Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210204288
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4210204288.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci
oprávneného: A.. E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., R. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Roman BLAŽEK, s. r. o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, proti povinnej: H. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X., R. XXXX/XX, o vymoženie sumy 410,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní

povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 30. novembra 2018 č. k. 13Er/373/2010-169
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie povinnej proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol sťažnosť povinnej
o d m i e t a .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zamietnutia návrhu

povinnej na zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e .

III. Oprávnený má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zamietol sťažnosť povinnej.
Druhou výrokovou vetou zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 239 ods. 1, § 242, § 248, § 249, § 250 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), § 243h ods. 1 prvej vety, § 243k, § 36 ods. 3 prvej vety, § 37
ods. 1, § 44 ods. 10, 11, § 9a ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. g), h) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.
03. 2017. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 16. 03. 2010 domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 410,38 eura a

trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 26.
09. 2006 č. k. 6C/91/2002-230 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 04. 2007
č. k. 5Co/301/2006-260. Súd uznesením č. k. 13Er/373/2010-15 zo dňa 15. 02. 2012, právoplatným
dňa 15. 08. 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora v časti trov právneho zastúpenia oprávneného
v exekučnom konaní vo výške 54,06 eura a následne dňa 03. 10. 2012 vydal poverenie pre súdneho
exekútora JUDr. Ladislava Szabó na vymoženie sumy 410,38 eura spolu so 17,6 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 181,34 eura od 01. 01. 2001 do zaplatenia, spolu s 15,5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 229,04 eura od 01. 01. 2002 do zaplatenia a trov exekúcie. Dňa 02. 02. 2016 exekútorský
úrad povereného súdneho exekútora zanikol a náhradníkom JUDr. Ladislava Szabó sa stala súdna
exekútorkaJUDr.AlenaSzalayová.Súduznesenímč.k.13Er/373/2010-40zodňa13.12.2013vspojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoE/82/2014-74 zo dňa 28. 08. 2014 vyhlásil predmetnú
exekúciu v časti o vymoženie sumy prevyšujúcej sumu 410,34 eura a v časti o vymoženie 15,50 %

úroku z omeškania ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 229 eura za neprípustnú a v uvedenej časti
exekúciu zastavil. Súd uznesením zo dňa 14. 06. 2016 zamietol námietky povinnej proti exekúcii akoaj námietky povinnej proti trovám exekúcie. Súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová, ako náhradník
pôvodného súdneho exekútora, doručila dňa 08. 08. 2017 súdu podnet na vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú podľa § 57 ods. 2 v spojitosti s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu, že šetrením bolo

zistené, že povinná nevlastní majetok postačujúci na úhradu pohľadávky. Dňa 05. 04. 2018 oprávnený
doručil súdu vyjadrenie k uvedenému podnetu súdnej exekútorky, v ktorom poukázal na skutočnosť,
že súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová vydala exekučný príkaz EX 251/2010 na nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve povinnej a napriek poznámke
uvedenej na LV č. XXXX, o návrhu na začatie súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, podaný na Okresný súd Komárno dňa 18. 04. 2007 pod č. k. 8C/74/2007, P-625/17 na
pozemky parcela registra “E“ č. 4673/1, 4960, 10449, 10450, 40451, 10452, 15095, 4756/2, aj tak ostáva
13718 m2 poľnohospodárskej pôdy v extraviláne a 223 m2 zastavanej plochy v intraviláne. Hodnota
uvedených nehnuteľností ďaleko prevyšuje sumu na vymáhanie, ktorej výška k 13. 06. 02017 bola
1.919,27 eura. Podľa oprávneného, majetkové pomery povinnej sa nezmenili, skôr pribudlo dedičstvo
po matke z roku 2017. Oprávnený uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu nedostatku

majetku. Dňa 30. 05. 2018 oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu návrh
na zmenu súdneho exekútora s poukazom na § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, pričom navrhol, aby
súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Vojtecha Markoviča, PhD. Súdna exekútorka
JUDr. Iveta Ailerová, ako náhradník súdneho exekútora JUDr. Aleny Szalayovej, na výzvu súdu dňa
20. 08. 2018 doručila súdu exekučný spis EX 251/2010-K a v sprievodnom liste uviedla, že si trovy

exekúcie neuplatňuje. Súd uznesením zo dňa 31. 08. 2018 vydaným súdnym úradníkom, vyhovel návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr.
Ivetou Ailerovou, poveril súdneho exekútora JUDr. Vojtecha Markoviča, PhD., s tým, že tento bude v
exekúcii na vymoženie pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie ďalej pokračovať
na základe poverenia vydaného Okresným súdom Komárno č. 5401 075998 zo dňa 03. 10. 2012.

Súdnej exekútorke JUDr. Ivete Ailerovej trovy exekúcie nepriznal. Dňa 15. 10. 2018 povinná doručila
súdu mailom sťažnosť zo dňa 12. 10. 2018 proti tej časti uznesenia, v ktorej súd vyhovel návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora z dôvodu nesprávnosti, nejasnosti, nepreskúmateľnosti,
nezákonnosti, svojvoľnosti a arbitrárnosti konania a rozhodovania. Súčasne povinná navrhla exekúciu
zastaviť z dôvodu, že oprávnený splnomocnil právnickú osobu Sloni s. r. o. na vymáhanie tej istej

pohľadávky. Podľa povinnej nie možné viesť exekučné konanie súčasne na rôznych orgánoch alebo
organizáciách a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora po podaní návrhu súdnej exekútorky
na zastavenie exekučného konania a po splnomocnení aj Sloni s. r. o. má charakter späťvzatia návrhu
na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. Uviedol, že súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora nemôže hodnotiť dôvody navrhnutej zmeny. Zmenu súdneho exekútora

musí povoliť, pričom povinná nemá žiadne procesné prostriedky, ktorými by do výberu súdneho
exekútora mohla zasahovať. Súd by zmenu súdneho exekútora nepovolil iba v prípade, ak by boli
splnené podmienky na zastavenie exekúcie, resp. exekučného konania, a preto by potreba zmeny
súdneho exekútora bola neúčelná. Iba skutočnosť, že sťažovateľka sa s rozhodnutím o povolení zmeny
súdneho exekútora nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia napadnutého sťažnosťou povinnej. Aby súd mohol v rozhodnutí o návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora rozhodnúť s poukazom na § 243k EP aj o trovách exekúcie pôvodného
exekútora v zmysle § 44 ods. 11 EP v znení účinnom do 31.3.2017, musel zistiť stav vymožených plnení
zo spisu pôvodného súdneho exekútora (JUDr. Alena Szalayová, ako náhradník súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Szabó), ktorý bol doručený súdu až 20. 08. 2018 súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou

Ailerovou, náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Aleny Szalayovej. Z uvedeného dôvodu preto o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora mohol rozhodnúť až po doručení spisu súdneho
exekútora a jeho preskúmaní. V tejto súvislosti uviedol, že prekročenie lehoty určenej súdu v § 44 ods. 10
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 nemá žiadne právne účinky na trvanie exekúcie.
Poukaz povinnej na rozsudok ESĽP Trančíková proti Slovenskej republike, ako i nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 249/2012 považoval za nedôvodný, keďže predmetom uvedených
rozhodnutí bolo skúmanie procesného postupu súdu v základnom súdnom konaní (nedoručenie
vyjadrenia žalovaného k odvolaniu protistrane, resp. nedoručenie dovolania žalovaného protistrane),
kým v danej veci súd koná vo vykonávacom konaní, v ktorom sa ustanovenia Civilného sporového
poriadku použijú primerane len ak to povaha veci nevylučuje. Rovnako za nedôvodný označil poukaz

povinnej na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo/15/2013, keď v ňom
dovolací súd pri skúmaní postupu všeobecného súdu dospel k záveru, že je vylúčené, aby súd dopĺňal
rozsudok z vlastnej iniciatívy až po jeho právoplatnosti. Súd po preskúmaní výroku sťažnosťou povinnej
napadnutého uznesenia dospel k záveru, že výrok napadnutého uznesenia súdneho úradníka spĺňavšetky zákonné podmienky v súlade s § 44 ods. 11 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.
03. 2017. Odôvodnenie sťažnosťou povinnej napadnutého uznesenia spĺňa základné predpoklady, je
dostatočne odôvodnené, keď je z neho zrejmé kedy bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, ako

aj pre ktorého súdneho exekútora. Taktiež je z neho zrejmé, kedy bol doručený návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora a kedy bol doručený spis súdneho exekútora. V odôvodnení sú citované aj
ustanoveniaExekučnéhoporiadku,nazákladektorýchexekučnýsúdrozhodolonávrhuoprávnenéhona
zmenu a o trovách pôvodného súdneho exekútora. Ohľadom námietky povinnej, týkajúcej sa kauzálnej
(ne)príslušnosti Okresného súdu Komárno v čase rozhodovania o návrhu oprávneného na zmenu

súdneho exekútora, poukázal na ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku. Za nenáležitý označil
poukaz povinnej na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 492/2012, keď jeho
predmetom bol postup všeobecného súdu v konaní o ochranu osobnosti a určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy.
Z vyššie uvedených dôvodov preto sťažnosť povinnej proti rozhodnutiu súdneho exekútora ako
nedôvodnú zamietol. Uviedol, že námietkou premlčania, vznesenú povinnou ešte v roku 2015 vo svojich

námietkach proti exekúcii, sa zaoberal v uznesení č. k. 13Er/373/2010-109 zo dňa 14. 06. 2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2016. Zo splnomocnenia udeleného oprávneným spoločnosti
SLONI, s.r.o. mal za preukázané, že oprávnený splnomocnil uvedenú spoločnosť na mimosúdne
vymoženie dlhu od povinnej ako dlžníka vo výške 1.919,27 eura + úroky z omeškania. Spoločnosť
SLONI, s.r.o. nie je súdnym exekútorom v zmysle § 10 a nasl. Exekučného poriadku v znení účinnom do

31. 03. 2017, ale je obchodnou spoločnosťou, ktorej činnosť na základe splnomocnenia oprávneného
nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k danej exekúcii. Naviac, zo splnomocnenia oprávneného nie
je ani zrejmé čo je titulom tvrdenej pohľadávky. Uviedol, že súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová,
ako náhradník pôvodného súdneho exekútora, doručila dňa 08. 08. 2017 súdu podnet na vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu,

že šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že povinná nevlastní majetok postačujúci na úhradu
pohľadávky. Mal za preukázané, že povinnej bola na základe nálezov Ústavného súdu vyplatená
Okresným súdom Komárno v roku 2017 úhrnom suma 10.000 eur, túto skutočnosť oznámil aj súdnej
exekútorke, ktorej doručil aj vyjadrenie oprávneného, v ktorom oprávnený poukázal na to, že povinná
majetkom, na ktorý súdny exekútor vydal aj exekučný príkaz (zriadenie exekučného záložného práva

na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. X.) disponuje. Z vyššie uvedených
dôvodov preto podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 vyhodnotil ako nedôvodný. Záverom uviedol, že nemal a
naďalej ani nemá vedomosť a ani preukázanú existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, z ktorého dôvodu návrh

povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do
31. 03. 2017 zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a konanie zastavil, prípadne

aby vec postúpil orgánu, do ktorého právomoci vec patrí - ministrovi spravodlivosti alebo súdnej
rade. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nezákonné, nesprávne, nejasné, nemiestne a
nevykonateľné. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,resp.rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Poukázala,žepodľanovej

právnej úpravy, súd už z vlastnej iniciatívy nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov
upravených v ustanovení § 185 ods. 2, 3 CSP. Mala za to, že súdom prezentovaná rozpornosť a
neaplikovateľnosť vytýkaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku účinného k 31. 03. 2017 je
v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako i s Listinou základných práv a slobôd, v nadväznosti na
článok 47 Charty práv európskej únie. O návrhu (podnete) konajúcej exekútorky zo dňa 07. 08. 2017

(č. l. 126 ) na zastavenie exekúcie nebolo rozhodnuté. Súd prvej inštancie ignorovaním aj zákonných
lehôt obhajuje nezákonné uznesenie súdnej úradníčky, ktoré ale bolo napadnuté sťažnosťou, a to
tak správnosť a zákonnosť dôvodov sťažnosťou napadnutého rozhodnutia ako aj základy nesprávne
zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov iba v prospech oprávneného súdom prvého stupňa
s jednoznačným diskriminačným postupom voči nej ako povinnej, pričom na prezentovanie svojich

námietok a skutkových tvrdení nedostala možnosť. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 04. 05. 2010 sp. zn. III. ÚS 36/2010. Vytkla súdu prvej inštancie, že
sa vôbec nezaoberal jej námietkami uvedenými v jej sťažnosti zo dňa 12. 10. 2018. Uviedla, že návrh
oprávnenéhovprávnomzastúpení,predloženýsúdudňa30.05.2018jejsúdnezaslalnavyjadrenie,čímjej odňal možnosť konať pred súdom. Namietala rozpornosť napadnutého uznesenia a v tomto smere
argumentovala rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 13. 01. 2015 vo veci Trančíková
proti Slovenskej republike. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považovala za nepreskúmateľné,

nekonštruktívne a protizákonné. Výrok, ktorým súd vyhovel návrhu oprávneného nie je podľa jej názoru
konkrétny,jasný,zrozumiteľnýaanivykonateľný.Zdôvoduprocesnejopatrnostipretouviedla,ževznáša
námietku premlčania proti výroku nešpecifikovanej pohľadávke s príslušenstvom. V čase rozhodovania
Okresný súd Komárno v zmysle Exekučného poriadku už nemal kompetencie rozhodovať o poverení
iného exekútora, nie po uplynutí 92 dní od obdržania návrhu. Podľa jej názoru súd prvej inštancie mal

rozhodnúť o zastavení exekúcie aj z dôvodu, že od súdnej exekútorky dostal na to návrh dňa 08. 08.
2017, ktorý jej tiež nebol doručený. Uviedla, že v čase podania návrhu oprávneného v zmysle zákona na
konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Návrh súdnej exekútorky bol doručený iba
oprávnenému, podobne ako v prípade návrhu na zmenu exekútora. Po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty konal súd už zo zákona neoprávnený a rozhodol nad rámec svojich zákonných kompetencií
a zákona. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 04. 2013 sp. zn.

IV. ÚS 492/2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 06. 2015 sp. zn. 6
MCdo 15/2013. Uviedla, že v tej istej veci nie je možné viesť exekučné konanie súčasne na rôznych
orgánoch alebo organizácií, a teda je neprípustné, aby tá istá pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom
konaní na súde ako aj prostredníctvom organizácie, náplňou ktorej je vymáhanie pohľadávok (Sloni s.
r. o.). Predmetnú exekúciu je tak potrebné vyhlásiť za neprípustnú a súčasne ju zo zákona zastaviť.

Uviedla, že podaný návrh oprávneného doručený súdu dňa 30. 05. 2018 po podaní návrhu exekútorky
na zastavenie exekučného konania doručeného súdu dňa 08. 08. 2017 a po splnomocnení aj Sloni
s. r. o. zo dňa 24. 04. 2018 je nesporne novým návrhom, ktorý má charakter späťvzatia návrhu na
vykonanie exekúcie doručené exekútorovi dňa 16. 03. 2010, resp. návrhu na zastavenie exekúcie zo
strany oprávneného. Zdôraznila, že so žiadnym majetkom disponovať nemôže, lebo všetok jej majetok

je predmetom súdneho konania, čo súdu muselo byť zrejmé z úradnej činnosti. S poukazom na ust. § 15
Trestného zákona uviedla, že počas nespočetných rokoch musela trpieť násilnosti, prenasledovania a
krivdy s každodenným týraním zo strany jej brata a spol. (oprávnený), čoho dôkazom je aj spis trestného
konania sp. zn. 1T 19/2003 vedeného na Okresnom súde Komárno. Ďalej poukazovala aj na iné súdne
konania sp. zn. 4C 39/1999, sp. zn. 7C/82/2007. Namietala, že súd rozhodol nad rámce podaného

návrhuapouplynutízákonomstanovenejlehote30dní.Súdpožiadalozaslanieexekútorskéhospisusp.
zn. Ex/251/2010 až dňa 09. 07. 2018, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie, teda prekročením
zákonnej lehoty došlo k pochybeniu súdu, nie z viny súdneho exekútora. Konštatovala, že jej nebola
poskytnutá žiadna právna ochrana a to ani v rovine dodržania jej procesných práv, naopak, súdom bol
vytvorený a ochraňovaný stav nezákonnosti a právnej neistoty. Záverom poukázala na nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. 10. 2012 sp. zn. II. ÚS 400/2011, zo dňa 21. 02. 2012, sp. zn. III.
ÚS 508/2011, zo dňa 15. 12. 2009 sp. zn. II. ÚS 161/2009, zo dňa 04. 07. 2012 sp. zn. II. ÚS 64/2012,
zo dňa 30. 10. 2007 sp. zn. I. ÚS 335/2006, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.
08. 2012 sp. zn. III. ÚS 386/2012, ako i na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.

3. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že proti predmetnému uzneseniu, bodu 1,
odvolanie nie je prípustné. Odvolanie povinnej považoval prakticky za rozšírenú podobu sťažnosti zo
dňa 12. 10. 2018, pričom v napadnutom uznesení bolo dostatočne odpovedané a podané vysvetlenie.
Poukázal, že spis má už 179 strán, pričom prevažnú väčšinu písala povinná alebo zapríčinila vznik
týchto písomností. Napriek tomu, povinná nevysvetlila, ako mieni uhradiť alebo vyrovnať sa svojvoľného

užívania jeho podielu rodičovského majetku, ktorý trvá minimálne 20 rokov. V tomto spore sa jedná len
o 1/6, pričom povinná vie, že podľa dohody za života rodičov mu prislúcha 1 (značná časť záhrady-
močariská, vodná plocha- murovaná garáž boli rekultivované, vybudované výlučne z jeho prostriedkov).
Mal za to, že z bodu 2 na strane 2 odvolania vyplýva nedostatočná súdnosť povinnej aj je psychická
labilita.

4. Povinná vo vyjadrení k vyjadreniu oprávneného uviedla, že vyjadrenie oprávneného je iba
pokračovaním násilného, tyranského a neľudského správania voči nej ako i jej rodine. Tvrdenia
oprávneného vo vzťahu k jej odvolaniu označila za irelevantné. Uviedla, že bratovi vždy chýbali peniaze,
ktoré si požičal od rodičov a potom nikdy nevrátil. Naviac neuviedol žiadne tvrdenia o predmetných

skutkových okolnostiach. Opätovne poukazovala, že oprávnený poveril vykonávaním exekúcie Sloní s.
r. o, t. j. pôvodné poverenie zostalo v platnosti. Následné poverenie iného exekútora je novým poverením
po uplynutí premlčacích lehôt, pričom sa súd nevysporiadal ani so vznesenou námietkou premlčania.
Postup súdu, ktorý o návrhu exekútorky nerozhodol, ale o návrhu právneho zástupcu oprávneného nazmenu exekútora rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehote, je diskriminačný a neprípustný s
porušením rovnosti v konaní a rovnosti zbraní, resp. s porušením aj ďalších garantovaných základných
ľudských práv a slobôd s prekračovaním právomoci Okresného súdu Komárno. Konanie súdu označila

za svojvoľné, arbitrárne a jeho závery sú v zrejmom skutkovom i právnom omyle v rozpore s platným
právnym poriadkom Slovenskej republiky.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal

odvolanie povinnej bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie povinnej
proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol sťažnosť povinnej je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP
odmietnuť a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, týkajúcom sa zamietnutia návrhu
povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci exekučné konanie začalo dňa 16. 03. 2010, kedy bol súdnemu

exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabó, so sídlom Exekútorského úradu Komárno, Palatínova 41 doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej
inštancii doručené dňa 09. 04. 2010, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu- rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26. 09. 2006 č. k. 6C/91/2002-230
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 04. 2007 č. k. 5Co/301/2006-260, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 14. 06. 2007 a vykonateľnosť dňa 18. 06. 2007. Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 15. 02. 2012 č. k. 13Er/373/2010-15 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Ladislava Szabóa zo dňa 01. 04. 2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov
právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 54,06 eura. Súd prvej inštancie
dňa 03. 10. 2012 v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku poveril vykonaním exekúcie súdneho

exekútora. V priebehu exekučného konania povinná dňa 22. 10. 2013 doručila súdu prvej inštancie
návrh na zastavenie exekúcie. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24. 10. 2013 č. k.
13Er/373/2010-34 vyzval povinnú na doplnenie podania zo dňa 18. 10. 2013. Proti tomuto uzneseniu
podala odvolanie povinná. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13. 12. 2013 č. k. 13Er/373/2010-40
v spojení s opravným uznesením zo dňa 04. 02. 2014 č. k. 13Er/373/2010-53 exekúciu v časti o

vymoženie sumy prevyšujúcej sumu 410,34 eura a v časti o vymoženie 15,5% úroku z omeškania ročne
zo sumy prevyšujúcej 229 eur vyhlásil za neprípustnú a v tejto časti exekúciu zastavil. Proti tomuto
uzneseniu podala odvolanie povinná. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.
02. 2014 povinná opakovane žiadala o zastavenie exekučného konania a prerušiť konanie. Krajský
súd v Nitre uznesením zo dňa 28. 08. 2014 č. k. 7CoE/82/2014-74, právoplatným dňa 12. 12. 2014

odvolanie povinnej proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 04. 02. 2014 č. k. 13Er/373/2010-55
odmietol, uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 13. 12. 2013 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 04. 02. 2014 č. k. 13Er/373/2010-53 potvrdil a oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11. 05. 2015 č. k. 13Er/373/2010-79, právoplatným
dňa 05. 06. 2015 návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ako i návrh na prerušenie konania zamietol.

Povinná dňa 14. 08. 2015 doručila súdnemu exekútorovi námietky proti trovám exekúcie a dňa 24. 08.
2015 námietky proti exekúcii. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21. 09. 2015 č. k. 13Er/373/2010-93
vydaným vyššou súdnou úradníčkou, námietky povinnej proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie
zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala povinná odvolanie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.
06. 2016 č. k. 13Er/373/2010-109 námietky povinnej proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie

zamietol. Súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová, so sídlom Exekútorského úradu Levice, Mlynská
3 ako náhradníčka súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa dňa 08. 08. 2017 doručila súdu prvej
inštancie podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1
Exekučného poriadku z dôvodu, že šetrením bolo zistené, že povinná nevlastní majetok, postačujúci na
úhradu pohľadávky a trov exekúcie. Dňa 30. 05. 2018 oprávnený doručil súdu prvej inštancie návrh na

zmenu súdneho exekútora. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 31. 08. 2018 č. k. 13Er/373/2010-145
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie vedenej súdnou
exekútorkou JUDr. Ivetou Ailerovou, poveril súdneho exekútora JUDr. Vojtecha Markoviča, PhD., so
sídlom Exekútorského úradu Komárno, Bratislavská cesta 4303, ktorý bude v exekúcii na vymoženie
pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie ďalej pokračovať na základe poverenia

vydaného Okresným súdom Komárno č. 5401 075998 zo dňa 03. 10. 2012. Súdnej exekútorke JUDr.
Ivete Ailerovej nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie. Proti tomuto uzneseniu v časti, v ktorej
súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vydanému vyšším súdnym úradníkom
podala povinná sťažnosť. Sťažnosť odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto častinesprávne, nejasné, nepreskúmateľné, nezákonné, svojvoľné, protizákonné. Návrh oprávneného jej
nebol doručený. Proti nešpecifikovanej pohľadávke s príslušenstvom vzniesla námietku premlčania.
Zároveň povinná v sťažnosti navrhla exekúciu zastaviť z dôvodu, že oprávnený splnomocnil právnickú

osobu Sloni s. r. o. na vymáhanie tej istej pohľadávky. Podľa povinnej nie je možné viesť exekučné
konanie súčasne na rôznych orgánoch alebo organizáciách a návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora po podaní návrhu súdnej exekútorky na zastavenie exekučného konania a po splnomocnení
aj Sloni s. r. o. má charakter späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. Podľa jej
názoru súd rozhodol nad rámec podaného návrhu, napadnuté uznesenie je vydané po uplynutí zákonnej

lehoty od podania návrhu. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

11. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý

napadnuté uznesenie vydal.

12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

15. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému odvolanie nie je prípustné.

16. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon vylučuje možnosť napadnúť rozhodnutie súdu
prvej inštancie riadnym opravným prostriedkom. Uvedené platí i v prípade, pokiaľ rozhodnutie obsahuje
nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie. Poučenie o prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu,

protiktorémuvskutočnostizákonodvolanienepripúšťa,nezakladáprocesnéúčinkypodanéhoodvolania
a také odvolanie musí odvolací súd odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné.

17. Odvolanie podľa novej právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku ostáva ako jediný riadny
opravný prostriedok proti rozhodnutiam súdov, pričom právna úprava odvolania v sporovom konaní

vychádza z princípu neúplnej apelácie. Základná koncepčná zmena sa týka prípustnosti riadneho
opravného prostriedku (odvolania) voči uzneseniam súdu prvej inštancie. Zavedenie sťažnosti
ako systémového opatrenia na odbremenenie odvolacích (druhoinštančných) súdov zákonodarcovi
umožnilotaxatívnymvýpočtomvymedziťprípustnosťodvolaniavočiuzneseniam.Odvolaniejeprípustné
proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa podať odvolanie proti

uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
o zamietnutí sťažnosti povinnej je také rozhodnutie, proti ktorému Civilný sporový poriadok odvolanie
nepripúšťa. Z taxatívneho výpočtu uznesení súdu prvej inštancie v ust. § 357 CSP vyplýva, že zákon
nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí sťažnosti proti
uzneseniu o zmene súdneho exekútora. V tomto smere súd prvej inštancie v napadnutom uznesení

správne poučil povinnú, že odvolanie proti výroku 1 uznesenia nie je prípustné.18. Odvolací súd preto (a contrario), aplikujúc ustanovenie § 355 ods. 2 CSP posúdil podané odvolanie
povinnej proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol sťažnosť povinnej ako neprípustné a ako také
ho podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Exekučný poriadok podrobne upravuje dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne
zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k
takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku).

22. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak:
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m)rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval

nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

23. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

24. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

25. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

26. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu
o odvolaní proti napadnutému uzneseniu je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Civilný sporový poriadok v § 379 ustanovuje
výnimky zo zásady viazanosti odvolacieho súdu rozsahom podaného odvolania. V týchto prípadoch

odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.

27. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci pri rozhodovaní o odvolaní povinnej proti uzneseniu súdu prvej inštancie v častí, týkajúcej sazamietnutia návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, sa zaoberal len námietkami povinnej uvedenými v
odvolaní. Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil
a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v preskúmavanej časti, a preto s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na zastavenie
exekúcie bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

28. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne
a dostatočne preskúmal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení § 57 a nasl. Exekučného
poriadku, ako aj správne ustálil, že v danej veci povinná nepreukázala existenciu žiadneho dôvodu
na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31. 03. 2017. Skutočnosti uvádzané povinnou ohľadne kauzálnej nepríslušnosti, splnomocnenia
spoločnosti SLONI, s. r. o. oprávneným, spochybňovanie rozhodnutia súdu prvej inštancie o zmene

súdneho exekútora nezakladá žiadny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie citovanej právnej
úpravy. Rovnako súd prvej inštancie správne poznamenal, že podnet súdnej exekútorky JUDr. Aleny
Szalayovej, ako náhradníčky pôvodného súdneho exekútora, doručený súdu prvej inštancie dňa 08. 08.
2017, na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku z dôvodu nemajetnosti povinnej, je nedôvodný z dôvodu, že na základe nálezov Ústavného

súdu bola povinnej vyplatená Okresným súdom Komárno v roku 2017 úhrnom suma 10.000 eur, túto
skutočnosť súd prvej inštancie oznámil aj súdnej exekútorke, ktorej doručil aj vyjadrenie oprávneného,
v ktorom oprávnený uviedol, že povinná majetkom, na ktorý súdny exekútor vydal aj exekučný príkaz
(zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre
k. ú. X.) disponuje. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že podanie súdnej exekútorky doručené

súdu prvej inštancie dňa 08. 08. 2017 nie je návrhom na zastavenie exekúcie, na základe ktorého je
súd povinný zastaviť exekúciu, ale len podnetom, ktorým navrhuje jej zastavenie zo zákonných dôvodov
uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Záverom odvolací súd, reagujúc na námietky povinnej
v odvolaní o nepreskúmateľnosti, nezákonnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, o odňatí možnosti jej
konať pred súdom, ako i porušení jej práva na spravodlivý súdny proces uvádza, že obsahom práva na

spravodlivýsúdnyproces(čl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky)jeumožniťkaždémubezakejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Odňatie možnosti účastníka konania domáhať sa svojho práva na súde, ku ktorému podľa
povinnej v tomto prípade došlo, možno v širšom poňatí chápať i ako tzv. denegatio iustitiae (t.j. odopretie
spravodlivosti), od ktorého sa odvíja i základný princíp, zákaz odopretia spravodlivosti, podľa ktorého

je súd povinný poskytnúť ochranu každému, kto tvrdí, že jeho právo je ohrozené alebo porušené a
vec patrí do právomoci súdu a sú splnené všetky zákonom stanovené procesné podmienky. Odopretie
spravodlivosti, ktoré je porušením tohto princípu možno charakterizovať ako stav, kedy príslušný súd
výslovne, či fakticky odmieta vo veci konať. Ide napríklad o situáciu, keď vo veci súd nerozhodne vôbec
alebo konanie zastaví bez toho, aby boli na takýto postup splnené zákonné podmienky. V predmetnej

veci k žiadnemu z uvedených prejavov porušenia uvedených princípov nedošlo. K porušeniu ústavného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemôže dôjsť tým, že nebolo rozhodnuté v súlade
s predstavami účastníka konania. Obsahom tohto ústavného práva nie je totiž právo na rozhodnutie v
súlade s právnym názorom účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
13. novembra 2002 sp. zn. II. ÚS 218/02) a tiež neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za

porušenie tohto základného práva (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z o dňa 3. marca
2004 sp. zn. I. ÚS 50/04).

29. S poukazom na uvedené odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, bol toho názoru, že v
predmetnom exekučnom konaní nie je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods.

1 EP a návrh povinnej na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému oprávnenému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa (§ 262 ods. 2 CSP).Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).