Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210381
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416210381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: V. T., N..
XX.XX.XXXX, C. A. Q. K. XXX/X, XXX XX K., v konaní o zaplatenie 3.492,71 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n e p r i b e r á do konania Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO 42 362 962.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 584,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05

% ročne z tejto sumy od 05.10.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.492,71 Eur s kapitalizovaným
úrokomzomeškaniavsume95,23Eur(zaobdobieod10.11.2013do29.09.2015)asúrokomomeškania

8,05 % ročne zo sumy 3.492,71 Eur od 30.09.2015 do zaplatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že sa
jedná o pohľadávku postúpenú mu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom, ktorá uzavrela so
žalovanou dňa 01.06.2009 zmluvu, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie podmienky boli upravené v zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach, pričom zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o
úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná úver
riadne nesplácala a tak jej dlh predstavuje žalovanú sumu 3.492,71 Eur tvorenú splátkami splatnými od

10.11.2013 do 10.05.2019 v počte 67 po 52,13 Eur. Nárok zo zmluvy mu veriteľ Slovenská sporiteľňa,
a.s. postúpila zmluvou o postúpení zo dňa 23.10.2015, pričom sporiteľňa ku dňu 29.09.2015 vyhlásila
mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzhľadom na neuhrádzanie úveru.

2. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 10.05.2017. K veci sa nevyjadrila.

3. V priebehu konania bolo súdu dňa 22.05.2017 doručené podanie občianskeho združenia

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV s požiadavkou, aby ho súd pribral do konania ako
osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok), nakoľko je združením a právnickou
osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.4. Pretože podmienkou pribratia právnickej osoby, ktorej činnosť je zameraná na ochranu spotrebiteľa
je podľa § 95 ods. 1 CSP súhlas strany, na ochranu ktorej má vystupovať a takýto súhlas žalovanej
súdu predložený nebol (žalovaná bola v konaní pasívna, vôbec sa k doručenej žalobe ani k podaniu

občianskeho združenia nevyjadrila), súd nepribral združenie do konania ako osobitný subjekt.

5. Na pojednávaní dňa 05.10.2017 žalobca cestou právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe, žiadal
jej vyhovieť.

6. Žalovaná sa i napriek predvolaniu, ktoré prezvala dňa 18.09.2017 nedostavila, svoju neúčasť nijakým
spôsobom neospravedlnila. Súd preto prejednal vec v jej neprítomnosti.

7. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o splátkovom úvere a s ňou
súvisiaci formulár štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, všeobecné obchodné
podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluva o postúpení pohľadávok, oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s doručenkou, pokus o zmier, poštové podacie hárky,
prehľad platieb) mal súd preukázané, že žalovaná ako dlžníčka uzavrela dňa 01.06.2009 so
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere. Jej predmetom bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru (ako to vyplýva aj zo súvisiaceho formulára štandardných európskych informácií
na č.l. 19pv spisu) žalovanej vo výške 3.320,- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v mesačných splátkach.

V zmluve je uvedené, že výška splátky istiny predstavuje 52,13 Eur, splatnosť prvej splátky istiny je
10.06.2009, počet splátok je 120 a konečná splatnosť úveru je dňa 10.05.2019. Ďalej je uvedená
mesačná splatnosť splátok istiny k 10. dňu kalendárneho mesiaca a splatnosť úrokov mesačne v
posledný deň kalendárneho mesiaca. Výška úrokovej sadzby bola fixná vo výške 13,30 % ročne, RPMN
16,33 %, priemerná RPMN 17,73 % a celkové náklady spojené s úverom boli uvedené v sume 3.023,35

Eur. V zmluve je takisto uvedený spracovateľský poplatok 89,59 Eur a poplatok za správu úveru vo
výške 1,99 Eur mesačne.

8. Aj z predloženého prehľadu platieb potom vyplýva nesporná skutočnosť, že žalovaná splátky riadne a
včas neuhrádzala (podľa prehľadu prestala úver splácať v polovici roku 2013) a v dôsledku toho potom

Slovenská sporiteľňa, a.s. dôvodne v súlade s bodom 7 časti I. úverovej zmluvy vyhlásila listom zo
dňa 30.09.2015 (ktorý bol žalovanej podľa doručenky zasielaný na adresu uvedenú v úverovej zmluve)
mimoriadnu splatnosť úveru. Tento bod zmluvy totiž určuje, že v prípade nesplácania pohľadávky riadne
a včas je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

9. Súčasne tak zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 (a jej prílohou) ako aj oznámením
o postúpení zo dňa 30.10.2015 (č.l. 39 spisu) mal súd za preukázané, že pohľadávka voči žalovanej
z predmetnej úverovej zmluvy bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpená žalobcovi, keď z obsahu
zmluvy o postúpení je zrejmé, že predmetom postúpenia bola nielen istina pohľadávky, ale aj jej
príslušenstvo.

10. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere je nepochybné, že ide o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda o spotrebiteľský úver majúci právny základ vo vtedy účinnom
zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. a) cit. zákona sa za spotrebiteľský
úver považovalo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Ust. § 2 písm. b) cit. zákona
definovalo zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, že ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V ust. § 3 ods. 1 cit. zákona bol veriteľ
definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho

podnikania a podľa § 3 ods. 2 bola spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Právny predchodca žalobcu
mal tak pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) a žalovaná postavenie spotrebiteľky.

11. Zmluva má síce písomnú formu v súlade s ust. § 4 ods. 1 cit. zákona, no neobsahuje všetky

podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 uvedeného zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Podľa § 4 ods. 2 písm. i)
a j) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tiež ročnú percentuálnu mieru nákladov acelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,vypočítanénazákladeúdajovplatných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

12. V zmluve síce bola uvedená mesačná splátka 52,13 Eur splatná k 10. dňu v mesiaci, no táto sa týka
len istiny. Zo zmluvy nie je zistiteľné (zmluva to vôbec neobsahuje) v akej výške mala žalovaná splácať
úroky, ktoré boli podľa zmluvy splatné v inom čase než istina. Úroky boli podľa zmluvy totiž splatné
posledný deň mesiaca, no zmluva neurčuje v akej výške, čo znamená, že žalovaná ako spotrebiteľka
nemohla spoľahlivo posúdiť rozsah a obsah svojho záväzku, či je teda povinná platiť okrem mesačnej

splátky istiny aj ďalšiu mesačnú splátku úrokov. Platí to aj vo väzbe na v zmluve deklarovanú sumu
celkových nákladov spojených s úverom, pretože súčet mesačných splátok (vrátane poplatku za správu
úveru) plus spracovateľský poplatok predstavuje sumu 6.583,99 Eur (120 x (52,13 Eur + 1,99) Eur +
89,59 Eur) mínus úver 3.320,- Eur, čo je suma 3.263,99 Eur a nie v zmluve uvedená celková suma
nákladov 3.023,35 Eur. Teda aj táto náležitosť v podstate v zmluve absentuje vzhľadom na jej nesprávnu
výšku v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky.

13. Uvedené nedostatky zmluvy formulovanej právnym predchodcom žalobcu preto podľa názoru súdu
spôsobili, že úver poskytnutý žalovanej bol podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. bezúročný a bez
poplatkov. Toto ustanovenie totiž určovalo, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Žalovaná síce podľa zmluvy dojednala úver vo výške 3.320,- Eur, no tento jej v skutočnosti bol i
podľa predloženého prehľadu na čl. 67 spisu vyplatený dňa 01.06.2009 len vo výške 3.230,41 Eur, keďže
89,59 Eur tvoril spracovateľský poplatok, o ktorý sa ponížila vyplatená úverová suma. Pokiaľ potom
podľa tvrdenia žalobcu uhradila na úver žalovaná celkovo sumu 2.645,68 Eur (čo nebolo sporným), jej

dlh predstavuje ešte sumu 584,73 Eur (3.230,41 Eur mínus 2.645,68 Eur) a vo zvyšku súd musel žalobu
zamietnuť. Žalovaná je povinná tento dlh uhradiť žalobcovi, ktorý právo na jeho zaplatenie nadobudol
zmluvným postúpením pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva
z predloženej zmluvy a oznámenia o postúpení, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v predmetnom spore.

15. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné
ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj

za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013
platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalovaná sa so zaplatením celého dlhu dostala do omeškania podľa § 563 OZ dňom 05.10.2015

vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 30.09.2015, nakoľko k zosplatneniu
úveru logicky nemohlo dôjsť spätne už ku dňu 29.09.2015, kedy žalovaná nemohla nijak vedieť, že je
povinná vrátiť celý úver. Uvedený list bol daný na poštovú prepravu dňa 01.10.2015 a teda uplynutím
primeranej lehoty troch dní žalovaná dňa 05.10.2015 mohla disponovať vedomosťou o zosplatnení
úveru. Preto odo dňa 05.10.2015 až do zaplatenia má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 8,05

% ročne (úroková sadzba ECB platná ku dňu 05.10.2015 vo výške 0,05 % ročne plus 8 percentuálnych
bodov) zo sumy 584,73 Eur.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 3.492,71
Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 584,73 Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny
úspech predstavuje 16,7 %. Zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 83,3 %. V pomernom vyjadrení tak
prevažuje úspech žalovanej, ktorej však v konaní trovy nevznikli. Preto súd vyslovil, že jej náhradu trov
konania nepriznáva.

Poučenie:Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti ostatným výrokom rozsudku je odvolanie prípustné v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.