Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/31/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203670
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814203670.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Vendue
a.s., Neklanova 152/44, 128 00 Praha 2- Vyšehrad, Česká republika, IČO: 28062256, zast. JUDr. Zuzana
Stavrovská, advokátka, Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: O. W., K.. X.X.XXXX,
O. D. XXX/XX, B. K. I., o zaplatenie 15.073,46 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 15073,46 Kč s úrokom z
omeškania vo výške 25% p.a. zo sumy 12168,05 Kč počnúc dňom XX.XX.XXXX až do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa stal dlžníkom žalobcu na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzavrel žalobca s pôvodným veriteľom žalovaného
Českou sporiteľňou a.s.. Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo žalovanému zaslané doporučeným
listom zo dňa XX.XX.XXXX. Informácia o tom, kedy bolo žalovanému doručené oznámenie o postúpení
pohľadávky a či ju fakticky prevzal, nie je žalobcovi známa, nakoľko toto oznámenie bolo žalovanému
zaslané bez doručenky s návratkou. Právny predchodca žalobcu Česká sporiteľňa a.s. uzavrel so
žalovaným dňa XX.X.XXXX Zmluvu o sporožírovom účte- Osobný účet Českej sporiteľne a.s. a
o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej len Zmluva o sporožírovom účte). Následne
žalovaný uzatvoril dňa XX.X.XXXX zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte. Česká sporiteľňa,
a.s. na základe tejto zmluvy poskytla odporcovi úver na sporožírovom účte vo výške 10.000 Kč.
Žalovaný úver postupne vyčerpal, ale k jeho vyrovnaniu nedošlo, navyše došlo k prekročeniu limitu
kontokorentného úveru a stav účtu sa dostal do nepovoleného debetu. Tým bola Česká sporiteľňa,
a.s. oprávnená prehlásiť kontokorentný úver za splatný v lehote ňou určenej s tým, že v súlade s
VOP, oznámenie o realizácii zosplatnenia odoslala najneskôr v deň jeho realizácie. Pôvodný veriteľ
žalobcu žalovaného niekoľkokrát vyzýval k zaplateniu dlhu, avšak márne. V ďalšom uviedol, že dňom
zosplatnenia pohľadávky bola pohľadávka prevedená na evidenčný účet pohľadávok a je evidovaná pod
ID číslom XXXXXXXXXX. Zosplatnenie bolo prevedené v súlade s bodom 16.8. c) VOP, podľa ktorého
sa oznámenie o zosplatnení pohľadávky zasiela najneskôr v deň jeho realizácie. Od tohto dátumu je
teda v slade s vyššie uvedenými ustanovenými Všeobecnými obchodnými podmienkami požadovaný
sankčný úrok z celkovej čiastky vo výške 25%.

Na záver uviedol, že žalovaná čiastka je tvorená čiastkou istiny vo výške 12168,05 Kč, čo predstavuje
čiastku, o ktorú bol účet prečerpaný, ďalej riadny úrok z kontokorentného úveru vo výške 15,75 Kč od
doby čerpania úveru do doby splatnosti pohľadávky a sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie
peňažných prostriedkov na účte, ktoré ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu

01.04.2011 predstavujú 2889,66 Kč. Žalobca ďalej požaduje ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky
sankčný úrok z omeškania vo výške 25% p.a. z čiastky istiny 12168,05 Kč a to od dátumu 01.04.2011
do zaplatenia.

Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Ak v priebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľa ust. § 120 ods. 1, 4, OSP, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o postúpení pohľadávok, zmluvou o sporožírovom účte Osobný účet
Českej sporiteľne a poskytovaní súvisiacich produktov a služieb, výzvou k zaplateniu zo dňa X.XX.XXXX,
výpisom zo sporožírového účtu, Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne, a.s.,
písomným vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca a žalovaný dňa XX.X.XXXX uzavreli zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet České
sporiteľne o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb a P. XX.X.XXXX zmluvu o poskytnutí úveru na
sporožírovom účte, podľa ktorej sa Česká sporiteľňa a.s. ako banka zaviazala poskytnúť žalovanému
ako majiteľovi účtu (kontokorent) až do výšky k dátumu uzavretia zmluvy 10.000 Kč.

Podľa bodu 5 zmluvy, klient - majiteľ účtu sa zaviazal splatiť banke celú výšku, vrátane úrokov a cien za
služby najneskôr do XX.X.XXXX a to tak, že najneskôr ku dňu splatnosti príslušnej pohľadávky banky
zabezpečí na účte dostatok prostriedkov k splateniu pohľadávky banky.

V zmysle bodu 7 zmluvy, porušením zmluvných podmienok uvedených v bode 4 a 5 zmluvy vzniká na
účte nepovolený debetný zostatok. Banka je oprávnená z nepovoleného debetného zostatku účtovať
sankčné úroky od počiatku vzniku nepovoleného debetného zostatku.

Podľa bodu 20 zmluvy ostatné práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne
neupravených sa riadia platnými Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne a.s., ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Majiteľ účtu prehlásil, že je mu známi obsah Všeobecných
obchodných podmienok a oznámenia a bez výhrad s nimi súhlasil.

Z predloženého výpisu úrokových sadzieb vyplýva, že pre nepovolený debetný zostatok a sporožírovom
účte- Osobný účet Českej sporiteľne bola stanovená úroková sadzba 25 % p.a.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX Česká sporiteľňa a.s. ako postupca postúpil
pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

Oznámením o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo
výške 15.073,46 Kč žalobcovi ako postupníkovi. Zároveň požiadal o úhradu pohľadávky v lehote 14 dní
od doručenia výzvy.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa XX.X.XXXX vyjadril k možnému premlčaniu
nároku žalobcu. Uviedol, že predmetná zmluva o účte je právnym vzťahom podliehajúcim Obchodnému
zákonníku, ustanoveniam o bežnom účte. Ďalej citoval ustanovenie bodu 9 Všeobecných obchodných
podmienok Českej sporiteľne, a.s. ako aj ustanovenie bodu 1.1, 1.2, 1.3 a 41 týchto podmienok s tým, že
na základe uvedených ustanovení je zrejmé, že tento právny vzťah sa riadi českým právnym poriadkom,

teda je nutné aplikovať české právne predpisy i českú judikatúru a odkázal aj na ust. § 10 zákona
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Predložil súdu judikát - rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 3337/2010 a uznesenie Krajského súdu v Českých Budějoviciach
sp. zn. 5Co 1706/2010, podľa ktorých je záver rovnaký, že aj keď bol úver poskytnutý spotrebiteľovi,
jedná sa o zmluvu podľa Obchodného zákonníka a teda na tento právny vzťah sa vzťahuje 4 ročná
premlčacia doba.

V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b) Nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať
za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté
ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu v
akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento
účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16 bod
1., 2. nariadenia ).

V zmysle citovaných ustanovení nariadenia je zrejmé, že v danej veci vzhľadom na bydlisko žalovaného
na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

Podľa čl. 28 Časové uplatnenie Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ) toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po
17. decembri 2009.

Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980 ( tzv. Rímsky
dohovor ) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.

Podľa bodu 41. Všeobecných obchodných podmienok si účastníci zvolili ako právny poriadok, ktorým
sa riadi ich zmluvný vzťah právny poriadok Českej republiky, preto má súd za to, že rozhodným právom,
ktorým sa spravuje predmetný zmluvný záväzok je právo Českej republiky.

Podľa § 708 Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o bežnom účte
sa zaväzuje banka zriadiť do určitej doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet
peňažné prostriedky, vyplácať z neho peňažné prostriedky, alebo z neho či na ňom uskutočňovať iné
platobné transakcie.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných tam uvedených
zmlúv) zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).

Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej
strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon
poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací
predpis.

Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku
z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby
stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza
kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.

Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu
zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych
predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského
zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách,
zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak
je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom,
nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej
spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodního zákonníku právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodního zákonníku premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občanského zákoníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občanského zákoníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o osobnom účte, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na
žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občanského zákoníka a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v
tomto konaní.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom
sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z
tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Žalovaný je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrel zmluvu o osobnom účte,
obsah ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky
režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej
zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o bežnom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym
vzťahom. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou
a ustanoveniami Občanskeho zákoníka.

V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09 ).
Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a
nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah,
a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. XXCo/XX/XXXX G. P.
X.XX.XXXX, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci ( predmetom konania bol nárok na
zaplatenie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Česká sporiteľňa, a.s.
a žalovanou ako spotrebiteľkou ) uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa a že postavenie
spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o
úvere, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolutným obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na
ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi
nepodnikateľmi, alebo dvomi podnikateľmi, resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť,
že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Pre posúdenie, či citované ustanovenie je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred
jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné
premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b
vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej
povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá,
teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru
ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že
súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania
súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne
konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd ex offo prihliadal na premlčanie. Čo sa týka začiatku plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle § 101
Občanskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v prejednávanej
sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovaného plnenia, dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia
pohľadávky t. j. dňom 1.4.2011 a všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula preto dňom 1.4.2014.
Keďže žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až dňa 30.4.2014, je žalobcom uplatnený nárok nárokom
uplatneným po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak,
že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.