Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33P/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117214101
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117214101.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka U. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. ulica XXXX/XX, Z. - U., zastúpená advokátkou JUDr. Michaelou Kajabovou,
so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, a otec U.. U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. ulica XXXX/
XX, Z. - U., prechodne M. XX, Z., zastúpený advokátskou kanceláriou SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom
Paulínska24,Trnava,IČO:47631741,onávrhumatkynaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá E. N., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný od 30.05.2017 prispievať na výživu maloletej E. sumou 750,-Eur mesačne, vždy do
15.dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet matky.

IV. Zročné výživné za obdobie od 30.05.2017 do 30.11.2018 vo výške 2.709,68 Eur sa povoľuje otcovi
splácať v mesačných splátkach po 150,-Eur spolu s bežným výživným, na účet matky, počnúc dňom
01.12.2018, pod hrozbou straty výhody splátok.

V. Súd styk otca s maloletou E. neupravuje.

VI. V prevyšujúcej časti navrhovaného výživného a tvorby úspor súd návrh matky zamieta.

VII. Matka je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 80,74 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia v zmysle príkazu na úhradu.

VIII. Otec je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 161,48 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia v zmysle príkazu na úhradu.

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.05.2017 sa matka domáhala úpravy práv a povinností rodičov k
maloletej E. na čas do rozvodu. Návrh odôvodnila tým, že dňa 04.07.1997 uzatvorila manželstvo s otcom
maloletého dieťaťa a okrem E., nar. X.X.XXXX sa im za trvania manželstva narodila aj dcéra F., nar.
X.X.XXXX, ktorá je toho času už plnoletá. V auguste 2016 otec priznal, že nadviazal mimomanželskýpomer, s ktorou čaká dieťa a v októbri 2016 sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Medzičasom
sa otcovi narodil z tohto vzťahu v januári 2017 syn U.. Matka uviedla, že otec ju pri odchode zo
spoločnej domácnosti uistil, že finančne sa nič nezmení a budú mať zachovanú životnú úroveň, na

ktorú sú zvyknuté. Doslova sľúbil, že všetky účty budú zaplatené. Otec im kupoval značkové oblečenie,
šperky, drahé dovolenky, kozmetiku, platil nákladné výlety a kurzy. Dcére nemal problém kúpiť baleríny
vykladanéswarovskéhokryštálikmivhodnoteviacako150eur.Detizleznášaliodchodotcazospoločnej
domácnosti, ku dňu podania návrhu nespracovali informáciu o narodení jeho ďalšieho dieťaťa. Ráchel
sa s otcom odmieta stretávať, je smutná z jeho odchodu a nechce sa s ním momentálne kontaktovať, od

21.01.2017 sa maloletá s otcom nevidela. Podľa matky potrebuje dieťa čas na spracovanie opísaných
udalostí. Od poslednej hádky zo dňa 25.04.2017 zablokoval otec matke kartu od účtu, ktorú jej pri
odchode zo spoločnej domácnosti nechal na zabezpečovanie potrieb rodiny a detí. Od tohto dňa otec
na výživu maloletej neprispel žiadnou platbou, ani nepovedal, kde býva. Matka v čase podania návrhu
pracuje ako laborantka v spoločnosti Medirex, a. s. s priemerným mesačným príjmom 643,14 Eur, iný
príjem nemá. Otec pracuje ako lekár - urológ vo Fakultnej nemocnici v Trnave a vykonáva aj súkromnú

prax v spoločnosti UE., kde je výlučným spoločníkom a konateľom a ktorej tržby boli v roku 2015 vo
výške 81.860,-Eur. Vykonáva súkromnú prax aj pre iné medicínske spoločnosti. Maloletá je žiačkou
piateho ročníka Súkromnej základnej školy V. v Z. a v súvislosti so štúdiom má vysoké mesačné
výdavky, ktoré spočívajú v úhrade školného 310,-Eur, učebníc 9,50 Eur, stravného 51,-Eur, školského
klubu 60,-Eur, školského autobusu 30,-Eur, čo predstavuje pravidelné mesačné výdavky na školu spolu

460,50 Eur. Okrem toho E. absolvovala lyžiarsky kurz s poplatkom 400,-Eur, môže sa zúčastniť školy
v prírode, rôznych výletov, školských aktivít s poplatkom okolo 500,-Eur za výlet približne dvakrát za
školský rok. V rámci mimoškolských aktivít navštevuje krúžok V., ktorý je zameraný na výrobu školského
časopisu a krúžok šikovné ruky s mesačným poplatkom 20,-Eur. Maloletá nosí školskú uniformu a
za predpísané školské oblečenie sa vynakladá ročne suma aspoň 500,-Eur. Zdravotný stav maloletej

je dobrý, prekonáva len bežné ochorenia, kde náklady na liečbu za voľno-predajné lieky predstavujú
okolo 20,-Eur mesačne. Náklady na stomatológa činia asi 150,-Eur ročne. Ostatné mesačné výdavky
v súvislosti so starostlivosťou o maloletú predstavujú podľa údajov matky 180,-Eur na stravu, 100,-
Eur na oblečenie, 80,-Eur na obuv a 40,-Eur na kozmetiku a drogériu. Voľnočasové aktivity vrátane
víkendov a dovoleniek stoja asi 300,-Eur mesačne. Náklady na bývanie hradí otec maloletej. Celkové

priemerné mesačné výdavky so starostlivosťou o maloletú matka zhrnula na čiastku 1.488,50 Eur. Matka
zdôraznila, že pri určovaní výživného musí súd prihliadnuť na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa osobne
staráodieťa.OmaloletúE.sastarámomentálnevýlučnematka,rovnakoakoocelúdomácnosť,sotcom
sa dieťa nestretáva. Prihliada sa tiež na odôvodnené potreby oprávneného, na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Štúdium maloletej stojí mesačne okolo 700,-Eur, pričom matka podotkla,

že školu vybrali obaja rodičia po vzájomnej zhode a E. ju začala navštevovať ešte v čase, keď s nimi
otec žil v spoločnej domácnosti. S návštevou tejto školy otec súhlasil a dobrovoľne platil výdavky s
tým spojené. Preto žiadala, aby rozhodnutím vo veci samej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti
matky, aby ho obaja rodičia zastupovali a spravovali jeho majetok a aby bol otec zaviazaný k vyživovacej
povinnosti na maloleté dieťa v rozsahu 1.800 eur mesačne, z toho bežným výživným vo výške 1.300 eur

mesačne k rukám matky maloletej a na účely tvorby úspor vo výške 500 eur mesačne na účet maloletej
zriadený matkou, počnúc od podania návrhu. Stretávanie otca s maloletou nežiadala upraviť.

2. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 33P/43/2017 - 21 zo dňa 06.06.2017 súd vydal neodkladné
opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 600,-Eur

mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa právoplatnosti
uznesenia. Zároveň obmedzil trvanie tohto neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 15.06.2017, právoplatnosť dňa
01.07.2017.

3. Dňa 22.09.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie otca, ktorý uviedol, že so zverením maloletej E. do
osobnej starostlivosti matky súhlasí. Predmetom jeho sporovania bola výška navrhovaného výživného.
Poukázal na to, že pri určení výšky výživného je potrebné rešpektovať súdnu prax, kedy sa výživné na
všetky deti, ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť, určuje priemerne vo výške 20 - 30% z čistého
príjmu. Matkou navrhovaná suma 1.800,-Eur predstavuje 75% čistého príjmu otca, a to len na jediné

dieťa. Nakoľko otec má tri deti, ak by aj vychádzali z hornej hranice 30%, na maloletú E. N. pripadá 10
% čistých príjmov, čo je približne 250,-Eur mesačne. Otec však súhlasí so sumou 400,-Eur mesačne s
tým, že pokiaľ mu to finančné možnosti dovolia, je ochotný na maloletú E. prispievať aj nad túto sumu
400,-Eur. Nesúhlasí však s tým, aby súd určil vyššie výživné ako 400,-Eur. Pokiaľ ide o tvorbu úspor,návrh matky navrhol zamietnuť z dôvodu, že otec už v súčasnosti vynakladá výdavky na sporenie a
životné poistenie vo výške 40,-Eur mesačne a mieni v tomto aj naďalej pokračovať. Čistý príjem otca je
približne 2.500,-Eur mesačne, a preto považuje ním navrhovanú sumu 400,-Eur mesačne za primeranú.

Uviedol, že sám mesačne uhrádza splátky hypotekárneho úveru 452,20 Eur, plyn 50,-Eur, elektrinu
62,-Eur, vodné/stočné 60-80 Eur štvrťročne, Mágio 21,-Eur; celkovo náklady súvisiace s rodinným
domom, v ktorom žije matka s maloletým dieťaťom vo výške 610,-Eur mesačne. K ostatným vyživovacím
povinnostiam uviedol, že na plnoletú F. hradí mesačne cca 600,-Eur (pozn. súdu tieto výdavky otec
síce nezdokladoval, ale matka ich nesporovala), pričom matka vôbec neprispieva a na maloletého U.

prispieva 400,-Eur mesačne, ktorá suma spočíva v nákladoch na plienky, hygienické potreby, detskú
kozmetiku, oblečenie, stravu (pozn. súdu nezdokladované v priebehu konania). Taktiež bol toho názoru,
žematkoutvrdenévýdavkynamaloletúE.nezodpovedajúskutočnosti.Akajskutočnémesačnévýdavky
E. presahujú sumu reálnych možností otca, je nevyhnutné, aby tieto matka adekvátnym spôsobom
upravila. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, nemá však právo žiť nad úroveň rodičov
a ich možností a schopností. Nakoniec, matka vo svojom návrhu nezohľadnila svoju povinnosť podieľať

sa na výžive maloletej E..

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom matky,
výsluchom otca, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletej E. a plnoletej
F., potvrdením o návšteve Súkromnej základnej školy V., potvrdením o výške platieb v školskom

roku 2016/2017 a jej Cenníkom, potvrdením o výške príjmu matky v čase podania návrhu a v čase
rozhodovania súdu, výpisom z obchodného registra k spoločnosti H. centrum Z., s. r. o., Daňovým
priznaním H. centrum s. r. o. za rok 2015, lustráciou partnerky otca O. F. v databáze Sociálnej
poisťovne a potvrdením o jej príjme vo Fakultnej nemocnici Trnava, vyjadrením W., s. r. o. zo dňa
14.09.2017, potvrdením o príjme otca vo Fakultnej nemocnici Trnava, výpismi z účtu otca XX/XXXX-

XX/XXXX, Daňovým priznaním otca ako FO za rok 2016, ordinačnými hodinami spoločnosti Medisaf
v prevádzke W., s. r. o., listom vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z., výsluchom podielového
spoluvlastníka U. F., výpisom z obchodného registra Okresného súdu Trnava k spoločnosti G., s. r.
o., znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaného znalcom P.. C. D., vyjadreniami zdravotných
poisťovní k preplácaným výškam zdravotných výkonov spoločnosti H. centrum Z., s. r. o., ako aj

ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Matka na pojednávaní o. i. uviedla, že dcéra sa môže stretávať s otcom. Ak bude s otcom, nechce,
aby bola s jeho priateľkou. Otec v piatok pracuje do 1. hodiny v noci v sobotu a tá starostlivosť nebude
vtedy na ňom. Apeluje teda na otca, aby si upravil svoj pracovný čas a teda každý druhý víkend od piatku

do pondelka bol s maloletou E. on. K výške výživného poukázala na to, manžel má 6.000 pacientov, za
ktoré mu zdravotná poisťovňa uhrádza mesačne 20.000,-Eur. Vie, aké má manžel limity od zdravotných
poisťovní na preplatenie výkonov zdravotnej starostlivosti. Ambulanciu spolu zakladali kvôli peniazom.
Z čoho by asi udržiavali takú životnú úroveň. Sporuje drogériu, lenže deťom sa drogéria kupovala cez
lekárne, na predpisy. Jej deti mali všetko. Je absurdné, aby mal mesačný príjem z ambulancie 300,-

Eur. V ich dome všetky veci robil architekt, a bolo to preplácané cez ambulanciu ako výdavok. Trvá
na tom, že len u Všeobecnej zdravotnej poisťovne (ďalej len „VšZP“) má otec preplácaných mesačne
13-15.000,-Eur.

6. Právna zástupkyňa matky o. i. uviedla, že si je vedomá ako ťažko sa preukazujú príjmy, aký je

rozdiel medzi skutočným príjmom a daňovým priznaním. Je preto nutné vychádzať zo skutočnej životnej
úrovne, aká bola v čase podania návrhu v 04/2017. Nevie si predstaviť, že pri počte 6.000 pacientov a 4
zamestnancov by mal otec dosahovať príjem z podnikania ani nie vo výške minimálnej mzdy a ten si ani
len nevypláca podľa svojho tvrdenia. Čiže otec by zarábal menej ako jeho vlastní zamestnanci. V takom
prípade by vychádzala z premisy, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a príjmu z neho. Podľa

obratov na účte v 10/2016 - 04/2017 mal otec mesačný obrat 3.492,-Eur. Výdavky na účte boli priemerne
3.900,-Eur. Pri takomto hospodárení bol schopný spraviť úspory na účte vo výške 11.000,-Eur.

7. Otec na pojednávaní o. i. uviedol, že matka maloletého U., O. F., je na rodičovskej dovolenke,
ktorej momentálny príjem je 210,-Eur mesačne. On okrem všetkých výdavkoch týkajúcich sa domu, v

ktorom žije maloletá E. a matka maloletej, tiež platí daň za nehnuteľnosť, psa, ale to sú výdavky raz
ročne. Príjmy má mesačne 2.400-2.600,-Eur z Fakultnej nemocnice Trnava, kde je zamestnancom. Má
tiež príležitostné dohody, tie sú nepravidelné, vo farmaceutických firmách, ktoré robia výskum liekov.
Všetky príjmy sú dokladované v daňovom priznaní. V H. centrum Z., s. r. o. je jediný spoločník, nieje jej zamestnancom. Nevyplatil si zisk za obdobie trvania s. r. o., tržby spoločnosti zodpovedajú aj
jej nákladom. Za minulý rok platil daň z príjmu právnickej osoby vo výške 560,-Eur, z toho 480,-Eur
stála „licencia“. Na pojednávaní 17.10.2018 otec uviedol, že jeho partnerka O. F. pracuje na dohodu o

vykonaní práce od 01.01.2018 v H. centrum Z., s. r. o. a od 01.09.2018 tiež v G., s. r. o., v ktorých je
jediným konateľom.

8. Právny zástupca otca o. i. uviedol, že dvakrát odznelo, akú mala matka životnú úroveň v čase
vedenia spoločnej domácnosti. Matka využíva inštitút výživného na maloleté dieťa na zabezpečenie

výživy manželky, resp. rozvedenej manželky. Absolútne spochybňuje vymyslené tvrdenia o údajných
príjmoch otca z ambulancie vo výške 20.000,-Eur mesačne. Tieto nezodpovedajú skutočnosti. Je toho
názoru, že ich ani nie je možné preukázať. Súd je povinný vychádzať z účtovných dokladov a ďalšie
dokazovanie by nemalo byť. Z hľadiska hospodárnosti by sa mal súd zaoberať tým, o aké príjmy vlastne
ide, či o príjmy otca ako fyzickej osoby alebo tu riešime príjmy právnickej osoby.

9.Procesnýopatrovníknapojednávaníuviedol,ževzáujmemaloletéhodieťaťaje,abysarodičiadohodli
na osobnej starostlivosti k E., a s tým spojenej výške výživného. Navrhol zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti matky, čo sa týka výšky výživného, túto odporúčil určiť primerane zárobkovým
možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, s prihliadnutím na vek, zdravotný stav a odôvodnené
potreby maloletej E., s poukazom na to, že zákon o rodine priznáva maloletému dieťaťu podieľať sa

na životnej úrovni svojich rodičov, preto v tejto časti navrhujeme aby to súd zohľadnil. Ak by sa rodičia
dohodli, navrhol upraviť aj styk každý párny víkend od soboty od 10:00 hod do nedele do 20:00 hod.

10. Z výdavkov dokladovaných matkou vyplýva, že mesačne stojí štúdium maloletej na súkromnej škole
od 01.09.2017 520,-Eur. Pomerná suma na krúžok a uniformu predstavuje 70,-Eur mesačne, výlety a

školské akcie 83,-Eur mesačne.

11. Z potvrdenia o výške príjmu matky v čase podania návrhu vyplýva, že matka bola zamestnaná
(zdravotná sestra) v Medirex, s. r. o. do 04.05.2018 s priemerným mesačným príjmom 643,14 Eur v
čistom. V čase rozhodovania súdu bola zamestnaná v E., s. r. o. s priemerným mesačným príjmom od

06/2018 721,60 Eur v čistom ( v súdnom spise na č. l. 285).

12. Z potvrdenia o príjme otca vo I. nemocnici Z. a z Daňového priznania otca ako fyzickej osoby za
rok 2016 (v súdnom spise na č. l. 47 a 96) vyplýva priemerný mesačný príjem otca zo zamestnania vo
výške cca 2.508,-Eur v čistom, základ dane 26.583,39 Eur.

13. Z výpisu z Obchodného registra k spoločnosti H. centrum Z., s. r. o. a z Daňového priznania tejto
spoločnosti za rok 2015 vyplýva, že U. N. je štatutárnym orgánom tejto spoločnosti s ročnými výnosmi
81.860,-Eur a nákladmi 81.353,-Eur, po zdanení výsledok hospodárenia mínus 2.646 Eur; za rok 2016 s
ročnými výnosmi 93.183,-Eur a nákladmi 91.664,-Eur, po zdanení výsledok hospodárenia mínus 53 Eur.

14. Z vyjadrenia W., s. r. o. zo dňa 14.09.2017 (v súdnom spise na č. l. 46) vyplýva, že U.. U. Cvik
nevykonával pre zdravotnícke centrum U. na X. ulici XX v F. operačné zákroky za odplatu. Z ordinačných
hodín spoločnosti U. v prevádzke W., s. r. o. vyplýva, že jednodňovú chirurgiu v urológii vykonáva u nich
U.. U. N. (na č. l. 197).

15. Z vyjadrení zdravotných poisťovní k preplácaným výškam zdravotných výkonov spoločnosti H.
centrum Z., s. r. o. vyplýva, že zdravotné poisťovne preplácajú výkony mesačne pozadu, pričom v období
od 05/2017 do 07/2018 Dôvera zdravotná poisťovňa preplatila v priemere mesačne 937,50 Eur, Union
zdravotná poisťovňa v priemere mesačne 194,-Eur, VŠZP v priemere mesačne 6.755,-Eur.

16. Z lustrácie partnerky otca O. F. v databáze Sociálnej poisťovne a potvrdenia o jej príjme vo I.
nemocnici Z. vyplýva, že do 11/2016 bola aktívne zárobkovo činná ako zamestnanec s priemerným
mesačným príjmom cca 910,-Eur v čistom s následným nastúpením na materskú dovolenku od
02.12.2016 a následne na rodičovskú dovolenku. Z pracovnej činnsoti vykonávanej na dohodu v H.

centrum Z., s. r. o. a v G., s. r. o. dosahuje partnerka mesačný vymeriavací základ spoločne vo výške
200,-Eur (v hrubom).17. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon

ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

20. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

22. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

23. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

27. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.29. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že návrh matky na úpravu práv
a povinností k maloletej E. je čiastočne dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. V priebehu konania sa rodičia zhodli na tom, že je v záujme maloletej jej zverenie do

osobnej starostlivosti matky. Počas konania vyvstali pochybnosti súdu o tejto zhodnej forme starostlivosti
s prihliadnutím na uvádzané narušené vzťahy medzi rodičmi navzájom, medzi maloletou E. a otcom ako
aj medzi matkou a plnoletou dcérou. Z uvedeného dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom
odborného posúdenia, aké sú osobnostné predpoklady každého z rodičov k výchovnému pôsobeniu na
maloletú E., na ich povahové vlastnosti a predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Keďže neboli

zistené žiadne negatívne sociálno-patologické javy, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.
Sporným medzi rodičmi taktiež nebolo, aby boli obaja oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej
majetok v bežných veciach, preto súd vychádzal z ich zhody aj v tejto časti.

30. Nosným predmetom dokazovania boli preto skutočnosti pre spravodlivé určenie výšky výživného
a matkou navrhovanej povinnosti tvorby úspor. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem.
Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb

dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa
premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak

dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča,
potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb
dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť
formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa.

32. Súd zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a došiel k
záveru, že schopnostiam, možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletej E. zodpovedá určenie
výživného vo výške 750,-Eur. Súd preskúmaním výdavkov maloletej mal za to, že tieto s poukazom na
opakovane potvrdený záujem otca, aby maloletá pokračovala v štúdiu na súkromnej škole, s ktorým

štúdiom sú spojené značné výdavky, sú v časti týkajúcej sa plnenia povinnej školskej dochádzky
dôvodné a to v pomernej výške 673,-Eur mesačne (odsek 10 odôvodnenia). Taktiež súd považoval
za dôvodné ďalšie výdavky maloletej, avšak zo súdnej praxe s prihliadnutím na vek maloletej v
odlišnej výške, konkr. na stravu 100,-Eur mesačne, oblečenie 50,-Eur mesačne, obuv 30,-Eur mesačne,
kozmetika 40,-Eur mesačne, zubár (150/12) 12,50 Eur mesačne. Súd sa nestotožnil s tvrdením matky,

že by zákonnému právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov zodpovedala povinnosť otca
maloletej zachovať maloletej E.tandard, na ktorý „je zvyknutá“, ako opakovane zdôraznila matka na
pojednávaní dňa 25.09.2017 a 06.11.2017, nastavený spred rozpadu vzťahu rodičov. Rovnako sa súd
nestotožnil s právnou argumentáciou právnej zástupkyne matky poukazom na výňatky z rozhodnutíKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/436/2014, že narodenie ďalšieho dieťaťa je síce skutočnosť,
na ktorú súd musí pri určovaní výživného pre ostatné oprávnené osoby prihliadnuť, nemôže však do
určovania výživného zasiahnuť v takej miere, aby obmedzila zabezpečovanie potrieb starších detí či

rozhodnutia Krajského súd v Bratislave sp. zn. 20CoP/27/2016 narodenie ďalšieho dieťaťa nesmie byť
v žiadnom prípade na ujmu už narodenému dieťaťu. Tak medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská
republika viazaná, ako aj článok 41 ods. 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje základné sociálne a
kultúrne právo spočívajúce v rovnosti detí narodených v manželstve a mimo manželstva, kde deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Žiadna právna norma Slovenskej republiky v súčasnosti

neupravuje tzv. privilégium skôr narodeného dieťaťa ako nejaké prednostné právo prvorodeného dieťaťa
na kvalitnejšiu a rozsiahlejšiu výchovu a starostlivosť od rodiča pred neskôr narodeným dieťaťom.
Zákon o rodine taktiež vychádza z rovného postavenia všetkých detí, bez prednostného práva skôr
narodeného dieťaťa na vyššiu životnú úroveň a starostlivosť. Tak ako rodičovské práva patria obom
rodičov (článok 4 zákona o rodine), tak každému dieťaťu rodiča vzniká právo na rovnú starostlivosť od
neho (článok 5 zákona o rodine). Preto súd považoval za odôvodnené vyššie uvedené potreby maloletej,

s ktorými sú spojené výdavky vo výške 905,50 Eur mesačne a na úhrade ktorých sa má podieľať
tak otec, ako aj matka. Nebolo sporným, že otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v októbri
2016, teda viac ako pred dvomi rokmi v čase rozhodovania súdu a že po celý ten čas hradí výdavky
spojené s chodom domácnosti, v ktorej zostala žiť matka a maloleté dieťa. Otec si teda riadne plní
svoju vyživovaciu povinnosť vecnými plneniami, keď zabezpečuje bývanie maloletej. S prihliadnutím na

tieto skutočnosti súd považoval za správne určiť výživné ako povinnosť otca podieľať sa na dôvodných
peňažnýchvýdavkochmaloletejvpomere4/5oteck1/5matka,čozodpovedápribližneajpomerusúhrnu
preukázaných čistých príjmov otca 3.580,-Eur k čistému príjmu matky 721 Eur. Súd mal za to, že otec zo
zamestnania a z podnikania je schopný dosahovať príjem cca 3.580,-Eur mesačne, čo predstavuje súčet
jeho čistého príjmu zo zamestnania cca 2.508,-Eur a príjmu z podnikania z vykonávaných odborných

štúdií pre farmaceutické spoločnosti, tak ako to vyplynulo z výpisov z jeho účtu vo VÚB, a. s. v priemernej
výške 1.068,70 Eur v období 10/2016 - 04/2017, na ktorú skutočnosť poukázala matka vo vyjadrení zo
dňa 08.02.2018. Preto súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej E. sumou (viac ako
4/5 z 905 Eur) 750,-Eur mesačne, vždy do 15teho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky,
odo dňa podania návrhu, t. j. od 30.05.2017. Keďže otec si riadne plnil súdom uloženú povinnosť na

základe vykonateľného neodkladného opatrenia prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 600,-
Eur mesačne, a ku dňu rozhodnutia súdu nemal nedoplatok na tejto povinnosti, súd určil povinnosť
otca doplatiť zročné výživné (05/2017 9,68 Eur, 06/2017 až 11/2018 18 x 150,-Eur) vo výške 2.709,68
Eur v pravidelných mesačných splátkach popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v
prípade porušenia tejto povinnosti tak, aby zročné výživné od 30.05.2017 do 30.11.2018 bolo maloletej

E. uhradené do roka a pol.

33. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na výživné zamietol, keď mal súd za to, že v zamietnutej
časti navrhované výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej E.. Otec sa výlučne podieľa
na úhrade výdavkov spojených s bývaním maloletej, zároveň sa výlučne podieľa na úhrade výdavkov

spojených s vyživovacou povinnosťou plnoletej F.. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému
U., toho času už takmer dvojročné dieťa. Súd mal za to, že nezodpovedá majetkovým pomerom otca
uložiť mu povinnosť tvorby úspor a preto v tejto časti mal za to, že tvorba úspor nepredstavuje
odôvodenú potrebu maloletej E.. Otec okrem toho platí mesačne 40,-Eur životné poistenie maloletej E..

34. K úprave stretávania sa otca s maloletou E.: je nepochybné, že nielen rodičia majú právo stretávať
sa so svojím dieťaťom, ale aj dieťa má právo stretávať sa s obidvomi rodičmi, ktoré je najlepším
záujmom maloletého dieťaťa. Povinnosťou súdu je dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Znalec v posudku

konštatoval, že psychická výbava na zvládanie životných situácií je u oboch rodičov slabšia, čo sa
prejavilo aj v ich doterajšom fungovaní a dopláca na to ich maloletá E.. ... Na strane 23 posudku v
poslednom odseku znalec uviedol, že maloletá má k otcovi v zásade dobrý vzťah. Znalec mal za to,
že by bolo vhodné, aby obaja rodičia urobili isté korekcie vo svojom doterajšom správaní sa a aby sa
maloletá mohla rozhodovať viac sama za seba než pod vplyvom okolia. Rodičia sa počas konania pred

súdom dohodli na pojednávaní dňa 05.09.2018 na úprave styku. Súd však dospel k záveru, že maloletá
si cestu k otcovi nakoniec nájde sama, nie je v jej najlepšom záujme určovať úpravu stretávania sa s
otcom a túto prípadne vynucovať v personálnej exekúcii. Z uvedeného dôvodu s prihliadnutím na vekmaloletej, konštatovaný dobrý vzťah k otcovi a na jej vývin, keď ide o 12 a pol ročné dieťa, ktoré je
minimálne už rok v pubertálnom štádiu, súd styk neupravil.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania; účastníci náhradu trov konania ani nežiadali priznať. So znaleckým
dokazovaním vznikli trovy konania štátu, ktoré neboli kryté preddavkom na trovy dôkazu vo výške 322,96
Eur. Preto súd v súlade s §§ 57, 58 C.m.p. rozhodol aj o nároku a výške náhrady trov konania štátu
tak, že uložil otcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 161,48 Eur a s prihliadnutím na

právoplatné oslobodenie matky v rozsahu 50% na trovách dôkazu uložil matke povinnosť nahradiť trovy
konania štátu vo výške 80,74 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tejto časti rozhodnutia v zmysle príkazu
na úhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.