Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414208763
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414208763.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v právnej veci žalobcu:

U. X., nar. XX. XX. XXXX, Š. V. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Radkom Petruňom, advokátska
kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti žalovanému v 1/
rade: F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. V. XX, zastúpený advokátom: Mgr. Petrom Mačajom, AK so
sídlom Banská Štiavnica, Dolná 7, v 2/ rade: U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. V. XX, zastúpený bnt
attorneys -at-law, s. r. o., IČO: 35 886 978, so sídlom Bratislava, Cintorínska 7, o žalobe na určenie, že
nehnuteľnosť pati do BSM, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne, že nehnuteľnosť rodinný dom č. súp. XXX, postavený na pozemku parcela č.

XXX/X,parcelaregistra„C“evidovanánaKatastrálnejmape,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoria
o výmere 63 m2, nachádzajúci sa v k. ú. Š. V., pre Obec Š. V., okres V. Š., evidovaný na LV č. XXXX,
patrí v celosti do zaniknutého a nevyporiadaného BSM U. X., rod. M., nar. XX.XX.XXXX a F. X., nar.
XX.XX.XXXX z a m i e t a.
II. Súd účastníkom konania náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Žiar nad Hronom ( ďalej „okresný súd“ ) bola dňa 09. júla 2014 doručená žaloba,
ktorou sa žalobkyňa domáha určenia, že nehnuteľnosť patrí do BSM ako aj určenia, že žalobkyňa
a žalovaný v 1/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Uznesením č. k. 7C/44/2014

-30 zo dňa 23. februára 2015 okresný súd konanie zastavil pre prekážku začatého konania vedeného
na okresnom súde pod spisovou značkou 12C/26/2014, vo veci vyporiadania BSM. Rozhodnutie bolo
zrušené uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 15 Co/365/2015 - 46 zo dňa 16. júla 2015,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. augusta 2015. Na pojednávaní konanom dňa 07. 06. 2016
okresný súd konanie zastavil v časti uplatneného nároku podľa § 96 O. s. p., a to konanie o nároku na
určenie, že U. X., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. V. XXX a F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Š. V. XX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodinného domu č. súpisné XXX CKN

parcele č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2, nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.
ú. Š. V., obec Š. V. pre okres V. Š. na LV č. XXXX. V ďalšom okresný súd koná o nároku žalobkyne,
ktorým sa domáha určenia, že nehnuteľnosť patrí do BSM.

2. Okresný súd sa oboznámil so žalobou, vyjadreniami žalobkyne a žalovaných, pripojenými listinnými
dokladmi, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. Š. V., obsahom celého spisového materiálu, z ktorých zistil

nasledovný skutkový stav:

Žalovaný v 2/ rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného dvojdomu súpisné č. XXX,
postaveného na CKN parcele č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 63 m2, zapísaného naLV č. XXXX pre k. ú. Š. V. ( ďalej len „ sporná nehnuteľnosť“). Žalovaný v 2/ rade bol vlastníkom aj
rodinného dvojdomu súpisné č. XXX, postaveného na CKN parcele č. XXX/X, ktorý bol zapísaný na
LV č. XXXX pre k.ú. Š. V.. Z výpisu z listu vlastníctva ako aj pripojenej darovacej zmluvy ďalej vyplýva,

že sporná nehnuteľnosť bola žalovanému v 2/ rade darovaná žalovaným v 1/ rade darovacou zmluvou
zo dňa 16. 11. 2013, registrovanou pod V 869/2013. Žalobkyňa má však zato, že sporná nehnuteľnosť
bola v BSM žalobkyne a žalovaného v 1/ rade, pretože sporná nehnuteľnosť bola v právnom zmysle
dokončená dňa 02. 11. 2010 - vytvorením novej veci žalobkyňou a žalovaným v 1/ rade počas trvania
manželstva. Podľa žalobkyne, pokiaľ je takouto vecou rodinný dom, uvedené platí bez ohľadu na to, či je

niektorý z manželov z pohľadu stavebno-právneho predpisu formálne účastníkom stavebného konania,
resp. konania kolaudačného, vyúsťujúceho v rozhodnutie o povolení stavby ( stavebné povolenie), resp.
povolení na užívanie stavby ( kolaudačné rozhodnutie). Uvedené rozhodnutia predstavujú rozhodnutia
administratívneho charakteru, ktoré nie sú nadobúdacím titulom vlastníckeho práva. Nerozhodný je
tiež fakt, že ako ( bezpodielová ) spoluvlastníčka nie je žalobkyňa formálne zapísaná na LV č. XXXX.
Žalobkyňa ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade previedol spornú nehnuteľnosť

na žalovaného v 2/ rade bez súhlasu žalobkyne ako aj bez jej vedomia, z ktorého dôvodu žalobkyňa
považujedarovaciuzmluvuzaneplatnú.Písomnýmpodanímzodňa14.04.2014,ktoréžalovaný v1.a2.
radeprevzalidňa17.04.2014sažalobkyňavočižalovanémuv1/a2/radedovolalarelatívnejneplatnosti
darovacej zmluvy. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v čase darovania spornej
nehnuteľnosti žalovanému v 2/ rade bol jej výlučným vlastníkom, preto žiaden súhlas od žalobkyne

nepotreboval. Svoje vlastníctvo žalovaný v 1/ rade neodvodzuje od toho, že jeho manželka nebola
účastníčkou stavebného konania, resp., že bol ako jediný uvedený na liste vlastníctva ako vlastník.
Svoje výlučné vlastníctvo odvodzuje zo skutočnosti, že manželia sa o stavbu spornej nehnuteľnosti nijak
nepričinili, naopak, tento dom bol z právneho hľadiska žalovanému v 1/ rade darovaný žalovaným v 2/
rade - jeho otcom, preto sa nemohol dostať do právneho režimu BSM. Hoci sporná nehnuteľnosť bola

postavená počas manželstva, celý dvojdom bol financovaný a stavaný z prostriedkov otca žalovaného
v 1 rade, ktorý v roku 1995 predal rodinný dom v P. za sumu 1 250 000,-- Sk, následne zakúpil pozemok,
ktorý je stále v jeho výlučnom vlastníctva na ktorom stojí aj sporná nehnuteľnosť. Sám dal vypracovať
stavebný projekt ako aj geometrický plán, avšak chcel, aby v budúcnosti užíval polovicu domu žalovaný
v 1/ rade, ktorý sa taktiež zúčastnil celého stavebného konania od vydania povolenia až po kolaudáciu.

To, že v stavebnom konaní figurovali ako spolustavitelia nemá však právny vplyv na vznik vlastníckeho
práva k vytvorenej veci - spornej nehnuteľnosti. Celú stavbu realizoval a finančne zabezpečil otec
žalovaného v 1/ rade, ktorý následne po jej dokončení nechal časť domu - spornú nehnuteľnosť napísať
na syna - žalovaného v 1/ rade ( je teda zrejmé, že dar smeroval iba k žalovanému v 1/ rade a nie
k obom manželom). Podľa žalovaného v 1/ rade je darovacia zmluva perfektným právnym úkonom a

keďže dar smeroval iba k žalovanému v 1/ rade a nie k obom manželom, sporná nehnuteľnosť podľa
žalovaného v 1/ rade nepatrí do BSM. Žalovaný v 1/ rade zároveň namietal aj nedostatok naliehavého
právneho záujmu na určenie, či právo je alebo nie je, pretože k rovnakému výsledku sa žalobkyňa môže
dopracovať aj v konaní o vyporiadaní BSM. Žalovaný v 2/ rade sa pridŕžal vyjadrenia žalovaného v 1/
rade, pričom zároveň uviedol, že celý dvojdom staval a financoval on zo svojich vlastných prostriedkov

s tým, že polovicu dvojdomu mal užívať syn s rodinou. Následne po dokončení dvojdomu z právneho
hľadiska daroval polovicu domu svojmu synovi , ktorý sa stal jeho výlučným vlastníkom. Žalovaný v 2/
rade uviedol, že jeho výlučným úmyslom bolo časť domu darovať synovi ( žalovanému v 1/ rade ). Ako
vyplýva z vyjadrení strán sporu, spornou nie je otázka samotnej výstavby rodinného dvojdomu, začiatok
a skončenie tejto výstavby, jeho užívanie, spornou je otázka vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti,

pretože žalobkyňa spochybňuje údaje uvedené na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. Š. V..

3. Podľa § 137 písm. c / CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

4. Vzhľadom k charakteru žaloby, ako aj k vznesenej námietke nedostatku naliehavého právneho
záujmu sa okresný súd prioritne zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne,

pretože tento musí byť splnený práve na jej strane. V tomto prípade sa okresný súd nestotožňuje
s názorom žalovaných o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne, pretože v
konaní o vyporiadanie BSM je možné síce prejudiciálne vyriešiť otázku či sporná nehnuteľnosť patrí do
BSM alebo nie, avšak v prípade, ak by súd v konaní o vyporiadanie BSM dospel k názoru, že spornánehnuteľnosť patrí do BSM a vyporiadal by ju, takýto rozsudok by nespôsobil zmenu zápisu vlastníckeho
právavovzťahuktretejosobe.Tedaokresnýsúdmázato,žepožadovanývýrokžalobkynejespôsobilým
prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva smerujúceho k odstráneniu právnej neistoty vyplývajúcej

z aktuálneho zápisu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ktorý je žalobkyňou spochybňovaný.

5.Medzistranamisporunebolospornéobdobievýstavbyrodinnéhodomu,avšakspornábolaotázka,kto
jevlastníkomspornejnehnuteľnosti,pretožebolastavanázatrvaniamanželstvažalobkyneažalovaného
v 1/ rade, ako aj bola stavaná svojpomocne za účasti všetkých strán sporu. Tvrdenia strán sporu v

otázke vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti boli v tomto smere protichodné. V tomto smere preto
okresný súd vykonal dokazovanie, z ktorého má okresný súd za preukázané:

6. Manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1/ rade bolo uzatvorené dňa 13. 01. 1996 a rozvedené
rozsudkom okresného súdu č. k. 5P/112/2013 - 17 zo dňa 05. 02. 2014. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 19. 02. 2014. S výstavbou spornej nehnuteľnosti sa začalo v roku 1998, teda počas
trvania manželstva. V roku 1996 sa manželom narodil starší syn, teda spočiatku bola žalobkyňa na
materskej dovolenke. Počas stavby rodinného domu v roku 1999 - 2004 žalobkyňa pracovala v predajni
zlatníctva v Banskej Štiavnici, pričom jej príjem bol cca 4. 000,-- Sk - 5. 000,-- Sk, čo v tom čase bol bežný
príjem. Následne žalobkyňa začala podnikať. Žalobkyňa konkrétne nevedela uviesť, ktoré konkrétne

práce boli za konkrétne peniaze vybudované. Jednoznačne však uviedla, že nejaké väčšie finančné
obnosy im nikto nedal. Bežným spôsobom im pomáhali rodičia a to obidvom. Sporná nehnuteľnosť bola
užívaná žalobkyňou a žalobcom v 1/ rade od roku 2002 a to aj napriek tomu, že sporná nehnuteľnosť
bola skolaudovaná až v roku 2010. V konaní bolo preukázané, že na výstavbe spornej nehnuteľnosti sa
podieľal aj žalovaný v 1/ rade, ako aj žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že počas stavby rodinného domu

nejaké väčšie úvery, resp. pôžičky nebrali. Mali drobnejšie, tzv. stavebné sporenie, jedno z peňažného
ústavu Československá obchodná banka a v Prvej stavebnej sporiteľni s tým, že dokladmi o týchto
sporeniach žalobkyňa nedisponuje, pretože zostali v rodinnom dome. Sporenia boli tvorené v podstate
z príjmov bývalých manželov. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že zo stavebného sporenia boli napr.
hradené okná. Čiastočne si privyrábal aj žalovaný v 1/ rade ( vtedy manžel žalobkyne ) prostredníctvom

brigádnickej činnosti a aj tieto finančné prostriedky boli následne použité na krytie určitých potrieb v
súvislosti so stavbou rodinného domu. Žiadosť o zápis novostavby rodinného dvojdomu do katastra
nehnuteľností bol podaný zo strany žalovaného v 1/ rade ( údaje žalobkyne ako aj jej podpis sa síce
nachádzali na tejto listine, avšak boli vyčiarknuté ). Žalobkyňa tvrdila, že jednoznačným úmyslom oboch
manželov bolo vytvoriť si bývanie pre svoju rodinu, kde by spolu žili i so svojim deťmi, pretože bývali

spolu s rodičmi žalobkyne. Práve z dôvodu, že žili v spoločnej domácnosti spolu s rodičmi žalobkyne,
mohli si z ich príjmu tvoriť úspory a použiť ich na financovanie výstavby rodinného domu.

7. Žalobca v 2/ rade preukázal, že pred samotnou výstavbou spornej nehnuteľnosti ( v roku 1995 )

odpredal rodinný dom nachádzajúci sa v k. ú. P. a to za sumu 1. 100. 000,-- Sk - kúpna zmluva
v spise na č. l. 155,156, pričom uviedol, že práve tieto finančné prostriedky použil na zakúpenie
stavebného materiálu, ako aj na ďalšie výdavky súvisiace s výstavbou spornej nehnuteľnosti. Žalobkyňa
spochybňovala použitie týchto finančných prostriedkov na výstavbu spornej nehnuteľnosti, podľa
žalobkyne tieto prostriedky boli použité na rekonštrukciu Penziónu. Žalovaný v 2/ rade listinnými

dokladmi preukázal nadobudnutie Penziónu, ktorý mu daroval jeho brat dňa 22. 02. 1995. Podľa
znaleckého posudku č. 28/1995 mal Penzión v čase jeho darovania hodnotu 397.723,-- Sk. Žalovaný
nespochybnil vykonanie rekonštrukcie samotného Penziónu, predložil aj doklady preukazujúce hodnotu
stavebného materiálu na rekonštrukciu Penziónu - 404. 659,-- Sk. Z listinných dokladov je zrejmé, že
materiál bol zakúpený v rokoch 1995 - 1996, pričom rekonštrukcia bola realizovaná tiež svojpomocne.

Penzión spolu s ďalšími nehnuteľnosťami žalovaný v 2/ rade, predal v roku 2011 za kúpnu cenu 150.
000 €. Zo strany žalovaného v 2/ rade boli podrobne rozpísané a aj listinnými dokladmi preukázané
aj finančné prostriedky vynaložené na stavebný materiál 360. 000,-- Sk a aj ďalšie výdavky súvisiace
s výstavbou spornej nehnuteľnosti ( napr. projektové práce a pod. ). Ako ďalšie finančné prostriedky,
ktoré mal žalovaný v 2/ rade na výstavbu spornej nehnuteľnosti k dispozícii bol príjem z 31. 12. 1997

v sume 31. 262,-- Sk - zo stavebné sporenia uzatvoreného na meno manželky žalovaného v 2/ rade
( v spise na č. l. 161 p. v.). Žalovaný v 2/ teda poukazoval na tú skutočnosť, že ak by aj použil
časť finančných prostriedkov z predaja rodinného domu v Prievidzi na rekonštrukciu Penziónu, stále
disponoval dostatkom finančných prostriedkov aj na výstavbu rodinného dvojdomu, do ktorej výstavbyinvestoval aj finančné prostriedky z podnikateľskej činnosti - prevádzkovanie penziónu. Pozemok, na
ktorom je postavená sporná nehnuteľnosť - CKN parcela č. XXX/X - o výmere 63 m2, pre k. ú. Š. V.,
zapísaná na LV č. XXXX bola vždy vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade.

8. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že celá nehnuteľnosť bola budovaná za finančné prostriedky žalovaného
v 2/ rade a teda práve žalovaný v 2/ rade originálnym spôsobom nadobudol vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti. Žalovaný v 1/ rade tvrdil, že v čase výstavby rodinného domu bol príjem jeho rodiny veľmi

nízky a spočiatku sa ani nepodieľal na stavbe spornej nehnuteľnosti, pretože v roku 1998 nastúpil na
políciu a v prvom rade bol nútený absolvovať školu. Na výstavbe spornej nehnuteľnosti síce pracoval,
ale maximálne 2 - 3 dni do týždňa, pretože žalovaný v 1/ rade aj pracoval, aj chodil do školy a mal
aj brigádnické aktivity. Žalovaný v 1/ rade vyhlásil, že nekupoval tehly, nekupoval žiaden materiál na
stavbu domovej nehnuteľnosti, nekupoval okná, betón, dokonca strechu urobil a zakúpil celú sám otec
( žalovaný v 2/ rade). To, že bol uvedený na administratívnych dokladoch vyplývalo z vôle otca, ktorý

chcel, aby sa práve on stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

9. Okresný súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom štyroch svedkov, z ktorých dve svedecké
výpovede svedčili v prospech žalobkyni a dve svedecké výpovede preukazovali tvrdenia uvádzané
žalovanými. Svedecké výpovede - P. K. a Y. U. preukazujú tvrdenia žalovaných o tom, že sporná

nehnuteľnosť bola stavaná žalovaným v 2/ rade v čom mu žalovaný v 1/ rade vypomáhal. Svedecké
výpovede X. Š. a U. Š. preukazujú tvrdenia žalobkyne o tom, že sporná nehnuteľnosť mala byť stavaná
manželmi ako aj, že bola manželmi postupne podľa ich finančných možností aj financovaná.

10. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

11. Citované ustanovenie je všeobecným ustanovením o nadobúdaní subjektívneho vlastníckeho práva
jednotlivými spôsobmi. Vlastnícke právo sa nadobúda buď od skoršieho vlastníka prevodom alebo
prechodom, kde ide o odvodené ( derivatívne ) nadobudnutie vlastníckeho práva, alebo sa nadobúda

pôvodným ( originálnym ) spôsobom k novo vzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila.

12. V súdenej veci je sporná otázka vlastníckeho práva k novovytvorenej veci - rodinnému dvojdomu
postavenému svojpomocne, na ktorej výstavbe sa podieľali všetky strany sporu. Z vykonaného
dokazovania okresný súd prijal záver, že spornú nehnuteľnosť postavil žalovaný v 2/ rade, ktorý nielenže

sa svojou prácou podieľal na vzniku spornej nehnuteľnosti, ale vynaložil aj finančné prostriedky na kúpu
stavebného materiálu potrebného na vybudovanie sporenej nehnuteľnosti. Uvedené vyplýva jednak
zo samotných vyjadrení tak žalovaného v 1/ rade, ako aj žalovaného v 2/ rade, ktoré je podporené
svedeckými výpoveďami susedov žalovaného v 2/ rade, ale aj listinnými dokladmi preukazujúcimi
finančné prostriedky žalovaného v 2/ rade, ako aj preukazujúcimi náklady žalovaného v 2/ rade

vynaložené na realizáciu spornej nehnuteľnosti. Okresný súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť,
že žalovaný v 2/ rade mal pomerne presný prehľad o výdavkoch na stavbu spornej nehnuteľnosti,
jednoznačne uviedol spôsob, akým bola stavba realizovaná a z akých finančných prostriedkov bola
hradená. Výpoveď žalovaného v 2/ rade sa zhodovala s výpoveďou žalovaného v 1/ rade. Žalobkyňa
žiadnym spôsobom nepreukázala tvrdenia uvádzané v žalobe, práve jej výpoveď o finančnej situácii

mladej začínajúcej rodiny bez úveru väčšej hodnoty preukazuje tú skutočnosť, že žalobkyňa spolu
so svojím manželom nemala dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohla realizovať výstavbu
spornej nehnuteľnosti. Tvrdenia žalobkyne neboli preukázané žiadnymi listinnými dokladmi, ako ani
svedeckými výpoveďami sestry žalobkyne a jej manžela, ktoré výpovede považuje súd za tendenčné
a nedôveryhodné. Uvedení svedkovia len veľmi všeobecne popisujú akým spôsobom mala byť

financovaná sporná nehnuteľnosť. Podľa týchto svedkov - financovanie spornej nehnuteľnosti žalobkyni
a žalovanému v 1/ rade umožňovala tá skutočnosť, že bývali u rodičov žalobkyni a teda vznikol im
priestor na úspory. Tu okresný súd však konštatuje, že pri výstavbe rodinného domu musí mať stavebník
dostatočné množstvo finančných prostriedkov hlavne na realizovanie tzv. hrubej stavby, čo však v
prípade žalobkyne a jej manžela preukázané nebolo. Aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa deklarovala

tvorenie úspor, neuviedla sumu úspor, teda v priebehu konania neboli preukázané také úspory z
ktorých by mohla byť vytvorená celá sporná nehnuteľnosť, a úsporám vo výške postačujúcej na výstavbu
rodinného domu nesvedčí finančná situácia mladej rodiny deklarovaná samotnou žalobkyňou ako aj
žalovaným v 1/ rade.13. Zhodnotiac dôkazy vykonané v konaní, ktoré boli hodnotené jednotlivo, ako aj všetky spoločne,
okresný súd dospel k záveru, že vec bola vytvorená výlučne žalovaným v 2/ rade. Na uvedenom
závere nemení fakt ani tá skutočnosť, že na samotnej výstavbe spornej nehnuteľnosti sa podieľal aj

žalovaný v 1/ rade a v rámci možností aj žalobkyňa. Otázka vlastníckeho práva žalovaného v 2/
rade nemôže byť spochybnená ani tým, že v spornej nehnuteľnosti bývala žalobkyňa spolu so svojou
rodinnou, prípadne že nehnuteľnosť zariaďovala, vykonávala v interiéri dokončievacie práce, pretože
touto činnosťou nedošlo k samotnému vytvoreniu spornej nehnuteľnosti, ale len k jej zveľadeniu a
užívaniu. Záveru okresného súdu vyslovenému vyššie svedčí aj fakt, že žalobkyňa spolu so žalovaným

mali záujem postaviť si rodinný dom vyhovujúci úplne požiadavkám ich rodiny a teda bývanie v spornej
nehnuteľnosti možno považovať len za dočasné riešenie ich bytovej otázky.

14. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný v 2/ rade daroval spornú nehnuteľnosť
žalovanému v 1/ rade, ktorý následne previedol spornú nehnuteľnosť späť na žalovaného v 2/ rade tiež
darovacou zmluvou. Keďže prvotný prevod vlastníckeho práva zo žalovaného v 2/ rade na žalovaného

v 1/ rade bol vykonaný darovaním výlučne len na žalovanému v 1/ rade, sporná nehnuteľnosť patrila
do výlučného vlastníctva žalovaného v 1/ rade a žalobkyňa nebola jej bezpodielovou spoluvlastníčkou
( § 143 OZ). Z uvedeného dôvodu preto na akékoľvek nakladanie s touto nehnuteľnosťou žalovaný v
1/ rade nepotreboval súhlas manželky ( žalobkyne ). Vzhľadom k výsledkom dokazovania, súd preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením § 257 CSP, pretože súd
vzhliadol dôvody osobitného zreteľa na strane žalobkyne - nedostatok finančných prostriedkov a teda
náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).