Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/113/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213031
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213031.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa 17.09.2014 na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 125,-Eur ako náhradu majetkovej
škody predstavujúcu účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky a čiastky 426,-
Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac nečinnosti exekučného
súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/920/2008 (súdnym exekútorom pod č. EX 7736/2008) tým, že o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí

zákonom stanovenej doby.

2. Žalobca zároveň v podanej žalobe uviedol dôvody, ktoré by mali zakladať vylúčenie sudcov tunajšieho
súdu z rozhodovania prejednávanej veci, pričom predpísaným zákonným postupom bola táto jeho
výhrada už vyriešená nadriadeným súdom (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
17.10.2012, sp. zn. 5NcC/343/2012) s tým, že námietku zaujatosti aktuálne vec prejednávajúceho sudcu
žalobca nepodal.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.07.2014 požadovala žalobu zamietnuť.
Z procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené
nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie
nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov
Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne veci

samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na judikatúru
Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Vzniesla námietky voči výške vyčíslenej škody a nemajetkovej ujmy s tým, že žalobcanepreukázalvznikanivýškuškody,anipríčinnúsúvislosťarovnakonepreukázalanisplneniepodmienok
na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.

4. Podaním doručeným súdu dňa 17.09.2014 navrhol žalobca prerušiť konanie do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o podanej ústavnej sťažnosti žalobcu vo veci
porušenia práva žalobcu na zákonného sudcu a práva žalobcu na nestranný súd.

5. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.09.2014 č.k. 10C/113/2012-80 tak, že návrh

zamietolavyslovil,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.Uznesenímvyhláseným
na pojednávaní zároveň súd nepovolil prerušenie konania. Na odvolanie žalobcu Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 30.06.2015, č.k. 41Co/880/2014-117 zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že prvostupňový súd rozhodoval o nároku žalobcu,
ktorý nebol predmetom konania. Žalobca v konaní tvrdil, že mu bola spôsobená škoda a nemajetková
ujma v dôsledku oneskoreného rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia, no súd návrh zamietol s odôvodnením, že o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora
exekučný súd rozhodol v primeranej dobe, a teda sa skutkovými tvrdeniami žalobcu nezaoberal.
Skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozsudku nezodpovedajú skutkovým okolnostiam
veci, a to spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a zmätočnosť. Odvolací súd zároveň uviedol, že vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca v prejednávanej veci navrhol konanie prerušiť, uznesenie, ktorým súd

rozhodol o tomto návrhu súd v písomnej forme nevypracoval a ani nedoručil účastníkom konania.
Keďže sa nejedná o rozhodnutie o vedení konania, ktoré nie je potrebné vyhotoviť v písomnej forme,
ak sú účastníci na pojednávaní prítomní, musí súd o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodnúť
uznesením, ktoré musí aj kvalifikovane odôvodniť a doručiť ho účastníkom konania. Je preto potrebné,
abysúdrozhodnutieonávrhužalobcunaprerušeniekonaniabuďvyhotovilsamostatne,alebohouviedol

do rozsudku vo veci samej a doručil ho obom účastníkom konania.

6. Na pojednávaní dňa 30.09.2016 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 180 zákona č.160/2015 Z.z. z 21. mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), keď právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanej bolo predvolanie doručené dňa 14.09.2016.

Strany sporu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd vo veci konal a rozhodol
v ich neprítomnosti.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby s pripojenými prílohami, vyjadrením
žalovanej s pripojenými prílohami a jednotlivými listinami tvoriacimi obsah exekučného spisu tunajšieho

súdu sp. zn. 6Er/920/2008 a zistil tento skutkový a právny stav.

8. Žalobca ako oprávnený dňa 04.09.2008 do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému Hermína Farkašová, nar. 21.10.1948 na podklade
exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 02.05.2008, sp. zn.

SR/03575/08, ktorým bola menovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 22.820,-Sk (757,49
Eur) s príslušenstvom. Súdny exekútor v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou
doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2008 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší
súd následne dňa 28.10.2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Žiadosťou o opravu
poverenia doručenou súdu dňa 13.02.2009 požiadal súdny exekútor o vykonanie opravy poverenia

na vykonanie exekúcie. Tunajší súd následne dňa 25.02.2009 vydal súdnemu exekútorovi opravené
poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu dňa 26.11.2012 vrátil súdny exekútor
súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením
pohľadávky.

9. K procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku v znení ku dňu podania návrhu (ďalej len „OSP“), ktorému s poukazom
na ust. § 474 v spojení s § 470 CSP za súčasnej platnej úpravy zodpovedá ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP
je obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní
oprávnený riešiť ako predbežnú (pôvodne ust. § 135 ods. 1 OSP; teraz ust. § 193 CSP). Prerušenie

konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, ktorému za súčasnej platnej úpravy zodpovedá ust. § 164 CSP
je naproti tomu fakultatívne a bude namieste vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (pôvodne §
135 ods. 2 OSP; teraz ust. § 194 CSP). Podľa názoru súdu otázka (ne)vylúčenia zákonného sudcu zprejednávania a rozhodovania veci nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou ako to majú na
mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho, tie isté
dôvody, ktoré by mali zakladať vylúčenie sudcov tunajšieho súdu z rozhodovania prejednávanej veci

žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. OSP bola
tátojehovýhradaužvyriešenánadriadenýmsúdom(uznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystricizodňa
17.10.2012 sp. zn. 5NcC/343/2012) s tým, že námietku zaujatosti aktuálne vec prejednávajúceho sudcu
žalobca nepodal. Žalovaný v podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní uviedol, že v
tomto štádiu konania nemá námietky, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, odročiť

pojednávanie nežiadal, pričom výslovne súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti
ako aj prítomnosti jeho právneho zástupcu. Z tohto podania žalobcu je zrejmé, že na podanom návrhu
na prerušenie konania už netrval, hoci ho nevzal späť. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím
sp. zn. II. ÚS 594/2013-10 zo dňa 05.11.2013 podanú sťažnosť žalobcu odmietol. Súd preto predmetný
procesný návrh žalobcu v súlade s ust. § 162 ods. 3 CSP ako nedôvodný zamietol.

10. Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

11. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej

republiky) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné)
splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako
peniazmi vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu
nesprávneho úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo

za nesprávny úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup
orgánu verejnej moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a

ktorý spočíva v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003
Z.z. zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce
sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami,
pri nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená
právnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup

je potrebné posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Súd preto skúmal, či
bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená zodpovednosť žalovanej
za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

12. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, že by postupom tunajšieho

súdu v exekučnom konaní sp. zn. 6Er/920/2008 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 24.10.2008. V tom čase účinné
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia jeho
žiadosti.Vdanomprípadesúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoravzákonomurčenejlehote,pretože
písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 28.10.2008, a nie ako tvrdil žalobca, že
sa tak stalo po viac ako 8-tich mesiacoch. Exekútor bol v danom prípade vykonaním exekúcie poverený
dňa 28.10.2008, a teda od podania žiadosti súdnym exekútorom uplynuli len 4 dní. Aj o žiadosti o

opravu vydaného poverenia zo dňa 13.02.2009 rozhodol súd v rámci zákonnej 15 dňovej lehoty, keď
opravené poverenie vydal dňa 25.02.2009. Vychádzajúc z uvedeného súd preto uzavrel, že v danom
prípade postup exekučného súdu v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nemožno považovať za nesprávny úradný postup.Ani skutočnosť, že v danom prípade došlo k nesprávnemu vydaniu poverenia, nemožno hodnotiť ako
nesprávny úradný postup, nakoľko z rozhodovacej činnosti súdu je známa skutočnosť, že oprávnený v
predmetnom období podal hromadne vyše tisíc návrhov na vykonanie exekúcie. Chybu v písaní, ktorá

bola odstránená vydaním nového poverenia v zákonnej lehote, preto súd vzhľadom na všetky ostatné
okolnosti prípadu nepovažuje za nesprávny úradný postup.
13.Eštejepotrebnédodať,žezákonomstanovenápovinnosťsúduakoorgánuverejnejmociurobiťúkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva
každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.
48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyprihliadasícenalehoty,ktorésú
uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za
porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na

jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu,
na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu,
ktorésúnevyhnutnýmpredpokladomrealizácieširšiehozákladnéhopráva-právanaspravodlivýproces,
ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v
príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto

zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno
stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

14. Súd tak v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom
exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako bol vyššie
charakterizovaný. Ak potom nebolo preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky pre
založenie zodpovednosti žalovanej za škodu, resp. ujmu (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.)
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním

ďalších dvoch podmienok (vznikom a výškou škody a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody). Keďže nebolo preukázané, že by v dotknutom exekučnom konaní došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, nebolo potrebné zaoberať sa ani dopadom nesprávneho úradného
postupu vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy. Súd tak nemal preukázaný nesprávny
úradný postup, vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu,
a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. K tvrdeniam žalobcu súd uvádza, že podaná žaloba zo dňa 27.09.2012 nemôže byť dôvodná aj s
poukazom na skutočnosť vyplývajúcu z priloženého súdneho exekučného spisu sp. zn. 6Er/920/2008,

z ktorého vyplýva, že súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 26.11.2012 vrátil súdu poverenie
na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky. Pokiaľ
bolo exekučné konanie ukončené vymožením pohľadávky, žaloba o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nemôže byť dôvodná, nakoľko nie je splnená (popri 1. podmienke) ani 2. podmienka vzniku
zodpovednosti za škodu, keďže k žiadnej škode, resp. ani k nemajetkovej ujme na strane žalobcu

nedošlo. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného, jeho
insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no nijako netvrdil ani
nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku postupu exekučného súdu. Súd tak
nemal preukázaný ani vznik škody na strane žalobcu a ani vznik nemajetkovej ujmy, preto žalobný návrh
zamietol.

16. Len záverom sa k vyjadreniu žalovanej poznamenáva, že zo žaloby podanej dňa 27.09.2012 je
evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov, pričom súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že žalobca po začatí tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo
spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie

nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania
žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas
tohto súdneho konania už uplynula.17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Právo na náhradu trov
konania by vzniklo žalovanej. Táto však nebola v konaní právne zastúpená, trovy právneho zastúpenie

jej teda nevznikli. Z obsahu spisu zároveň nevyplýva vznik ani žiadnych iných trov, preto súd rozhodol
tak, že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej

značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).