Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 6, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818201667
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818201667.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: B. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S., H. ul. č. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Miroslav
Bachynec,advokátsosídlomPodbielč.177,IČO:36135101,protižalovanému:B.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom S., H. ul. č. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. Milan Migo, advokát so sídlom
Dolný Kubín, Aleja Slobody č. 2203, IČO: 32275781, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k rodinnému domu súp. Č.
XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXX/XX a je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k. ú. S..

II/ Súd uvedenú nehnuteľnosť p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.

III/ Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému 43.224,82 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV/ Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu10. 8. 2018 , zmenenou dňa 1. 10. 2018 žalobkyňa žiadala, aby súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I/ až III/ rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že so
žalovaným sú evidovaní ako spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú.
S. - rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parcela č. XXX/XX, ktoré nadobudli počas trvania
manželstva. Ich manželstvo bolo rozvedené a z dôvodu, že do troch rokov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva nebol podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
so žalovaným sa stali podielovými spoluvlastníkmi domu, každý v jednej polovici. Rodinný dom užíva
výlučne ona aj s troma maloletými deťmi, pretože žalovaný opustil spoločnú domácnosť pred dvoma

rokmi. Vzhľadom na to, že v rodinnom dome, ktorý je predmetom žaloby, býva aj s troma mal. deťmi,
ktoré v mieste bydliska navštevujú školské zariadenie, majú priateľov a zžili sa s prostredím v obci S.,
má záujem, aby dom bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Na náhradu za spoluvlastnícky podiel
žalovaného navrhla zaplatiť 48 224,82 EUR po odpočítaní sumy 5000 EUR z dôvodu, že táto suma bola
do rodinného domu vložená titulom daru jej rodičov na krytinu a krov strechy domu.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka W. B. a oboznámením listinných dôkazov,

založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

3. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelnévyužitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k rodinnému domu, špecifikovanému vo výrokovej časti I/ rozsudku. Medzi stranami
nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi domu, každý v podiele 1. Tiež

nebolo sporné, že dom po rozvode ich manželstva užíva žalobkyňa s ich troma maloletými deťmi.
Žalobkyňa nemá záujem ďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným, súd preto v zmysle
zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k rodinnému domu. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k domu. Ako prvú možnosť vyporiadania podielového
spoluvlastníctva Občiansky zákonník uvádza reálnu deľbu veci, avšak vzhľadom na to, že ide o rodinný

dom, reálna deľba medzi spoluvlastníkov nie je dobre možná. Napokon, ani jeden zo spoluvlastníkov
netvrdil, že by bola možná reálna deľba domu, ale obaja spoluvlastníci navrhli, aby bol dom prikázaný
do ich výlučného vlastníctva. Žalobkyňa žiadala prihliadnuť na to, že v dome býva, spoločne s deťmi,
ktoré pochádzajú z manželstva so žalovaným a je v záujme detí, aby nemuseli meniť prostredie, v
ktorom vyrastajú, kde navštevujú školu a majú svojich kamarátov. Poukázala na to, že žalovaný o

dom nemá skutočný záujem, odišiel z ich spoločnej domácnosti kvôli inej žene a za najlepšie riešenie
pôvodne považoval predaj domu, až neskôr zmenil svoje stanovisko. Poukázala aj na to, že žalovaný
už nemá väzby k obci S., žije v S. a má už iné deti. Žalovaný žiadal prihliadnuť na to, že dom je
postavenýnapozemku,ktorýmudarovalijehorodičiaakoosobnýdaražežalobkyňamáreálnumožnosť
zabezpečiť sebe a deťom iné bývanie v obci S., napr. zakúpením bytu. Poukázal na zhoršené vzťahy

medzi žalobkyňou ako jeho bývalou manželkou a jeho rodičmi, ktorí bývajú v susedstve. Tvrdil, že nie je
v záujme mal. detí, aby zostali bývať v tomto dome, pretože sú vystavené stresu z toho, že im žalobkyňa
- ich matka zakazuje stretávať sa s jeho rodičmi. Podľa žalovaného nie je dôvod prihliadnuť na potreby
maloletých detí, pretože toto konanie nie je konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ale uplatňujú sa v ňom iné zásady pre vyporiadanie spoluvlastníctva. Súd jeho stanovisko

neakceptuje. Ako už bolo uvedené, nie je sporné, že po rozvode v dome ostala bývať žalobkyňa
s deťmi. Tiež nebolo sporné, že žalovaný z domu odišiel na základe vlastného rozhodnutia, keď
ešte pred rozvodom so žalobkyňou nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou sa neskôr oženil a
má s ňou ďalšie dve deti ( medzičasom sa rozviedol aj s ňou ). Bola to teda žalobkyňa, ktorá po
rozvode zabezpečovala starostlivosť o tento dom a znášala výdavky na jeho údržbu. Žalobkyni svedčí

aj hľadisko účelného využitia veci, keďže dom využíva pre potreby bývania pre seba a 3 deti, ktoré
pochádzajú z manželstva so žalovaným. Aj keď je pravdivé tvrdenie žalovaného, že toto konanie nie
je konaním o vyporiadanie BSM, súd je názoru, že je potrebné brať zreteľ na potreby maloletých detí,
pretože podielové spoluvlastníctvo vzniklo práve jeho transformáciou z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobkyňa má možnosť si za peňažné prostriedky, ktoré má k

dispozícii, pretože v žalobe navrhuje, že mu ich vyplatí, spolu s peniazmi, ktoré jej ponúka on za jej
spoluvlastnícky podiel, nadobudnúť iné bývanie v obci S., súd nevidí dôvod, pre ktorý by žalobkyňa,
ktorá v dome býva aj s deťmi, mala hľadať iné bývanie ( za peniaze, ktoré uvádza žalovaný, by však
v obci S. nezakúpila rodinný dom vhodný pre potreby moderného bývania, pretože obvyklé ceny za
rodinné domy v tejto obci sú vyššie, mohla by za tieto prostriedky zakúpiť len byt ), hoci on býva

sám, navyše nie v obci S., ale v S., kde je aj zamestnaný a do S. chodieva len na návštevy. Z
dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný skutočne pôvodne dom nepožadoval do svojho výlučného
vlastníctva, ale navrhoval jeho predaj. Zmenu svojho postoja, keďže v tomto konaní žiada prikázanie
domu do svojho výlučného vlastníctva, nijako nevysvetlil. Pokiaľ tvrdil, že prikázanie domu do výlučného
vlastníctva žalobkyne nie je v záujme mal. detí, pretože tie sú vystavené stresu z toho, že žalobkyňa

im zakazuje stretávať sa s jeho rodičmi, ktorí bývajú v susedstve, toto svoje tvrdenie nepreukázal. Čo
sa týka pozemku, na ktorom je dom postavený, žalovaný nekonkretizoval dôvod, pre ktorý by jeho
rodičia, ktorí mu tento pozemok darovali, mali žiadať vrátenie daru. Žalobkyňa prejavila záujem, že ho
v prípade získania domu do svojho výlučného vlastníctva z pozemku vyplatí, súd preto ani skutočnosť,
že žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku, na ktorom dom stojí, nepovažuje za prekážku prikázania

domu do jej výlučného vlastníctva. Keďže súd dom prikázal žalobkyni do výlučného vlastníctva, zároveň
ju zaviazal, aby žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel zaplatila primeranú náhradu. Žalobkyňa
na preukázanie všeobecnej hodnoty domu predložila znalecký posudok, ktorý žalovaný nerozporoval -
nerozporoval ani tvrdenie žalobkyne, že na nadobudnutie domu investovala 5000 EUR, ktoré získalaako dar od svojich rodičov. Nerozporoval ani výšku ponúknutej náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel,
keď uviedol, že náhrada, ktorú ponúkol žalobkyni on pre prípad, že by dom bol prikázaný do výlučného
vlastníctva jemu, sa odlišuje len minimálne. Súd preto žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému za jeho

spoluvlastnícky podiel 43.224,82 Eur.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, a
to vzhľadom na dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým je samotný predmet konania - zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kedy rozhodnutie súdu je rovnako v záujme žalobkyne ako

aj žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.