Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200176
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:8018200176.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci
žalobcu: Ing. G. J. R. O. T. M., D. XX, XXX XX D. G., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci,
Kancelária Prešov, Slovenská 40, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo spisu: KaPO: 23176/2017-4008/2018, ČRZ: 6345/2018 zo dňa 16. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo spisu: KaPO 4N 23176/2017-4008/2018, ČRZ: 6345/2018
zo dňa 16.01.2018 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa
ust. § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a
o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.
8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal žalobcovi
nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní vedenom pred súdom v právnej veci o správnej žalobe
o neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva SR č. 1416112/2017 zo dňa

27.10.2017 ako aj rozhodnutia Mesta D. G. č. 179152016 zo dňa 12.05.2016, ktorým mu bol vyrubený
úrok z omeškania za obdobie od 02.10.2012 do 01.10.2016 v sume 5,02 eura nezaplatenie druhej
splátky dane z nehnuteľností vyrubenej na rok 2012, v postate z toho dôvodu, že hodnota sporu, s
ktorým sa žalobca na centrum obrátil, predstavuje sumu 5,02 € ako úrok z omeškania za obdobie
od 02.10.2012 do 01.10.2016 vyrubený rozhodnutím Mesta D. G., ktoré vyrubenie napadol žalobca
odvolaním a o ktorom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo tak, že rozhodnutie mesta
potvrdilo, pretože hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády

Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., t. j. sumu 480 €, a preto má centrum za to, že podmienka hodnoty
sporu podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. nie je splnená. Rozhodnutie žalovaného
bolo doručené žalobcovi dňa 23.02.2018.

2. Včas podanou žalobou podanou na poštovú prepravu dňa 10.03.2018 a doručenú Krajskému
súdu v Prešove sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom v žalobe tvrdil,
že žalované rozhodnutie je úplne zmätočné a nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, nedáva

zásadný podklad pre výrok rozhodnutia a že považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné
v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP t. j. zákona č. 162/2015 Z. z.. Preto žiadal rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie Mesta D. G. zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Taktiežnamietal nesprávnosť poučenia v napadnutom rozhodnutí a jeho rozpornosť s § 181 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 23.07.2018, doručeným súdu dňa 02.08.2018,
v ktorom okrem iného, v bodoch 5 až 11 vyjadrenia uviedol, že „Žalovaný má za to, že napadnuté
rozhodnutie je zákonné a žalovaný v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch
uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. K samotnému obsahu správnej žaloby žalovaný uvádza,
že žalobca sa obmedzil len na konštatovanie, že rozhodnutie je úplne zmätočné a nepreskúmateľné,

ale neuviedol jasné a konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie
žalovaného za nezákonné v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015. V bode 3. žaloby žalobca
namieta nesprávnosť poučenia v napadnutom rozhodnutí a jeho rozpornosť s § 181 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že zákon č. 327/2005 Z. z. má voči Správnemu súdnemu poriadku
postavenie osobitného zákona (lex specialis), v zmysle ktorého je možné podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu o odňatí nároku do 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.),

žalovaný považuje túto námietku žalobcu za irelevantnú. Žalovaný má za to, že aj napriek skutočnosti,
že žalobcovi bol v minulosti priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v obdobných prípadoch,
po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa
29.11.2016, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27.10.2015, žalovaný pristúpil k zmene svojej rozhodovacej praxe, na čo

žalovaný poukázal aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ako správny orgán je povinný
rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný po oboznámení sa s vyššie
uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prehodnotil svoj postoj k poskytovaniu
právnejpomocivoveciach,vktorýchsíceideopreskúmanierozhodnutiasprávnehoorgánu,avšakjedná
sa o rozhodnutia, ktorých predmetom je zaplatenie presne určenej sumy (napr. dane za konkrétny rok),

nie dávky opakujúcej sa do budúcna s neurčitou dĺžkou trvania (napr. dôchodku). V prípade žalobcom
napadnutého rozhodnutia je hodnota sporu daná pevnou sumou, a to výškou vyrubeného úroku z
omeškania za nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľností na rok 2012, čiže hodnotu sporu je
možné vyčísliť v peniazoch. V spojitosti so splnením zákonných podmienok na poskytovanie právnej
pomoci žalovaný uvádza, že vo veci, s ktorou sa na neho žalobca obrátil, nebola splnená jedna z

troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. S odkazom na odôvodnenie
napádaného rozhodnutia žalovaného, z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že hodnota sporu,
s ktorým sa žalobca na centrum obrátil, predstavuje sumu 5,02 € ako úrok z omeškania za obdobie
od 02.10.2012 do 01.10.2016 vyrubený rozhodnutím Mesta D. G., ktorej vyrubenie napadol žalobca
odvolaním a o ktorom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo tak, že rozhodnutie mesta

potvrdilo, teda hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády
Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., t. j. sumu 480 €, a preto má centrum za to, že podmienka hodnoty
sporu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie je splnená. Z rozsudku Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27.10.2015, s ktorým sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej
republikyrozsudkomsp.zn.10Sžo/371/2015zodňa29.11.2016vyplývažekrajskýsúdtýmtorozsudkom

potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie Hlohovec, ktorá v obdobnej právnej veci, a
to vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody
vo výške 49,23 €, nepriznala žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia
podmienky hodnoty sporu. Žalovaný k vyhodnoteniu nesplnenia podmienky dodáva, že vec, s ktorou sa
žalobca obrátil na centrum, neprevyšuje svojou hodnotou výšku minimálnej mzdy aj úvahu z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/42/2014 z 19. mája 2015:
„Úlohou Centra je filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich žiadateľov, čím
odbremeňuje činnosť súdov. Zároveň však týmto Centrum určitým spôsobom aj chráni žiadateľov pred
podávaním neúspešných žalôb, či pokračovaní v neúspešnom súdnom konaní (...).“
Hodnota právnej služby, ktorú by v danom prípade uhradil štát ustanovenému advokátovi po priznaní

právnej pomoci, je v danom prípade niekoľkokrát vyššia než suma, ktorá mala byť žalobcovi „nezákonne
vyrubená“. K tomu viď vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. tretia hlava plus advokátovi patrí režijný
paušál za každý úkon právnej služby. Z uvedeného vyplýva, že je to najmenej 130 €. Efektívnosť štátom
vynaloženýchpeňažnýchprostriedkovjetedaminimálna,pričomdávamesúdudopozornosti,žežalobca
sa obracia na centrum s obdobnými prípadmi opakovane viackrát ročne už niekoľko rokov po sebe,

pričom je úspešnosť jeho sporov minimálna. Žalovaný súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol. “4. Žalobca vo včas podanej prevažne nečitateľnej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.11.2018
uviedol, že považuje vyjadrenie žalovaného za nekompetentné, za svojvoľné a za nezákonné, preto
zotrváva v celom rozsahu na dôvodoch svojej žaloby.

5. K replike žalobcu, ktorú súd doručil žalovanému dňa 28.11.2018 sa žalobca duplikou už nevyjadril.

6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 a nasl. zákona
č.162/2015Z.z.oSprávnomsúdnomporiadku(ďalejlen„SSP“) SSP zasplneniazákonnýchpodmienok

podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a § 206 SSP, konajúc v neprítomnosti žalovaného, v súlade
s požiadavkou efektivity a hospodárnosti konania, v konaní v ktorom posudzoval zákonnosť právnych
otázok, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného orgánu verejnej správy dospel
k záveru, že žalobe žalobcu musí byť priznaný úspech z ďalej uvedených právnych dôvodov.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona SSP V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu

právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde.

Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len „vnútroštátne spory“),
b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,

pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach,
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem
trestného konania a konania o správnom delikte a

e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v
konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa ust § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. na účely tohto zákona je právnou pomocou
poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním

jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane
sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní
pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým
spojených.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa ust.§ 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej
pomoci.

Podľa ust. § 14 ods. 2 druhá veta zákona č. 327/2005 Z. z. proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania
právnej pomoci je možné podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

8. Súd preskúmavajúc žalobcom na prvom mieste namietané právne posúdenie veci žalovaným
konštatuje, že hodnotenie podmienky ust. § 6 ods. 1 pís. c/ zákona č. 327/2005 Z. z., t.j. hodnoty sporu
pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci na základe žiadosti žalobcu, v spojení s vládnym

Nariadením č. 280/2016 Z. z., ktoré určuje sumu minimálnej mzdy vo výške 480 Eur, je nezákonné.

9. Žalovaný podľa názoru súdu pri skúmaní či žalobca ako fyzická osoba má právo na poskytnutie
právnej pomoci bez finančnej účasti nesprávne aplikoval a vykladal ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona
č. 327/2005 Z. z. ak konštatoval, že hodnota sporu žalobcu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy.

Nesprávne právne uzavrel, že kritérium hodnoty sporu sa týka aj posudzovanej veci žalobcu, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia finančného správneho orgánu. Žalovaný nevzal do úvahy, že žalobca sa
v súdom konaní domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu
Mesta D. G. č. 179152016 zo dňa 12.05.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania
za obdobie od 02.10.2012 do 01.10.2016 v sume 5,02 eura za nezaplatenie druhej splátky dane z

nehnuteľností vyrubenej na rok 2012, v ktorom súdnom konaní nie je významnou hodnota sporu,
ale predmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorú nie je možné vyčísliť či
posudzovať v peniazoch a že teda ide o prípad sporov, v ktorých nie je možné hodnotu vyčísliť. Žalovaný
sa tak podľa právneho názoru súdu v napadnutom rozhodnutí konajúc o žiadosti žalobcu na poskytnutie
právnej pomoci dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Súd pritom vychádzal zo zistení, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia a postupu
žalovaného v spojení s rozhodnutím Mesta D. G. č. 179152016 zo dňa 12.05.2016, ktorým žalobcovi bol
vyrubený úrok z omeškania za obdobie od 02.10.2012 do 01.10.2016 v sume 5,02 eura za nezaplatenie
druhej splátky dane z nehnuteľností vyrubenej na rok 2012, na základe žalobcom uplatnených žalobných

dôvodov. Výšku vyrubeného úrok z omeškania podľa názoru súdu nie je možné považovať za hodnotu
sporu. Pri správnom výklade ust. § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z. žalovaným by žalovaný bol
musel dospieť k opačnému záveru, t.j. k záveru, že ide o prípad sporu, v ktorom nie je možné hodnotu
predmetu sporu vyčísliť v peniazoch.

11. Súd v uvedenej súvislosti zdôrazňuje, že povinné právne zastúpenie je v konaniach o všeobecnej
správnej žalobe o ktorej sa koná pred krajským súdom dané ust.§ 49 ods. 1, 2 SSP. Nedostatok
právneho zastúpenia žalobcu advokátom v konaní pred správnym súdom v konaní o preskúmanie
všeobecnej správnej žaloby podľa ust.§ 177 a nasl. SSP vedie podľa ust.§ 98 ods. 1 písm. f/ SSP k
odmietnutiusprávnejžaloby.Pretoneustanovenieprávnehozástupcužalobcovizapodmienokzistených

v prejednávanej veci, t. j. v konaní o preskúmanie rozhodnutí finančných správnych orgánov podľa
ust.§ 177 a nasl. SSP má dopad aj na právo žalobcu na súdnu ochranu zaručenú mu ust. čl. 46
ods. 1 Ústavy SR. Predovšetkým je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že predmetom tohto konania
je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu - Centra právnej pomoci na
základe všeobecnej správnej žaloby. Predmetné konanie svojou povahou teda spadá pod správne

súdnictvo, pričom v tomto konkrétnom prípade je ovládané pravidlami plynúcimi z prvej hlavy tretej
časti Správneho súdneho poriadku (Rozhodovanie o všeobecných správnych žalobách). Predmetom
konania v správnom súdnictve je teda preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. V rámci
tohto typu súdneho konania ide o posúdenie, či napadnuté rozhodnutie vydané správnym orgánom
možno považovať za súladné s príslušnými právnymi predpismi, čo samo o sebe je skutočnosťou

objektívne peniazmi neoceniteľnou. Správne súdnictvo nie je založené na nachádzaní subjektívnych
práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky. V praxi síce môže nastať situácia, kedy rozhodnutie
správneho orgánu znie na určitú sumu (napríklad dorubenie dane ako v danom prípade), avšak na
účely jeho súdneho prieskumu je smerodajný dôvod vydania takéhoto rozhodnutia a určenia tejto výšky,a nie samotná výška, pričom dôvod vydania takéhoto rozhodnutia a určenia tejto výšky nie je možné
ako hodnotu veci určiť. Vzhľadom na uvedené, potom závery žalovaného, ktorý vychádzal z predmetu
konania - súdneho prieskumu rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní

s finančnou účasťou vo výške 5,02 €, vo veci a určil hodnotu sporu podľa výšky tejto finančnej účasti,
na ktorú bol účastník konania (tu žalobca) zaviazaný, vyhodnotil súd ako nesprávne právne posúdenie
veci, odporujúce samotnej povahe správneho súdnictva a účelu, ktorý plní.

12. Súd v tejto spojitosti považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v správnom súdnictve

sa na účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bez výnimky aplikuje
ust. § 11 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v rozhodnom znení, a nie ust. § 10 vychádzajúce z hodnoty sporu. Taktiež súd
poukazuje na Prílohu I, Položka č. 10 Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu k zákonu č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorej sa súdny poplatok
v správnom súdnictve platí pevnou sadzbou a nie sadzbou vypočítanou z hodnoty predmetu konania.

(pozri obdobný rozsudok Najvyššieho súdu SR novšieho dáta, sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28. 09.
2017).

13. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR je predovšetkým úlohou správneho súdu poskytovať ochranu
právam a právom chráneným záujmom účastníkov konania v oblasti verejnej správy. V posudzovanej

veci je nezákonné rozhodnutie žalovaného, ktorým ako orgán verejnej správy poverený rozhodovaním
o otázkach bezplatnej právnej pomoci nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, a je aj v rozpore
s právom žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú ustanovením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

14. Súd berie na vedomie, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí posudzujúc žiadosť žalobcu o

priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci postupoval s odkazom na právny názor vyslovený v
rozsudku Najvyššieho súdu SR staršieho dáta sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016. Vo veci
sp. zn. 10Sžo/371/2015 Najvyšší súd SR posudzoval iný rozsudok krajského súdu, kde hodnota sporu
predstavovala zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 Eur. Najvyšší súd SR
považoval hodnotu sporu za kritérium významné pre nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci

žalovaným, lebo predmet sporu predstavoval peňažné plnenie, ktoré neprevyšovalo hodnotu 352 Eur,
t. j. hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej Nariadením vlády SR č. 321/2013 Z. z. v roku 2014. Pri
svojom rozhodnutí súd vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky novšieho dáta sp.
zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28.09.2017, ktorý s poukazom na body 9 až 13 tohto rozsudku, súd považoval
za zákonný, pretože je logicky odôvodnený a preto aj presvedčivý.

15. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že predmetom konania v tejto veci vedeného
nasúde,jepreskúmanierozhodnutiažalovanéhoFinančnéhoriaditeľstvavovzťahukrozhodnutiuMesta
D.É. G. č. 179152016 zo dňa 12.05.2016, ktorým žalobcovi bol vyrubený úrok z omeškania za obdobie
od 02.10.2012 do 01.10.2016 v sume 5,02 eura za nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľností

vyrubenej na rok 2012. Žalovaný preto podľa názoru súdu s poukazom na obsah bodov 11 a 12 tohto
rozsudku nebol viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR v hore uvedenej posudzovanej veci
sp. zn. 10Sžo/371/2015, pokiaľ ide o uplatnenie kritéria hodnoty sporu podľa ust.§ 6 ods. 1 písm. c/
zákona č. 327/2005 Z. z..

16. Pokiaľ žalovaný poukázal vo vyjadrení k žalobe na úvahu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Sžo/42/2014 z 19. mája 2015, tak táto sa týkala zrejmej bezúspešnosti sporu a nie hodnoty sporu.

17. K poslednej žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa žalobcom tvrdeného nesprávneho poučenia
na žalobou napadnutom rozhodnutí, ako na to správne poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe

vzhľadom na to, že zákon č. 327/2005 Z. z. má voči Správnemu súdnemu poriadku postavenie
osobitného zákona (lex specialis), v zmysle ktorého je možné podať správnu žalobu proti rozhodnutiu
o odňatí nároku do 15 dní odo dňa jeho doručenia podľa ust.§ 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., súd
považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

18. Preto ak žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu na priznanie právnej pomoci a nedôvodne sledoval
splnenie podmienky, ktorú zákon nevyžaduje pre priznanie nároku na právnu pomoc a ak žalobca
správne namietal, že splnil podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci a považoval
napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP, potomsúd musel považovať napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu že toto vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobou žalobcu napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust.§ 191 ods. 1 písm. c) SSP.

19. K poslednej žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa žalobcom tvrdeného nesprávneho poučenia
na žalobou napadnutom rozhodnutí, ako na to správne poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe
vzhľadom na to, že zákon č. 327/2005 Z. z. má voči Správnemu súdnemu poriadku postavenie
osobitného zákona (lex specialis), v zmysle ktorého je možné podať správnu žalobu proti rozhodnutiu

o odňatí nároku do 15 dní odo dňa jeho doručenia podľa ust.§ 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., súd
považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

20. Súd len pre úplnosť k ďalším žalobným námietkam žalobcu konštatuje, že nezistil žalobcom
namietanú existenciu zákonného dôvodu nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov
žalovaného rozhodnutia podľa ust.§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP, s poukazom na obsah odôvodnenia

rozhodnutia žalovaného. Rovnako pokiaľ ide o namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré
by malo byť nedostačujúce pre riadne posúdenie veci podľa ust.§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP, keďže
z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný mal vedomosť, že jeho rozhodnutie súvisí s
konaním vedeným na správnom súde. Súd nezistil ani podstatné porušenie ustanovenia o konaní pred
orgánom verejnej správy podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, ktoré žalobca taktiež namietal.

21. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude znovu posúdiť vec žalobcu podľa ust. § 6 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z. z. a v hore uvedenom smere o žiadosti žalobcu znovu rozhodnúť rozhodnutím, ktoré
bude v súlade s novšou judikatúrou Najvyššieho súdu, ktorú si tunajší súd osvojil pre jej presvedčivé
a logické odôvodnenie (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28. 09. 2017) a so zákonom č.

327/2005 Z. z..

22. Právnym názorom, ktorý vyslovil súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom
konaní podľa ust. § 191 ods. 6 SSP viazaný.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 167 ods. 1 SSP tak, že právo na ich úplnú náhradu
priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči neúspešnému žalovanému.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník / § 175 ods. 2 SSP/.

25. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo

ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.