Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010443
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116010443.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Petra

Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci obžalovaného Q. C., stíhaného pre pokračovací
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, v bode 1./ v jednočinnom súbehu s prečinom
podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.09.2018, sp. zn. 6T/31/2016, na verejnom zasadnutí konanom
v Bratislave dňa 12. 09. 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok

vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému Q. C., nar. XX.XX.XXXX N. C., trvale bytom C., H. D.Č. Č.. XX, R.. Č.. C. C., K. N. Č..
XX/X,

u k l a d á

podľa § 219 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušujú sa výroky o treste a upustení od uloženia súhrnného trestu:

- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/30/2016, z 29.02.2016, právoplatného
07.07.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/181/2016, z 02.12.2016, právoplatného
21.12.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/120/2017, z 10.08.2017, právoplatného
19.09.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4T/33/2017, zo 04.09.2017, právoplatného
22.09.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/31/2016 zo dňa 25.09.2018 bolo rozhodnuté, že
obžalovaný Q. C., rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.03.2017, sp. zn. 6T/31/2016, bol

právoplatne uznaný za vinného v bodoch 1./ a 2./ zo spáchania pokračovacieho prečinu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa
§ 219 ods. 1 Trestného zákona, v bode 1./ v jednočinnom súbehu s prečinom podielnictva podľa § 231
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1./ 10.04.2016 v čase približne medzi 01.40 h a 02.00 h v Bratislave v nočnom spoji MHD počas jazdy

zo zastávky MHD D. H. K. E. pred zastavením na zastávke MHD R. zobral od Q. K. dva kusy 5-eurových
bankoviek a bankomatovú platobnú kartu VISA Tatra banky, a. s., číslo karty: XXXXXXXXXXXXXXXX,
patriacu poškodenej Z.. Z. D., ktorá bola vystavená k osobnému účtu poškodenej, pričom o týchto
veciach vedel, že tieto boli Q. K. odcudzené poškodenej Z. D. dňa 10.04.2016 v Bratislave v čase okolo
01.40 h na D. H. na zastávke MHD, kde sa v tom čase spolu s Q. K. obvinený nachádzal, pričom videl,

ako Q. K. rukou vytiahla z kabelky, ktorú mala poškodená stojaca na zastávke prevesenú cez pravé
rameno, peňaženku obsahujúcu aj vyššie uvedené veci, pričom za tento skutok A. Q. K. trestne stíhaná
ako obvinená za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, písm. f/ Trestného zákona v samostatnom
trestnom konaní,

2./ následne 10.04.2016 v čase okolo 02.20 h v Bratislave, na R. L. Č.. X, na čerpacej stanici ÔMV
neoprávnene použil odcudzenú platobnú kartu uvedenú v bode 1./ najprv bezkontaktne na nákup tovaru
a to 1 kus Mila rezy, 1 kus plechovky kofola 250 ml a 5 kusov krabičiek cigariet značky Marlboro, avšak
platba bezkontaktne neprešla a z uvedeného dôvodu bol predavačom vyzvaný na platbu zadaním PIN
kódu, na čo obvinený vložil do terminálu kartu, avšak po chvíli ju vytiahol bez zadania PIN kódu, keďže

tento nepoznal,

Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods.
2, ods. 4, § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, ako aj s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného
zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného

zákona sa pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia a podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona s tým, že súd zároveň zrušil výroky o trestoch v trestnom
rozkaze Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.02.2016, sp. zn. 1T/30/2016 a v trestnom rozkaze
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.12.2016, sp. zn. 3T/181/2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
natietovýrokyobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.

Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku) prokurátor odvolanie
čo do výroku o treste, ktoré aj písomne odôvodnil s tým, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval
pri úvahe o spôsobe ukladania trestov a tento postup vyústil do nesprávneho výroku o treste. Na jednej
strane prvostupňový súd pri rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava II z 29.02.2016 pod spisovou

značkou 1T/30/2016 a z 02.12.2016 pod spisovou značkou 3T/181/2016 správne vyhodnotil súbeh
aktuálne prejednávanej trestnej činnosti s trestnou činnosťou, ktorá bola predmetom spomínaných
rozhodnutí, avšak zároveň nezohľadnil, že súčasťou takého spoločného viacčinného súbehu je aj
skutok z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II spisovej značky 1T/120/2017 z 10.08.2017,
právoplatného 19.09.2017 a skutky z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II spisovej značky

4T/33/2017 zo 04.09.2017, právoplatného 22.09.2017, keďže skutky zo všetkých uvedených rozhodnutí
súdov boli spáchané pred doručením trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II z 29.02.2016
pod spisovou značkou 1T/30/2016 obžalovanému C., pričom celkovo tak zbiehajúca sa trestná činnosť
spočíva v desiatich trestných činoch spáchaných jedenástimi skutkami. V danom prípade je daná
prevaha priťažujúcich okolností v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona, čiže upravenou trestnou

sadzbou pre posudzovaný súbeh je rozmedzie 2 roky 4 mesiace až 5 rokov trestu odňatia slobody.
Trest uložený súdom prvého stupňa je teda mimoriadne mierny, nezohľadňujúci početnosť, charakter
trestnej činnosti a dobu, po ktorú ju obžalovaný páchal. Hoci s poukazom na súdom citované stanovisko
je pripustená možnosť mimoriadne znižovať trest v prípade prijatého vyhlásenia, je potrebné upriamiť
pozornosť práve na skutočnosť, že sa jedná o možnosť a nie automatický postup. Ak nemá byť

devalvovaná „mimoriadnosť“ takého postupu (Trestný zákon totiž uvedený inštitút výslovne označujeako mimoriadne zníženie trestu), nemožno ho uplatňovať bezbreho a bez riadneho zdôvodnenia toho,
prečo je pre naplnenie účelu trestu a ochranu spoločnosti potrebné mimoriadne pod dolnú hranicu
trestnej sadzby znižovať trest páchateľovi desiatich trestných činov spáchaných jedenástimi skutkami,

keď zákonodarca stanovil pre taký prípad rozpätie 2 roky 4 mesiace až 5 rokov a v neposlednom rade
je potrebné opätovne poukázať na to, že je ukladaný súhrnný trest a teda aj záver z aplikovaného
stanoviska o mimoriadnom znížení by bolo možné použiť len v prípade, ak by vo všetkých zbiehajúcich
sa trestných veciach došlo k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/
Trestného poriadku. K osobe obžalovaného prokurátor uviedol, že sa jedná o páchateľa, ktorý bol od

roku 2004 doposiaľ 21-krát odsúdený za trestné činy, a to ako v tuzemsku, tak aj v cudzine, a to takmer
výlučne pre majetkovú trestnú činnosť, spočívajúcu v krádežiach a zneužívaní platobných kariet, pričom
aktuálny súbeh spočíva v desiatich trestných činoch z toho troch s trestnou sadzbou 1 až 5 rokov.
Obžalovaný sa ako recidivista dopúšťal trestnej činnosti priebežne v období 13 rokov, pričom k náprave
zjavne neviedli ani predchádzajúce tresty a to vrátane nepodmienečných trestov odňatia slobody. Zo
spôsobu života obžalovaného poznačeného jeho kriminálnou anamnézou vyplýva, že tento neprejavuje

základný spoločenský rešpekt voči cudzím majetkovým právam a cudziemu majetku, v ktorých vidí len
zdroje pre svoje obohatenie sa. Za takýchto okolností nemožno hovoriť o naplnení účelu trestu - a to
hlavne ochrany spoločnosti - pri ukladaní trestu vo výmere blížiacej sa spodnej hranici základnej trestnej
sadzby. Na základe uvedeného, odvolateľ výrok o treste nepovažuje za v súlade so zákonom a jeho
účelom a ani so stavom veci a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/,

písm. e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku rozsudkom sám rozhodol o treste tak, že uloží obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, so súčasným zrušením výrokov o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/30/2016, z 29.02.2016, právoplatného 07.07.2016, trestného rozkazu

Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/181/2016, z 02.12.2016 právoplatného 21.12.2016, trestného
rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/120/2017, z 10.08.2017 právoplatného 19.09.2017,
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4T/33/2017, zo 04.09.2017 právoplatného
22.09.2017, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tieto výroky obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu krajskému súdu dňa
12.04.2019.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla v plnom rozsahu

vyhovieť odvolaniu.

Obžalovaný sa k veci nevyjadril, keďže verejné zasadnutie bolo vykonané v jeho neprítomnosti v súlade
s ustanovením § 293 ods. 5 Trestného poriadku

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a/ pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b/ pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d/ ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e/ ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f/ ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolacísúd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrenia prokurátorky na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde
vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom
výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti,
že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací

súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo odvolací súd nezistil.

Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné

výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne
podrobne rozoberať len tento výrok. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné, čo
vyplýva z nasledujúcich skutočností.

Ku konaniu na súde prvého stupňa odvolací súd uvádza, že už rozsudkom Okresného súdu Bratislava

I, sp. zn. 6T/31/2016 zo dňa 17.03.2017 bol obžalovaný Q. C. uznaný za vinného zo spáchania vyššie
uvedených trestných činov, pričom postupom podľa § 44 Trestného zákona súd u neho upustil
od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
1T/30/2016 zo dňa 29.02.2016 a sp. zn. 3T/181/2016 zo dňa 02.12.2016 kedy súd prvého stupňa
súčasne upustil aj od uloženia ďalšieho trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp.

zn. 3T/15/2016 zo dňa 20.12.2016 a zároveň bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické
liečenie v ústavnej forme s tým, že na základe odvolania prokurátora (čo do výroku o treste) bol vo
veci činný Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením pod sp. zn. 2To/71/2017 zo dňa 09.08.2017 zrušil
napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a súčasne vec vrátil prvostupňovému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, z čoho je zrejmé, že pôvodný

(prvý) prvostupňový rozsudok čo do výrokov o vine a ochrannom opatrení nadobudol právoplatnosť.
Na uvedenom základe preto prvostupňový súd v ďalšom priebehu konania len doplnil dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov - odpisu z registra trestov, výpisu z evidencie priestupkov, obsahu
spisu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/30/2016, obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II,
sp. zn. 3T/181/2016, obsahu spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/15/2016, obsahu spisu

Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/120/2017, obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
4T/33/2017 a na základe takto doplneného dokazovania rozhodol o treste vyššie uvedeným spôsobom.

Odvolací súd vzhľadom na podané odvolanie pri posudzovaní uloženého trestu zistil, že napadnutým
rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a bol uložený trest, ktorý je trestom

neprimeraným.

V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa
ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste

prípustnompodľatakéhozákonnéhoustanoveniamožnovrámciúhrnnéhotrestuuložiťajinýdruhtrestu,
ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.S uvedeným ustanovením v danom prípade úzko súvisí aj ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona,
v súlade s ktorým ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého
stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na

uloženie úhrnného trestu.

Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený podľa § 219 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1
Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, ako aj s
použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky

so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne boli zrušené výroky
o trestoch v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/30/2016 zo dňa 29.02.2016
a v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava II , sp. zn. 3T/181/2016 zo dňa 02.12.2016, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Pochybil však prvostupňový súd v tom, že nevenoval náležitú pozornosť
všetkým pripojeným a oboznámeným spisom, kde je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že súčasťou

spoločného viacčinného súbehu sú aj ďalšie skutky, a to tie, ktorých sa týka jednak trestný rozkaz
Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/120/2017 zo dňa 10.08.2017, právoplatný 19.09.2017 a
takisto trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4T/33/2017 zo dňa 04.09.2017, právoplatný
22.09.2017, keďže aj skutky z citovaných rozhodnutí boli spáchané pred doručením trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/30/2016 zo dňa 29.02.2016 obžalovanému Q. C., teda správny

mal byť záver, že je potrebné pri ukladaní súhrnného trestu zrušiť aj výroky o treste, resp. výroky o
upustení od uloženia súhrnného trestu aj uvedených rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II, pod sp.
zn. 1T/120/2017 a sp.zn. 4T/33/2017 a mal ukladať súhrnný trest pri zohľadnení skutkov uvedených v
predmetných dvoch rozhodnutiach, čo však prvostupňový súd opomenul.

V druhom rade, prvostupňový súd síce správne ustálil prevahu priťažujúcich okolností podľa § 37
písm. h/, písm. m/ Trestného zákona a správne aj skonštatoval absenciu poľahčujúcich okolností u
obžalovaného, na strane druhej však napriek uvedenému uložil neprimerane mierny trest, keď bez
náležitého opodstatnenia aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/ ods. 4 trestného zákona per
analogiam.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí
súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností,
na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1

Trestného zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby

bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona).

S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na osobu obžalovaného Q. C., ktorý bol doposiaľ
21-krát súdne trestaný, jeho doterajšie postihy sa celkom zrejme minuli svojim účinkom, prostriedky
na zabezpečenie svojich potrieb po dlhú dobu získava formou páchania takmer výlučne majetkovej

trestnej činnosti, ktoré okolnosti vo svojom súhrne podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú úvahu
o možnej aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam (v zmysle
Stanoviska Najvyššieho súdu SR, Tpj 55/2016) a v tomto zmysle je možné prisvedčiť odvolateľovi, že za
daných okolností, s poukázaním na osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, na uloženie
súhrnného trestu je trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov (pri upravenej sadzbe 2 roky a 4

mesiace až 5 rokov) neprimerane nízky.

Vyššie uvedené faktory teda smerujú k záveru, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vo výroku
o treste nesprávne ukladal súhrnný trest a súčasne neodôvodnene aplikoval ustanovenie § 39 ods.2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam, čím došlo k porušeniu ustanovenia Trestného
zákona a k uloženiu neprimerane mierneho trestu, čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku
podľa § 321 ods. 1 písm. d/ písm. e/ Trestného poriadku s tým, uvedené pochybenia mohol napraviť

odvolací súd tak, že obžalovanému uložil podľa § 219 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 37 písm.
h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Napokon krajský súd podľa
§ 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výroky o treste a upustení od uloženia súhrnného trestu vo

vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/30/2016, zo dňa 29.02.2016,
právoplatnému 07.07.2016, trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/181/2016, zo
dňa 02.12.2016, právoplatnému 21.12.2016, trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp.
zn. 1T/120/2017, zo dňa 10.08.2017, právoplatnému 19.09.2017, trestnému rozkazu Okresného súdu
Bratislava II, sp. zn. 4T/33/2017, zo dňa 04.09.2017, právoplatnému 22.09.2017, ako aj zrušil všetky
ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad. V konečnom dôsledku je odvolací súd toho názoru, že takto uložený trest je
trestom zákonným a primeraným z hľadiska potreby zabezpečenia požiadavky generálnej i individuálnej
prevencie s tým, že vyššie uvedené pochybenia ohľadom ukladania trestu napravil v tomto rozsudku
krajský súd s presvedčením, že takto uložený trest odvolacím súdom zodpovedá závažnosti spáchanej
trestnej činnosti, okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného, je zákonný, spravodlivý a primeraný a v

celom rozsahu zodpovedajúci účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom.

Pochybenia prvostupňového súdu pri ukladaní trestu mali za následok zrušenie napadnutého rozsudku
v tomto výroku a rozhodnutie o ňom rozsudkom odvolacieho krajského súdu, keďže nové rozhodnutie
bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu správne zisteného v napadnutom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.