Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244507
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111244507.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková, v právnej veci žalobkyne: G. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom R. č. XX, XXX XX L., práv. zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o.,
so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o náhradu škody, o
odvolaní žalobkyne proti 2. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 9.4.2014,
č.k. 10C/185/2011-565, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C 185/2011-565 zo dňa 9.4.2014

vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 10C 185/2011-565 zo dňa 9.4.2014 návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie v právnej veci 10C/185/2011 zamietol. Okresný súd zamietol aj návrh žalobkyne na
náhradu škody vo výške X.XXX,XX eur a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu škody v sume
X.XXX,XX € s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným
postupu NBS pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE.

3. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že ako člen PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE /ďalej len Družstvo/ vložila peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich zhodnotenia,
nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich

zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch ZoCP). Družstvo
tak robilo na základe verejnej ponuky Družstva v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre
finančný trh rozhodnutím UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.03.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe
verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú
uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. /ďalej Obchodník s CP / s

názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch,
o správe aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia
peňažných prostriedkov vložených žalobkyňou do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície
podľa zmluvy 8%. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosťCAPITAL INVEST, o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa
zákona o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných
služieb NBS do 01.03.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb.

Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so
zákonom č. 566/1992 Zb. O Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP).)
ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Žalobkyňa vložila peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že sa spoliehal na

to, že Družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude
zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale aj budú
zhodnotené v garantovanej výške.

4. Žalobkyňa sa na základe informácie od Družstva v máji 2010 dozvedela, že Obchodník s CP s
Družstvom k 30.04.2010 skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov,

ani zverené peňažné prostriedky a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu žalobkyňou
zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania
Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla žalobkyni škoda, ktorá predstavuje
sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože Družstvo žalobkyni nevyplatilo finančné prostriedky
zhodnotené o dohodnutý zisk.

5. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením
zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú žalobkyni. Žalobkyni
vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad
činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení

závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila riadne a včas úkony
potrebnénanápravuzistenýchnedostatkov,aninaichzamedzeniedobudúcnosti,pričommuselavedieť
z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom
chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na
ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíval v tom, že vo vzťahu k Družstvu NBS

nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s
CP a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS najmä neupozornila včas Družstvo na
možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS ďalej zbytočnými prieťahmi,
resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné
opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom

nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobkyne. Obchodník s CP mohol pokračovať
v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane žalobkyne až do 01.03.2011, kedy NBS
odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa až po podaní žaloby požiadala žalovaného

o predbežné prerokovanie nároku. Ďalej uviedol, že návrh je neopodstatnený, nakoľko žalobkyňa spolu
s návrhom súdu a ani žaloanému s návrhom na predbežné prerokovanie nároku nepredložila žiadne
dôkazy. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa si mala svoju pohľadávku uplatniť
v konkurznom konaní, nakoľko na Družstvo bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 3K 95/2010 zo dňa 11.04.2011, ktoré bolo dňa 18.04.2011 zverejnené pod značkou

K000394, v časti 75 B Obchodného vestníka číslo 75/2011. Žalovaný vo svojom písomnom doplnení
vyjadrenia k návrhu doručenom súdu dňa 24.08.2012 uviedol, že Podielové družstvo slovenské
investície a jeho dcérske spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské
investície a Sporiteľné družstvo stred BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "Slovenské
investície" - sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vyvíjali činnosť podľa Obchodného zákonníka.

Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán
družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú
zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Žalobca
ako investor musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný
výnos nie je zárukou budúcich výnosov, tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001

Z.z. ZoCP. Spoliehanie sa žalobcu na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými
je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v
garantovanej výške ( 8% p.a.), sú účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Žalovaný
vo vyjadrení ďalej uviedol, že Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešliod 01.01.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2
ZoCP (právoplatným dňa 28.03.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové
hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou

informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné
rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods.
7 ZoCP a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP)
a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte
investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého

vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis,
ktorý Prospekt investície musí obsahovať (§128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Zákonnej úprave odporuje
a je zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu
o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP.

ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval sa
len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu
v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi
Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah, a teda eventuálne nedodržiavanie povinností zo
zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by vo všeobecnosti

bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Žalovaný vykonával
dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom
limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt ustanovených v ZoCP, teda kontroloval zverejnenie schváleného Prospektu investície pred
začatímverejnejponuky(§126ods.2ZoCPa§127ZoCP),aktuálnosťprospektuinvestíciepočaslehoty

trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou
od 01.06.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt
dodržiava schválený Prospekt investície. NBS teda nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad

nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to
bolonezákonnýmprekročenímjejkompetencie.Zpolročnýchspráv DružstvapredkladanýchDružstvom
NBS nevyplývaližiadneindícieaani informácieozhoršenejfinančnejsituáciiDružstva,ktorábyohrozila
vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Družstvo od začiatku obchodnej
spolupráce s Obchodníkom s CP, nemalo žiadne výhrady k činnosti Obchodníka s CP a ani nikdy

NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu,
že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje škodu
Družstvu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s CP listom doručeným NBS dňa
15.04.2010žiadaloDružstvoopreskúmaniepostupuObchodníkasCPažiadaloovykonaniedohľaduna

mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom
súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s
informáciamiuvedenýmivpodnetevykonalaihneďvobdobíod20.04.2010do06.05.2010uObchodníka
s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo
investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia

klientov Obchodníka s CP, NBS v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP, vydala rozhodnutie č.
ODT-8305/2010 zo dňa 12.07.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať
sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného
súhlasu NBS. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi
s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/

ZoCP. V rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s
CP rozklad. V konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky
Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011,
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2011.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že NBS listom zo dňa 20.04.2010 vyzvala Družstvo,
aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v
zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže v družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých
do prospektu investície, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôtinvestorom a v dôsledku ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť prospektu investície. Družstvo
podalo dňa 28.04.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva
nebola úplná. NBS vyzvala Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o

predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky
neodstránilo. NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č.
OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.08.2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila. Družstvo podalo proti
uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS,
ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 08.12.2010.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS ako prvostupňový útvar dohľadu
nad finančným trhom listom č. ODT-10890/2010 zo dňa 27.08.2010 doručila Družstvu oznámenie o
začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície
a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené vydaním
rozhodnutia č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.05.2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových

hodnôt. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2011. Žalovaný vo vyjadrení ďalej namietal, že
podľa vyjadrenia Družstva malo Družstvo poskytnúť Obchodníkovi s CP XX.XXX.XXX,XX €. NBS pri
výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s CP nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu,
že by Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS nebola pri vykonávaní dohľadu
nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, postupovala v súlade so ZoCP, preto žalovaný žiadal

návrh zamietnuť.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 09.04.2014 doručil súdu návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie podľa ustanovenia § 109 ods.1 písmeno c/ O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 1

O.s.p., podľa ktorého vnútroštátny súd je povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených
záujmov účastníkov konania.

9. Návrh bol odôvodnený na tom skutkovom základe, že sa žalobca pred vnútroštátnym
súdom domáha náhrady škody proti členskému štátu z titulu zodpovednosti za škodu ktorá mu

mala byť spôsobená nesprávnym a neodborným dohľadom zo strany verejnoprávneho orgánu a
to NBS nad Družstvom, ktorého bol členom a Obchodníkom s CP, ktorého Družstvo používalo na
zhodnocovanie finančných prostriedkov získaných od žalobcu. Družstvo zhromažďovalo peňažné
prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe verejnej ponuky

majetkových hodnôt podľa ust. § 126 zákona o cenných papieroch, a to na základe zverejneného
Prospektu investície, ktorý schválila NBS. Prospekt investície bol vypracovaný k 20.02.2002 a doplnený
dodatkami a zo dňa 21.03.2003, 03.06.2008. Dohľad nad aktuálnosťou, úplnosťou a pravdivosťou
prospektu bol zverený NBS. Podľa návrhu žalobcu právna úprava inštitútu prospektu investície
obsiahnutá v zákone o cenných papieroch je výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ES

Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke
cennýchpapierovaleboichprijatínaobchodovanieaozmeneadoplnenísmernice2001/34/ES.Žalobca
uviedol vo svojom návrhu, že Družstvo svojim konaním porušovalo, okrem iných ustanovenie § 125 c/
ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31.12.2006 , avšak NBS
voči družstvu úradne zasiahla už v máji 2011 vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti, s odvolaním sa

na to že NBS dohliadať ani sankcionovať Družstvo pred 01.06.2010 nemohla za prípadné nedodržanie
prospektu investície a pred 01.01.2009 ani za prípadné neaktualizovanie prospektu investície z dôvodu,
že nemala na to zákonné kompetencie. Súd podľa návrhu žalobcu mal položiť Súdnemu dvoru EÚ
dve prejudiciálne otázky a to prvú či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie
do vnútroštátneho poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s

inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho
parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o
ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES a na tento inštitút verejnej
ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za
škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad

subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje,
že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo
Európskej únie nevzťahuje. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku mal súd položiť druhú otázku
v tom znení či je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní v Európskej únie v spojení s článkom 29Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej
ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/
34/ES ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v článku 21 ods. 3 písm. d) a f)

Smernice poukazuje vo vnútroštátnom v konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS
spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi
verejnú ponuku majetkových hodnôt, že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii
Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne
vykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej

legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu.

10. Žalovaný žiadal, aby súd zamietol návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa článku 267 (pôvodného článku 234) Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva, nakoľko žalobca zavádzajúco tvrdí, že Inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je
zjavne totožný s Inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v smernici Európskeho

parlamentu a Rady 2003/71/ES zo dňa 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke
cenných papierov, alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES v
platnom znení. Definícia verejnej ponuky do majetkových hodnôt do 21.07.2013 bol zakotvená v §
126 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a ich investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ZoCP), ktorým definícia verejnej ponuky

cenných papierov je zakotvená v § 120 ZoCp. Z týchto definícii je zrejmé, že ide o dva absolútne
odlišné Inštitúty, ktoré boli zavedené do právneho poriadku Slovenskej republiky od 01.01.2002 na
základe zákona ZoCP. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do právneho
poriadku Slovenskej republiky z dôvodu, aby upravila podmienky činnosti už v praxi existujúcich a
podnikajúcich podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala

a ani sa nevzťahuje z dôvodu rozdielneho zadefinovania verejnej ponuky cenných papierov a verejnej
ponuky majetkových hodnôt, ktoré zohľadňuje aj rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri
verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov
na základe zverejneného prospektu cenných papierov, ktorý pôvodne schvaľoval Úrad pre finančný trh
a to v období od 01.01.2002 do 31.12.2005 a neskôr po 01.01.2006 NBS. Podľa názoru žalovaného

táto zákonná úprava plne rešpektuje aj článok 16 Charty základných práv Európskej únie podľa
ktorého, sa sloboda podnikania uznáva v súlade s právom EÚ, vnútroštátnymi právnymi predpismi a
praxou. Podľa názoru žalovaného odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nemôže byť kladná a preto
je bezpredmetné zaoberať sa druhou prejudiciálnou otázkou položenou žalobcom v návrhu, nakoľko
alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré možno zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky

majetkových hodnôt začala v rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho a parlamentu
a Rady 2011/61/EÚ zo dňa 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a zmene na
doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009 (EÚ) číslo 1095/2010.
Alternatívne investičné fondy podľa vyjadrenia žalovaného tvoria heterogénnu skupinu investičných
združení rôznych právnym foriem zriadených v rôznych právnych systémoch. Cieľom smernice EÚ

2011/61/EÚ podľa bodu 4 v spojení s bodom 1 jej preambuly je ustanoviť vnútorný trh pre správcov
alternatívnych investičných fondov a harmonizovaný a prísny regulačný rámec ako aj rámec dohľadu
pre činnosti všetkých správcov alternatívnych o investičných fondov v rámci Európskej únie vrátane
správcov alternatívnych investičných fondov, ktorí majú sídlo v členskom štáte EÚ.

11. Pri rozhodovaní o tomto návrhu súd vychádzal z ust. § 109 ods. 1, písm. c) O.s.p. a čl. 267
Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie a dospel k záveru, že rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci a z
tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie ako aj z dôvodu, že prvostupňový súd nie je
súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva a

preto mu táto povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť
vyplýva po zhodnotení skutkových okolností len súdu, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný
prostriedok.

12. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd mal preukázané, že žalobkyňa sa

stala členkou Družstva na základe rozhodnutia jeho predstavenstva dňom 31.3.2013. Žalobkyňa na
základe predložených listinných dôkazov vložila finančné prostriedky na účet Družstva za účelom ich
zhodnotenia. Z obsahu Potvrdenia o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku na vyrovnávací podiel
mal súd preukázané, že žalobkyni zaniklo členstvo v Družstve dňa 10.12.2010, čim jej vzniklo právona vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške X.XXX,XX eur, ktorého splatnosť bola do 10.6.2011.
Žalobkyni vyrovnávací podiel vyplatený nebol. Pri vstupovaní do Družstva jej bolo povedané, že nad jeho
činnosťou vykonáva dohľad NBS, čo bolo kritériom pre jej rozhodnutie investovať finančné prostriedky

týmto spôsobom. Uplatneného nároku sa žalobkyňa preto domáha titulom náhrady škody voči štátu,
spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá nepostupovala v súlade so ZoCP, ako aj zák.
č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôsledku
tohto nesprávneho postupu jej DSI nevyplatilo vyrovnávací podiel. Žalobkyňa si pohľadávku prihlásila v
konkurze, ktorý bol na Družstvo vyhlásený uznesením súdu zo dňa 11.4.2011. Investíciami vloženými

do Družstva, ktoré tvorili vklady členov družstva, mal na základe zmluvy o riadení portfólia, uzatvorenej
medzi Obchodníkom s CP a Družstvom, právo disponovať výhradne Capital Invest, o.c.p.. Zmluva
bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou zo dňa 30.3.2010. Po zániku záväzkového
vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich
zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm, avšak
sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Finančné prostriedky, ktoré

Družstvo získalo od svojich členov, neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy, kde by bola
špecifikovanávýškaposkytnutejsumy,alezamestnanciObchodníkasCPpriamodisponovalispeniazmi
Družstva na základe udeleného súhlasu Družstva.

13. Okresný súd uplatnený nárok žalobkyne právne posúdil podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky (ďalej len Ústava), §§ 3 ods. 1 písm. d), 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ako aj §
127 ods. 2 a § 128 ZoCP.

14. Po zhodnotení všetkých dôkazov a posúdení veci podľa uvedených zákonných ustanovení mal
súd preukázané, že na základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh UFT

-002/2002/ SPI, zo dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002 (č.l. 122), bolo Družstvo oprávnené
ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným
dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie. Zo zmluvy
o zriadení portfólia zo dňa 2.6.2008 mal súd preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi Družstvom
a Obchodníkom s CP, CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. Predmetná zmluva bola Obchodníkom s CP

vypovedaná listom zo dňa 30.3.2010, s účinnosťou od 1.5.2010. Po tomto úkone Družstvo listom zo dňa
15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. V tomto
čase Družstvo však nepodalo žalobu voči Obchodníkovi s CP o náhradu škody na príslušný súd, ale
žiadalo NBS, aby situáciu riešila.

15. Na základe zisteného skutkového stavu, do 1.6.2010 NBS, ako aj jej právny predchodca Úrad pre
finančný trh v súlade so ZoCP a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
postupovalisprávnevovzťahukDružstvu,ktoréboloNBS povinnépredkladaťpolročnésprávyosvojom
hospodárení, z obsahu ktorých nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií
družstva, predovšetkým po tom, čo sa dňa 24.08.2007 uskutočnilo rokovanie so štatutárom družstva,

ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva a NBS. Obsah prerokovaných skutkových
okolností o činnosti Družstva mal súd preukázaný z obsahu zápisu z prerokovania problémov a
nezrovnalostí v činnosti družstiev zo dňa 24.8.2007. V písomnom stanovisku Družstva, doručeného NBS
dňa 10.10.2007, Družstvo zdôraznilo, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákona a Prospektu investícií
schválených Úradom pre finančný trh. Družstvo sa v odpovedi taktiež vyjadrilo k systému fungovania

družstiev vzhľadom na ich investičnú stratégiu (dlhoročná finančná spolupráca medzi spoločnosťami CI
HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami). Podľa názoru Družstva, narušenie tohto
systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody a aj náklady, keďže finančné vzťahy
medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. V odpovedi bolo zdôraznené,
že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou

družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu
dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá
boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. V odpovedi bolo zdôraznené, že za vyše päťročné obdobie
pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany
členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči

jednotlivým družstvám.

16. Listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 požiadalo Družstvo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník s CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia.Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu odporkyne mal
súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad
na mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo (list zo dňa 20.4.2010), aby predložilo žiadosť o

schváleniedodatkuprospektuinvestícietak,abyDružstvomohlopokračovaťvzhodnocovanífinančných
prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna.

17. Ďalej mal súd preukázané, že Družstvo NBS dňa 28.4.2010 predložilo žiadosť o schválenie dodatkov
k prospektu investície. Podaním žiadosti bolo začaté konanie OPK-5664/1/2010, ktoré však bolo podľa

ust. § 21 ods. 1, písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010,
zo dňa 10.5.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť
doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky žiadosti
neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím OPK-5664/1-5/2010, zo dňa 26.8.2010 konanie vo
veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS č. GUV-1744/2010, zo

dňa 8.12.2010. NBS súbežne začala voči družstvu konanie o uložení sankcie podľa ust. § 144 ods.4
ZoCP za porušenie ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods.1 písm. b), c) a h) ZoCP a ust. §
125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP. Rozhodnutím ODT-10890-4/2010, zo dňa 30.5.2011,
právoplatným dňa 18.7.2011, NBS Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím
však NBS nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu

ako podnikateľskému subjektu nemala. NBS na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva, ako
aj Obchodníka s CP podala dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení
zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii,
vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010, bolo dňa
10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin

podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona.

18. Súd vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9 zák. č. 514/2003
Z.z.. Žalobkyňa bola v konaní povinná preukázať súdu všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti

odporkyne za vznik škody, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bola členkou. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu,
ktorej sa nemôže zbaviť za predpokladu, že sú splnené všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti
kumulatívne (nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a neprávnym
úradným postupom štátneho orgánu). Ak nie je splnená čo len jedna z podmienok vzniku zodpovednosti

štátu za vznik škody, nie je možné nárok na náhradu škody priznať. V prípade zodpovednosti štátu za
vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, musí žalobkyňa v konaní splnenie všetkých
troch podmienok vzniku zodpovednosti spoľahlivo preukázať. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by
NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak v konaní bolo preukázané, že
NBS až od účinnosti ZoCP, t. j. od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ

majetkových hodnôt, Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nevykonávala a ani
nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl.2 ods. 2 Ústavy, ako aj v rozpore s ustanoveniami
ZoCP, ako aj zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

19. Súd návrh žalobkyne zamietol z dôvodu, že nepreukázala hneď prvú podmienku vzniku
zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup NBS. Návrh žalobkyne zamietol aj z dôvodu,
že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť. Žalobkyňa si svoj

nárok na náhradu škody uplatnila v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp. zn.
3K 95/2010 voči úpadcovi - Družstvu, ktorého členkou bola, čo znamená, že v prípade prebiehajúceho
konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného - žalobkyne,
ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného
konkurzualeboažvtedy,keďnebudenárokžalobkynenazákladeprávoplatnéhorozvrhovéhouznesenia

súdu uspokojený. Pohľadávka žalobkyne bola síce správcom konkurznej podstaty popretá, avšak
žalobkyňa podala na súde incidenčnú žalobu, o ktorej doteraz nebolo rozhodnuté a konkurz nie je
ukončený. Preto nie je možné ustáliť ani výšku prípadnej škody, ktorá žalobkyni mala vzniknúť, a preto
návrh na začatie konania o zaplatenie škody je možné považovať za predčasne podaný.20. Dôvodom zamietnutia je aj skutočnosť, že žalobkyňa ako bývalá členka Družstva, ktorá sa stala v
dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov Družstvom jeho veriteľkou, si svoje nároky na náhradu

škody môže uplatniť v zmysle ust. § 243 a ods. 4 Obchodného zákonníka, za splnenia podmienok
vzniku škody, voči členom predstavenstva Družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ust. § 244
Obchodného zákonníka. Takéto právo žalobkyni vyplýva z ust. § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods.
8 Obchodného zákonníka.

21. Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup,
ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým
je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by žalobkyni vznikla škoda. Žalobkyňa
poukazovala na to, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany
NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Ak Družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti,

vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na
ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky
nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo zmluvy, bolo by teoreticky možné
dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom
NBS, spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s

prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom
s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný od žalobkyni. Podľa
názorusúduzhoreuvedenýchdôvodovjeprípadnýnesprávnyúradnýpostupNBSvyplývajúcizdohľadu
nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane žalobkyne nedošlo k
vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS. Žalovaná

podľa názoru súdu v konaní preukázala, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom riadne
vykonávala. Súd sa priklonil k jej názoru, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom
rozsahu (dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade
s ust. § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad pre finančný trh schválil Družstvu
Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4, v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP),

posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť.
Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány Družstva. Odporkyňa tiež
preukázala, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení alebo správe portfólia. Prospekt
investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov verejnej
ponuky majetkových hodnôt, alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje. NBS nemohla vykonávať dohľad

nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. Až
od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava
schválený Prospekt investície.

22. Súd tiež uviedol, že štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti

Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy
Družstva sa spravovali v danom čase jeho stanovami a ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Žalobkyňa ako členka Družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné peňažné
prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv. Svoje práva mohla uplatniť na
členskej schôdzi, ktorá je najvyšším orgánom Družstva a prostredníctvom ktorej môžu členovia uplatňujú

svoje právo riadiť záležitosti Družstva. Činnosť Družstva členovia kontrolujú v jeho orgánov v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že počas
členstva v Družstve realizovala svoje oprávnenia vyplývajúce jej z členstva tak, že by aktívne zasiahla
do jeho činnosti a účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych
zástupcov Družstva.

23. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. §142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady
úspechu v konaní. Pretože úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, nebola jej náhrada trov priznaná.

24. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a navrhla rozsudok zmeniť a jej žalobe vo veci samej vyhovieť, alebo rozsudokv celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietla, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že
Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj
princípprávnejistoty,keďzákladnýmatribútomjeistotasubjektovpráva,žesavočinimbudezachovávať

právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými
právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedla, že sa
spoliehala na riadny výkon dohľadu zo strany žalovaného, pretože nemohla predpokladať, že dohľad
nad Prospektom investície je podľa žalovaného len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu
žalovaného, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií

nedefinoval a postup Národnej banky Slovenska bol preto svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa
na žalovaného z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 341/07, sp. zn. ÚS 243/07,sp. zn. PL. ÚS 21/96). Argument žalovaného, že upozornil Družstvo,
že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva posúdila
ako úplne irelevantný, nakoľko nemohla mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť. Nesúhlasila

so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením
zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcou v nesprávnom výkone dohľadu,
ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z.. Za obzvlášť nepochopiteľný žalobkyňa považovala záver
súdu, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode
došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu

a nie v dôsledku toho, že nebola "bdelá" s tým, že jej nepatrili ani zákonom stanovené právomoci
dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými by mohla zabezpečiť
dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt
donútiť. Uviedla, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných

subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 ZoCP ( platného v tomto znení od 1. 5. 2007) Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne
dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska napriek tomu, že žalovaný v priebehu
celého konania tvrdil opak- preto mala Národná banka Slovenska zisťovať všetky informácie a podklady
o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných Národnou bankou Slovenska Družstvu

(Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný
Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi. Povinný zákonný dohľad zo strany
Národnej banky Slovenska je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady
aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené
dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli

viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj žalobkyne. Poukázala na skutočnosť,
že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka
B.. Q.C., V.. preukázané, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila,
že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou
jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka

s cennými papiermi, t. j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované
v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. Národná banka Slovenska
sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo
po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených
spoločnosťou CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s. r. o., pričom posledné

dve spoločnostiboli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch
spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom B.. M. Č., vtedajší predseda
predstavenstva obchodníka. Odvolateľka poukázala ďalej na to, že Národná banka Slovenska naďalej
akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov
s CI HOLDINGa. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie

voči obchodníkovi(ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške XX
XXX eur nevyužila svoje kompetencie v zmysle ZoCP a neprijala žiadne následné kontrolné alebo
významnejšie opatrenia(predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo Družstvu, resp.
zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo
obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s

cennýmipapiermivyústilovroku2010donedostupnostiňouvloženýchprostriedkovdoDružstva,pričom
banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už
nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu jej banka svojim zanedbateľným
dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala ďalej na skutočnosť, že Národnábanka Slovenska tým, že dňa 4. 3.2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a
Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie Zákona o cenných papieroch; z
uvedeného vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011

Národnou bankou Slovenska.

25. Odvolateľka ďalej uviedla, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30. 5.2011, č.
ODT-10890-4/2010 (právoplatným dňa 18. 7. 2011) zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt
z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že Národná banka Slovenska ustálila trvanie

neaktuálnosti prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje do neho zahrnuté boli v skutočnosti
neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. 12. 2006, kedy došlo v sídle Národnej banky
Slovenska dňa 27. 8. 2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva za účelom
prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo
majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa
majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových

hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva boli neaktuálne už k 31. 12.
2006.Z uvedeného vyplýva, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s
§ 128 ods.1 písm. b/, c/ a h/ a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP od 31. 12. 2006,
avšak Národná banka Slovenska voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti ).
Žalobkyňa konštatovala, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať

veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a
nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa
v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až
na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo

dňa 11. 4. 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009),ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného
správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto žiadna platná právna norma neumožňuje
vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak žalobkyňa doposiaľ nemala možnosť
vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej a prvoinštančného súdu povinný
jej dané plnenie vrátiť. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nezohľadnil správu o stave konkurzu,

ako aj výpoveď ustanoveného správcu konkurznej podstaty, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci vzhľadom na zistený skutkový stav. Odvolateľka napokon zdôraznila, že podmienkou vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003
Z.z. nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, keďže
citovaný zákon upravujúci osobitný druh zodpovednosti nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z

osobitných predpokladov tejto zodpovednosti.

26. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie pri konaní v prejednávanej veci
postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého

zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku
mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už
predložené žalobkyňou alebo žalovanou. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné
dôležité skutočnosti (§ 186 C.s.p.), pretože na prvoinštančnom súde už od 2. 7. 2012 pravidelne

prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že je
povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, keď aj podľa
konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR, všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky nastolené
stranou, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu a

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 241/07). Uviedla, že podstatou práva na
spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní a teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce
názorom a predstavám žalobkyne, a preto jej tvrdenie, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

považuje za denegatio iustitiae, je účelové. Žalobkyňa nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a
vymoženie svojho nároku, pretože nepodala žiadny návrh proti členom predstavenstva ani členom
kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie, za hospodárenie a nakladanie s
jeho majetkom. Poukázala na skutočnosť, že kompetencie Národnej banky Slovenska pri vykonávanídohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z
Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány verejnej moci môžu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom je vylúčený

extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných princípov vyplývajúcich z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
stým, že Národná banka Slovenska postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými právnymi predpismi,
nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a aj Obchodníkovi s
cennými papiermi dodržiavala zákonné pravidlá, zakotvené ustanoveniami zákona o dohľade a ZoCP.
Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa mohla požiadať Národnú banku Slovenska o

vysvetlenie jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom a muselo jej
byť známe, že s investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou
budúcich výnosov s tým, že Národná banka Slovenska môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu
len za také porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré
zároveň patria do pôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu a až od účinnosti novelizovaného ust.
§129 ods. 3 ZoCP ( teda až od 1.6.2010), boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom
uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla Národná
banka Slovenska dohliadať, či Družstvo schválený Prospekt investície dodržiava. Uviedla, že povinnosť
aktualizovať Prospekt investície bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
až od 1.1. 2009, na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 ZoCP v znení zákona č. 558/2008 Z. z. a

počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt, štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a
úplnosť údajov v Prospekte investície a informácie a podklady, ktoré má Národná banka Slovenska
zisťovať v rámci predmetu dohľadu, sa vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného
subjektu so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom

verejnej ponuky majetkových hodnôt žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia,
na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, a preto reálne neexistujúce povinnosti Družstva nemohla
Národná banka Slovenska kontrolovať, nakoľko vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt mali
súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa ust. § 129 ods. 1 písm. b/ ZoCP spočívajúcej
v tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt

muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a
doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Preto za dodržiavanie Prospektu
investície Družstva bolo aj voči členom družstva vždy zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán,
atobezohľadunafakt,čivyhlasovateľoviverejnejponukymajetkovýchhodnôttátopovinnosťbolaalebo
nebola osobitne zákonom uložená. Žalovaný uviedla, že Národná banka Slovenka mohla kontrolovať

len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, a to,
či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako
vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ust. §
130ZoCP,pričomtietoinformácieNárodnábankaSlovenskanepotvrdzovalaaaninemohlapotvrdzovať,
pretože mohla postupovať len v súlade s bývalými ustanoveniami § 129, § 130 ZoCPa nemohla

potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Žalovaná namietla, že nikdy počas súdneho
konania netvrdila, že obchodník CI a Družstvo nepatria medzi dohliadané subjekty, ale zdôraznila,
že nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ktoré malo široký predmet činnosti.
Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že vo vzťahu k Družstvu bola Národná banka Slovenska nečinná
nakoľkovydalarelevantnérozhodnutia,pričomsanedopustilažiadnychprieťahovvkonaniapostupovala

v rámci jej oprávnení a v súlade so ZoCP, zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj Ústavou SR.

27. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/4968/2009 žalovaná
uviedla, že tento primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne

a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci a z jeho
odôvodnenia zároveň vyplýva, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku
škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných
nárokov osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a preto zodpovednosť
štátu v prípade, ak existuje iný dlžník, je zodpovednosť subsidiárna a tiež objektívna, ktorej saštát

nemôže zbaviť, a preto musia byť najskôr využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom
a následne musia byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané všetky tri predpoklady tejto
zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené súčasne. Uviedla, že skutočná existencia pohľadávky
žalobkyne a jej výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaniach, pokiaľich správca konkurznej podstaty Družstva neuzná skôr a až následne, ak pohľadávka žalobkyne voči
Družstvu nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže žalobkyni vzniknúť škoda.

28. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (378 ods. 1, § 379, § 380
ods.1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané
dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a v dostatočnom
rozsahu odôvodnil (§220 ods. 2 C.s.p.).
29. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe

súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), odvolací súd
sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods.2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi
sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu na náhradu škody
spôsobenej orgánom štátu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie(§ 387 ods.2,3 C.s.p.).

30. V súvislosti so žalobkyňou podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1
C.s.p.),podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak

kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť
napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na
základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích
dôvodov žalobkyne obsiahnutých v podanom odvolaní a v záujme riadneho vysporiadania sa s
odvolacími námietkami žalobkyne dopĺňa nasledovné.

31. K žalobkyni uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§191C.s.p.,atovzhľadomnato,žesúdvzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej

inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozporv hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený

odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými.

32. K námietke odvolateľky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd
prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny
právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.33. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody je v danom prípade
ust. § 9 zákon č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má

povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom
(kumulatívnom)splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

34. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení §9
bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť
do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo

oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

35. Zákon č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba
javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O
vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a
následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom

otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ

vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť,
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.

Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou

zákon spája zodpovednosť za škodu.

36. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie

bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre

takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,
príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škodaby bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,

v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

37. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska (ďalej „NBS“) pri vykonávaní dohľadu
nad činnosťou Družstva. V danom prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad

činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný
rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129ods. 3 zákona
č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.),teda až od
1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak,že Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený Prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava

schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle §125c ods. 1
v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
(novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia
verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov Prospekte

investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128ods. 1 písm. h/
ZoCP pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).Preto tieto
neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými

ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovaťlento,čiDružstvoplníinformačnépovinnostivzmysleust.§§126až130zákonač.566/2001
Z.z. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa si
musela byť vedomá toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001Z.z. v znení platnom

do 21.7.2013; §§ 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom
č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na
ťarchu NBS v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide
o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

38. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti Národnej banky Slovenska
v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko ZoCP neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani NBS z neho nevyplývala
povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť
štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie

svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno
prehliadnuť,žeštátjepovinnýstriktnedodržiavaťprávovjehoideálnej(škodunepôsobiacej)interpretácii
vo svetle presne zákonom stanovených povinností Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol
zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal
mylným, zasahujúcim do základných práv žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto

postup žalobkyňa vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii
zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

39. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že
jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných

finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že
obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva. Uvedené znamená, že
riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny
na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (čl. III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5zákona
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient

obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií
niejezaručená.ŽalobkyňasiakočlenkaDružstva,ktorézatýmtoúčelomzhodnocovaloportfólio,musela
byťvedomá,ževývojnafinančnýchtrhochnemožnosistotoupredpovedaťaodhadnúť(čojepodstatným
znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia NBS zodňa 21. 12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska
zo dňa 1.3. 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako

regulovanú Národnou bankou Slovenska. Činnosť Družstva, ktorého bol žalobkyňa v rozhodnom
čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich
zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné
riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania, kedy zodpovednosť
štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či

sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobkyni.

40. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkami žalobkyne o nedostatočných opatreniach NBS
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi
pri činnosti voči Družstvu, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s cennými papiermi (v
konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi

s cennými papiermi pokutu vo výške XX XXX,XX eur, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008,
č.OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške X XXX,XX. eur
a následne rozhodnutím zo dňa 21.12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi
s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že žalobkyňa sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho

úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa týka hmotnoprávneho
posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej
banky Slovenska, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona,
právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné
od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

41. Z uvedeného je potom bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou
Slovenska.

42. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazovala žalobkyňa, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok
sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu
tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho, Najvyšší súd ČR v odôvodnení

uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa
posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa
odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia.
Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale

súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia
pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V
tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť
objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy,
ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na

plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej
triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že
žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z
tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR vyplýva, že a/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v

konkurznom konaní žiadnu sumu, b/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než
pri rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.
V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu
majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu.Za tohto

stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci
konkurznéhokonanianedostanenič)avzhľadomnatonemožnoustáliťanivýškuškody.Pretojesprávny
záver súdu prvej inštancie i v tom, že žaloba bola podaná predčasne.43. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne k okolnosti, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.) a o tom, že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.) odvolací súd konštatuje, že namietané
pochybenia v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci nezistil. Pokiaľ súd prvej inštancie v
priebehu pojednávania nariadeného na deň 2.10.2017 ako nadbytočné zamietol návrhy žalobkyne na
doplnenie dokazovania uvedené v jej podaní zo dňa 25.9.2017 (zabezpečenie účtovníctva družstva
PDSI, vyžiadanie správy o stave konkurzu a vykonanie výsluchov svedkov B.. Q. C. V.., A.. W., B..

Š., B..C. L.M. K. B.. E. W.), jeho postup bol v súlade s ust. § 185 ods.1 C.s.p.. V zmysle citovaného
ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania, keď rozhodnutie, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná, je vždy vecou súdu.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách
prvoinštančného konania nenapadnutého odvolacími dôvodmi , podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne

správny potvrdil.

45. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal proti žalobkyni
nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto

rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).