Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/112/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311200002
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4311200002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu

JUDr.JánaBzdúškaaJUDr.PavlaLukáča,vprávnejvecižalobcu:toSOLVE-SHs.r.o.,93504Devičany
313, IČO: 45 865 141, zastúpený: JUDr. Pavol Koczán, advokát, Ľ. Štúra 33, 934 01 Levice, proti
žalovanému: U. O., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko: XXX XX U. nad M. XXX, zastúpený: Advokátska
kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401,
o zaplatenie 17 037,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II., III. a IV. výroku rozsudku
Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/13/2011-524 zo dňa 07. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/13/2011-524 zo dňa 07. 12. 2017

v napadnutej časti II., III. a IV. výroku p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti voči žalovanému v 2. rade U. O., nar.
XX. XX. XXXX, naposledy s miestom podnikania XXX XX U. nad M. XXX, IČO: 30 069 475, zastavil
(I. výrok), žalobu voči žalovanému v 1. rade U. O., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko: XXX XX U.
nad M. XXX, zamietol (II. výrok), žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú je povinný žalobca zaplatiť žalovanému v 1. rade do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti samostatného uznesenia, ktoré vydá súdny úradník o výške trov konania
(III. výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 % (IV. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 39, § 524 ods. 1, ods. 2, § 657, § 658 ods. 1, § 558,

§ 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a účinného od 01. 01.
2009 do 30. 06. 2010 a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie istiny vo výške 2 489,55 eura s úrokom vo výške 7 % ročne od 26.
03. 2009 zo sumy 17 037,76 eura až do zaplatenia s dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 22 %

ročne od 26. 03. 2009 zo sumy 17 037,76 eura až do zaplatenia. Žalobca dňa 03. 01. 2011 doručil súdu
žalobu, v ktorej označil žalovaného v 1. rade ako fyzickú osobu nepodnikateľa U. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX U. nad M. XXX a žalovaného v 2. rade ako U. O. s miestom podnikania 935 57 Jur nad
Hronom197,IČO:30069475.Kudňu30.06.2014,kedysúdprvejinštancierozhodolvoveci,žalovanýv2.radebolzapísanývživnostenskomregistriakofyzickáosobapodnikateľ.Žalovanýv2.radekudňu03.
02. 2015 ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania
uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení. Žalobca vzal žalobu späť voči žalovanému v 2.

rade,t.j.vočifyzickejosobepodnikateľovidňa21.02.2017poprvompojednávanízdôvodu,žežalovaný
v 2. rade pod takýmto označením nejestvuje. Žalovaný k späťvzatiu voči žalovanému v 2. rade nevyjadril
nesúhlas, a preto súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil podľa § 144, § 145 ods. 1, 146 ods.
1 CSP. Žalobca dňa 09. 05. 2011 upresnil petit, podľa ktorého žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v
1. a 2. rade k zaplateniu žalovanej sumy s dohodnutým úrokom vo výške 7 % ročne od 26. 03. 2009

zo sumy 17 037,76 eura až do zaplatenia a zaplateniu úroku z omeškania vo výške 22 % ročne od 26.
03. 2009 zo sumy 17 037,76 eura až do zaplatenia. Zmenu žaloby súd pripustil podľa vtedy platného
zákonného ustanovenia § 95 ods. 1 OSP (platného a účinného do 30. 06. 2016) za prítomnosti všetkých
strán sporu na pojednávaní dňa 30. 06. 2014.
Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Žalobca podal
žalobu, pretože dňa 10. 04. 2008 bola uzavretá zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho

zákonníka, na základe ktorej mal veriteľ Slov. CEREAL s. r. o. poskytnúť dlžníkovi U. O. s miestom
podnikania Jur nad Hronom 197, IČO: 30 069 475, pôžičku vo výške 766 000 Sk. Ďalšou listinou, ktorú
predložil súdu žalobca, bolo uznanie dlhu, záväzku dlžníka Július Kollár voči to SOLVE-SH s. r. o. vo
výške 25 552,43 eura, z čoho istina k 25. 11. 2010 predstavovala 17 037,76 eura, dohodnutý úrok 7
% ročne z istiny k 14. 12. 2010 vo výške 2 055,26 eura a úrok z omeškania 22 % z istiny k 14. 12.

2010 vo výške 6 459,14 eura. Žalobca súdu preukazoval aktívnu vecnú legitimáciu písomnou zmluvou
o postúpení, ktorú dňa 25. 11. 2010 podpísal postupca Slov. CEREAL s. r. o. v zastúpení konateľky
D. D. a postupník to SOLVE-SH s. r. o. Predmetom postúpenia bola istina vo výške 17 037,76 eura na
základe uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 04. 2008, t. j. medzi veriteľom Slov. CEREAL s. r. o. a
dlžníkom U. O. podnikajúcim pod IČO: 30 069 475. Žalovaný v 1. rade počas konania tvrdil, že reálne

mu pôžička nebola nikdy poskytnutá obchodnou spoločnosťou Slov. CEREAL s. r. o. a s konateľkou tejto
obchodnej spoločnosti D. D. sa nikdy nestretol a nikdy nebol s obchodnou spoločnosťou Slov. CEREAL
s. r. o. v žiadnom právnom vzťahu, tvrdil, že Slov. CEREAL s. r. o. nikdy nemala peňažné prostriedky
vo výške, ako vyplývajú zo zmluvy o pôžičke, t. j. vo výške 766 000 Sk (25 426,54 eura). Žalobca s
poukazom na obranu žalovaného neprodukoval žiadnu procesnú aktivitu, aby žalobca preukázal, že

došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky a aby preukázal, že obchodná spoločnosť Slov. CEREAL s. r. o.
ku dňu 10. 04. 2008, čo je dátum uzavretia zmluvy o pôžičke, disponovala sumou 766 000 Sk (25 426,54
eura). Žalobca jedine dňa 26. 06. 2017 navrhol, aby súd vypočul svedka H. D., nar. XX. XX. XXXX. Súd
na základe tohto návrhu nariadil výsluch svedka na deň 11. 09. 2017, ktorý si súdnu zásielku na adrese
934 01 D., kpt. A. XXXX/XX, ktorá je podľa evidencie REGOB adresou jeho trvalého pobytu, neprevzal

z dôvodu neznámeho adresáta. Žalobca nezabezpečil výsluch svedka H. D. ani na jedno pojednávanie,
svedok predvolanie na termín pojednávania 11. 09. 2017 neprevzal na adrese evidovanej podľa Registra
obyvateľov Slovenskej republiky. Súd preto nevykonal dôkaz výsluchom svedka H. D., navrhnutého
žalobcom podľa § 198 ods. 3 CSP. Bez odovzdania peňazí v prípade peňažnej pôžičky nemôže byť
právny vzťah účastníkov posúdený podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Ak zmluva o

pôžičke nezodpovedá formálnym a materiálnym požiadavkám vyžadovaným zákonom, je neplatná.
Podľa článku III. bod 2 zmluvy o pôžičke žalovaný svojím podpisom na zmluve o pôžičke potvrdil
prevzatie finančnej pôžičky vo výške 766 000 Sk. Žalovaný sa bránil, že reálne k odovzdaniu peňažných
prostriedkov nedošlo. Žalobca síce preukázal konsenzus veriteľa a dlžníka o uzavretí pôžičky, ale
nepreukázal prenechanie, odovzdanie peňažných prostriedkov. Totiž vyhlásenie dlžníka v písomnej

zmluve o pôžičke, podľa ktorej dlžník peniaze prevzal, nie je postačujúce (rozsudok Krajského súdu
v Nitre č. k. 25Co 289/2012 -127, ústavná sťažnosť bola odmietnutá - uznesenie Ústavného súdu
SR, č. k. IV. ÚS 37/2013 - 9). Žalobca v konaní nepreukázal, že veriteľ odovzdal dlžníkovi peňažné
prostriedky, nepreukázal, že veriteľ sumou 766 000 Sk vôbec v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke
disponoval (k 10. 04. 2008), preto zmluva o pôžičke nemôže byť platná. Z vyššie uvedených dôvodov

nie je preto možné povedať, že vzťah medzi veriteľom a dlžníkom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 04.
2008 je právnym vzťahom z pôžičky. Takúto zmluvu o pôžičke nemožno považovať za platne uzavretú a
žalobcovi preto ani nemohlo vzniknúť oprávnenie zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 11. 2010
na zaplatenie sumy vo výške 766 000 Sk (25 426,54 eura) z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke. Totiž ak
je neplatná zmluva o pôžičke, nemožno platne postúpiť nárok zo zmluvy o pôžičke. Svedkyňa M. A. na

pojednávaní dňa 24. 09. 2013 potvrdila, že je súkromnou podnikateľkou, účtovníčkou, pričom koncom
roka 2012 všetky listiny týkajúce sa účtovníctva spoločnosti Slov. CEREAL s. r. o. si zobrala konateľka
tejto spoločnosti D. D.. Svedkyňa potvrdila, že Slov. CEREAL s. r. o. za účtovné obdobie 2008 (t. j. rok,
kedy mala poskytnúť žalovanému pôžičku) mal mínusové hospodárenie. Svedkyňa robila účtovníctvoaj pre Slov. CEREAL s. r. o. a potvrdila, že ak by spoločník vniesol vklad do spoločnosti za obdobie
roku 2008, to by sa odzrkadlilo v kolónke pod označením B. III. 1. bod 5, kde sa uvádza - záväzky voči
spoločníkom a združeniu suma vo výške 2 270 000 Sk. Svedkyňa potvrdila, že listiny nachádzajúce sa

v spise - daňové priznanie Slov. CEREAL s. r. o., súvaha, výkaz ziskov a strát, nemôžu dať odpoveď na
to, či k 10. 04. 2008 Slov. CEREAL s. r. o. mohol poskytnúť pôžičku inému subjektu vo výške 766 000 Sk.
Toto možno zistiť len z hlavnej knihy alebo z denníka účtovných zápisov a tieto doklady má len majiteľ,
pričom sa nenachádzajú ani na daňovom úrade. Svedkyňa tiež potvrdila, že z dokladov v spise nevie
ustáliť, či pôžička bola aj reálne poskytnutá. Žalobca pre súd nezabezpečil ani jeden z týchto dokladov, a

pretonepreukázalreálnyúkonodovzdaniapeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyopôžičke,čobolo
dôvodom zamietnutia žaloby voči žalovanému v 1. rade. Súd pripomenul, že ak nedošlo preukázateľne
k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov, nie je možné, aby dlžník uznal platne dlh z takejto
zmluvy o pôžičke. Reálnosť poskytnutia pôžičky možno zistiť jedine z hlavnej knihy Slov. CEREAL s. r. o.,
ktorú žalobca pre súd nezabezpečil a ani nenavrhol týmto smerom dokazovanie. Svedkyňa A. potvrdila,
že nevie, na základe akých dokladov zaúčtovala do obchodnej spoločnej Slov. CEREAL s. r. o. vklad

spoločníka 2270000Sk.Slov.CEREALs.r.o.bolazapísanádoObchodnéhoregistradňa12.12.2007,
pričom podľa zmluvy o pôžičke mala k 10. 04. 2008 táto obchodná spoločnosť poskytnúť žalovanému
pôžičku vo výške 766 000 Sk, pričom jediná spoločníčka a konateľka tejto obchodnej spoločnosti D.
D. bola v tom období študentka, čo potvrdila dňa 01. 02. 2013 na pojednávaní, pričom žalovaného ani
nepoznala. Všetky tieto skutočnosti v kontexte tiež nenasvedčujú tomu, že došlo k reálnemu poskytnutiu

pôžičky. Svedkyňa D. D. na pojednávaní dňa 01. 02. 2013 tvrdila, že časť peňažných prostriedkov na
poskytnutie pôžičky mala od svojej starej matky a časť bola použitá zo základného imania obchodnej
spoločnosti Slov. CEREAL s. r. o. Na základe tejto výpovede nie je možné ustáliť ani to, v akej výške mala
byť poskytnutá pôžička zo základného imania Slov. CEREAL s. r. o. žalovanému, t. j. v akej výške by mal
predstavovať dlh žalovaného voči Slov. CEREAL s. r. o. na základe zmluvy o postúpení. Je evidentné,

že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, v akej výške je aktívne vecne legitimovaný ako postupník
na uplatňovanie si nevrátenej pôžičky v prípade, ak by aj žalobca preukázal reálne poskytnutie pôžičky.
Už len táto samotná skutočnosť by viedla tiež k zamietnutiu žaloby. Svedkyňa D. D. nevedela uviesť ani
to, akým spôsobom a či vniesla do obchodnej spoločnosti časť peňažných prostriedkov od starej matky.
Tvrdila, že zmluvu o pôžičke koncipovala M. A., ktorá túto skutočnosť na pojednávaní poprela. Tiež

svedkyňa D. D. potvrdila, že jej spoločnosť Slov. CEREAL s. r. o. sa v apríli 2008 len chystala zarábať,
je preto nepravdepodobné, aby takáto spoločnosť poskytla pôžičku vo výške 766 000 Sk. Dokonca v
tom období si Slov. CEREAL s. r. o. podľa tvrdenia jej konateľky mal zobrať strojové zariadenia na
leasing. Výpoveď svedkyne D. D., že peňažné prostriedky, ktoré mala zobrať zo základného imania Slov.
CEREAL s. r. o. na poskytnutie pôžičky pre žalovaného mala z brigád a zo štipendia, nie je dôveryhodné

aj s poukazom na výšku pôžičky. A. súd zistil, že stará matka D. D. - pani H. D., bola umiestnená v
zariadení sociálnych služieb D., O. 29 - „Fénix“ od 01. 07. 2006 do 02. 05. 2011, kedy zomrela, pričom
poberala za toto obdobie starobný a vdovský dôchodok v rozpätí od 281,25 eura do 352,60 eura a táto
suma postačovala na úhradu nákladov v zariadení. Z dedičského spisu OS Levice sp. zn. 10D/145/2011
a z uznesenia OS Levice zo dňa 03. 08. 2011 č. k. 10D/145/2011 - 9 je zrejmé, že stará matka D. D.

zomrela ako nemajetná so zostatkom na zbernom účte zariadenia „FÉNIX“ vo výške 11,30 eura. Vnučka
p. H. D., H. P. potvrdila, že jej stará matka H. D. aj s manželom žili ako dvaja starí ľudia, nemali nič
luxusné, nadštandardné, nemali vozidlo ani prerobený byt. Stará matka H. D., nar. XX. XX. XXXX dňa
XX. 05. 2004 darovala svoj podiel na domovej nehnuteľnosti H. D. na základe notárskej zápisnice zo dňa
21. 05. 2014 N 200/2004 NCZ nz 44093/2004. Všetky tieto skutočnosti svedčia tvrdeniu žalovaného, že

pôžičku reálne nemal poskytnutú. Stará matka D. D. nemala totiž žiadny preukázateľný majetok, ani iné
príjmy a ani predtým neviedla taký spôsob života, ktorý by preukazoval, že mala peňažné prostriedky
vo väčšom rozsahu, ktoré mohla dať svojej vnučke D. D.. Strany sporu dňa 07. 12. 2017 nenavrhli
žiadne ďalšie dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania súd žalobu voči žalovanému v 1. rade
zamietol. Keďže mal žalovaný v 1. rade vo veci plný úspech, má nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100 %. Žalobca v konaní nebol úspešný, a preto je povinný nahradiť trovy štátu v
rozsahu 100 %, ktoré mu vznikli tým, že vyplatil náklady na svedočné.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti II., III. a IV. výroku podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie. Uviedol, že žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 30. 06. 2014 potvrdil, že uznanie záväzku

potvrdzoval ako podnikateľ. Napriek uvedenej skutočnosti je toto konštatovanie právne bezvýznamné,
nakoľko fyzická osoba ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom, teda aj majetkom nezaradeným
do podnikateľskej činnosti, a to aj po ukončení podnikateľskej činnosti. Za právne významnú skutočnosť
však považuje fakt, že žalovaný v 2. rade potvrdil uznanie žalovaného záväzku. Akt uznania záväzkužiadnym spôsobom nespochybnil. Žalobca podal predmetnú žalobu ako postupník, teda ako osoba,
na ktorú bola predmetná pohľadávka postúpená pôvodným veriteľom. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaný v 2. rade uzavrel zmluvu o pôžičke zo dňa 10. 04. 2008, ktorú podpísal 11.

04. 2008, teda v deň, kedy prevzal aj peniaze od veriteľa. Taktiež prisľúbil žalobcovi pred potvrdením
uznania dlhu, že od januára 2011 začne pravidelne splácať dlh, nakoľko v decembri 2010 mal ukončiť
splátky svojho kontokorentného úveru v peňažnom ústave. Nie je pravdou, že zmluvu podpisoval v
kancelárii svojej účtovníčky pani M. A., ale pravdivá je skutočnosť, že zmluvu podpísal na Mestskom
úrade v Leviciach dňa 11. 04. 2008, ktorý osvedčil jeho podpis na zmluve podľa knihy osvedčení

podpisov pod poradovým číslom 1776/2008. Predmetnú zmluvu o pôžičke vyhotovila pani M. A.,
nakoľko konateľka pôvodného veriteľa spoločnosti Slov. CEREAL, s. r. o. nemala s vyhotovením takejto
písomnosti skúsenosti. Účtovníčka podpísanú zmluvu zaviedla do účtovníctva pre obe zmluvné strany.
Nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného v 2. rade o tom, že spoločnosť Slov. CEREAL, s. r. o. mu nikdy
neposkytla pôžičku. Pri podpise zmluvy o pôžičke na Mestskom úrade v Leviciach bol aj s konateľkou
pôvodného veriteľa, kde podpisom zmluvy potvrdil, že finančné prostriedky prevzal. Pôžičku aj postupne

splácal, čím existujúci dlh z titulu pôžičky uznal. Zo zmluvy o pôžičke sú zrejmé všetky relevantné dôkazy
otom,žeišloopôžičkuposkytnutúspoločnosťouSlov.CEREAL,s.r.o.Podľaknihyanalytickejevidencie
spoločnosti Slov. CEREAL, s. r. o., do 31. 12. 2009 sú zapísané pohľadávky z poskytnutej spoločnosti
zo zostatkom „MÁ DAŤ“ od 01. 01. 2019 je evidovaná suma 20 717 eur a na strane „DAL“ je suma
2 575,18 eura, čo znamená, že konečný zostatok ku dňu 31. 01. 2019 predstavoval sumu 18 141,20

eura, z čoho zároveň vyplýva, že žalovaný v 2. rade z predmetného dlhu splatil do uvedeného obdobia 2
575,80 eura. Ďalej z predmetnej knihy analytickej evidencie za obdobie od 01. 01. 2010 do 28. 02. 2010
vyplýva, že z titulu vrátenia pôžičky zaplatil sumu 550 eur, čím sa zostatok dlhu ustálil na sume 17 591,30
eura. Zo strany žalovaného v 2. rade nebolo ničím podložené tvrdenie, že je vysoko nedôveryhodné,
aby študentka, ktorá bola konateľkou spoločnosti pôvodného veriteľa, disponovala sumou vyššou ako

17 000 eur. Časť poskytnutých finančných prostriedkov patrila spoločnosti Slov. CEREAL, s. r. o. a časť
finančných prostriedkov vložila do uvedenej spoločnosti jej konateľka. Uvedenú skutočnosť potvrdila
aj účtovníčka M. A. a vyplýva to aj zo zápisov v účtovníctve. Faktúry predložené súdu a popísané v
bode 34 odôvodnenia rozsudku nesúvisia s pôžičkou tvoriacou predmet tohto konania. Sám žalovaný
v 2. rade splácal dlh pred podaním predmetnej žaloby ako pôžičku a nie ako úhrady, resp. čiastkové

úhrady konkrétnych faktúr. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že dlh v čase uznania trval. Zmluva
o pôžičke podpísaná žalovaným dňa 11. 04. 2008 bola uzavretá a potvrdená s tým, že zmluvná voľnosť
nie je obmedzená, s konštatovaním, že zmluvné strany zmluvu uzavreli slobodne a vážne, prejav ich
vôle je určitý a zrozumiteľný, že zmluvu neuzavreli v tiesni a ani za nápadne nevýhodných podmienok a
účastníci nemali žiadne výhrady proti obsahu zmluvy. V danom prípade možno konštatovať, že žalobca

v konaní preukázal svoju aktívnu legitimáciu, preukázal aj skutočnosť, že došlo k reálnemu plneniu a
prevzatiu finančných prostriedkov žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade uznal svoj záväzok z titulu
pôžičky jednak písomne a svoj záväzok pôvodnému veriteľovi z titulu poskytnutej pôžičky čiastočne
plnil. Okresný súd v Leviciach rozsudkom zo dňa 30. 06. 2014, č. k. 13Cb/13/2011 - 363 žalobe
voči v tom čase žalovanému v 2. rade vyhovel a voči žalovanému v 1. rade žalobu zamietol, čo

znamená, že nárok žalobcu považoval za opodstatnený, avšak zo strany súdu došlo len k procesne
nesprávnemu vysporiadaniu sa s pasívnou legitimáciou na stane žalovaného. Po zrušení uvedeného
rozsudku odvolacím súdom nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby súd prvej
inštancie dospel k opačnému názoru odôvodňujúcemu žalobu zamietnuť. Prvoinštančný súd nesprávne
a neúplne zistil skutkový stav veci, svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené, resp. ich uplatnenie nebolo akceptované, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalovaný U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U. nad M. XXX, bude povinný zaplatiť
žalobcovi17037,76eurso7%ročnýmúrokomzosumy17037,76euraod26.03.2009aždozaplatenia,
s 22 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17 037,76 eura od 26. 03. 2009 do zaplatenia a nahradiť

trovy konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolaním žalobca napáda
rozsudok súdu prvej inštancie v podstate vo všetkých výrokoch okrem výroku, ktorým súd konaniezastavil a hoci priamo v odvolaní dôvody odvolania neuvádza, z obsahu podaného odvolania je zrejmé,
že sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie poukazujúc na vykonané dokazovanie, na základe
ktorého mal za to, že nárok je dôvodný. Pokiaľ sa žalobca zaoberá otázkou označenia žalovaného, tu

je nad všetky pochybnosti jednoznačné, že označenie dvoch žalovaných z titulu výkonu podnikateľskej
činnosti žalovaného bolo právne nezmyselné a bez významu je tiež skutočnosť, že žalovaný v 2.
rade ukončil prevádzkovanie podnikateľskej činnosti. Táto skutočnosť mohla byť dôvodom pre zmenu
označenia žalovaného, avšak jedna a tá istá fyzická osoba v žiadnom prípade nemohla byť v postavení
dvoch žalovaných. S tým potom súvisí aj procesný úkon žalobcu urobený na pojednávaní dňa 21. 02.

2017, kedy žalobu voči žalovanému v 2. rade vzal späť. Vo veci samej sa žalovaný v 1. rade v plnom
rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a má za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v tom, že medzi žalovaným v 2. rade a Slov CEREAL s. r. o. vznikol vzťah zo zmluvy o
pôžičke. K uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo a žalovaný v 2. rade žiadne peniaze od Slov CEREAL s.
r. o. neprevzal. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uvedená spoločnosť nemala prostriedky
na poskytnutie pôžičky a nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie svedkyne Lehockej, konateľky uvedenej

spoločnosti, že peniaze vložila do spoločnosti a že tieto mala mať od svojej starej matky, pričom sama
uviedla, že mala poskytnúť peniaze ako fyzická osoba. Uvedená skutočnosť o neexistencii finančných
prostriedkov na poskytnutie pôžičky bola dôvodom, pre ktoré uvedená spoločnosť pôžičku nemohla
poskytnúť, a keďže právny vzťah zo zmluvy o pôžičke nevznikol, jeho absencia nemohla byť nahradená
ani uznaním dlhu zo strany žalovaného v 2. rade. Na tieto skutočnosti poukazoval žalovaný v 2. rade

už vo svojom odvolaní voči prvému vydanému rozsudku. Žalobca svoj nárok v konaní nepreukázal, keď
od postupcu nemohol prevziať neexistujúcu pohľadávku. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle
dokazovanie, jeho rozhodnutie má v tomto dokazovaní oporu, je riadne a presvedčivo odôvodnené a
netrpí žiadnou vadou, ktorá by mohla zakladať jeho nesprávnosť. Na základe uvedených skutočností
žalovaný v 1. rade navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup
súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou pôvodne domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie istiny vo výške 2 489,55 eura s úrokom vo výške 7 % ročne od
26. 03. 2009 zo sumy 17 037,76 eura až do zaplatenia, s dohodnutým úrokom z omeškania vo výške
22 % ročne od 26. 03. 2009 zo sumy 17 037,76 eura až do zaplatenia. Okresný súd Levice vydal vo

veci platobný rozkaz č. k. 13Rob/1/2011 - 12 dňa 17. 01. 2011, proti ktorému podali žalovaní v 1. a 2.
rade v zákonnej lehote odpor.
Na pojednávaní dňa 30. 06. 2014 súd pripustil zmenu žaloby podľa vtedy platného § 95 ods. 1 OSP
tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 17 037,76 eura so 7 % ročným úrokom
zo sumy 17 037,76 eura od 26. 03. 2009 až do zaplatenia, s 22 % ročným úrokom z omeškania zo

sumy 17 037,76 eura od 26. 03. 2009 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom
č. k. 13Cb/13/2011 - 363 dňa 30. 06. 2014 tak, že žalobe voči žalovanému v 2. rade vyhovel a voči
žalovanému v 1. rade ju zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti
vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Nitre

uznesením č. k. 15Cob/211/2014 - 390 zo dňa 30. 06. 2015 rozsudok Okresného súdu Levice č. k.
13Cb/13/2011 - 363 zo dňa 30. 06. 2014 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne vydal vo veci nový rozsudok, proti ktorému podal žalobca
v zákonnej lehote odvolanie v časti II., III. a IV. výroku. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie v časti I.
výroku voči žalovanému v 2. rade odvolaním napadnuté nebolo, odvolací súd pokračoval v konaní už

len so žalovaným (v 1. rade) U. O., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko: XXX XX U. nad M. XXX.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov

žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú sčasti totožné s námietkami, ktoré uplatnil
už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade

s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
vydaného rozsudku v časti II. výroku a s ním súvisiaceho III. a IV. výroku odvolací súd poznamenáva,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vzniku zmluvného vzťahu zo zmluvy o

pôžičke medzi veriteľom Slov. CEREAL s. r. o. a dlžníkom (žalovaným). Zmluva o pôžičke je v zmysle §
657 Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom a k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ predmet
pôžičky dlžníkovi skutočne odovzdal. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z
pôžičky nevznikne, a to ani v prípade, keby všetky ostatné zákonné náležitosti tohto právneho úkonu
(vrátane prejavu vôle) boli splnené. V prejednávanej veci bolo pre posúdenie platnosti zmluvy o pôžičke

nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu, t. j. k odovzdaniu peňazí dlžníkovi. Unesenie dôkazného
bremena zaťažovalo v tomto prípade žalobcu, ktorý ho napriek produkovaným dôkazom neuniesol.
Preukázanie odovzdania peňazí dlžníkovi nenahrádza ani klauzula tvoriaca obsah písomnej zmluvy o
pôžičkezodňa10.04.2008uvedenávčlánkuIII.bod2,podľaktorejdlžníksvojímpodpisomnazmluveo
pôžičke potvrdil prevzatie finančnej pôžičky vo výške 766 000,- Sk. K uvedenému záveru nebolo možné

dospieť ani na základe svedeckej výpovede účtovníčky veriteľa a dlžníka M. A., ktorá výslovne uviedla,
že z dokladov založených v súdnom spise, do ktorých jej súd prvej inštancie umožnil nahliadnuť, nie je
možné uviesť, či pôžička bola reálne poskytnutá. Žiadne iné dôkazy žalobca v tejto súvislosti nenavrhol
vykonať. Pokiaľ teda k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke preukázateľne nedošlo, nemohlo dôjsť ani
k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou Slov. CEREAL s. r. o. a

žalobcom dňa 25. 11. 2010 a žalovaný nemohol dňa 14. 12. 2010 platne uznať dlh z neplatne uzavretej
zmluvy o pôžičke.

12. Keďže sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku presvedčivo vyrovnal so všetkými skutkovými
okolnosťami veci, výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov

vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti II., III. a IV. výroku podľa § 387
ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému ich
náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom
fyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa;akjedovolateľomprávnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).