Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/431/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101899955
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7101899955.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu X.. T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom J., D.
XX, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Košice, Mlynárska 19, proti žalovanému N. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J., C. XX, za účasti intervenienta na strane žalovaného Slovenskej kancelárie
poisťovateľov, zo zákona zastúpeného Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., Bratislava, Dostojevského
rad č.4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 6.804,75 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
25C/142/2001-617 z 3.5.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z
n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.804,75 € s príslušenstvom titulom náhrady
škody tvrdiac, že pri dopravnej nehode dňa 31.1.2000 došlo k poškodeniu motorového vozidla jeho
právneho predchodcu typu Nissan 300 ZX TWIN TUR, ŠPZ D. a túto nehodu spôsobil žalovaný.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom 25C/142/2001-317 z 11.1.2010 zamietol žalobu a žalobcu zaviazal

nahradiť trovy štátu vo výške 997,34 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Košiciach,
rozhodujúci o odvolaní žalobcu uznesením 11Co/93/2010-344 z 30.4.2010 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že pre vykonanie pojednávania
dňa 11.1.2010 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu neboli splnené podmienky a
rozhodnutím na tomto pojednávaní došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom.

3. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom 25C/142/2001-528 z 27.3.2012 tak, že

žalobu zamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal zaplatiť trovy štátu v
sume 3.147,03 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Krajský súd v Košiciach, znovu rozhodujúci o odvolaní žalobcu uznesením 11Co/185/2012-556 z
29.4.2013 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej
inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s existenciou a závermi znaleckého posudku X. J., ktorý
si dal vyhotoviť žalobca a súd tiež pochybil, ak nevypočul svedka kpt. W., dopravného policajta, ktorý na

mieste samom riešil dopravnú nehodu dňa 31.1.2000 v priestupkovom konaní.

5. Súd prvej inštancie ďalším, v poradí tretím rozsudkom 25C/142/2001-617 z 3.5.2016 (t.j. teraz
preskúmavaným rozhodnutím) žalobu zamietol, žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a zaviazal hozaplatiť trovy štátu v sume 3.147,03 € na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

6. Vychádzal zo žaloby, ktorou právny predchodca žalobcu žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie
sumy 6.804,75 € s vyčísleným príslušenstvom tvrdiac, že dňa 31.1.2000 pri dopravnej nehode na
Moyzesovej ul. v Košiciach došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla typu Nissan, ŠPZ D., keď
túto spôsobil žalovaný svojim motorovým vozidlom zn. SEAT , za čo mu v priestupkovom konaní bola
uložená pokuta vo výške 500,- Sk. Keďže podľa žalobcu oprava vozidla bola nerentabilná, predal ho

za sumu 30.000,- Sk (995,82 €) a uplatnená škoda predstavuje rozdiel medzi kúpnou cenou vozidla
(7.800,57 € zo dňa 28.1.2000) a jeho odpredajnou hodnotou. Vzal do úvahy stanovisko žalovaného
ktorý uznal, že k dopravnej nehode došlo spôsobom opísaným v žalobe, keď túto riešila polícia a
včas ju nahlásil v poisťovni. Do konania vstúpil vedľajší účastník (teraz intervenient) a tento tvrdil, že
priebeh nehody popísaný žalobcom nezodpovedá poškodeniu motorových vozidiel. Prihliadol na to, že v
priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky medzi postupcom S. K. (pôvodným žalobcom) a medzi

X.. T. S. (novým žalobcom ako postupníkom) a jeho vstup do konania pripustil v súlade s § 92 ods. 2
a 3 O.s.p.. Zrekapituloval doterajší priebeh konania a zistil, že právny predchodca žalobcu S. K. dňa
28.1.2000 kúpil od predajcu Auto Darex osobné motorové vozidlo typu Nissan za kúpnu cenu 235.000,-
Sk. Zo záznamu o malej dopravnej nehode zo dňa 31.1.2000 mu vyplynulo, že v tento deň o 01.15 hod.
na Moyzesovej ul. v Košiciach došlo k dopravnej nehode medzi motorovým vozidlom žalovaného značky

SEAT IBIZA a medzi motorovým vozidlom právneho predchodcu žalobcu, a to tak, že žalovaný premával
so svojim vozidlom po Moyzesovej ul. smerom na Štúrovu v ľavom jazdnom pruhu, kde pri predchádzaní
do pravého jazdného pruhu narazil do osobného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu a
bola mu za to uložená bloková pokuta vo výške 500,- Sk. Z vyjadrenia Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa
10.4.2000 zistil, že po prešetrení poistnej udalosti škodu poisťovňa odmietla zaplatiť, nakoľko charakter

poškodenia podľa nej nezodpovedá priebehu dopravnej nehody. Reprodukoval podstatné časti výpovedí
právneho predchodcu žalobcu, žalovaného a svedkov F. I. - likvidátora havarijných poistných udalosti a
C. W. - bývalého policajta riešiaceho spornú nehodu. Zo znaleckého posudku vyhotoveného X.. S. W. mu
okrem iného vyplynul záver, že tvrdenia žalobcu a žalovaného o spôsobe a priebehu vzniku dopravnej
nehody sú podľa znalca z technického hľadiska neprijateľné. Taktiež zo znaleckého posudku č. 5/2009

vyhotoveného znalcom X.. S. P. mu vyplynul záver, v zmysle ktorého na základe vykonaných analýz a
popisu nehodového deja účastníkmi je možné označiť tento za technicky neprijateľný. S predmetnými
znaleckýmiposudkamižalobcanesúhlasiladalsivypracovaťznaleckýposudokX..J.J.atentonevylúčil,
aby poškodenia na motorovom vozidle zn. NISSAN vznikli práve v dôsledku nehody z 31.1.2000.

7.PrerozpornúdôkaznúsituáciunariadilkontrolnéznaleckédokazovanieÚstavomsúdnehoinžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline a jeho posudok potvrdil závery predchádzajúcich posudkov v tom, že celkový
rozsah a charakter poškodenia vozidla Nissan nezodpovedá priebehu nehodového tak, ako ho uvádzali
účastníci konania. K výsledkom znaleckého dokazovania bol opätovne vypočutý bývalý zamestnanec
vedľajšieho účastníka X.. F. I., ktorý popísal rozsah ním evidovaných viditeľných poškodení vozidla

Nissan. Uviedol, že nepovažoval za potrebné znovu vypočúvať svedka F. I. (v konaní už dvakrát
vypočutého) a ani X.. J. J., ktorý vo veci už podal znalecký posudok. Mal za to, že eventuálny nárok
pôvodného žalobcu vyplýval zo zákonného poistenia, ktoré bolo upravené zákonom č. 56/1950 Zb.,
následne Nar. vlády č. 54/1953 Zb., na základe ktorého bola vydaná vyhl. č. 124/74 Zb., ktorá bola s
účinnosťou od 1.1.1992 nahradená vyhláškou Ministerstva financie Slovenskej republiky č. 423/1991

Zb. Citoval ďalej vybrané ustanovenia z týchto právnych predpisov ako aj § 28 ods.2, 3 zák. č.
381/2001 Z.z. ako aj § 415 a § 420 Obč.zák. Z vykonaného dokazovania a zo záverov vypracovaných
znaleckých posudkov mu vyplynulo jednoznačné stanovisko, že celkový rozsah a charakter poškodenia
vozidla Nissan nezodpovedá priebehu nehodového deja tak, ako ho uvádzali účastníci konania. Zistenia
znaleckého posudku vypracovaného X.. J. J. pritom boli v rozpore so závermi znalcov X.. W., X.. P. a

Ústavu súdneho inžinierstva a tak mal pochybnosti o správnych záveroch v znaleckom posudku X.. J.
J.. Charakterizoval podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody a mal za to, že medzi porušením
právnej povinnosti zo strany žalovaného a škodou, ktorá vznikla žalobcovi na jeho motorovom vozidle,
musí byť preukázaná príčinná súvislosť a teda že škoda by mala byť priamym dôsledkom protiprávneho
konania škodcu. Mal za preukázané, že k dopravnej nehode dňa 31.1.2000, pri ktorej malo dôjsť k

poškodeniu vozidla právneho predchodcu žalobcu nedošlo spôsobom, akým ju popisovali účastníci
nehody, nakoľko rozsah a charakter poškodenia vozidla žalobcu po dopravnej nehode nezodpovedá
popisovanému priebehu nehodového deja. Ku škode na motorovom vozidle žalobcu tak mohlo dôjsťza iných okolností a nie za takých, ako to popisoval žalobca pri uplatnení svojho nároku. Vzhľadom na
uvedené žalobu zamietol a o trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods.1 a § 148 ods.1 O.s.p.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie ,resp. ho zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a to z dôvodov
obsiahnutých v § 205 ods.2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p. Vytkol napadnutému rozhodnutiu, že sa nedostatočne
zaoberá jeho námietkami viacnásobne v konaní opakovanými a možno ho tak považovať za
nedostatočne odôvodnené. Namietal, že výlučne na základe záverov znaleckého posudku súd dospel

ku stanovisku, že ku dopravnej nehode nemohlo dôjsť spôsobom uvádzaným účastníkmi, hoci znalecký
posudok vypracovaný ústavom súdneho inžinierstva niekoľkokrát namietal a nepovažuje ho za správny
a objektívny. Znalecký posudok podľa neho bol založený výlučne len na domnelých skutkových
tvrdeniach ohľadne posunutia nárazníka aj blatníka dozadu, poškodenia ľavého podbehu vozidla,
lokálneho poškodenia ľavých dverí a poškodenia pravého blatníka, hoci tieto poškodenia likvidátor
poisťovne svedok I. ani nezapísal do zápisu o poškodení. Nemožno preto považovať za správny záver

znalca, ak tento vychádza len z domnelých, nepreukázaných a dokonca vylúčených skutkových tvrdení.
Za správny považoval znalecký posudok X.. J. J., ktorý vychádzal zo skutočného poškodenia vozidla a
nielen z fotodokumentácie, ale aj zo zápisu likvidátora, výpovedi účastníkov a nevylúčil, že k zisteným
poškodeniam došlo pri účastníkmi tvrdenom a popísanom nehodovom priebehu. Upriamil tiež pozornosť
na výpovede účastníkov konania a svedka C. W., ktorý prešetroval priebeh nehody a o jeho priebehu

nemal žiadne pochybnosti. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci a zdôraznil, že dopravnú
nehodu zavinil žalovaný a podľa § 135 ods.1 O.s.p. bol súd viazaný právoplatným rozhodnutím, kto sa
dopustil a akého priestupku v cestnej doprave, za čo mu bola uložená aj pokuta.

9. Intervenient, zúčastňujúci sa konania popri žalovanom podaním z 2.8.2016 navrhol napadnutý

rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Konajúci súd podľa neho v danej veci vykonal rozsiahle
dokazovanie a z troch v konaní vypracovaných znaleckých posudkov vyplynul jednoznačný záver
o vylúčení možnosti vzniku dopravnej nehody a škody na motorovom vozidle žalobcu účastníkmi
popisovaným spôsobom. Pokiaľ sa všetci znalci jednoznačne zhodli v tom, že vzhľadom na charakter,
rozsah a lokalizáciu poškodenia dielov sú tvrdenia žalobcu a žalovaného z technického hľadiska

neprijateľné, nie je možné prisvedčiť dôvodnosti uplatňovaného nároku.

10. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

11. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách
účastníkov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
je vecne správny.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

14. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.15. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

16.Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd pri rozhodovaní neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p., účinného v
čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v §

365 ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. e/ že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

18.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.e/CSP (§205ods.2písm.c/O.s.p.účinnéhodo30.6.2016)
je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd
nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na

preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy
nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené
na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za
predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť,

že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom.
Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

19. Odvolací dôvod podľa uvedeného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený,
pretože nedošlo počas konania pred súdom prvého stupňa k nevykonaniu takých účastníkom

navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd
zdôrazňuje,žesamotnáokolnosť,žesúdprvéhostupňanevykonaldôkaznavrhnutýúčastníkomnemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Aj keď by súd prvého stupňa nevykonal žalovaným navrhované
dôkazy, je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie

skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto
hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné. Žalobca žiadal v konaní opätovne vypočuť znalca
Ing. J. a svedka W., ktorý však už v konaní vypočutý bol a v kontexte ďalších (ostatných) vykonaných
dôkazov, umožňujúcich vec spravodlivo rozhodnúť možno súhlasiť s postupom súdu prvej inštancie,
ktorý už vyššie uvedeného znalca a svedka opätovne nevypočul.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať

aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo
inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd
vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak

výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

21. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený ani tento odvolací

dôvod, keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil
skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,

ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

23. Súd prvého stupňa v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

24. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvého
stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj
námietok žalobcu, na ktoré žalobca opakovane poukazoval aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň. Preskúmavaný rozsudok

nemožno pokladať za nepreskúmateľný, keďže dáva odpovede na všetky podstatné otázky.

25. Žalobca sa v danej veci domáhal náhrady škody, kvôli čomu musel preukázať, že k poškodeniu jeho
osobného motorového vozidla Nissan došlo v rámci ním popisovaného nehodového deja, ktorého mal
byť účastný 31.1.2000 aj žalovaný, pretože len tak by do úvahy prichádzalo aj vyplatenie plnenia zo

strany intervenienta - Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

26. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že priebeh dopravnej nehody, popisovaný právnym
predchodcu žalobcu, ku ktorej malo dôjsť 31.1.2000 nekorešponduje s rozsahom poškodenia jeho
vozidla Nissan (ktoré poškodenia mali byť zohľadňované pri plnení intervenienta) a že k poškodeniu

tohto vozidla nedošlo v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou tak, ako ju popísal právny
predchodca žalobcu. Zo znaleckých posudkov (X.. S. W., X.. S. P. a Ústavu súdneho inžinierstva) vzal
súd prvej inštancie za preukázané, že z technického hľadiska nie je možné vysvetliť poškodenia vozidla
právneho predchodcu žalobcu nehodovým dejom, ako ho popisoval žalobca.

27. Keďže podľa výsledkov dokazovania, správne vyhodnoteného súdom prvej inštancie k poškodeniu
automobilu žalobcu nedošlo v dôsledku ním tvrdeného nehodového deja (poistnej udalosti), ale
evidentne iným spôsobom, čo korešponduje so závermi znaleckých posudkov, ktoré súd prvej inštancie
bral do úvahy, odvolací súd súhlasí s preskúmavaným rozhodnutím.

28. Odvolateľ nesúhlasí so závermi znaleckých posudkov X.. S. W., X.. S. P. a Ústavu súdneho
inžinierstva a absolutizuje len ním predložený znalecký posudok, vyhotovený X.. J.. Súdu prvej inštancie
podľa názoru odvolacieho súdu však nemožno vytknúť pochybenia pri hodnotení dôkazov a nie je
možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. Ak žalobca spochybňuje výsledky dokazovania, ako
tieto vyplynuli zo znaleckých posudkov X.. S. W., X.. S. P. a Ústavu súdneho inžinierstva je nutné

konštatovať, že hodnoteniu súdu nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti; súd
hodnotí totiž presvedčivosť posudku len čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaným otázkam, logické
odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad (či nesúlad) s ostatnými vykonanými dôkazmi, čo súd prvej
inštancie v danej veci vykonal, keď závery jednotlivých znalcov porovnával navzájom a aj vo vzťahu k
ďalším dôkazom. V tých prípadoch, ak posúdenie skutkového stavu závisí na odborných vedomostiach,

je povinnosťou súdu posúdiť tieto okolnosti prostredníctvom odborného znaleckého posudku, bez
ohľadu na to, či sudca sám disponuje potrebnými odbornými vedomosťami. Obsah odborných záverov
znaleckého posudku nemožno preto spochybňovať. Presvedčivosť znaleckých posudkov, vyhotovených
v prejednávanej veci a ich úplnosť vo vzťahu k zadaniu súd prvej inštancie hodnotil, a to aj v súvislosti
s ostatnými vykonanými dôkazmi.

29. Znalec X.. S. W. vo svojom posudku č. 22/2006 dospel k jednoznačnému záveru, že k dopravnej
nehode dňa 31.1.2000 nemohlo dôjsť spôsobom popisovaným účastníkmi (pôvodným žalobcom a
žalovaným), nakoľko charakter a lokalizácia vzájomných poškodení na vozidle Nissan a na vozidleSeat je v rozpore s výpoveďami žalobcu a žalovaného o spôsobe a priebehu vzniku dopravnej nehody.
Za daných okolností, ako sú popisované žalobcom a žalovaným, nemohlo dôjsť k takému rozsahu
poškodenia a takej lokalizácii poškodení, aký je zdokumentovaný na osobnom motorovom vozidle

žalobcu, ako aj žalovaného. Znalec X.. S. W. z technického hľadiska teda vylúčil priebeh dopravnej
nehody, t.j. žalobcom a žalovaným popisovaný spôsob a priebeh vzniku dopravnej nehody. Vzhľadom
na charakter, rozsah a lokalizáciu poškodených dielov na obidvoch vozidlách, resp. vzhľadom na
poškodenie ľavých predných dverí vozidla Nissan a na nepoškodený pravý zadný blatník vozidla Seat
konštatoval, že tvrdenia žalobcu a žalovaného o spôsobe a priebehu vzniku dopravnej nehody sú z

technického hľadiska neprijateľné.

30. Aj podľa znaleckého posudku 5/2009, vyhotoveného X.. S. P., charakter poškodenia vozidla žalobcu
značky Nissan nezodpovedá popísanému priebehu nehodového deja, stavebnému stavu nehodového
úseku vozovky a technickým parametrom uvedeného vozidla. Znalec priebeh pohybu vozidiel pred
zrážkou podľa popisu vodičov pokladal za technicky neprijateľný, nakoľko nezodpovedá technicky

prijateľnému a možnému časovo priestorovému pohybu vozidiel.

31. Obdobne Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva, v znaleckom posudku č. 287/2010
konštatovala, že celkový rozsah a charakter poškodenia vozidla Nissan vyplývajúci z dostupnej
fotodokumentácie nezodpovedá priebehu nehodového deja tak, ako to uvádzajú vodiči jednotlivých

vozidiel. Z technického hľadiska je možné podľa ústavu prijať jednoznačný záver, že nie všetky
zdokumentované poškodenia vozidla Nissan mohli vzniknúť pri popisovanom nehodovom deji.

32. Znalec X.. J. J., ktorý znalecký posudok č. 127/2009 vyhotovil na základe žiadosti zástupcu žalobcu v
rozpore so závermi vyššie uvedených posudkov dospel k záveru, že vznik poškodenia vozidla Nissan na

uvedenom mieste a uvedeným spôsobom nie je možné vylúčiť. Na tento posudok však reagoval veľmi
podrobne a presvedčivo posudok vypracovaný znaleckým ústavom a tento okrem iného dospel k záveru,
že pri udávanej zrážke vozidiel mohlo dôjsť len ku vzniku oterovej stopy na ľavých dverách vozidla
Nissan, resp. k poškodeniu ľavého predného blatníka vozidla (okrem jeho posunutia smerom dozadu)
a k poškodeniu skla vodičových dverí. Ostatné fotograficky zadokumentované poškodenia vozidla

Nissan z technického hľadiska nemohli vzniknúť pri udávanej zrážke tohto vozidla s vozidlom Seat.
Zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia pravého predného blatníka nezodpovedá charakteru
nárazu (šuchnutia) vozidla do stromu, resp. kríkov, a teda uvedené poškodenie nemohlo vzniknúť pri
popisovanom nehodovom deji. Posudok ústavu viaceré konštatovania znalca X.. J. J. považoval z
technického hľadiska za neprijateľné. Za situácie, kedy v neprospech žalobcu svedčili tri rôzne znalecké

posudky nemožno zazlievať súdu prvej inštancie, ak mal pochybnosti o správnosti záverov znalca X.. J.
J.. Neodporuje základným princípom spravodlivosti, ak sa súd prikloní k záverom troch posudkov, ktoré
vzájomne korešpondujú a neodporujú si v základných východiskách a ak nereflektujú závery jediného
- odlišného posudku, ktorý je s nimi v priamom rozpore. Na správnosti záverov do úvahy braných
znaleckých posudkov nemohli nič zmeniť ani zistenia popisované likvidátorom poisťovne, či vyjadrenie

svedka W..

33. V zmysle zaužívanej súdnej praxe, pokiaľ by žalobcovi v konečnom dôsledku bolo intervenientom
vyplatené v rámci žiadanej náhrady škody plnenie aj za poškodenie, ktoré preukázateľne nemohlo byť
spôsobené pri tvrdenom nehodovom deji, obohatil by sa žalobca vo výške týchto neoprávnene prijatých

platieb. Ak by bolo preukázané, že udalosť, na základe ktorej by bolo vyplatené poistné plnenie vôbec
nebola poistnou udalosťou, obohatil by sa žalobca vo výške celkom poskytnutého poistného plnenia,
ako plnenia bez právneho dôvodu.

34. Pre správne rozhodnutie o uplatnenom nároku bolo nevyhnutné objasniť priebeh tvrdenej dopravnej

nehody, čo nepochybne vyžadovalo aj posúdenie skutočností, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti,
preto zodpovedajúcim (a rozhodujúcim) dôkazom boli znalecké posudky. Bez pochybnosti v konaní
dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý musel preukázať, že k nehode skutočne došlo spôsobom
ním popisovaným a sporný skutkový stav ide na jeho ťarchu, nakoľko ak jeho tvrdenia nie sú
jednoznačne preukázané, nemohol v spore uspieť. Ak vypracované relevantné znalecké posudky

spochybňujú charakter poškodenia vozidla predchodcu žalobcu a spochybňujú aj mechanizmus zrážky,
nastáva situácia dôkaznej neistoty v tejto kľúčovej skutkovej otázke. Pochybnosti o reálnosti a priebehu
dopravnej nehody sú zvýraznené v záveroch troch znaleckých posudkov a pri ich existencii a trvaní
nemožno súdu prvej inštancie vytknúť jeho hodnotenie dôkazov tak, že dopravná nehoda a takýjej priebeh, ktorý by žalobcovi zakladal nárok na náhradu škody, nebol preukázaný. Keďže žalobca
neprodukoval dostatočné dôkazy, z ktorých by vyplýval nesporný záver o tom, ktoré poškodenia vozidla
Nissan vznikli pri nehodovom deji dňa 31.1.2000 a v akej výške za ne patrí náhrada, pričom pretrvávajú

závažné pochybnosti o celom mechanizme nehody a podiele žalovaného na konkrétnych poškodeniach
vozidla Nissan, správne súd prvej inštancie žalobu zamietol.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodované podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému preukázateľné trovy nevznikli.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).