Na druhej strane, pokiaľ by súd pripustil, že by vydražiteľ predmetu dražby vychádzal z popisu predmetu
dražby v príslušných dokumentoch (Oznámenie o dražbe, znalecký posudok na zistenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti k účelu dobrovoľnej dražby a pod.) a následne pri odovzdaní predmetu dražby
potom, čo nadobudol vlastnícke právo k predmetu dražby udelením príklepu, by mu bol predmet dražby
napr. byt odovzdaný v stave tzv. holobytu, bolo by to podľa názoru súdu popretím zmyslu celého inštitútu

dobrovoľnej dražby vo vzťahu k vydražiteľovi a takýto výkon práv a povinností by bolo možné označiť
za výkon v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, keď žalovanej
uložil povinnosť vydať žalobcovi predmetné hnuteľné veci špecifikované v petite rozsudku, keď mal za
preukázané splnenie všetkých náležitostí reivindikačnej žaloby v tom zmysle, že žalovaná neoprávnene

v súčasnosti zadržiava predmetné veci patriace žalobcovi a tieto mu súčasne odmieta vydať, s tým, že
súd mal preukázanú tak aktívnu, ako i pasívnu vecnú legitimáciu v spore.

7. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného

sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu
priznaný aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta

prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.