Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412207952
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1412207952.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: C. J., D. G.
na G. na S.: Y. C. XX, J., J. S. X/A, J., zast. Mgr. Ivetou Vajdovou, advokátkou so sídlom Bárdošova
25, Bratislava, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8,
Bratislava, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, o
nepriznanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie primeraného zadosťučinenia, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. októbra 2016, č.k. 22C 103/2012-194, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa po pripustení jej
zmeny domáhal nepriznania nároku na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eur žalovanému;
určenia neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej v Dodatku k Zmluve o pripojení na
poskytovanie služieb Orange Doma zo dňa 11.02.2012 č. S. (ďalej len „dodatok“) pod bodom 2.5
v znení: „V prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto

článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode
2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby
viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby
viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti je účastník povinný
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný
zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.“;

vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške 157 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
od 20.06.2012 do zaplatenia; a zaplatenia primeraného zadosťučinenia žalovaným vo výške 2.000 eur.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodne rozhodol vec rozsudkom č.k. 22C
103/2012-143 zo dňa 14.04.2014, ktorý však odvolací súd na základe žalobcom podaného odvolania
zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľný, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca podanie žaloby
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel ako francúzsky štátny občan neovládajúci slovenský jazyk v

slovenskom jazyku Zmluvu o pripojení č. S. na poskytovanie služieb Orange Doma (ďalej len „zmluva o
pripojení“ alebo „zmluva“) a dodatok k tejto zmluve, pričom zdôraznil, že žalovaný aj napriek tomu, že
vedel, že zmluvu s dodatkom uzatvára s cudzincom, tieto mu predložil v slovenskom jazyku. Predmetom
uzatvorenej zmluvy bolo pripojenie k optickej sieti žalovaného za účelom využívania služieb FiberNetKlasik na adrese odbernej jednotky: K. X, J.. Keďže mu po roku na tejto adrese skončil nájom,
presťahoval sa na ulicu S. X/A, J.. Zdôraznil, že v čase, keď využíval službu na K. X, J., nevedel o
tom, že dôjde k zmene jeho bydliska. V súvislosti s touto zmenou bydliska potom požiadal žalovaného

o zmenu odberného miesta, nakoľko mal záujem pokračovať v užívaní dohodnutého rozsahu služieb,
ktoré boli predmetom vyššie uvedenej zmluvy a dodatku k nej. Žalovaný mu však oznámil, že jeho
žiadosti nie je možné vyhovieť, pretože na adrese S. X/A, J., nemá pokrytie. Podal preto reklamáciu,
na ktorú žalovaný reagoval listom zo dňa 04.10.2011, v ktorom uviedol, že zmluva spolu s dodatkom
bola uzatvorená na dobu 24 mesiacov, o čom mal vedomosť. Následne medzi nimi prebiehala ďalšia

písomnákomunikácia,vrámciktorejlistomzodňa06.12.2011žalobcaprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu konštatoval, že má naďalej záujem využívať objednanú službu, ale v dôsledku chýbajúceho
pokrytia na novej adrese je nemožné využívať predmetné služby. V súvislosti so zmluvnou pokutou
poukázal na judikatúru v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že u žalovaného mal objednané aj služby
na adrese: Y. C. XX, J., na ktorej bývajú noví nájomcovia. Chcel urobiť prepis na nových nájomcov,
žalovaný to však z dôvodu existencie problému poskytovať služby na S. A. odmietol. Dňa 06.02.2012

mu bolo zo strany žalovaného zaslané Oznámenie o dočasnom prerušení poskytovania služieb na
adrese: Y. C. XX, J., z dôvodu nezaplatenia faktúry vo výške 105 eur, ktorú však nešpecifikoval.
Dňa 13.02.2013 prevzal ďalšie Oznámenie o dočasnom prerušení poskytovania služieb z dôvodu
neuhradenia sumy 105,67 eur, pričom sumu nedoplatku opäť nešpecifikoval. Namietal, že v dôsledku
nešpecifikovania nedoplatkov žalovaným nemal ako spotrebiteľ žiadnu vedomosť o tom, na aké obdobie

a služby sa nedoplatky vzťahujú. Požiadal preto pracovníčku žalovaného o špecifikáciu neuhradených
súm s tým, že uhradí len tie evidované neuhradené platby na Y. C., ktoré mu boli oznámené v
rámci informácií o stave účtu. Informáciu o neuhradených faktúrach považoval za nezrozumiteľnú a
súčasne sa domnieval, že žalovaný si priraďoval rôzne úhrady svojvoľne, pretože nikdy neuhradil
len časť faktúry, ktorú obdŕžal. Sumu vo výške 71,18 eur spolu s manipulačným poplatkom uhradil

platobnou kartou dňa 29.02.2012 na predajnom mieste v Stupave. Dňa 21.05.2012 mu bol doručený
pokus o pokonávku, v ktorom bolo uvedené, že žalovaný voči nemu eviduje pohľadávku vo výške
707,66 eur, z ktorej si účtuje za elektronické služby sumu 43,78 eur (sumu 34,49 eur za január 2012
a sumu 9,29 eur za február 2012) a zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur. Dopytom na účtovné
oddelenie zistil, že žalovaný platby ním uskutočnené na obchodnom mieste v D. nezarátal tak, ako to

požadoval (t.j. na nedoplatky na odbernej adrese Y. C.). Následne uhradil sumu 43,78 eur. V súvislosti
so zmluvnou pokutou, ktorej úhrady sa žalovaný od neho po odmietnutí vykonať prepis účastníckeho
čísla spolu so službami na nového nájomcu na ulici Y. C. domáhal, uviedol, že ju žiadnym spôsobom
nešpecifikoval. Zastával názor, že zmluvné podmienky uvedené v bode 2.6 a 2.8, ako aj v iných
ustanoveniach dodatku a zmluvy sú s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vydané

vo veciach vedených pod sp. zn. 6Co 113/2010 a sp. zn. 18Co 136/2010, v ktorých bola vyslovená
neprijateľnosť zmluvných podmienok používaných žalovaným, neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
ktorých používanie a uplatňovanie, či prijímanie plnení na ich základe, odporuje zmyslu ust. § 53 a §
53a Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že žalovaný na korešpondenciu, v ktorej poukazoval na súdne
rozhodnutia, v ktorých bola vyslovená neprijateľnosť zmluvných podmienok, nereflektoval, v dôsledku

čoho mu vznikli náklady na právne zastupovanie, nemožnosť užívať služby na oboch odberných
miestach a neistý status, keďže počas dlhého obdobia vzájomnej korešpondencie, počas ktorého si
žalovaný fakturoval za neposkytnuté služby, nemohol predpokladať ako skončí proces reklamácie.
Okrem toho tvrdil, že mu vznikla trauma z hrozby vymáhania spoločnosťou a z hrozby exekučného
konania. Žiadal, aby sa súd zaoberal najskôr platnosťou právneho úkonu, t.j. zmluvy a dodatku, a

v prípade, ak dospeje k záveru, že zmluva je platná, posúdením nemožnosti hlavného plnenia -
poskytovania služieb na S. A.. Vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 157 eur s príslušenstvom
sa domáhal na základe toho, že túto sumu zaplatil za služby, ktoré mu neboli poskytnuté, a ktoré
teda reálne nevyužíval. Túto sumu vyčíslil ako súčet alikvótnej časti za mesiac 09/2011 vo výške
10,34 eur, sumy 34,49 eur za mesiace 10-12/2011 a 01/2012 a alikvótnej časti za mesiac 02/2012

vo výške 9,29 eur. Primerané zadosťučinenie vo výške 2.000 eur si uplatnil za prieťahy v konaní,
nezúčastňovanie sa pojednávaní, teda z dôvodu sústavnej hrozby vymáhania pohľadávok žalovaným,
a tiež z dôvodu, že bol neoprávnene vedený ako neplatič na čiernej listine žalovaného, v dôsledku
čoho nemohol požiadať iného operátora o poskytovanie služby. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a
žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobou dotknutá zmluva bola uzatvorená na jeho predajnom mieste,

kde sa žalobca dostavil dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia. Zdôraznil, že to, že žalobca uzatvoril
zmluvu s ním mieneným obsahom, potvrdzuje skutočnosť, že jej správnosť po uzatvorení nepopieral.
Pokiaľ ide o službu, ktorá je predmetom zmluvy, uviedol, že je komunikovaná na území Slovenskej
republiky v zásade v slovenskom jazyku, aj preto žalobca musel vedieť o akú službu má záujem.Zároveň uviedol, že na predajnom mieste žalobca vedel komunikovať zrozumiteľným spôsobom. Pri
spisovaní zmluvy jeho predajca informuje každého zákazníka o podstatných náležitostiach zmluvy a o
základných podmienkach poskytovania služby, ktorá je predmetom zmluvy, a teda aj o zmluvnej pokute.

Ďalej uviedol, že pokiaľ neboli žalobcovi zrejmé niektoré záležitosti zmluvy alebo niektoré časti, mohol
požiadať o vyhotovenie zmluvy v jemu zrozumiteľnom jazyku, čo však neurobil. Argumenty žalobcu
považoval preto za účelové a zmluvu za platne uzavretú. Keďže predajca musel pred uzatvorením
zmluvy najskôr zistiť, či sa adresa žalobcu nachádza v pokrytí vybudovanej infraštruktúry, zdôraznil, že
potom je nepochybné, že žalobca bol informovaný o tom, že služby ním poskytované vyžadujú osobitné

úkony spočívajúce vo vybudovaní osobitnej infraštruktúry. Zároveň považoval za prirodzené, že pokiaľ
saposkytujezariadeniezazvýhodnenúcenu,resp.saposkytujúslužbyzazvýhodnenétarify,jevzáujme
poskytovateľa, aby záväzok trval určitý čas. Nemôže preto niesť zodpovednosť za to, že si žalobca zvolil
službu,hocinemalisté,čijubudevstanovenejlehotenaodbernommiestevyužívať.Okremtohouviedol,
že žalobca mal možnosť uzavrieť zmluvu bez viazanosti a zariadenie si mohol kúpiť za neakciovú cenu.
Pokiaľ ide o vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, zdôraznil, že všetky dojednania v zmluve sú

dojednané v súlade s právnymi predpismi a poukazovanie na rozsudok Krajského súdu v Prešove podľa
neho nemá opodstatnenie, pretože sa týkal inej zmluvy o poskytovaní služieb.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol pracovne so žalovaným viac ako 10 rokov v
obchodnom vzťahu, v rámci ktorého mu žalovaný poskytol 81 telefónov (viď výpoveď žalobcu). Dňa

11.02.2011 uzatvorili strany sporu Zmluvu o pripojení na poskytovanie služieb Orange Doma č. S. spolu
s dodatkom. Predmetom zmluvy bola aktivácia služby FiberNet Klasik na adrese odbernej jednotky K.
X, J., a predmetom dodatku k tejto zmluve poskytnutie konvertora G-25E a bezdrôtového smerovača D-
Link DI-524 za akciovú cenu 0,03 eur v rámci akcie Orange Doma D1. Žalobca sa zároveň zaviazal po
dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu, neuskutočniť úkon smerujúci k ukončeniu tohto vzťahu,

nepožiadať o vypojenie z prevádzky a nedopustiť sa konania, na základe ktorého by žalovanému vzniklo
právo odstúpiť od zmluvy. Dodatok obsahoval aj zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute v znení: „V
prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä
ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2. tohto
článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti,

vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti
bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti), je účastník povinný uhradiť
zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku
samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom

toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od
Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa
bodu 2.3 písm. c/ tohto článku).“ Odpoveďou zo dňa 04.10.2011 žalovaný vyhodnotil reklamáciu žalobcu
zo dňa 22.09.2011 ako neopodstatnenú a uviedol, že podpisom zmluvy o pripojení spolu s dodatkom
žalobca vyjadril súhlas s ich obsahom ako aj s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zároveň požiadal

žalobcu o predloženie relevantného dokladu o zmene bydliska s tým, že potom sa vyjadrí k možnosti
zrušenia dodatku bez účtovania zmluvnej pokuty za podmienky aktivácie mobilného telefónneho čísla
s viazanosťou 24 mesiacov. Právny zástupca žalobcu v odpovedi na list zo dňa 21.10.2011 poukázal
na to, že žalovaný už pri uzatváraní zmluvy vedel, že žalobca je francúzsky štátny občan. Reklamáciu
spísal v anglickom jazyku a odpoveď žalovaného mu musela byť následne preložená. Vytkol, že

žalobca pri uzatváraní zmluvy nebol riadne oboznámený s podmienkami zmluvy, so všetkými potrebnými
informáciami o poskytovanej službe, ani o možnostiach prevodu, navyše písomné vyhotovenie zmluvy
tým, že mu bolo predložené v slovenskom jazyku, bolo pre neho nezrozumiteľné. Zdôraznil, že
žalobca mal záujem využívať služby žalovaného, neumožňovala to však technická prekážka na strane
žalovaného. Zmluvu a dodatok k nej považoval preto za neplatný právny úkon, a poukázal aj na viaceré

neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve a dodatku. Žalovaný v nasledujúcej odpovedi zo
dňa 23.11.2011 okrem uvedenia pôvodného stanoviska, ktoré uviedol už v odpovedi na reklamáciu,
poukázal na to, že všetci klienti vrátane klientov zo zahraničia majú možnosť pred uzatvorením zmluvy o
pripojení a dodatku podrobne sa oboznámiť s podmienkami poskytovania služieb a produktov. Súčasne
uviedol, že návrh zrušenia dodatku bez zúčtovania zmluvnej pokuty za podmienky aktivácie mobilného

telefónneho čísla s viazanosťou na 24 mesiacov resp. dátového čísla, ktorý žalobcovi predložil, mu
poskytol nad rámec právneho nároku. V žiadosti o zrušenie zmluvy bez účtovania zmluvnej pokuty
zo dňa 06.12.2011 nadväzujúcej na list žalovaného zo dňa 23.11.2011 právny zástupca žalobcu vo
vzťahu k možnosti oboznámenia sa s podmienkami poskytovania služieb uviedol, že aj slovenskyhovoriaci zákazník má problém sa s týmito podmienkami oboznámiť, pretože obsah listín (zmluvy
a dodatku) je rozsiahly a písaný drobným písmom, čiže pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľný.
Zdôraznil, že žalobca mal aj napriek tomu naďalej záujem využívať služby poskytované žalovaným,

ale v mieste nového bydliska, čo mu však žalovaný neumožnil, a preto tieto služby nemohol využívať.
V nasledujúcej komunikácii žalovaný popri už skôr uvedených skutočnostiach zdôraznil, že dodatok
k zmluve je vyhotovený v štandardnej veľkosti, a právny zástupca žalobcu mu vytkol, že neuviedol
podmienky odstúpenia od zmluvy, ale podmienky za akých bude žalobcovi predložený návrh zrušenia
dodatku k zmluve. Keďže žalobca zotrval na právnom stanovisku obsiahnutom v liste zo dňa 06.02.2011,

požiadal ho o oznámenie definitívneho stanoviska. Dňa 06.02.2012 žalovaný oznámil žalobcovi na
adresu Y. C., že vzhľadom k tomu, že neuhradil riadne a včas cenu za služby ním poskytnuté, pristúpil k
dočasnému obmedzeniu poskytovania služieb, pričom uviedol, že ku dňu obmedzenia služieb je výška
nezaplatenej splatnej ceny služieb 105 eur. Zároveň ho upozornil, že v prípade, ak neuhradí cenu za
poskytnutéslužbyvdodatočnejlehote,využijesvojeoprávnenieadočasneprerušíposkytovanieslužieb.
Z oznámenia o dočasnom prerušení poskytovania služieb zo dňa 13.02.2012 ďalej zistil, že žalovaný

dočasne prerušil poskytovanie služieb žalobcovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté
služby vo výške 105,67 eur a opätovne ho požiadal o uhradenie dlžnej sumy. Podľa informácie o stave
účtu zo dňa 15.02.2012 žalobca ku dňu 15.02.2012 faktúry za poskytované služby v celkovej sume
114,96 eur neuhradil. Z pokladničných blokov zo dňa 29.02.2012 mal preukázané, že žalobca uhradil
žalovanému na jeho pobočke v Stupave sumu vo výške 71,18 eur a manipulačný poplatok vo výške 0,84

eur. Z reklamácie správnosti úhrady alebo kvality poskytnutej telekomunikačnej služby zistil, že žalobca
u žalovaného reklamoval poskytnuté služby v slovenskom jazyku, pričom uviedol, že má Fibernet s
číslom XX XXXX XXXX, čo pôjde na súd. Žiadal o možnosť prenesenia čísla XX XXXX XXXX (Y. C.) na
inú osobu, s tým, že ak k jeho prevedeniu na inú osobu nedôjde, od marca nebude za toto číslo platiť.
Požiadal o vyjadrenie v anglickom jazyku. V pokuse o pokonávku zo dňa 03.05.2012 žalovaný žalobcu

(na adrese Y. C.) upozornil, že voči nemu vedie splatnú pohľadávku za poskytnuté služby, a to za január
2012 vo výške 34,49 eur a za február 2012 vo výške 9,29 eur. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností
vyzval žalobcu aj k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eur. Pohľadávku pozostávajúcu z
neuhradených faktúr a zmluvnej pokuty žiadal zaplatiť najneskôr do 17.05.2012. Dňa 23.05.2012 uhradil
žalobca žalovanému na jeho pobočke v Auparku v Bratislave vyfakturované sumy v celkovej výške 43,78

eur. Spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., zaslala žalobcovi list v ktorom uviedla, že neeviduje úhradu
pohľadávky v celkovej výške 727,31 eur. Dňa 03.07.2012 žalovaný žalobcovi stornoval zmluvnú pokutu
za nevrátené zariadenie vo výške 663,88 eur.

4. Vec posúdil právne podľa ust. § 5 ods. 1, § 43 ods. 1, § 55 ods. 9 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických

komunikáciách, § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 53a ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Obč.
zák., § 137 písm. c), § 298 ods. 1 C.s.p., § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju zamietol. Vzhľadom na
žalobcom namietanú neplatnosť zmluvy o pripojení z dôvodu jej nezrozumiteľnosti, keďže bola spísaná
v slovenskom jazyku a žalobca je francúzsky štátny občan, sa v prvom rade zaoberal ako predbežnou

otázkou platnosťou zmluvy o pripojení. Keďže záver o nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá,
že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť, a
z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca mal záujem so žalovaným uzavrieť zmluvu o
pripojení s predmetom plnenia spočívajúcom v poskytnutí služby FiberNet Klasik za zvýhodnenú cenu,
a takúto zmluvu s ním aj skutočne uzavrel, vyhodnotil, že samotná skutočnosť, že žalobca je francúzsky

štátny občan a zmluva o pripojení spolu s dodatkom mu boli predložené v slovenskom jazyku ešte
nespôsobuje nezrozumiteľnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď žalobcu,
v ktorej sám potvrdil, že služby žalovaného využíval viac ako 10 rokov a u žalovaného riešil nielen
pracovné, ale aj súkromné záležitosti, a vyhodnotil, že žalobca musel mať vedomosť o znení jednotlivých
zmlúv o pripojení, a tiež o podmienkach, na základe ktorých mu žalovaný poskytoval predmetnú službu.

Navyše zdôraznil, že žalobca ani v jednom prípade nepožiadal o možnosť uzavrieť zmluvu v inom jazyku
resp. o možnosť nechať si znenie zmluvy úradne preložiť, a vychádzajúc zo skutočnosti, že reklamácia
bola spísaná v slovenskom jazyku zároveň konštatoval, že žalobca vedel komunikovať v slovenskom
jazyku. Na základe týchto skutočnosti potom s poukazom aj na nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.04.2005 dospel k záveru, že predmetná zmluva o pripojení v znení jej

dodatku je platná.

5. Vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný dňa 03.07.2012 stornoval zmluvnú pokutu voči žalovanému
a v priebehu konania si ju voči žalobcovi neuplatňoval, vyhodnotil, že predmet konania v časti, vktorej žalobca žiadal žalovanému nepriznať zmluvnú pokutu, odpadol. Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou
sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty z dôvodu
jej neprijateľnosti, vzhľadom na žalovaným prednesenú argumentáciu o nepreukázaní naliehavého

právneho záujmu žalobcom na takomto určení v prvom rade s poukazom na ust. § 298 ods. 1 C.s.p.
a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 10/2014 vyhodnotil, že žalobca
nemusel preukazovať naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože
tento vyplýva z osobitného predpisu. S poukazom na znenie zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute,
určenia neplatnosti ktorej sa žalobca žalobou domáhal, zdôraznil, že už rozsudkom Okresného súdu

Prešov č.k. 17C 23/2010-65 zo dňa 13.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 2Co 137/2010 zo dňa 29.06.2011 a obdobne aj rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 17C
112/2010-35 zo dňa 16.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co
136/2010 zo dňa 09.05.2011, bola vyhlásená zmluvná podmienka rovnakého významu len s inou
výškou zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navyše poukázal na skutočnosť, že už
vo viacerých prípadoch došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb žalovaného operátora o plnenie z

rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti, pričom ako príklad uviedol rozsudok Okrasného
súdu Svidník sp. zn. 7C 119/2011 zo dňa 31.10.2011 a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 11C 184/2011-82 zo dňa 26.10.2011. Keďže v zmysle ust. § 53a ods. 1 Obč. zák. je žalovaný povinný
zdržať sa uplatňovania nárokov zo zmluvných podmienok, ktoré boli právoplatne vyhlásené za neplatné
z dôvodu ich neprijateľnosti, a podľa judikatúry súdov zmluvná podmienka upravujúca zmluvnú pokutu

rovnakého významu ako je v danom prípade už bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti
a vo viacerých prípadoch žalovanému ani nebolo priznané plnenie z takejto podmienky, vyslovil záver,
že nie je potrebné opätovne vyslovovať jej neprijateľnosť. V tejto súvislosti opäť poukázal na to, že
žalovaný vymáhanie zmluvnej pokuty voči žalobcovi už dňa 03.07.2012 stornoval. Pokiaľ ide o žalobu
v časti, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 157

eur s príslušenstvom z dôvodu, že aj keď služby žalovaného nevyužíval, zaplatil za ne vyfakturovanú
cenu, konštatoval, že žalovaný poskytoval žalobcovi služby FiberNet Klasik na základe platne uzavretej
zmluvy zo dňa 11.02.2011, pričom v konaní ani nemal preukázané, že by zo strany žalobcu došlo k
ukončeniu tejto zmluvy výpoveďou resp. odstúpením od zmluvy. Navyše uviedol, že neplatnosť zmluvy
v časti zmluvnej podmienky (zmluvnej pokuty) z dôvodu jej neprijateľnosti nespôsobuje neplatnosť celej

zmluvy. Ďalej v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca bol pri uzatváraní zmluvy oboznámený žalovaným
so skutočnosťou, že služba FiberNet Klasik je viazaná na odberné miesto, a žalovaný v dôsledku
toho, že nemal technickú infraštruktúru na poskytovanie tejto služby na celom území Slovenska, pri
uzavretí zmluvy zisťoval, či je technicky schopný službu na odbernom mieste (K., J.) poskytnúť. Vo
vzťahu k skutočnosti, že žalobca býval na K., J., kde chcel využívať službu FiberNet Klasik, len v

nájme, uviedol, že mal zvážiť, či bude pre neho lepšie uzavrieť zmluvu s viazanosťou na 24 mesiacov
alebo bez viazanosti. Pokiaľ teda žalovaný na základe tejto zmluvy naďalej žalobcovi poskytoval služby
a za poskytnuté služby si faktúrami vyúčtoval ich cenu, vzhľadom na uvedené vyslovil záver, že aj
keď žalobca tieto služby nevyužíval, na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Vo
vzťahu k poslednej časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného

zadosťučinenia vo výške 2.000 eur za sústavnú hrozbu vymáhania pohľadávok žalovaným a z dôvodu,
že bol vedený na čiernej listine žalovaného ako neplatič, uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by mu vznikla v súvislosti s takýmto konaním žalovaného nejaká ujma, napr. v podobe
nemožnosti uzavrieť zmluvu o pripojení s novým operátorom, pričom zdôraznil, že oprávnenie viesť
čiernu listinu neplatičov vyplýva žalovanému priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Ďalej

konštatoval, že žalobca nešpecifikoval v čom má spočívať sústavná hrozba vymáhania pohľadávok, a aj
keďžalovanýlistamižalobcuvyzývalnazaplateniedlžnejsumyzaposkytovanéslužbyazmluvnúpokutu
(ešte pred jej stornovaním), vzhľadom na skutočnosť, že s vymáhaním pohľadávky ďalej nepokračoval
a voči žalobcovi neinicioval súdne konanie, v ktorom by sa domáhal zaplatenia týchto pohľadávok,
vyslovil záver, že hrozba vymáhania pohľadávok nebola preukázaná. Na základe uvedených skutočností

vyhodnotil žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. tak, že žalovanému,
ktorý bol v spore v celom rozsahu úspešný, priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a
žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trovkonania. Odvolanie podal s poukazom na ust. § 363 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) C.s.p. z dôvodov,
že napadnutý rozsudok je arbitrárny a nedostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, nesprávne aplikoval právne predpisy, časťou jeho návrhov a argumentáciou sa vôbec

nezaoberal, prípadne ich nesprávne právne kvalifikoval a vo vzájomných súvislostiach nevyhodnotil
správne dôkazy. V prvom rade namietal nedostatok procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý mal
spočívať v riadnom nepredvolaní jeho právneho zástupcu na pojednávanie dňa 19.10.2016. Uviedol,
že dňa 14.09.2013 jeho právny zástupca požiadal elektronicky cez portál e-žaloby o elektronické
doručovaniepísomnostínaadresu:[email protected],apoukázalnato,žepodľaprocesného

kódexu C.s.p. sa predvolanie na pojednávanie nemusí doručovať do vlastných rúk. Keďže predvolanie
na pojednávanie dňa 19.10.2016 mu na túto elektronickú adresu doručené nebolo, a ani písomné
predvolanie doručované poštou „do vlastných rúk“ (ktoré nestihol prevziať, nakoľko bol v tom čase na
dovolenke) mu nebolo riadne doručované, keďže nedisponoval oznamom o náhradnom doručení, čo
musí byť zrejmé z vrátenej zásielky, vyhodnotil, že konaním bez jeho prítomnosti a bez prítomnosti jeho
právneho zástupcu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Zdôraznil, že keby sa

týmto súd prvej inštancie zaoberal, dospel by k záveru, že predvolanie na pojednávanie je potrebné
doručiť ešte raz, a to aj elektronicky.

8. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie si bez akýchkoľvek dôkazov svojským spôsobom
vyargumentoval, že ovláda slovenský jazyk. V tejto súvislosti uviedol, že o zmluvu v anglickom jazyku

požiadal,žalovanývšakzmluvouvinomakovslovenskomjazykunedisponoval.Pokiaľideoskutočnosť,
že u žalovaného využíval služby viac ako 10 rokov, konkretizoval, že tým mal na mysli využívanie týchto
služieb v práci, čo však vybavovali jeho asistentky, pričom do toho obdobia počítal aj obdobie využívania
služieb žalovaného v inom štáte. Uviedol, že reklamáciu zo dňa 22.09.2011 spísal v anglickom jazyku
a odpoveď žiadal podať tiež v anglickom jazyku, čo však žalovaný neurobil. Ďalšiu reklamáciu zo dňa

09.03.2012 spísal už pracovník v Auparku, ktorý ovládal anglický jazyk. Zdôraznil, že z písiem na
reklamáciách je viditeľné, že reklamácie boli spisované rôznymi osobami. Navyše uviedol, že pokiaľ by
ovládal slovenský jazyk nepožadoval by na pojednávanie tlmočníka. Podľa jeho názoru tvrdenie súdu
prvej inštancie o tom, že ovláda slovenský jazyk, nemá vo vykonanom dokazovaní oporu, a potom
ani otázka zrozumiteľnosti právneho úkonu nebola súdom prvej inštancie riadne vyhodnotená, vyslovil

preto, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Ďalej poukazujúc
na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že predmetnú zmluvu bolo možné uzatvoriť aj v inom
pre spotrebiteľa vhodnom jazyku, argumentoval, že súd prvej inštancie mal túto otázku posudzovať
v prospech jeho ako spotrebiteľa, nakoľko akékoľvek nejasnosti a pochybnosti v spotrebiteľských
zmluvách sa vykladajú v prospech spotrebiteľa.

9. Konštatovanie súdu prvej inštancie (uvedené vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 157 eur s príslušenstvom), že žalovaný poskytoval žalobcovi
služby FiberNet Klasik na základe platne uzavretej zmluvy zo dňa 11.02.2011, považoval za v rozpore
so základmi akejkoľvek logiky, nakoľko bolo jasne preukázané, že služby žalovaným poskytované

neboli, pretože žalovaný nemal možnosť tieto služby na adrese K. X, J., poskytovať. V súvislosti s
vyhodnotením, že žalobca bol pri uzatváraní zmluvy oboznámený s tým, že služba Fibernet je viazaná na
odberné miesto, keďže predajca pri uzavretí zmluvy zisťoval, či je žalovaný technicky schopný službu na
tomto mieste poskytnúť, keďže nemá technickú štruktúru na poskytovanie tejto služby na celom území
SR, namietal, že sa nezakladá na vykonanom dokazovaní a nie je ani v súlade s čl. 6 ods. 2 zmluvy

o pripojení, podľa ktorej, cit.: „Strany sa dohodli, že v prípade, ak odberná jednotka nie je v pokrytí,
povinnosť spoločnosti Orange zriadiť pripojenie odbernej jednotke poskytovať služby je podmienená
(odkladacia podmienka) tým, že odberná jednotka sa do uplynutia lehoty 12 týždňov od uzavretia tejto
zmluvy dostane do pokrytia.“. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie, v ktorom na jeho adresu
uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že na adrese K. X, kde chcel využívať službu Fibernet, býval

len v nájme, mal najskôr zvážiť, či bude preňho lepšie uzavrieť zmluvu o pripojení s viazanosťou na
24 mesiacov alebo zmluvu bez viazanosti, argumentoval, že pri uzatváraní zmluvy predajcom nebol
oboznámenýotom,ževyužívanieslužbyjeviazanénaodbernújednotku,aniotom,čivurčitýchčastiach
Bratislavy je alebo nie je možné službu využívať, čiže nebol poučený o tejto skutočnosti pre prípad, že by
chcel alebo potreboval zmeniť miesto využívania služby. Nemal preto vedomosť o tom, že aj v prípade

nemožnosti službu využívať bude ako spotrebiteľ povinný službu ďalej platiť. Uviedol, že k nemožnosti
využívania služby na predmetnej adrese došlo bez jeho zavinenia, pretože nájom bol vypovedaný zo
strany vlastníka, ktorý byt potreboval pre vlastnú potrebu. V tejto súvislosti zdôraznil, že i naďalej mal
záujem predmetnú službu využívať na inej adrese (na S. A. E. J.), teda mal záujem o prekládku. Ďalejargumentoval, že zo strany predajcu mu nebola ponúknutá možnosť uzatvoriť zmluvu o pripojení bez
viazanosti a s poukazom na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 29.09.2014, v ktorom uviedol,
že nemá záujem poskytovať predmetnú službu po dobu kratšiu ako 24 mesiacov, a že lehota užívania

služby 24 mesiacov je ekonomického charakteru, vyslovil názor, že uzatvorenie zmluvy bez viazanosti
mu žalovaný neposkytol z dôvodu, že to nebolo v jeho ekonomickom záujme. S poukazom na bod 4.2.
a bod 2.3 písm. b) dodatku k zmluve o pripojení vyhodnotil, že postavenie spotrebiteľa a podniku je
v nerovnováhe, pokiaľ spotrebiteľ musí (podľa výkladu súdu) platiť za služby 24 mesiacov, aj keď ich
nemôže využívať, a poskytovateľ služieb má podľa § 575 a nasl. Obč. zák. právo v prípade nemožnosti

plnenia možnosť prestať poskytovať služby. V súvislosti so záverom, že na strane žalovaného nedošlo
k bezdôvodnému obohateniu, pretože služby poskytoval žalobcovi, aj keď ich nevyužíval, na základe
platnej zmluvy, a potom si za ne na základe faktúr vyúčtoval riadne a včas cenu, zdôraznil, že ako
spotrebiteľ tieto služby na odbernej jednotke v intenciách zákona ani využívať nemohol, lebo by musel
vstupovať do obydlia vlastníka bez právneho dôvodu. Takýto výklad súdu považoval preto za absurdný,
v rozpore so zásadami všeobecne ponímanej spravodlivosti a opätovne poukázal na ust. § 575 a nasl.

Obč. zák.. Vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného videl v tom, že mu fakturoval ceny za
neposkytnuté služby, teda prijímal peňažné prostriedky bez primeraného protiplnenia. Ďalej vo vzťahu
k odpovedi žalovaného na jeho reklamáciu, v ktorej ho požiadal o doloženie relevantného dokladu o
zmene bydliska s tým, že následne sa vyjadrí k možnosti zrušenia dodatku k zmluve o pripojení bez
účtovania zmluvnej pokuty za podmienky aktivácie mobilného čísla s viazanosťou 24 mesiacov, uviedol,

žeanipodoloženípožadovanéhodokladusažalovanýkmožnostizrušeniadodatkunevyjadril.Namietal,
že súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal, a ani tým,
že podmienka aktivácie mobilného čísla s viazanosťou na 24 mesiacov bola vzťahovaná na odpustenie
zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eur, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uviedol, že pokiaľ
zmluva o pripojení a dodatok k nej neupravujú ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán v prípade, ak

prekládka nie je možná, práva a povinnosti je potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa.

10. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe zistenia, že žalovaný dňa 03.07.2012
stornoval vymáhanie zmluvnej pokuty voči nemu, k záveru, že nie je potrebné opätovne vyslovovať
neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. S týmto záverom nesúhlasil, pretože výtlačok z internetu o

stornovaní pokuty za nevrátené zariadenie (a nie za nedodržanie doby viazanosti), ktorý navyše nie je
podpísaný osobou oprávnenou konať za žalovaného, a v ktorého popise sa nenachádza číslo zmluvy
a je uvedená adresa Y. C.T. XX, nemožno považovať za relevantný dôkaz o stornovaní zmluvnej
pokuty, ktorej určenia neplatnosti sa v danom konaní domáha. Skôr sa domnieva, že ide o stornovanie
zmluvnej pokuty za odbernú jednotku na Y. C., ktorá bola prevedená na nového užívateľa, kde žalovaný

podmieňoval prevedenie na nového užívateľa úhradou faktúr za odberné miesto K., a to v čase, kedy
už býval na S. A. E. J.. Ak by bola zmluvná pokuta na základe dodatku k Zmluve o pripojení č. S.
skutočne stornovaná, vyslovil názor, že potom by ju žalovaný nevymáhal prostredníctvom spol. EOS
KSI Slovensko, s.r.o., nepodmieňoval by jej nevymáhanie aktiváciou nového čísla s dobou viazanosti
na 24 mesiacov, nezotrvával by na nej vo svojom podaní zo dňa 18.07.2012 a na listine o stornovaní by

bolo uvedené stornovanie pokuty za nedodržanie času trvania zmluvy a nie za nevrátenie zariadenia.
Namietal, že súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal, a ani tým, či žalovaný
pohľadávku z tejto zmluvnej pokuty nepreviedol na tretiu osobu, napr. na vymáhaciu spoločnosť.

11. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedeným dôvodom

nepriznania primeraného zadosťučinenia vo výške 2.000 eur, s ktorými nesúhlasil, argumentoval,
že sústavná hrozba vymáhania pohľadávok bola preukázaná listinnými dôkazmi, jeho výpoveďou,
korešpondenciou so žalovaným, vyjadrením žalovaného k žalobe, prípisom vymáhacej spoločnosti EOS
KSI Slovensko, s.r.o., a tiež vyjadrením žalovaného, v ktorom priznal, že ho vymazal z čiernej listiny
až dňa 13.05.2014 (a nie k 03.07.2012), čo podľa jeho názoru účelovo odôvodňoval administratívnou

chybou. Vzhľadom k tomu, že zoznam neplatičov nie je verejný, ale je zdieľaný len medzi podnikmi,
považoval za zrejmú skutočnosť, že sa o tom, že je vedený na čiernej listine ako neplatič dozvedel u
iného podniku. Uviedol, že pri ujme - primeranom zadosťučinení treba brať do úvahy pocit človeka, ktorý
sa naraz dostane na listinu neplatičov a má problémy u iných poskytovateľov služieb.

12. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v celom rozsahu stotožnil s napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie a považoval ho za dostatočne odôvodnený, nakoľko z neho nepochybne
vyplýva, aký skutkový stav súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil, ako ho vyhodnotil a
ako vec právne posúdil. V súvislosti s odvolacím argumentom žalobcu, že neovláda slovenský jazykpoukázal na skutočnosť, že žalobca si na jeho obchodnom mieste vedel vybrať, aký druh služby
žiada poskytovať, pričom o tom, že si vybral službu akú chcel, svedčí skutočnosť, že poskytovanie
vybranej služby až do jeho presťahovania žiadnym spôsobom nenamietal a za poskytované služby

riadne platil. Mal preto za to, že súd prvej inštancie sa vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu
o nezrozumiteľnosti právneho úkonu vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu. V tejto súvislosti
zdôraznil, že zrozumiteľnosť vyjadruje kvalitu spôsobu (formy) prejavu vôle, čiže právny úkon je
nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného, či
iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle, a ani výkladom právneho úkonu nemožno zistiť, čo

chcel účastník prejaviť. Ďalej uviedol, že prostredníctvom služby Orange Doma poskytuje svojim
zákazníkom pevné pripojenie k optickej sieti a umožňuje im tak využívať internetové služby v zmysle
dohodnutých podmienok. Podmienkou poskytovania internetových služieb zákazníkovi cez optické
káble je pripojenie odbernej jednotky k sieti prostredníctvom pripojenia, pričom konkrétne územné
vymedzenie poskytovania služieb vyplýva z územného vymedzenia siete koncových bodov a pripojení
jednotlivých odberných jednotiek ku koncovým bodom siete, čo znamená, že svoje služby môže v

zmysle uzatvorenej zmluvy poskytovať len na miestach, ktoré sú technicky prispôsobené na to, aby
mohli byť pripojené k sieti. Zdôraznil, že na základe takto uzatvorenej zmluvy a dodatku k nej poskytoval
žalobcovi od 11.02.2011 internetové služby na adrese K.É. X, J., ktorú si zvolil sám žalobca, a ktorá
technicky umožňovala poskytovanie vybraných služieb prostredníctvom optickej siete. Dňa 22.09.2011
však žalobca podal u neho písomnú reklamáciu z dôvodu, že sa presťahoval na S. X/A, J., kde už

následne nemohol využívať poskytnuté služby, pretože v danej lokalite nebolo pokrytie. V nadväznosti
na uvedené vysvetlil, že žalobcovi aj naďalej poskytoval služby v zmysle uzatvorenej zmluvy na adrese
K. X, ktorú žalobca v zmluve označil ako odberné miesto, kde bude využívať ním poskytované služby,
a preto aj naďalej požadoval od neho uhrádzanie paušálneho poplatku, k úhrade ktorého sa zaviazal.
S poukazom na čl. 2 písm. q) spoločných podmienok uviedol, že prekládkou pripojenia je technický a

administratívny postup zahrňujúci úkony spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ako aj účastníka, ktorým
sa zriadené pripojenie odbernej jednotky na základe dohody účastníka a spoločnosti Orange Slovensko,
a.s., zruší a zároveň sa zriadi pripojenie inej odbernej jednotky účastníka. Táto prekládka je však
limitovaná tým, že nové odberné miesto musí byť pripojené k sieti, pričom spoločnosť Orange Slovensko
a.s., má právo na odmietnutie prekládky aj z dôvodu, že poskytovanie služieb v požadovanom mieste

alebo požadovanom rozsahu, technických a kvalitatívnych parametroch, je technicky neuskutočniteľné.
O tom, že služba poskytovaná na základe zmluvy si vyžaduje vybudovanie osobitnej infraštruktúry z
jeho strany bol žalobca podľa jeho tvrdenia nepochybne informovaný už pri podpise zmluvy, keďže
pred uzavretím zmluvy musel predajca zistiť, či sa adresa žalobcu nachádza v pokrytí vybudovanej
infraštruktúry, čiže už pri podpise zmluvy musela byť žalobcovi známa skutočnosť, že poskytovaná

služba nie je dostupná na celom území Slovenska. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na ustanovenie poslednej
vety článku 6, bod 2 zmluvy o pripojení, uviedol, že je vytrhnutý z kontextu predmetného bodu a
nevzťahuje sa na skutočnosti uvádzané v tomto konaní, nakoľko odberné miesto bolo žalobcom v
zmluve jasne definované a bolo pripojené ihneď po uzavretí zmluvy. V súvislosti s poukazom žalobcu
na znenie ustanovenia bodu 4.2 dodatku uviedol, že ním uvedené znenie nekorešponduje so znením

dodatku, ktorý uzavreli. Ďalej uviedol, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si proti žalobcovi nikdy
súdnou cestou neuplatnil, navyše zdôraznil, že v zmysle ust. § 101 Obč. zák. je premlčaný. V súvislosti
s domnienkou žalobcu, že dňa 03.07.2012 došlo k stornovaniu zmluvnej pokuty za odbernú jednotku na
ul. Y. C., ktorá bola prevedená na nového užívateľa, uviedol, že toto tvrdenie nedáva zmysel, pretože na
základe dohody o prevode pripojenia odbernej jednotky na ulici Y. C., uzavretej medzi ním, žalobcom

a novým pristupujúcim, bol zmenený iba účastník zmluvy, čiže z tejto zmluvy mu nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty nevznikol, a v prípade, ak by bola porušená zmluva novým pristupujúcim, riešil by to s
ním a nie so žalobcom. Na záver konštatoval, že od stornovania zmluvnej pokuty žalobcu na jej úhradu
nevyzýval. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 2.000 eur
uviedol, že toto právo má iba osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej v zákone o ochrane spotrebiteľa, prípadne v osobitných predpisoch, ak takéto porušenie
je zároveň spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Žalobca však podľa jeho názoru neuniesol dôkazné
bremeno,pretoženepreukázalakáujmamubolaspôsobná,adoposiaľaniúspešneneuplatnilporušenie
práv resp. povinností.

13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok a procesný postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, prejednal odvolanie bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľaust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa ust. § 53a ods. 1 a 2 Obč. zák., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa

rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

17. Podľa ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

19. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

20. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z
hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, po skutkovej stránke v celom rozsahu a po právnej stránke

okrem právneho posúdenia žaloby v časti o nepriznanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému,
ktorú odvolací súd po aplikácii ust. § 382 C.s.p. posúdil právne podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p.,
stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním žalobcu napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd
prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (ktorou sa domáhal nepriznania zmluvnej pokuty vo výške
663,88 eur žalovanému, určenia neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej

pokuty vo výške 663,88 eur, vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške 157 eur s
príslušenstvom a zaplatenia primeraného zadosťučinenia žalovaným vo výške 2.000 eur) a žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vykonal
vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite
v súlade s ust. § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, a aj

keď žalobu v časti o nepriznanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému neposúdil správne
podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. ako určovaciu žalobu, v dôsledku čoho potom neskúmal existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, z vykonaného dokazovania vyvodil
správny záver o nedôvodnosti celej žaloby, a svoje rozhodnutie, okrem už uvedenej časti týkajúcejsa nepriznania zmluvnej pokuty žalovanému, aj podrobne a náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2
C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie, pokiaľ ide o žalobu v časti
určenia neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia

primeraného zadosťučinenia, vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie,
a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových
strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje
závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa týchto častí žaloby vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej
argumentácii bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný
záver o nedôvodnosti celej žaloby. Rozhodnutie je v týchto častiach tiež presvedčivé, premisy zvolené v
rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre

právnickú ale i laickú verejnosť pochopiteľné, prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením
rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd, okrem právneho posúdenia a dôvodov zamietnutia
žaloby v časti o nepriznanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému, stotožňuje a konštatuje
jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené
opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu, a keďže dospel

k záveru, že žalobu žalobcu v časti o nepriznanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému je
potrebné posúdiť po právnej stránke inak ako ju posúdil súd prvej inštancie, tak aj k tomuto odlišnému
právnemu posúdeniu dotknutej časti žaloby.

21. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, ktorou namietal nesprávny

procesný postup súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého malo dôjsť k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces, a ktorý mal spočívať v riadnom nepredvolaní jeho právneho zástupcu na
pojednávanie dňa 19.10.2016, keď aj napriek jeho žiadosti o doručovanie písomnosti na elektronickú
adresu [email protected] mu predvolanie na pojednávanie dňa 19.10.2016 na túto adresu
nedoručoval, ale doručoval mu ho prostredníctvom pošty do vlastných rúk bez toho, aby mu nechal

oznam o náhradnom doručovaní. V tejto súvislosti odvolací súd s poukazom na ust. § 111 ods. 2
C.s.p., podľa ktorého, cit.: „Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.“, uvádza, že súd je povinný doručiť písomnosť do vlastných
rúk, ak tak ustanovuje zákon a v ostatných prípadoch, teda ak zásielku nie je podľa zákona potrebné
doručovať do vlastných rúk (čo je aj daný prípad doručovania predvolania na pojednávanie), súd môže

s ohľadom na konkrétne okolnosti daného konania nariadiť, aby sa doručila do vlastných rúk. Pokiaľ
teda súd prvej inštancie nariadil doručovať predvolanie na pojednávanie dňa 19.10.2016 do vlastných
rúk, postupoval v súlade so zákonom (C.s.p.) a strany sporu (teda aj právny zástupca žalobcu a
žalobca) boli povinné takýto procesný postup súdu prvej inštancie rešpektovať, navyše odvolací súd
zdôrazňuje, že písomnosť, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, súd nemôže doručiť na elektronickú

adresu, čo vyplýva priamo zo znenia ust. § 105 ods. 2 C.s.p.. Z uvedeného je preto zrejmé, že súd
prvej inštancie, ktorý doručoval predvolanie na pojednávanie prostredníctvom poštového podniku do
vlastných rúk, postupoval správne v súlade s ust. § 105 ods. 2 C.s.p., keď ho nedoručoval právnemu
zástupcovi žalobcu na elektronickú adresu: [email protected], ale na adresu podľa ust. §
106 C.s.p.. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že ani poštou nebolo jeho právnemu zástupcovi

riadne doručované predvolanie na pojednávanie dňa 19.10.2016 do vlastných rúk, keď jeho právnemu
zástupcovi nebol zanechaný odkaz o náhradnom doručovaní, odvolací súd uvádza, že je nedôvodná,
pretože okrem toho, že žalobca uvedené tvrdenie ničím nepreukázal (napr. prípadnou reklamáciou
nesprávneho doručovania tejto zásielky na poštovom podniku, ktorý uskutočňoval jej doručenie),
súčasná právna úprava doručovania podľa Civilného sporového poriadku na rozdiel od pôvodnej právnej

úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku (účinnom do 30.06.2016) už neukladá povinnosť
(nevyžaduje)doručovaťpísomnosťurčenúdovlastnýchrúkopakovane,čiženiejenevyhnutné,abysúdy
túto dispozičnú službu využívali. Podľa Poštových podmienok pre Úradnú zásielku, vnútroštátny styk,
účinných od 1. februára 2016, však je možné, aby boli zásielky doručované aj opakovane, pokiaľ adresát
využije službu Opakované doručenie podľa 5.2.2 (viď body 2.3 a 6 Poštových podmienok, Úradná

zásielka, vnútroštátny styk, účinných od 1. februára 2016). Súčasná právna úprava doručovania podľa
C.s.p. na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy už nehovorí ani o povinnosti uložiť zásielku na pošte alebo
orgáne obce a o povinnosti o tejto skutočnosti upovedomiť adresáta. Upravuje už len moment doručenia
pri doručovaní prostredníctvom fikcie, a týmto momentom je deň vrátenia nedoručenej zásielky súdu(§ 111 ods. 3 a § 112). Odbernú (úložnú) lehotu opäť upravujú len Poštové podmienky (Všeobecná
časť, vnútroštátny styk, účinné od 1. februára 2016, bod 21), podľa ktorých je všeobecná odberná
lehota zásielok 18 kalendárnych dní. V danom prípade mal odvolací súd z vrátenej nedoručenej súdnej

zásielky obsahujúcej predvolanie na pojednávanie dňa 19.10.2016 preukázané, že bola dňa 15.08.2016
prijatá poštovým podnikom na doručenie adresátovi - právnemu zástupcovi žalobcu na adresu jeho
sídla a dňa 17.08.2016 bola uložená na pošte. Následne z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote
bola dňa 06.09.2016, t.j. po uplynutí odbernej (úložnej) lehoty v trvaní 18 kalendárnych dní poštovým
podnikom vrátená súdu prvej inštancie, ktorému došla dňa 07.09.2016 (vrátená zásielka na č.l. 181

súdneho spisu), čiže deň vrátenia nedoručenej zásielky súdu, t.j. 07.09.2016 je v zmysle ust. § 111
ods. 3 C.s.p. dňom jej doručenia, a to aj v prípade, že sa právny zástupca žalobcu o tom nedozvedel.
Keďže nebolo preukázané, že by zo strany poštového podniku došlo k akémukoľvek pochybeniu pri
doručovaní tejto zásielky a predvolanie na pojednávanie dňa 19.10.2016 bolo doručené súdom prvej
inštancie právnemu zástupcovi žalobcu fikciou, možno konštatovať, že procesným postupom súdu prvej
inštancie spočívajúcom v pojednávaní dňa 19.10.2016 podľa ust. § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalobcu

a jeho právneho zástupcu, nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Odvolacie
námietky v uvedenom smere vyhodnotil preto odvolací súd ako nedôvodné.

22. Vychádzajúc z charakteru a účelu časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal nepriznania nároku na
úhradu zmluvnej pokuty žalovanému, odvolací súd konštatuje, že ide o negatívnu určovaciu žalobu

podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., nakoľko na jej základe sa žalobca domáha vyslovenia (určenia), že
žalovaný nemá právo na úhradu zmluvnej pokuty, teda, že tu nie je (neexistuje) právo žalovaného na
zmluvnú pokutu. Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo vzťahu k tejto časti žaloby odvolací súd
zistil, že súd prvej inštancie túto časť žaloby zamietol bez poukazu na konkrétne zákonné ustanovenie z
dôvodu, že v tejto časti odpadol predmet konania, keďže žalovaný dňa 03.07.2012 vymáhanie zmluvnej

pokuty voči žalobcovi stornoval, z čoho je zrejmé, že ju neposudzoval ako žalobu určovaciu podľa ust.
§ 137 písm. c) C.s.p. a v dôsledku toho ani neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení, ktorého existenciu je potrebné v danom prípade skúmať, keďže nevyplýva z
osobitného predpisu. Odvolací súd konštatuje, že vec v tejto časti potom nesprávne právne posúdil.
Vzhľadom na skutočnosť, že na túto časť prejednávanej veci sa vzťahuje ustanovenie § 137 písm. c)

C.s.p., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci vo vzťahu k tejto časti žaloby súdom prvej inštancie použité
nebolo a je pre rozhodnutie o odvolaní rozhodujúce, odvolací súd v súlade s ust. § 382 C.s.p. vyzval
strany sporu na vyjadrenie sa k možnému použitiu tohto zákonného ustanovenia v prejednávanej veci v
časti o nepriznanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému, pričom strany sporu sa k tejto výzve
prostredníctvom svojich právnych zástupcov vyjadrili.

23. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj naliehavý právny záujem na nepriznaní
nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému odôvodnil právnou neistotu v otázke skutočnej výšky
dlhu voči žalovanému, pretože ohľadom úhrady zmluvnej pokuty robil žalovaný na neho nátlak aj cez
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., a zároveň ho viedol na tzv. black liste, čím mu znemožňoval

uzavrieť zmluvu s iným poskytovateľom služieb. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo
veci 1MCdo 1/09. Právny zástupca žalobcu zároveň uviedol, že žalobca svoje pracovné pôsobenie na
území Slovenskej republiky ukončil a nemá vedomosť o tom, či si žalovaný voči nemu uplatnil úhradu
zmluvnej pokuty, prípadne či uvedenú pohľadávku zo zmluvnej pokuty previedol na tretiu osobu, ktorá
by si uplatňovala tento nárok.

24. Žalovaný v reakcii na túto výzvu súdu uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že si voči žalobcovi
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nikdy súdnou cestou neuplatnil, potom je zrejmé, že žalobca sa
žalobou v časti, ktorou žiadal, aby mu ako žalovanému nebol priznaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty,
domáhal určenia, že jeho právo na úhradu zmluvnej pokuty zo zmluvy o pripojení neexistuje. Uviedol,

že podľa jeho názoru vo vzťahu k špecifikovanej časti žaloby nie je splnená podmienka naliehavého
právneho záujmu, a to z dôvodu, že jeho právo na zaplatenie spornej zmluvnej pokuty vo výške 663,88
eur je podľa ust. § 101 Obč. zák. premlčané, nakoľko dňa 17.05.2015 uplynula 3-ročná premlčacia doba
plynúca od splatnosti zmluvnej pokuty dňa 17.05.2012, v dôsledku čoho toto právo uplatnené v pokuse
o pokonávku nie je možné priznať súdom, čiže nikdy nebude mať ako veriteľ k dispozícii exekučný titul

na vymáhanie tejto pohľadávky, a tiež z dôvodu, že už dňa 03.07.2012 vo svojom internom informačnom
systémeGAUSSzaevidoval,žedošlokstornovaniuzmluvnejpokutyzanevráteniezariadenia,pričomod
vykonania storna žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nevyzýval. Z uvedených skutočností podľa jeho
tvrdenia nepochybne vyplýva, že na strane žalobcu neexistuje reálna hrozba vymáhania pohľadávky zozmluvnej pokuty z jeho strany a ani následného vedenia exekúcie na majetok žalobcu, v dôsledku čoho
by ani rozhodnutie súdu, ktorým by vyslovil, že mu nepriznáva nárok na úhradu zmluvnej pokuty, nemalo
pre žalobcu absolútne žiadny zmysel. Taktiež uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že jeho právo na

zmluvnú pokutu je premlčané, sa žalobca nenachádza v štádiu neistoty alebo ohrozenia z možného
súdneho vymáhania pohľadávky a exekúcie. Ak aj v čase podania žaloby existoval naliehavý právny
záujem na určení neexistencie jeho práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, konštatoval, že za daných
okolností v súčasnosti takýto naliehavý právny záujem už neexistuje a absencia naliehavého právneho
záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby. Napadnutý rozsudok žiadal preto ako vecne správny potvrdiť.

25. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c)
C.s.p. (pôvodne § 80 písm. c/ O.s.p.), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ
chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny

vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie) - z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.12 2012, sp. zn. 5
Cdo 31/2011.

26. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na určení neexistencie nároku žalovaného na úhradu
zmluvnej pokuty odôvodnil iba právnou neistotu v otázke skutočnej výšky dlhu voči žalovanému, keď
ho v minulosti (v roku 2012) žalovaný prostredníctvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., vyzval
na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (čo potvrdil aj súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí), a v dôsledku neuhradenia ktorej ho viedol na čiernej listine

neplatičov. Pokiaľ ide o výzvu (list), ktorou sa žalovaný v minulosti prostredníctvom spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s.r.o., domáhal od žalobcu zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eur, odvolací súd
konštatuje, že takáto výzva ešte neznamená zneistenie právneho postavenia žalobcu, pretože pokiaľ s
ňou žalobca nesúhlasil z akéhokoľvek dôvodu, nebol povinný ju splniť, čiže aj v prípade jej nesplnenia sa
jeho právne postavenie nijako nezmenilo, nezhoršilo a ani nezneistilo. O zneistení právneho postavenia

žalobcu by bolo možné uvažovať až v prípade, ak by si žalovaný svoj nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty uplatnil žalobou na súde alebo rozhodcovskom súde, prípadne, keby ju vymáhal iným spôsobom,
napríklad zrážkami zo mzdy žalobcu a pod., teda keby uskutočnil konkrétne právne relevantné úkony,
ktorými dochádza bezprostredne k uplatneniu a vymoženiu tejto zmluvnej pokuty. Výzva na zaplatenie
zmluvnej pokuty však nie je prostriedok priameho bezprostredného uplatňovania ani vymáhania tejto

pohľadávky, preto ešte žiadnym spôsobom nezasahuje do právneho postavenia žalobcu. Navyše
vychádzajúc z predloženého spisu odvolací súd uvádza, že v súčasnosti žalovaný žalobcu už na čiernej
listine neplatičov neeviduje a o zaplatenie zmluvnej pokuty, ako sám uviedol, nemá záujem z dôvodu jej
premlčania ako aj z dôvodu, že túto zmluvnú pokutu sám stornoval. Žalobca v danom konaní netvrdil a
ani nepreukázal, že by sa žalovaný od neho domáhal zaplatenia tejto zmluvnej pokuty súdnou cestou

prípadne cestou rozhodcovského súdu, pričom v týchto konaniach by bola otázka (neexistencie) nároku
žalovaného na zmluvnú pokutu riešená prejudiciálne, alebo že jej zaplatenie od neho vymáhal iným
spôsobom. Ak žalovaný zmluvnú pokutu sám ešte v roku 2012 stornoval, o čom má žalobca vedomosť,
je vylúčené, aby žalobca úspešne tvrdil svoju právnu neistotu ohľadom nároku žalovaného na zmluvnú
pokutu. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že z daných skutkových okolností neisté

právne postavenie žalobcu a ani naliehavosť jeho právneho záujmu na určení neexistencie práva
žalovaného na zmluvnú pokutu nevyplýva. Je preto zrejmé, že žalobca naliehavý právny záujem na
nepriznaní nároku na úhradu zmluvnej pokuty žalovanému nepreukázal. Odvolací súd dospel potom k
záveru, že žalobu žalobcu bolo potrebné v tejto časti zamietnuť pre nedostatok naliehavého právnehozáujmu žalobcu na požadovanom určení. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu žalobcu v tejto časti
zamietol, aj keď na základe odlišného právneho posúdenia, rozhodol v tejto časti vecne správne.

27. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vyslovil po zistení, že žalovaný dňa
03.07.2012 stornoval voči nemu vymáhanie zmluvnej pokuty, záver, že nie je potrebné opätovne
vyslovovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky a žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvného
dojednania o zmluvnej pokute pre jeho neprijateľnosť zamietol. Uvedené namietal z dôvodu, že výtlačok
z internetu o stornovaní pokuty za nevrátené zariadenie (a nie za nedodržanie doby viazanosti), ktorý

navyše nie je podpísaný osobou oprávnenou konať za žalovaného, a v ktorého popise sa nenachádza
číslo zmluvy a je uvedená adresa Y. C.T. XX, nepovažoval za relevantný dôkaz o stornovaní zmluvnej
pokuty za nedodržanie doby viazanosti, ktorého určenia neplatnosti sa v danom konaní domáha.
Odvolací súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie s
poukazom na konkrétne súdne rozhodnutia nezamietol žalobu žalobcu v časti o určenie neplatnosti
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute vo výške 663,88 eur z dôvodu stornovania tejto zmluvnej

pokuty, na túto skutočnosť iba poukázal, ale predovšetkým z dôvodu, že zmluvné dojednanie o
zmluvnej pokute rovnakého významu ako je v danom prípade, len s inou výškou zmluvnej pokuty,
bolo už skôr súdom vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a vo viacerých prípadoch došlo
zo strany súdov k právoplatnému zamietnutiu žalôb žalovaného o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty
ako je v danom prípade. Vychádzal pritom z ust. § 53a ods. 1 Obč. zák., a keďže v jeho zmysle

bol žalovaný ako dodávateľ v prípade, ak bola určitá zmluvná podmienka použitá v spotrebiteľskej
zmluve súdom vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, alebo ak súd nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo
podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, nemal dôvod opätovne
vyslovovať neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na príslušné súdne rozhodnutia, ktorými bola
zmluvná podmienka rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú (ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5
Obč. zák. priamo zo zákona neplatná), a tiež na súdne rozhodnutia, ktorými súdy nepriznali žalovanému
ako dodávateľovi plnenia z dôvodu takejto podmienky, a vzhľadom na znenie ust. § 53a ods. 1 Obč.
zák. dospel potom aj k správnemu záveru o tom, že nie je potrebné opätovne vyhlasovať takúto

podmienku za neprijateľnú. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti tohto záveru uvádza len to, že
opätovné vyhlasovanie zmluvnej podmienky súdom za neprijateľnú, ktorá už raz súdom za neprijateľnú
vyhlásená bola, nie je dôvodné a nemá žiadny právny význam pre spotrebiteľa a ani dodávateľa, pretože
dodávateľ je povinný zdržať sa používania zmluvnej podmienky vyhlásenej súdom za neprijateľnú od
právoplatnosti takéhoto súdneho rozhodnutia priamo zo zákona, a teda ďalšie vyhlásenie toho istého

zmluvného dojednania len deklaruje už nastolený právny stav. Pokiaľ ide o stornovanie tejto zmluvnej
pokuty žalovaným odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nemá na uvedený právny záver žiaden vplyv.
Odvolací súd sa preto s uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie o nedôvodnosti a nepotrebnosti
opätovného vyhlasovania neplatnosti dotknutého dojednania o zmluvnej pokute pre jeho neprijateľnosť
v plnom rozsahu stotožňuje a konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku aj v tejto časti.

28. V ďalšom sa odvolací súd vyjadrí k jednotlivým pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevantným
odvolacím námietkam žalobcu, ktorými spochybňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o
nedôvodnosti žaloby v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške 157 eur s
príslušenstvom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, ktorou žalobca namieta, že súd prvej inštancie

nesprávne vyhodnotil, že ovláda slovenský jazyk, keď takéto zistenie podľa jeho názoru nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, a v dôsledku toho aj z právneho hľadiska nesprávne posúdil otázku
zrozumiteľnosti právneho úkonu, odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná, pretože bez
ohľadu na to, na akej úrovni, a či vôbec, žalobca ovládal slovenský jazyk, podstatná je skutočnosť, že
žalobca vedel čo je predmetom a podstatným obsahom (aké plnenie a tomu zodpovedajúce vzájomné

práva a povinnosti zmluvných strán) zmluvy o pripojení zo dňa 11.02.2011 a dodatku k nej, a tiež
skutočnosť, že s takýmto predmetom a obsahom zmluvy a dodatku k nej prejavil súhlasnú vôľu, keď túto
zmluvu spolu s dodatkom so žalovaným ako dodávateľom uzatvoril. Odvolací súd námietku žalobcu o
nezrozumiteľnosti tejto zmluvy a dodatku z dôvodu ich vyhotovenia v slovenskom jazyku, ktorý neovláda,
považuje preto za špekulatívnu a účelovú. Navyše poukazuje na to, že žalobcovi nič nebránilo v prípade

ním tvrdenej jazykovej bariéry, ak mal v jej dôsledku skutočne dôvodné pochybnosti o predmete a
obsahu tejto zmluvy a dodatku, a nebolo mu jasné o čo v tejto zmluve a dodatku ide, túto zmluvu o
pripojeníspolusdodatkomneuzatvoriť,príp.sijudaťpreložiť,čovšakneurobil.Uzatvorenímtejtozmluvy
a dodatku prejavil svoju slobodnú vôľu a vážnosť svojho rozhodnutia. Účelovosť tejto argumentáciežalobcu vyplýva tiež zo skutočnosti, že služby žalovaného využíval viac ako 10 rokov (čo aj sám vo
svojej výpovedi potvrdil), je preto zrejmé, že mal vedomosť o spôsobe, akým žalovaný svoje služby
poskytuje. To, že obsah a predmet zmluvy a dodatku museli byť žalobcovi zrejmé a zrozumiteľné vyplýva

tiež zo skutočnosti, že žalobca službu FiberNet Klasik na základe žalobou dotknutej zmluvy a dodatku
od jej uzatvorenia riadne využíval a žalovanému za poskytnuté služby riadne a včas platil, a to až
do času kedy zmenil bydlisko a odsťahoval sa z miesta odbernej jednotky, t.j. z adresy K. X, J., kde
využíval žalovaným poskytovanú službu FiberNet Klasik. Dokonca aj po presťahovaní sa z tejto adresy
mal záujem predmetnú službu naďalej využívať. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že

záver súdu prvej inštancie o zrozumiteľnosti a platnosti tohto právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka je nepochybne správny.

29. V súvislosti s odvolacím argumentom žalobcu, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy a dodatku
nebol predajcom žalovaného oboznámený o tom, že využívanie služby FiberNet Klasik je viazané na
odbernú jednotku, a ani o tom, či v určitých častiach Bratislavy je alebo nie je možné službu využívať,

v dôsledku čoho potom nemal vedomosť o tom, že v prípade nemožnosti službu využívať v odbernej
jednotke bude povinný službu aj napriek tomu naďalej platiť, odvolací súd uvádza, že zo samotného
charakteru poskytovanej služby, ktorá spočíva v pripojení odbernej jednotky k sieti logicky vyplýva, že
poskytovaná služba sa viaže na odbernú jednotku uvedenú v zmluve, na ktorú sa zriaďuje pripojenie
k sieti, a keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o pripojení a dodatku sám nahlásil ako miesto odbernej

jednotky adresu: K. X, J., čo je výslovne uvedené v zmluve, je zrejmé, že musel mať vedomosť o
tom, že poskytovaná služba FiberNet Klasik sa vzťahuje na túto odbernú jednotku, keďže na základe
uzatvorenej zmluvy a dodatku sa zriadilo pripojenie k sieti na túto odbernú jednotku a nie na inú. Pokiaľ
ide o sieť miest, na ktorých žalovaný svoje služby poskytuje na základe vybudovanej infraštruktúry,
teda pokrytia, odvolací súd uvádza, že je všeobecne známe, že jednotliví operátori, t.j. poskytovatelia

elektronických komunikačných služieb, a teda aj žalovaný majú v rámci územia Slovenskej republiky
rôzne pokrytie, a to aj v rámci jednotlivých miest, ktoré sa dá navyše zistiť z mapy pokrytia konkrétneho
operátora zverejnenej na jeho webovej stránke. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že informácie
týkajúce sa mapy pokrytia sú všeobecne známe a verejne prístupné, odvolacia námietka žalobcu o
neinformovanostiomiestachpokrytiaaposkytovaniajednotlivýchslužiebžalovanýmjepretonedôvodná

a absurdná, navyše keď žalovaný ani nemá povinnosť osobitne každého spotrebiteľa informovať o
zozname všetkých miest, kde ma vybudovanú technickú infraštruktúru na poskytovanie jednotlivých
služieb. Rovnako za absurdnú považuje odvolací súd námietku žalobcu, ktorou namietal, že zo strany
predajcu žalovaného mu nebola ponúknutá možnosť uzatvoriť zmluvu o pripojení bez viazanosti, a
to z dôvodu, že je šikanózne požadovať, aby žalovaný ako dodávateľ informoval spotrebiteľa bez

vyslovenia jeho konkrétnej požiadavky o všetkých možných alternatívach a podmienkach poskytovania
tých - ktorých služieb. Odvolací súd považuje za šikanózne a najmä nespravodlivé, aby dodávateľ niesol
namiesto spotrebiteľa zodpovednosť za spotrebiteľom uskutočnený výber služby a s ňou spojených
zmluvných podmienok. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko služby žalobcovi poskytoval, aj keď ich nevyužíval, na

základe platnej zmluvy a potom si za ne na základe faktúr vyúčtoval riadne a včas cenu a zotrval
na názore, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že mu fakturoval ceny za
neposkytnuté služby, teda prijímal peňažné prostriedky bez primeraného protiplnenia. Argumentoval tiež
tým, že žalovaný mu v relevantnom období (v období september 2011 až február 2012) neposkytoval
predmetnú službu v mieste jeho nového bydliska na S. A. z dôvodu, že nemal pokrytie na tejto ulici,

a teda išlo na jeho strane o nemožnosť plnenia podľa ust. § 575 a nasl. Obč. zák. a prijatím úhrad
za neposkytnuté služby aj k vzniku vyššie špecifikovaného bezdôvodného obohatenia. V prvom rade
odvolací súd uvádza, že žalovaný nemal povinnosť poskytovať žalobcovi služby (povinnosť plniť) na S.
A., pretože nedošlo k uzatvoreniu nového dodatku, prípadne i zmluvy o poskytovaní služieb k odbernej
jednotke na S. A., nemožno preto hovoriť o nemožnosti plnenia, keď žiadna povinnosť žalovaného

plniť - poskytovať službu FiberNet Klasik, viažuca sa na túto adresu, neexistovala. Ustanovenie §
575 Obč. zák., podľa ktorého cit.: „Ak sa plnenie stane nemožným povinnosť dlžníka plniť zanikne.“,
nemožno aplikovať ani pokiaľ ide o plnenie žalovaného vo vzťahu k odbernej jednotke K. X, J., pretože
z vykonaného dokazovania bolo zistené, že prekážka spôsobujúca nemožnosť plnenia - poskytovania
služby FiberNet Klasik v tomto období a ani následne na strane žalovaného nenastala a žalovaný

aj v tomto období poskytoval žalobcovi riadne dojednané služby, za ktoré mu žalobca zaplatil sumy
vyfakturovaných cien poskytnutých služieb, ktorých vydania sa domáha predmetnou žalobou titulom
bezdôvodného obohatenia vo výške 157 eur s príslušenstvom.30. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o pripojení a dodatok zo dňa 11.02.2011 boli platne uzatvorené
s dobou viazanosti na 24 mesiacov a tento stav trval aj počas obdobia september 2011 až február 2012
(nebolo preukázané ukončenie zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou a dodatkom), v ktorom

žalovaný žalobcovi naďalej poskytoval dojednanú službu (pripojenie odbernej jednotky žalobcu na
adrese K. X, J., do siete bolo naďalej zriadené), potom je nepochybne správny záver súdu prvej inštancie
o tom, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu pri prijatí úhrad od žalobcu za
služby poskytnuté v tomto období (september 2011 až február 2012) vo výške 157 eur, pretože bolo
povinnosťou žalobcu riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby, aj keď ich nevyužíval. Navyše

odvolací súd zdôrazňuje, že nemožnosť žalobcu využívať poskytovanú službu FiberNet Klasik žalobcom
na zmluvne dojednanej adrese odbernej jednotky: K. X, J., z dôvodu skončenia jeho nájmu, nemožno v
žiadnom prípade pričítať v neprospech a na zodpovednosť dodávateľa, pretože spotrebiteľ dobre vedel
v akej situácii sa nachádza, t.j. že si dojednal dodávanie služby do odbernej jednotky, kde býval len v
nájme, čiže mohol s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že dôjde k predčasnému ukončeniu
tohto prenájmu. Mal si preto vybrať tomu zodpovedajúce vhodné podmienky a vyhovujúcu dobu

viazanosti zmluvy. Na záver odvolací súd uvádza len to, že odkaz žalobcu na ustanovenie poslednej
vety článku 6, bod 2 zmluvy o pripojení je vytrhnutý z kontextu tohto bodu a nevzťahuje sa na skutočnosti
uvádzané v predmetnom konaní, pretože odberné miesto bolo žalobcom v zmluve jasne definované a
bolo pripojené ihneď po uzavretí zmluvy. A pokiaľ ide o poukaz žalobcu na znenie ustanovenia bodu
4.2 dodatku, toto znenie nekorešponduje so znením zmluvnými stranami uzatvoreného dodatku. Na

základe týchto skutočností odvolací súd konštatuje, že uvedené odvolacie námietky žalobcu sú opäť
nedôvodné, a že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v časti zamietnutia žaloby žalobcu o
vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške 157 eur s príslušenstvom vecne správne.

31. Vo vzťahu k odvolacím námietkam, ktorými žalobca vyjadruje nesúhlas s dôvodmi, na základe

ktorých súd prvej inštancie zamietol jeho žalobu aj v časti uplatneného primeraného zadosťučinenia vo
výške 2.000 eur, odvolací súd uvádza, že tieto sú absolútne nedôvodné, pretože v žiadnom prípade
neodôvodňujú existenciu relevantných skutočností podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, ktoré zákon vyžaduje, aby bolo možné žalobcovi ako spotrebiteľovi priznať
primerané finančné zadosťučinenie. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. §

3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzniká spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá, až vtedy, keď na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pre priznanie nároku na primerané
finančné zadosťučinenie teda zákon vyžaduje úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi spotrebiteľom na súde. V danom prípade však
žalobca úspešne neuplatnil porušenie práva a povinnosti podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov proti žalovanému (jeho žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá) a okrem toho v konaní ani nešpecifikoval, v súvislosti s porušením ktorého konkrétneho
práva alebo povinnosti si toto primerané finančné zadosťučinenie uplatňuje. Naviac, pokiaľ uplatnenie

tohto nároku odôvodňoval sústavnou hrozbou vymáhania pohľadávok (z titulu poskytnutých služieb
a zmluvnej pokuty) žalovaným, ujmou spočívajúcou v nemožnosti uzatvoriť zmluvu o pripojení s
novým operátorom v dôsledku evidovania jeho osoby u žalovaného na čiernej listine neplatičov až do
13.05.2014, a negatívnym pocitom z tejto nemožnosti, odvolací súd vychádzajúc z obsahu predloženého
spisu v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca ani ním tvrdenú ujmu v podobe

nemožnosti uzatvoriť zmluvu o pripojení s iným operátorom nepreukázal (nepredložil žiadny listinný
dôkaz v podobe stanoviska, vyjadrenia alebo inej formy odpovede iného operátora o nezáujme uzatvoriť
s nim zmluvu o pripojení z dôvodu, že bol vedený u žalovaného na listine neplatičov), a zo spisu
nevyplývala ani ním tvrdená sústavná hrozba vymáhania pohľadávok žalovaným, nakoľko žalovaný
okrem zaslania výziev na zaplatenie dlžnej sumy za poskytované služby a zmluvnú pokutu žalobcovi

vo vymáhaní týchto pohľadávok na súde voči nemu nepokračoval. Odvolací súd vzhľadom na uvedené
skutočnosti konštatuje, že žaloba žalobcu bola aj v tejto časti nedôvodná, preto pokiaľ ju súd prvej
inštancie zamietol, je jeho rozhodnutie aj v tejto časti vecne správne. Vychádzajúc z uvedeného odvolací
súdvyhodnotilodvolaniežalobcuzanedôvodné.Pokiaľsaodvolacísúdnevyjadrilkniektorýmodvolacím
námietkam a argumentom žalobcu, postupoval tak s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30. novembra 2009 z dôvodu, že ich nepovažoval za relevantné pre
rozhodnutie v odvolacom konaní. Preskúmaním závislého výroku napadnutého rozsudku o nároku na
náhradu trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.v plnom rozsahu úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, dospel odvolací súd k záveru, že je taktiež správny a založený na správnom právnom posúdení veci.

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný,

priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).