Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209200137
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4209200137.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a
členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou
kanceláriu Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
povinnému: S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., J. č. XXX, F. republika, o vymoženie sumy X,XX eura

s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, zo dňa 21. júna
2012, č. k. 12Er/5/2009 - 50, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého,ExekútorskýúradBratislava,Záhradnícka60,podsp.zn.12Er/5/2009(EX11189/2008) vyhlásil
za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 568/2007 Z.z., § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn.
08309/08 zo dňa 09. 09. 2008, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
7,96 eura s príslušenstvom. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného
titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo súdom udelené dňa 12.01.2009.
V tomto smere považoval za preukázané, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli

dňa 19. 03. 2008 zmluva o úvere č. 4670162, súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky úveru,
na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 331,94 eura a povinný sa zaviazal
zaplatiť oprávnenému úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 321,32 eura, t. j. celkom sa zaviazal
zaplatiť oprávnenému sumu 653,26 eura v 12-ich mesačných splátkach po 54,44 eura, počnúc dňom
15.04.2008. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú , na ktorú sa musí použiť spotrebiteľské
právo, pričom úver poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom. Dôvodil tým, že oprávnený je

podnikateľom, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie pôžičiek a úverov, v dôsledku
čoho oprávnený pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a ako veriteľ zo zmluvy mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Na strane povinného ako
dlžníka zo zmluvy o úvere išlo o spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorý nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že spotrebiteľský
charakter zmluvy je daný bez ohľadu na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo
aj dojednanie o rozhodcovskej doložke, a to v článku 17 , podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú ztejto zmluvy o úvere, vrátene sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., b) pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu..., zmluvné

strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktoré vznikne z tejto zmluvy o úvere vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky, s tým, že to neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovská
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou založená právomoc rozhodcovského súdu. Podľa

názoru súdu rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa, t.j. oprávneného. Zastal názor, že rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber
konania nenapĺňa záujme na ochrane spotrebiteľa, keďže z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel
medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi vnúti rozhodcovské

konanie ako najvhodnejší spôsob rozhodnutia sporu. Ďalej považoval za nepochybné, že rozhodcovskú
doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a povinný ako dlžník ju nemal
možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým podmienkam). Navyše oprávnený si v rámci predmetnej rozhodcovskej doložky jednostranne
vymienil konkrétny rozhodcovský súd. Vyslovil záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je v

zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa
podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom
konaní exekúciu ex offo zastavil v celom rozsahu. O trovách exekúcie rozhodol tak, že o nich rozhodne
samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec
právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k

opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie aby bol exekučný
titul zrušený. Konštatoval, že exekučný súd je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu
limitovaný ust. § 40 v spojení s § 43 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň negatívnym
spôsobom vymedzujú jeho právomoc Uviedol, že ust. § 41 zákona o rozhodcovskom konaní pri

stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
sleduje účel- zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo
do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami rozhodcovských súdov. Je potom
neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do
právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR

zo dňa 23. 09. 2009 sp. zn. PL. ÚS 21/08. Exekučný súd podľa jeho názoru nie je oprávnený posudzovať
vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, pričom nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Tiež uviedol, že exekučný súd môže
pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania
realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania v zmysle ust. § 45

ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnako tak svojim rozhodnutím súd prvého stupňa porušil
rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania.
Namietal, že v danom prípade nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť
prípravu obsahu jeho rozhodnutia, poukazujúc na porušenie práva na kontradiktórne konanie. Mal za

to, že exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
oprávnený skúmať len to, či plnenie rozhodcovským súdom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku
súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Tiež nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o úvere
ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko svojim klientom
poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 a

nasl. Obchodného zákonníka. Záverom dodal, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania
zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a súd tento exekučný
titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď následne udelil poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom od vydania exekučného titulu a poverenia nenastali žiadne novéprávneaniskutkovéokolnosti,ktorébymaliviesťkzmenepostojasúdu. Vpriebehuodvolaciehokonania
podaním doručeným súdu dňa 09.08.2012 ( v spise na č.l. 77) oprávnený podal návrh na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a žiadal exekučné konanie

prerušiť.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozhodol o odvolaní oprávneného a o návrhu na prerušenie
konania uznesením č.k. 7CoE/140/2012-88 zo dňa 30. novembra 2012( v poradí prvým) tak , že návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 109 ods. 1
písm. c) OSP, § 251 ods. 4 OSP , § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 45 ods. 1 ,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní . V dôvodoch uviedol, že návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol,
pretože v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom
Európskej únie, pretože otázka kominižtárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia o zastavení exekučného konania uviedol, že

akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo

zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky).
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s

ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Iba skutočnosť, že v zmysle zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na
všeobecný súd nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to , že
zmluva, ktorú povinný podpísal je typovou zmluvou , povinný nemal možnosť jej obsah meniť a tak nemal

ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

4. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním v ktorom žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu a zároveň žiadal dovolacie
konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 243c OSP a Súdnemu dvoru EÚ predložiť

prejudiciálne otázky špecifikované v dovolaní. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Oboer/202/2014-145
zo dňa 27. 08.2015 rozhodol tak, že návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamietol
a uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 7CoE/140/2012-88 zo 30. novembra 2012 v napadnutom
potvrdzujúcom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd odňal
oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f) OSP tým, že nerozhodol o ďalšom

procesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, ktorý návrh
bol obsiahnutý v odvolaní (č.l. 59) oprávneného a táto procesná vada je dôvodom pre ktorý dovolací
súd musel napadnuté uznesenie zrušiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“) po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia dovolacím súdom preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie a po preskúmaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdiť a návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 21. 06. 2012 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase
účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa

ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku
. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení

zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii,
neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.
(3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,
námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto
zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.

9. Oprávnený s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP žiadal aby súd prvej inštancie
toto exekučné konanie prerušil a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a
druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty
a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti uviedol, že

pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočnenie revízneho postupu
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

10. S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného v odvolaní na prerušenie konania sa odvolací

súd v prvom rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 162 ods. 1
písm. b) CSP ( § 109 ods. 1 písm. b) OSP) . Vychádzajúc z ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku podľa
ktorého , ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku ,
ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 162 ods. 1

písm. b) CSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, pretože
v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno
prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem
iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa
prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Z uvedeného
vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť
obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh oprávneného
na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.

11. Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Exekučný poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný
titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie

núteného vymáhania pohľadávky.

13. Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade konateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.05.2009).

14. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom
do 31.12.2014) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanieo výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

15. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

16. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v aktuálnom znení, na exekučné konania začaté v súlade
s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli
ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

17. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu

predchádzal a zistil, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Súd prvej inštancie správne považoval
zmluvu o úvere zo dňa 19.03.2008 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z
úverovej zmluvy zo dňa 19.03.2008 (č.l. 17 spisu) je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je
osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník,

v tomto spore povinný je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd
prvej inštancie správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú
zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie týkajúceho sa
vyhlásenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že akákoľvek
rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom

v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho
súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa
upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože

dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že
oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy
a navyše aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k
tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa.
Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne

dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto
formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto vec
exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk.
Iba skutočnosť, že v zmysle zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd
nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to , že zmluva, ktorú

povinný podpísal je typovou zmluvou, povinný nemal možnosť jej obsah meniť a tak nemal ani možnosť
nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

19. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,
súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Prekážku k takémuto
postupu netvorí ani prípadná okolnosť, že súd poveril exekútora vykonaním exekúcie, pretože vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 230 Civilnéhosporového poriadku ( § 159 ods. 3 OSP), keď zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol
dôvody zastavenia exekúcie (§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku), ktoré sa aplikujú práve po vydaní
poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie poverenia exekútorovi totiž nezbavuje súd

povinnosti zastaviť exekúciu pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania,
keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade
so zákonom.

20. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore

so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa.

21. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v
danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom
odvolaní.Súdprvejinštancie pretosprávnepostupoval,keďexekúciuvyhlásilzaneprípustnúaexekúciu
zastavil.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil. O trovách celého konania rozhodne súd prvej inštancie, ktorý si ponechal
rozhodnutie o trovách až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 1,2 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).