Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/221/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415211082
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415211082.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcov: 1/ M.
A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.S.XX,2/I.A.,D..XX.XX.XXXX,bytomU.XX,3/O.A.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom M.. C. XXX/XXX, G., všetci žalobcovia v konaní právne zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom,
advokátom, Podjavorinskej 7, Bratislava, proti žalovaným: 1/ M. A., 2/ V. F., 3/ V. B., 4/ Š. B., 5/ M. A.,
6/ V. O., žalovaní 1/ až 6/ ako neznámi vlastníci v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom,

Búdková č. 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, (ďalej len „Slovenský pozemkový fond"), 7/ S. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, N., 8/ Ľ. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X/C, N., 9/ I. Z., ako neznámy
vlastník v konaní zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, 10/ I. A., D.. XX.XX.XXXX, bytom W.
S. XX, 11/ Š. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. XXX, 12/ I. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom W. S. XX, 13/
A. A., D.. XX.XX.XXXX, bytom M.. C. XXX/XX, G., 14/ I. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom W. S. XX, 15a/ R.
Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, H. U., 15b/ M. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, H. U., 15c/ M. Š.,
D.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/A, H. U., 15d/ R. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, H. U., 16/. L. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, Poprad 1, 17/ Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský
pozemkový fond a Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, v konaní o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že nehnuteľnosti v k. ú. W. S., ktoré sú zamerané geometrickým plánom č.
XXXXXXXX - XX/XXXX vyhotoveným vyhotoviteľom Geodetické služby M&M, s. r. o. a úradne overeným
Správou katastra Žiar nad Hronom, pod č. XXX/XX dňa 09.09.2013, ktorý je súčasťou tohto rozsudku,

a to: novoutvorené parcely číslo C - KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 206 m2, C
- KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, C - KN XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 40 m2, C - KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, C - KN XXX/
X - záhrady o výmere 1204 m2 a C - KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, v
spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 sú vo vlastníctve vlastníka M. A., rodená A., nar. XX.XX.XXXX,
rodné číslo XXXXXX/XXX, trvale bytom W. S. XX, SR a v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 patria
dodedičstvapozosnulomO.A.,D..XX.XX.XXXX,rodnéčísloXXXXXX/XXX,zosnulýdňaXX.XX.XXXX,

naposledy bytom W. S. XX, SR.

II. Žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhali určenia, že vo výroku rozsudku uvedené pozemky
patria v polovici do vlastníctva žalobkyne 1/ a v druhej polovici patria do dedičstva po ich právnom
predchodcovi O. A..

2. Žalobu zdôvodnili v podstate tým, že tieto pozemky dobromyseľne a nerušene užívajú ako svoje
vlastníctvo už od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia kedy ich za účelom výstavby rodinnéhodomu odkúpila žalobkyňa 1/ spolu so svojím toho času už nebohým manželom O. A. kúpnymi zmluvami
zo dňa 26.04.1963 a zo dňa 15.05.1963. Zmluvy boli podľa vtedajšej právnej úpravy riadne schválené
Okresným národným výborom v Ž. D. C., no vzhľadom na formuláciu predmetu prevodu v zmluvách

nebol rozsah ich vlastníctva správne zapísaný do evidencie nehnuteľností. Aktuálny vlastnícky zápis v
katastri nehnuteľností nezodpovedá stavu skutočnému a za účelom jeho zosúladenia si dali vypracovať
geometrický plán, ktorý presne zameral zakúpené nehnuteľnosti a identifikoval ich so stavom právnym,
teda so zápisom pozemku E-KN parcela č. XXX na LV č. XXX k. ú. W. S..

3. Uznesením zo dňa 03.06.2016 č.k. 20C/221/2015-50 súd konanie zastavil voči pôvodne označenej
žalovanej 15/ Y.U. Z., nakoľko táto zomrela ešte dňa 13.09.2013, t.j. pred podaním žaloby. Vo vzťahu
medzi žalobcami a žalovanou 15/ súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Následne uznesením zo dňa 19.08.2016 č.k. 20C/221/2016-53 súd pripustil na návrh žalobcov
pristúpenie do konania žalovaných 15a/ až 15d/. Títo ako bolo potom zistené sú právnymi nástupcami
pôvodne označenej žalovanej 15/ Y. Z..

4. Slovenský pozemkový fond zastupujúci žalovaných 1/ až 6/ a žalovaného 9/ ako neznámych,
nezistených vlastníkov, keďže títo sú na predmetnom liste vlastníctva číslo XXX k.
ú. W. S. označení iba svojim menom a priezviskom (niektorí aj dátumom narodenia), žiadal žalobu
zamietnuť poukazujúc na to, že žalobcovia nepreukázali svoj žalobný nárok. Predložené listinné dôkazy

nesvedčia o dôvodnosti žaloby kvôli absencii zákonných dôvodov a právnych úkonov nevyhnutných pre
nadobudnutie vlastníckeho práva. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

5. Žalovaní 7/ a 8/ sa k veci písomne ani ústne nevyjadrili, na pojednávania sa napriek riadne
doručenému predvolaniu nedostavili.

6. Žalovaní 10/ až 14/ a tiež žalovaná 16/ so žalobou súhlasili, žiadali jej vyhovieť, keď v písomných
stanoviskáchkžalobeuviedli,žespornénehnuteľnostižalobkyňa1/spolusosvojimmanželomdlhodobo
pokojne užívali, mali ich oplotené a toto oplotenie bolo postavené dávno v minulosti, približne v roku
1962. Vyslovene uviedli, že nemajú námietky k vzniku vlastníckeho práva k žalovaným pozemkom zo

strany žalobcov.

7. Súdu boli predložené podania (označené ako splnomocnenia) s úradne osvedčenými podpismi
žalovaných 15a/ až 15d/, z ktorých obsahu vyplýva, že ani oni nemajú námietky voči vyhoveniu žalobe,
súhlasia s ňou. Výslovne sa tam uvádza, že splnomocňujú „svojim súhlasom o vysporiadanie majetku

určenie vlastníctva v prospech O. A. (t.j. žalobcu 3/), resp. žalovaná 15b/ uviedla, že dáva súhlas na
vysporiadanie majetku v prospech žalobcu 3/.

8. Okresný úrad N. N. konajúci za žalovanú 17/ Slovenskú republiku sa k meritu veci nevyjadril, poukázal
len na to, že pozemky štátu, pri ktorých nie je uvedený iný správca, spravuje ako dočasný správca.

Súhlasil, aby súd konal bez jeho účasti.

9. Súd na pojednávaní dňa 28.02.2017 prejednal a rozhodol vec bez účasti riadne predvolaných
žalovaných, keď na pojednávanie sa dostavili zo žalovaných len SPF a žalovaný 11/.

10. Slovenský pozemkový fond zotrval na zamietnutí žaloby poukazujúc len všeobecne na nesplnenie
podmienok pre nadobudnutie vlastníctva zo strany žalobcov, resp. ich právneho predchodcu.

11. Na uvedenom pojednávaní súd vypočul aj žalovaného 11/ ako jedného z najstarších účastníkov a
tento vo svojej výpovedi potvrdil, že síce je evidovaný ako podielový spoluvlastník na liste vlastníctva

číslo XXX k. ú. W. S., z ktorého sú sporné nehnuteľnosti vytvorené, no žiaden nárok si na tieto
nehnuteľnosti nerobí, nakoľko k ich vysporiadaniu došlo ešte v minulosti, konkrétne jeho otec Š. B.
odpredal svoju časť žalobkyni a jej manželovi. Žiadne spory potom ohľadne žalovaných nehnuteľností
nikdy medzi žalobcami a inými osobami neboli.

12.Súdpotomnazákladežalobcamipredloženýchlistinnýchdôkazovmalzapreukázané,žepredmetné
žalované pozemky boli v zmysle geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľa
Geodetické služby M&M, s. r. o. H. C. vytvorené, resp. zamerané z E-KN parcely č. XXX ttp o výmere
2.933 m2 vedenej na liste vlastníctva číslo XXX k. ú. W. S..13. Podľa aktuálnych zápisov na liste vlastníctva číslo XXX k. ú. W. S. sú ako spoluvlastníci tam vedenej
E-KN parcely číslo XXX trvalé trávne porasty o výmere 2.933 m2 evidovaní ako podieloví spoluvlastníci

žalovaný 1/ v podiele 1/16 pod B1 a v podiele 1/48 pod B2, žalovaná 2/ v podiele 1/24 pod B3, žalovaná
3/ v podiele 2/96 pod B4, žalovaný 4/ v podiele 1/48 pod B5, žalovaný 5/ v podiele 3/64 pod B6, potom
žalovaná 7/ v podiele 3/64 pod B7, Ľ. A., nar. 26.06.1923 v podiele 3/64 bod B8, žalobca 3/ pod B9 v
podiele 1/8, žalobkyňa 1/ v podiele 1/8 pod B10, žalovaný 9/ v podiele 1/24 pod B11, pod B12 opätovne
Ľ. A., nar. 26.06.1923 v podiele 1/64, žalovaná 10/ v podiele 1/64 pod B13 a opätovne žalovaná 6/ v

podiele 1/64 pod B14, ďalej žalovaný 11/ pod B15 v podiele 1/64, žalovaná 12/ pod B16 v podiele 3/64,
žalovaný 13/ pod B17 v podiele 1/16, žalovaná 14/ pod B18 v podiele 12/192, ďalej pod B19 Y. Z., nar.
01.05.1950 v podiele 2/96 (teda pôvodná žalovaná 15/), pod B20 žalovaná 16/ v podiele 4/96, opätovne
žalovaná 3/ pod B21 v podiele 2/96 a napokon žalovaná 17/ Slovenská republika pod B22 a pod B23
v podieloch po 4/96.

14. Pokiaľ ide o evidovaného spoluvlastníka Ľ. A., nar. XX.XX.XXXX, podľa zápisnice o predbežnom
vyšetrení spísanej Štátnym notárstvom Bratislava IV dňa 10.09.1982 (č.l. 44 spisu), menovaný zomrel
dňa 07.07.1982, dedičské konanie po ňom bolo zastavené, pretože zanechal nepatrný majetok a jeho
právnymi nástupcami podľa tejto zápisnice sú deti S. D. a Ľ. A. - žalovaní 7/ a 8/.

15. Čo sa týka pôvodnej žalovanej 15/ Y. Z., táto ako bolo už uvedené zomrela pred začatím konania
dňa 13.09.2013. Zomrela bez zanechania majetku, preto dedičské konanie po nej bolo uznesením
Okresného súdu Levice č.k. 7D/74/2013-49 zo dňa 31.01.2014 zastavené, avšak podľa zápisnice o
predbežnom vyšetrení, ktorá bola spísaná v rámci uvedeného dedičského konania po menovanej, jej
právnymi nástupcami sú deti - žalovaní 15b/ až 15d/ a manžel - žalovaný 15a/.

16. Súčasne je z výpisu listu vlastníctva číslo 540 k. ú. W. S. zrejmé, že tam vedený pozemok E-KN
parcela číslo XXX trvalé trávne porasty o výmere 2933 m2 bol súčasťou pozemku pôvodne vedeného v
pozemnoknižnej vložke číslo XXX, čo vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva v rámci rubriky iné údaje.

17. Z pozemnoknižnej vložky číslo XXX k. ú. W. S. vyplýva, že v nej bola zapísaná len jedna
pozemnoknižná parcela, a to číslo XXX lúka G. o výmere 5762 m2 a pod B23 je uvedený zápis svedčiaci
o vložení vlastníckeho práva v prospech žalobkyne 1/ a jej manžela O. A. každého v podiele 12/96 na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.05.1963 od Š. A. s manželkou F..

18. V uvedenej kúpnej zmluve zo dňa 02.05.1963 (založená na č.l. 18 spisu) bol predmet prevodu
vymedzený ako nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici číslo XXX k. ú. W. S. pod A1, radové
číslo 1, miestne číslo XXX, a to podiel, ktorý predávajúci Š. A. s manželkou nadobudli kúpnou zmluvou
zo dňa 03.11.1955 od R. Ť., rod. W. (zápis tejto zmluvy je v pk vložke č. XXX uvedený pod B21). V
zmluve zo dňa 02.05.1963 je súčasne vyslovene pod bodom 2 uvedené, že kupujúci na predmetnej

nehnuteľnosti, ktorá je stavebným pozemkom, postavia si rodinný dom.

19. Ďalej kúpnou zmluvou zo dňa 26.04.1963 spísanou na MNV v W. S. (založená na č.l. 21 spisu)
medzi Š. B. (otcom žalovaného 11/) ako predávajúcim a O.P. A. ako kupujúcim na strane druhej došlo k
odpredaju pozemku vedeného v zápisnici číslo 165 parcelné číslo XXX „vlastníctvo o výmere 4/96“, kde

sa v zmluve ďalej uvádza, že ide o pozemok, ktorý je v susedstve s pozemkom kupujúceho, na ktorom
stavia svoj rodinný dom a tento odpredávaný a kúpený pozemok je v pozemnoknižnom vlastníctve
vedený v katastri W. S. pod číslom XXX v celosti. Odpredáva a kupuje sa len jeho časť o výmere
uvedenej. Zmluva obsahuje podpisy účastníkov zmluvy - predávajúceho a kupujúceho a tiež odtlačok
pečiatky MNV v W. S..

20. Rozhodnutím ONV Ž. D. C. odboru výstavby zo dňa 27.04.1963 bolo vydané žalobkyni 1/ a jej
manželovi O. A. stavebné povolenie (rozhodnutie o prípustnosti stavby na č.l. 19 spisu) na stavbu
rodinného domu a takisto uvedeného dňa bolo tým istým orgánom vydané územné rozhodnutie (č.l. 20
spisu).

21. K obom kúpnym zmluvám bol daný súhlas (privolenie) v zmysle v tom čase účinného zákona č.
65/1951 Zb., a to ku kúpnej zmluve zo dňa 26.04.1963 rozhodnutím ONV v Ž. D. C. zo dňa 12.09.1963
(rozhodnutie na č.l. 17 spisu) a k druhej kúpnej zmluve zo dňa 02.05.1963 rozhodnutím ONV v Ž. D. C.zo dňa 12.10.1963 (rozhodnutie na č.l. 13 spisu). Kúpna zmluva zo dňa 02.05.1963 bola okrem toho aj
zaregistrovaná na Štátnom notárstve dňa 11.11.1963.

22. Na základe uvedeného tak bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa 1/ spolu so svojim manželom O.
A., zomr. XX.XX.XXXX užívali najneskôr od postavenia svojho rodinného domu začiatkom šesťdesiatych
rokov minulého storočia všetky sporné pozemky ako svoje vlastné na podklade uzavretých kúpnych
zmlúv, na časti týchto pozemkov si spolu s manželom postavili rodinný dom a priľahlý priestor mali
oplotený. Po celý ten čas viac než 50 rokov ich v užívaní pozemkov nerušila žiadna tretia osoba,

ktorá by si ich časť prípadne nárokovala ako svoje vlastníctvo, žiaden spor ohľadne vlastníctva týchto
pozemkov neexistoval. Predložené kúpne zmluvy, na základe ktorých nadobúdala žalobkyňa 1/ so
svojim manželom sporné pozemky boli vypracované za prispenia vtedajších štátnych orgánov (prvá
zmluva bola napísaná na MNV v W. S., druhá v advokátskej poradni v Ž. D. C.), ktoré s najväčšou
pravdepodobnosťou vzhľadom na súdu známu prax spôsobili to, ako bol predmet prevodu z formálneho
hľadiska v oboch zmluvách deklarovaný. Tento len odzrkadľoval vlastnícke zápisy v pozemnoknižnej

vložke č. 165, ktorá formálne svedčila o existencii podielového spoluvlastníctva k pozemnoknižnej
parcele č. XXX, hoci táto už bola v minulosti konkludentne rozdelená medzi jednotlivých spoluvlastníkov,
čo nepriamo vyplýva aj z právoplatného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 17.04.1989 v konaní sp.
zn. 7C/219/1989, ktorého predmetom zasa bola iná časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 452.
Pritom v skutočnosti oboma kúpnymi zmluvami sa neprevádzali „len“ spoluvlastnícke podiely k tejto

pozemnoknižnej parcele, ale ako vyplýva z ich ďalšieho textu (viď definície v zmluvách - stavebný
pozemok, resp. pozemok v susedstve ...), jej konkrétna časť. Prevádzané pozemky tiež úplne presne
svojou výmerou zodpovedajú podielom, ktoré boli uvedené v kúpnych zmluvách (žalované pozemky
majú výmeru celkovo 1680 m2, čo zodpovedá výmere z pk parcely č. XXX pripadajúcej na súčet podielov
4/96 a 24/96 podľa kúpnych zmlúv). Súčasne obe kúpne zmluvy boli štátom odobrené privolením, keď

obe boli riadne schválené v zmysle § 1 ods. 1 vtedy účinného zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch
nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Napokon treba ešte dodať, že v čase
uzavretia oboch zmlúv platila právna úprava Stredného občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb.)
a ten v § 111 ods. 1 zakotvoval tzv. konsenzuálny princíp nadobúdania vlastníctva spočívajúci v tom, že
vlastníctvo a to i k nehnuteľným veciam sa prevádzalo už samotnou zmluvou, ak nebolo dohovorené

inak alebo ak nevyplývalo nič iné z osobitných predpisov. Za týchto okolností teda žalobkyňa 1/ so svojim
manželom nemali najmenší dôvod pochybovať o svojom vlastníckom práve.

23. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je potom založené na tom, že za splnenia stanovených
podmienok môže dlhodobé užívanie veci viesť k transformácii užívacieho (držobného) vzťahu na

vzťah vlastnícky. Ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva bolo vydržanie znovu zavedené do
Občianskeho zákonníka novelou č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 01.04.1983 a aktuálne po novele
vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. vydržanie upravuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
hovorí, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov,
ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

24. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Držiteľom je podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto
s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

25. Vydržanie teda predpokladá oprávnenosť držby, ktorá je založená na dobromyseľnosti vydržiteľa (§
129 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O dobromyseľnosť vydržiteľa ide len vtedy,
ak vec drží (užíva) v nesprávnom presvedčení, že mu vec skutočne patrí, teda že je jej vlastníkom.

26. Zhrnúc všetko uvedené vo vzájomných súvislostiach súd potom dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ s
manželom na základe uzavretých kúpnych zmlúv dobromyseľne vstúpili v roku 1963 do držby a užívania
sporných pozemkov a takto dobromyseľne vzhľadom na všetky okolnosti ich celý čas bez prerušenia
aj užívali. Preto žalobkyňa 1/ s manželom dňom 01.01.1992 nadobudli vlastnícke právo k sporným
pozemkom vydržaním, kedy už dávno síce uplynula 10-ročná vydržacia doba, no až v nadväznosti

na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 509/1991 Zb. mohlo dôjsť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním, ako to vyplýva z ustálenej judikatúry (viď R 83/2002, podľa ktorého
vlastníkomnehnuteľnostisapočnúcdňom01.01.1992staneosoba,ktorámánehnuteľnosťvoprávnenejdržbe nepretržite po dobu desať rokov, a to aj v prípade, ak sa stala oprávneným držiteľom pred
01.01.1992 s tým, že do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom).

27. Súd preto určil, že polovica žalovaných nehnuteľností patrí žalobkyni 1/ a druhá polovica
patrí do dedičstva po jej zomrelom manželovi, nakoľko tieto nadobudli dňa 01.01.1992 vydržaním
do bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré potom zaniklo smrťou manžela žalobkyne O. A. dňa
XX.XX.XXXX. V rámci dedičského konania po ňom k ich vypriadaniu nedošlo (čo vyplýva z osvedčenia
o dedičstve po menovanom zo dňa 29.10.2012) a preto nastúpila zákonná domnienka podľa § 149 ods.

4 a 5 Občianskeho zákonníka o tom, že sporné nehnuteľnosti v polovici patria žalobkyni 1/ a druhá
polovica patrí do dedičstva po jej nebohom manželovi, po ktorom sú podľa už uvedeného osvedčenia o
dedičstve právnymi nástupcami žalobkyňa 1/ ako jeho manželka a žalobcovia 2/ a 3/ ako jeho synovia.
Správne teda bolo žalované takéto určenie, na ktorom mali žalobcovia naliehavý právny záujem podľa
§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku vzhľadom na súčasné zápisy na liste vlastníctva č. 540
k.ú. W. S., keď toto súdne rozhodnutie o určení vlastníctva je spôsobilým podkladom pre vykonanie

zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.), ktorý umožní
dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v katastri nehnuteľností ohľadne
podielu žalobkyne 1/ a na druhej strane je zasa spôsobilým podkladom pre vykonanie tzv. dodatočného
dedičského konania ohľadne druhej polovice žalovaných nehnuteľností.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nakoľko síce
boli úspešní v plnom rozsahu žalobcovia 1/ až 3/, avšak títo trovy konania nežiadali, výslovne sa ich
cestou právneho zástupcu vzdali, súd vyslovil, že im náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.